Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 10P/50/2023 3823219385 16. 07. 2024 JUDr. Katarína Zajacová ECLI:SK:OSPD:2024:3823219385.2
Uznesenie Okresný súd v Prievidzi vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza – OSV, dieťa rodičov: matky B. A. C., nar. X.XX.XXXX, bytom D., E. B. XXX/X, zast. JUDr. Danielou Ježovou, LL.M., PhD., advokátkou so sídlom v Bratislave, Javorinská 13 a otca D. B., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G., G. D. G., 1. máje 1161, zast. JUDr. Martinou Chvílovou, advokátkou so sídlom Plavecký Štvrtok č. 190, o zmenu úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: I. Vyhlasuje, že vo veci starostlivosti o maloletú A. B., nar. XX.X.XXXX n e m á p r á v o m o c konanie z a s t a v u j e.
a
odôvodnenie: 1. Matka maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáha zmeny úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu. Navrhla, aby maloletá bola zverená do jej osobnej starostlivosti a vyživovacia povinnosť otca určená v sume 280,- eur mesačne. Súčasne navrhla upraviť styk otca s maloletým dieťaťom. Z obsahu návrhu vyplýva, že striedavá osobná starostlivosť o maloleté dieťa sa od apríla 2023 realizuje medzi dvoma štátmi EÚ, Českou republikou a Slovenskou republikou. Maloletá navštevuje materskú školu striedavo v Českej republike a v Slovenskej republike. Matka v návrhu tvrdila, že maloletá preferuje matku, ktorá aj v čase rozhodovania súdu v Českej republike o úprave rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu bola jej preferenčným rodičom. Poukázala aj na rozdielne výchovné prístupy rodičov, pretože maloletá sa sťažuje na fyzické tresty, ktoré dostáva u otca. 2. Otec dieťaťa v priebehu konania vzniesol námietku miestnej medzinárodnej nepríslušnosti Okresného súdu v Prievidzi a žiadal, aby súd konanie zastavil s poukazom na čl. 7 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí s odôvodnením, že maloletá sa narodila ako občianka Českej republiky na jej území, kde na základe dohody rodičov žila trvale bez prerušenia až do mesiaca apríl 2023, kedy matka maloletú bez súhlasu otca a proti jeho výslovnému zákazu odviezla na územie Slovenskej republiky. Poukázal na to, že pôvodne vo veci maloletej konal Okresní soud ve Vsetíně. Maloletá má na území Českej republiky od svojho narodenia založené pevné rodinné väzby s rodinou zo strany otca, aktuálne maloletá v pravidelných intervaloch 1 až 2 krát týždenne trávi čas so starou matkou zo strany otca a rovnako sa pravidelne stýka s tetou, sestrou zo strany otca. V úzkom kontakte je aj s partnerkou otca a jej deťmi. Podľa neho motívom podania návrhu matky je jej zjavná snaha obmedziť otca na jeho rodičovských právach a povinnostiach. 3. Nakoľko je v konaní medzinárodný prvok, pretože v prípade maloletej sa osobná starostlivosť od apríla 2023 realizuje v týždňových intervaloch striedavo v Českej republike a v Slovenskej republike, musel sa konajúci súd zaoberať otázkou, či je v jeho právomoci vo veci konať a rozhodnúť. Súd, konštatuje, že
určujúcim kritériom pre určenie právomoci konať vo veci je kritérium obvyklého pobytu dieťaťa. Obvyklý pobyt dieťaťa však nemožno stotožňovať s evidenčným pobytom dieťaťa. 4. Rozsudkom Okresného súdu vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom Meziříčí sp. zn. 52 Nc 4733/2022 zo dňa 26.6.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 13Co 336/2022 zo dňa 27.2.2023 súd zveril maloleté dieťa do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. 5. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. 8P/109/2023-162 zo dňa 19.12.2023 návrh na nariadenie návratu maloletej A. do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní zamietol. V odôvodnení konštatoval a z vykonaného dokazovania mal preukázané, že maloletá sa narodila dňa XX.X.XXXX vo Frýdku-Místku v Českej republike. Rodičia spolu s maloletou žili v spoločnej domácnosti do augusta 2021. Maloletá žila na území Českej republiky od svojho narodenia nepretržite až do 1.2.2023. Od svojho narodenia mala v Českej republike vytvorené stabilné výchovné prostredie a sociálne zázemie, keďže tu bola začlenená do zdravotného systému, má tu svojho pediatra, navštevuje tu materskú školu, žila tu so svojou matkou, s otcom, stretávala sa s rodinou, s kamarátmi, plynule rozpráva česky aj slovensky. Od 1.2.2023 sa osobná starostlivosť o maloletú realizuje v týždňových intervaloch striedavo v Českej republike a v Slovenskej republike. Maloletá tak tri a pol roka žila nepretržite na území Českej republiky, takmer 11 mesiacov v tomto kalendárnom roku sa zdržiava striedavo v Českej republike a na Slovensku. Na Slovensku má maloletá tiež vytvorené rodinné väzby, navštevuje tu materskú školu, má tu kamarátov, je tu zdravotne poistená, má tu svojho pediatra, hovorí plynule po slovensky. 6. Okresný súd Banská Bystrica sa v odôvodnení zaoberal aj obvyklým pobytom maloletej a konštatoval že ,,je potrebné určiť vždy jeden obvyklý pobyt. Obvyklý pobyt je v Dohovoroch Haagskej konferencie systematicky využívaný ako hraničný určovateľ aj jurisdikčné kritérium pre určenie medzinárodnej príslušnosti súdov, a to z dôvodu, aby bola zachovaná právna istota a predvídateľnosť kolíznej úpravy. Maloleté dieťa pre tento účel podľa názoru súdu nemôže mať dva obvyklé pobyty. Maloletá na území Českej republiky žila nepretržite od jej narodenia do 01.02.2023, odkedy sa zdržiava v týždňových intervaloch v Českej republike a na Slovensku. Hoci dĺžka pobytu je len jednou zo skutočností, ktorú je potrebné hodnotiť spolu s ďalšími skutočnosťami, nemožno nechať bez povšimnutia, že maloletá prevažnú časť života strávila v Českej republike. Maloletá má rodinné väzby tak v Českej republike, ako aj na Slovensku, v obidvoch krajinách má vytvorené kamarátske väzby, v obidvoch krajinách navštevuje materskú školu, v obidvoch krajinách má svojho pediatra, hovorí plynule po slovensky aj po česky. Je síce pravdou, že maloletá aktuálne nie je zdravotne poistená v Českej republike, no uvedené jednostranným úkonom spôsobila matka, a to bez vedomia navrhovateľa. Súdy v Českej republike nevyjadrili záver, že maloletá bude mať dva obvyklé pobyty, bolo len určené, že maloletá bude mať dve bydliská. Dôležitým hľadiskom pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v každom ohľade je, aby o maloletých deťoch rozhodovali súdy, ktoré najlepšie poznajú pomery maloletého dieťaťa. Takýmto súdom v predmetnej veci je práve príslušný súd v Českej republike, ktorý najlepšie pozná situáciu maloletej. Súd tak dospel k záveru, že pokiaľ maloleté dieťa nemôže nadobudnúť dva obvyklé pobyty, a je zrejmé, že doterajší pobyt v Českej republike maloletá nestratila, nemohla nadobudnúť obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Obvyklým pobytom maloletej tak v čase rozhodnutia tohto súdu je Česká republika. Súd však pripúšťa, že do budúcna zmena obvyklého pobytu u maloletej nie je vylúčená, a to napríklad v prípade, ak by maloletá bola zverená do výlučnej osobnej starostlivosti matky, a začala by spolu s matkou trvalo žiť na území Slovenskej republiky.“ 7. Podľa článku 2, bodu 2., ods. 9 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ,,opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace so starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. 8. Podľa článku 7, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
9. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom ;
b) účastníci, ako aj každý nositeľ rodičovských práv a povinností: i) sa slobodne dohodli na voľbe právomoci najneskôr v čase začatia konania, alebo ii) výslovne prijali uvedenú právomoc počas daného konania a súd zaistil, že všetci účastníci boli informovaní o svojom práve neprijať právomoc; a
c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. 2. Dohoda o voľbe súdu podľa odseku 1 písm. b) musí mať písomnú formu, musí v nej byť uvedený dátum a musia ju podpísať dotknutí účastníci, alebo sa musí zaznamenať v zápisnici súdu v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnymi postupmi. Každá komunikácia elektronickými prostriedkami, ktorá poskytuje trvalý záznam o dohode, sa považuje za rovnocennú s písomnou formou. Osoby, ktoré sa stanú účastníkmi konania po jeho začatí, môžu vyjadriť svoj súhlas po začatí konania. Pokiaľ neuplatnia námietku, považuje sa ich súhlas za udelený. 3. Pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, právomoc založená podľa odseku 1 zanikne, len čo: a) proti rozhodnutiu vydanom v danom konaní už nemožno podať riadny opravný prostriedok, alebo b) konanie sa skončilo z iného dôvodu. 4. Právomoc založená podľa odseku 1 písm. b) bodu ii) je výlučná. 10. Podľa článku 12, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, za výnimočných okolností môže súd členského štátu, ktorý má právomoc vo veci samej, na návrh účastníka alebo bez návrhu, ak sa domnieva, že súd iného členského štátu, ku ktorému má dieťa osobitnú väzbu, je vo vhodnejšej situácii, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa v danom konkrétnom prípade prerušiť konanie alebo jeho určitú časť a:
a) určiť lehotu pre jedného alebo viacerých účastníkov, aby informovali súd druhého členského štátu o prebiehajúcom konaní a o možnosti prevziať právomoc a podali na tento súd návrh, alebo b) požiadať súd iného členského štátu, aby prevzal právomoc podľa odseku 2. 11. Podľa článku 18 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 12. Podľa § 161 ods. 1 a 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 14. Rozhodujúcim kritériom pre určenie právomoci súdu podľa Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ktoré je potrebné na prejednávanú vec aplikovať, je podľa článku 7 nariadenia obvyklý pobyt dieťaťa. Citované nariadenie Rady (ES) neobsahuje definíciu obvyklého pobytu. Vychádzajúc však z judikatúry medzinárodných inštitúcií, najmä Európskeho súdneho dvora, sa obvyklý pobyt chápe ako miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel treba vziať do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, ako aj rodinné a sociálne väzby, ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Je na vnútroštátnom súde, aby určil, kde má dieťa obvyklý pobyt, majúc na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti každého jednotlivého prípadu (rozhodnutie ESD vo veci C-523/07). Obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu osobitných skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých možno vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území štátu a presťahovanie rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti, rodinné, sociálne väzby dieťaťa, úmysel rodičov usadiť sa s dieťaťom v inom štáte prejavený určitými hmatateľnými krokmi (akým je napr. kúpa, nájom nehnuteľnosti). Pokiaľ ide o dieťa v nízkom veku, treba zohľadniť rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. 15. Jednou zo základných podmienok, za ktorých môže súd konať je právomoc súdu. Splnenie tejto procesnej podmienky súd skúma v každom štádiu konania. 16. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných právnych noriem. Konanie, predmetom ktorého je zmena úpravy rodičovských práv a povinností účastníkov k maloletému dieťaťu, sa začalo podaním návrhu na Okresný súd v Prievidzi dňa 24.8.2023. Súd sa bez výhrad stotožnil s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8P/109/2023-162 zo dňa 19.12.2023, na obsah ktorého poukazuje (bod 7. odôvodnenia tohto rozhodnutia) a v ktorom konštatoval, že dôležitým hľadiskom pre posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa v každom ohľade je, aby o maloletých deťoch rozhodovali súdy, ktoré najlepšie poznajú pomery maloletého dieťaťa. Takýmto súdom v predmetnej veci je práve príslušný súd v Českej republike, ktorý najlepšie pozná situáciu maloletej. Súd tak dospel k záveru, že pokiaľ maloleté dieťa nemôže nadobudnúť dva obvyklé pobyty a je zrejmé, že doterajší pobyt v Českej republike maloletá nestratila, nemohla nadobudnúť obvyklý pobyt v Slovenskej republike. Obvyklým pobytom maloletej tak v čase rozhodnutia tohto súdu bola
Česká republika. Bolo preukázané, že od 1.2.2023 podľa tvrdenia otca, resp. apríla 2023 podľa tvrdenia matky, sa osobná starostlivosť o maloletú realizuje v týždňových intervaloch striedavo v Českej republike a v Slovenskej republike. Maloletá od rozhodnutia Okresného súdu vo Vsetíne, pobočky vo H. B. rozsudkom č.k. 52 Nc 4733/2022 zo dňa 26.6.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Ostrave č.k. 13Co 336/2022 zo dňa 27.2.2023, ktorým bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, žila nepretržite na území Českej republiky až do februára, prípadne apríla 2023. Od uvedenej doby sa zdržiava striedavo v Českej republike a na Slovensku. Vzhľadom k tomu, že doposiaľ nenastali žiadne právne významné skutočnosti, ktoré by mali zásadný vplyv na určenie obvyklého pobytu dieťaťa, ktorým je podľa názoru konajúceho súdu Česká republika a Okresný súd vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom Meziříčí, súd s poukazom na uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 8P/109/2023-162 zo dňa 19.12.2023, ktorý sa podrobne venoval otázke obvyklého pobytu maloletého dieťaťa a s poukazom na rozhodnutie ESD vo veci C523/07, za obvyklý pobyt dieťaťa podľa článku 7 bod 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, považoval Českú republiku, ktorej súdy majú právomoc vo veciach rodičovských práva a povinností k dieťaťu. Na základe vyššie uvedený skutočností konajúci súd podľa cit. článku 18 Nariadenia Rady (ES) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí vyhlásil, že nemá právomoc na konanie a rozhodovanie v predmetnej veci a konanie podľa cit. ust. § 9 a § 161 ods. 2 CSP zastavil. 17. Záverom súd považuje za potrebné vyjadriť sa aj k prípadnej aplikácii článku 12 nariadenia za situácie, ak by platilo, že právomoc v danej veci má Okresný súd v Prievidzi. Za tejto situácie by konajúci súd s poukazom na najlepší záujem dieťaťa konanie vo veci prerušil podľa článku 12, bod. 1 nariadenia a požiadal by Okresný súd vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom Meziříčí, aby prevzal právomoc podľa článku 12, bod 1., písm. b/ nariadenia, pretože k tomuto súdu má dieťa osobitnú väzbu a je vo vhodnejšej situácii, aby posúdil najlepší záujem dieťaťa, pretože naposledy rozhodoval o rodičovských právach a povinnostiach účastníkov k dieťaťu a pomery rodičov, ako aj dieťaťa bezvýhradne pozná lepšie a dôkladnejšie ako konajúci súd. Dôkazom toho, že Okresný súd vo Vsetíne, pobočka vo H. B. má právomoc na konanie vo veci maloletej a je miestne príslušným na konanie vyplýva z oznámenia tohto súdu zo dňa 20.6.2024, v ktorom sa vyjadril, že zdieľa názor Okresného súdu Banská Bystrica uvedený vo veci sp. zn. 8P/109/2023 o príslušnosti Okresného súdu vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom Meziříčí a hodlá vo veci konať a rozhodnúť. Súd poukazuje i na dôležitú skutočnosť, ktorú nie je možné opomenúť, a to že aktuálne na Okresnom súde vo Vsetíne, pobočka vo Valašskom Meziříčí prebieha konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 52P/94/2022 o návrhu otca zo dňa 6.6.2024 na nahradenie súhlasu druhého rodiča s podaním prihlášky k zápisu do základnej školy a na zmenu starostlivosti o maloleté dieťa, ktoré navrhol zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Matke dieťaťa nebránia žiadne skutočnosti, aby svoj návrh na zverenie maloletej do svojej osobnej starostlivosti predniesla a uplatnila v rámci tohto konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v troch vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 62 ods. 1, 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.