Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 7C/65/2023 3823221192 06. 11. 2024 JUDr. Zuzana Kotríková ECLI:SK:OSPD:2024:3823221192.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: UniCredit Fleet Management, s.r.o., IČO: 35 820 381, so sídlom Šancová 1/A, Bratislava- Staré Mesto, právne zastúpený: Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., IČO: 47 239 921, so sídlom Twin City Tower, Mlynské nivy 10, Bratislava – mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, občan SR, právne zastúpený: JUDr. Boris Štanglovič, advokát, so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa, o zaplatenie 3 733,16 Eur s prísl. takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a. II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou, podanou na tunajší súd dňa 03.11.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3 733,16 Eur s úrokom z omeškania vo výške 6,25% ročne zo sumy 3733,16 Eur od 20.09.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 20.12.2018 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o operatívnou leasingu č XXXX a následne Zmluvu o nájme motorového vozidla č XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol operatívny leasing vozidla Seat Toledo 1.0 TSI v nej špecifikovaného, výška splátky pri dodržaní zmluvne dojednaného nájazdu kilometrov predstavovala sumu 256,- Eur. Dňa 06.03.2019 uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o operatívnou leasingu č. XXXX/X a následne Zmluvu o nájme motorového vozidla č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bol operatívny leasing vozidla ŠKODA Fabia Combi 1.0 TSI Style v nej špecifikovaného, výška splátky pri dodržaní zmluvne dojednaného názajdu kilometrov predstavovala sumu 119,44 Eur. Žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovanému za odplatu do užívania dojednané motorové vozidlá a žalovaný sa zaviazal hradiť za užívanie vozidiel odplatu. Žalovaný porušil platobnú disciplínu, v dôsledku čoho žalobca odstúpil od zmlúv 17.02.2022, následne žalobca vyúčtoval žalovanému všetky nedoplatky, ktoré mu vznikli v súvislosti s predčasným ukončením operatívnych lízingov. Celkový nedoplatok žalovaného predstavoval sumu 3733,16 Eur, na zaplatenie ktorej bol žalovaný vyzvaný v lehote do 7 dní od doručenia výzvy na zaplatenie. Žalovaný si výzvu prezval 12.09.2022, lehota na zaplatenie uplynul a19.09.2022, a za prvý deň omeškania sa považuje 20.09.2022. 2. Okresný súd Prievidza rozhodol dňa 24.11.2023 platobný rozkazom č.k. 7C/65/2023 – 41, proti ktorému podľa žalovaný v zákonnej lehote vecne odôvodnený odpor, v ktorom uviedol, že žalobca porušil ustanovenie § 132 Civilného sporového poriadku, zo strany žalobcu absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, pretože k žalobnému návrhu nepriložil ďalšie podklady a vôbec v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v danej veci. Žalobca nepredložil zmluvy, na ktoré sa odvoláva, nedoručil ním tvrdenú výzvu a vyúčtovanie nedoplatkov, odstúpenie od zmlúv a dôkaz o ich doručení, nijakým spôsobom nepreukázal ním tvrdený rozdiel medzi obstarávacou cenou motorových vozidiel a ich následnou predajnou cenou. Bez predloženia zmlúv ani nie je možné posúdiť
neprijateľné podmienky, nakoľko žalovaný je v postavení spotrebiteľa. Žalovaný popiera doručenie odstúpení od uzatvorených zmlúv a popiera, že by bol v omeškaní s platením nájmu titulom uzatvorených zmlúv. Žalovaný má informáciu, že žalobca motorové vozidlá predal za totožnú alebo vyššiu cenu, ako ich nadobudol, a v prípade platne uzatvorenej zmluvy, ktorá by nebola v rozpore s ochranou spotrebiteľa, by žalobca na tvrdený rozdiel v kúpnej a predajnej cene nemal nárok. Žalovaný si uplatnil trovy konania. 3. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril podaním z 09.02.2024 a uviedol, že má za to, že v žalobnom návrhu pravdivo a úplne opísal rozhodujúce skutočnosti a predložil aj dôkazy k preukázaniu žalobného nároku o zaplatenie žiadanej sumy. Žalobca k žalobe doložil aj prílohy, pretože tvrdenia žalovaného v odpore neobstoja, nakoľko všetky listiny žalovaný aj prevzal a následne tieto nenamietal. Na preukázanie rozdielu medzi obstarávacou cenou motorových vozidiel a ich následnou predajnou cenou žalobca predložil znalecké posudky k obom predmetom nájmu. Žalobca na nároku trvá. 4. V podaní z 26.03.2024 žalovaný tvrdí, že z textu žaloby ani žalobcom zaslaného vyjadrenie k odporu nie je zrejmé, z čoho pozostáva nárok, ktorého sa v spore domáha. Žalovanému tak zostáva len sa domnievať, že žalobca si uplatňuje pohľadávku v zmysel priloženej výzvy a faktúr, pričom dôvodnosť fakturovaných súm žalobca nijakým spôsobom nepreukázal a to najmä nároku titulom náhrady škody ,,znížením hodnoty vozidiel“ a nákladov, vynaložených na odber vozidiel. K fakturácii pokút nie je zrejmé, že by sa dopravných priestupkov dopustil žalovaný, čím nebola preukázaná jeho pasívna legitimácia. Pri OMV Seat Toledo došlo k účinnému odstúpeniu zo strany žalobcu dňa 21.02.2022 a teda zostatková hodnota OMV mala byť správne vyčíslená v sume 3098,14 Eur, pri OMV Škoda Fabia došlo k účinnému odstúpeniu dňa 21.02.2022 a jeho zostatková hodnota mala byť správne vyčíslená v sume 2863,84 Eur. Žalovaný predmety leasingu splácal 35 resp.37 mesiacov, tieto zostali vo vlastníctve žalobcu a priznaním žalovanej sumy žalobcovi by došlo k bezdôvodnému obohateniu ( uznesenie NS SR sp. zn. 2Obdo/47/2020 z 24.09.2020).
5. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného s ich súhlasom, za účasti ich právnych zástupcov podľa § 180 CSP. Vo veci vykonal dokazovanie prednesom zástupcu žalobcov, prednesom zástupcu žalovaného, listinnými dôkazmi, a to najmä: č.l.1 žaloba, č.l. 3 zmluva o operatívnom leasingu č. XXXX z 20.12.2018, č.l. 4 zmluva o operatívnou leasingu č. XXXX/ D. z 6.3.2019, č.l. 6 všeobecné obchodné podmienky , č.l. 12 Zmluva o nájme MV – Seat Toledo , č.l.12 opak Zmluva o nájme MV Škoda Fabia , č.l.13 protokol o odovzdaní predmetu nájmu z 17.01.2019, č.l.13 opak faktúra na sumu 16 223 eur, č.l.15 protokol o odovzdaní predmetu nájmu z 22.03.2019, č.l. 15 opak Fa hodnota plnenie 12 689,02 eur, č.l. 17 odstúpenie od zmluvy z 17.02.2022 o operatívnou lízingu č. XXXX a XXXX/X a doručenka č.l. 18, č.l. 18 opak faktúra č. E. XXXXXXXXX na sumu 3,- eur, č.l. 19 faktúra F. z 02.02.2022 na sumu 3,- eur , č.l. 19 opak Fa G. z 07.03.2022 na sumu 246,- eur, č.l. 20 Fa G. z 18.02.2022 na sumu 720,- Eur, č.l. 21 Fa XXXXXXXXXX z 22.03.2022 na sumu 2829,01 Eur, č.l. 21 opak Fa XXXXXXXXXX z 22.03.2022 na sumu 1882,73 Eur , č.l. 22 Fa XXXXXXXXXX zo dňa 27.06.2022 ma sumu 85,- eur, č.l. 23 Fa XXXXXXXXXX zo dňa 16.03.2022 ma sumu 85,- eur, č.l. 23 opak Fa XXXXXXXXXX zo dňa 21.01.2022 na sumu 85,- eur, č.l. 24 Fa XXXXXXXXXX zo dňa 10.01.2022 na sumu 455,83 eur, č.l. 24 opak predžalobná výzva, č.l. 56 ZP č. 66/2022, č.l. 65 opak ZP č. 65/2022, č.l. 77 opak policajná pokuta doklad z 27.02.2022, č.l.79 policajná pokuta – výzva na zaplatenie doklad z 15.11.2021, č.l. 82 policajná pokuta – výzva na zaplatenie doklad z 22.12.2021, č.l. 85 urgencia zaplatenia za 22.12.2021 85,- eur za 11.07.2021,č.l.86 policajná pokuta – výzva na zaplatenie, č.l. 110 protokol, čím zistil tento skutkový stav: 6. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 06.11.2024 uviedol, že zotrváva na podanej žalobe a pridržiava sa všetkých svojich doterajších vyjadrení a predložených dôkazov. Skutkový a právny stav vyplýva z toho, že žalovaný ako zmluvná strana nedodržal zmluvné podmienky v zmysle uzatvorených zmlúv o operatívnych leasingoch a zmlúv o nájme motorového vozidla a všeobecných obchodných podmienok. Jeho nárok bol jednoznačne podložený dôkaznou situáciou a to aj v súvislosti s pokutami, udeleným v Rakúsku, aj ocenenia vozidiel znaleckými posudkami a faktúrami. 7. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 06.11.2024 uviedol, že sa taktiež pridržiava všetkých svojich písomných podaní. Žalovaný uplatňovaný nárok vníma ako nárok, pozostávajúci z troch rôznych titulov a to v prvom rade ako nárok na re-fakturáciu pokút, v druhom rade ako nárok na refundáciu
nákladov na odobratie motorových vozidiel a v treťom rade ako rozdiel medzi zostatkovou cenou vozidiel a ich predajnou cenou. Čo sa týka re-fakturácie pokút, tu žalovaný popiera, že by nejaké dopravné priestupky spáchal, nebol o nich nijakým spôsobom upovedomený, pričom žalobca mal možnosť žalovaného ako nájomcu resp. užívateľa motorového vozidla v konaní o pokute označiť a v tomto konaní by bolo ďalej pokračované so žalovaným, čím by žalovaný mal možnosť uplatniť svoje práva a obranu v týchto konaniach. Ak by sa aj nejakých priestupkov dopustil. Čo sa týka nákladov na odobratie vozidiel, tieto neboli nijakým spôsobom zo strany žalobcu preukázané, a teda ich v plnej miere žalovaný popiera. Čo sa týka rozdielu hodnoty medzi zostatkovou cenou vozidiel a ich predajnou cenou, žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal zostatkovú cenu vozidiel. Žalovaný je v prípade zmluvných vzťahov spotrebiteľom, a teda neprimerané dojednanie voči nemu nemôžu byť účinné. Žaloba je v celom rozsahu nedôvodná. 8.Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedenie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností , označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. 9.Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 10.Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, ich popretie, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky na ich vykonanie a hmotnoprávne námietky. 11.Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 12. Podľa čl. 17 základných princípov CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 13.Subjektívne bremeno tvrdenia vyjadruje, aké skutkové tvrdenie musí jedna alebo druhá sporová strana uviesť, aby v spore uspela. Z objektívneho dôkazného bremena vyplýva, ktorá strana má určité skutočnosti tvrdiť, aby odvrátila nepriaznivý následok. Subjektívne bremeno tvrdenia nesie strana, ktorá je zaťažená objektívnym dôkazným bremenom. To, aké konkrétne skutkové prednesy má jedna alebo druhá strana učiniť, vyplýva z pravidiel o delení objektívneho dôkazného bremena. Určité skutočnosti nie sú pre tú ktorú stranu priaznivé len preto, že ich strana tvrdí, ale preto, že s nimi spája priaznivý následok norma práva. Z toho je nepochybné, že rozdelenie dôkazného bremena nie je určené tvrdením strán, ale naopak z toho, ako je medzi strany rozdelené objektívne dôkazné bremeno, možno zároveň identifikovať, aký skutkový prednes má strana sporu urobiť. 14. Žalobca v civilnom sporovom konaní musí postupovať v rámci prejednacej zásady s potrebnou starostlivosťou o vlastný výsledok sporu a koncentrovane, aby si splnil všetky svoje procesné povinnosti. Ak ich nesplní, nemôže legitímne očakávať výsledok v podobe uznania jeho nároku alebo priznania ochrany jeho právam. Súd sám nie je povinný pátrať po významných skutočnostiach (uznesenie NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1900/2005 zo dňa 07.09.2006). Ak procesný úkon strany nie je podľa zásady koncentrácie konania vykonaný včas, nespôsobuje procesnoprávne účinky a súd na takýto procesný úkon neprihliada. 15. S poukazom na zistený skutkový stav súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobca neuviedol konkrétne rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho nárok. V procesnej obrane žalovaný namietal porušenie ustanovenia § 132 Civilného sporového poriadku, mal za to, že zo strany žalobcu absentuje pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, pretože k žalobnému návrhu nepriložil ďalšie podklady a vôbec v žalobe neopísal rozhodujúce skutočnosti, potrebné pre rozhodnutie v danej veci, žalovaný sa bránil, že z textu žaloby ani žalobcom zaslaného vyjadrenia k odporu nie je zrejmé, z čoho pozostáva nárok, ktorého sa v spore domáha. Žalovanému tak zostáva len sa domnievať, že žalobca si uplatňuje pohľadávku. Z vykonaného dokazovania je súdu zrejmé, že žaloba, ani vyjadrenie k odporu neobsahujú špecifikáciu dlhu, žalobca sa nevyjadruje, či žalovaný vykonal/nevykonal príp. čiastočné úhrady, zo žalovanej sumy 3733,16 Eur, ktorý žalobca požaduje ako celkový nedoplatok, nie je vôbec zrejmé, z čoho tento pozostáva, ani z čoho pozostávajú jednotlivé sumy, tvoriace celkový nárok. Žalobca predložil ako dôkazy faktúry, pričom netvrdil titulom čoho ( teda
akej skutočnosti) boli sumy v nich fakturované žalobcovi a nezdôvodnil ani jednotlivé sumy. Povinnosťou žalobcu je uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností podľa § 132 ods. 1 CSP. Žalobca pre úspech v spore musí uviesť v žalobe také skutočnosti, z ktorých bude možné vyvodiť nielen oprávnenosť jeho nároku, ale subsumovať rozhodujúce skutkové tvrdenia pod hypotézu konkrétnej hmotnoprávnej normy (tzv. substancovanie skutkových tvrdení). Je pritom potrebné brať na zreteľ logickú previazanosť tvrdení, ktoré by mali byť konkrétne a jednoznačné, aby neboli zameniteľné s iným skutkom. Uvedenie rozhodujúcich skutočností musí viesť k možnosti súdu preskúmať na základe vykonaného dokazovania ich správnosť, resp. pravdivosť. Táto podmienka nie je splnená, ak žalobca vymedzí skutkové tvrdenia len abstraktne. V prípade, ak si žalobca túto povinnosť nesplní, nemôže súd za žalobcu tieto rozhodujúce skutkové tvrdenia sám vyhľadať z predložených dôkazov, aby tým nahrádzal procesnú nečinnosť žalobcu. Podľa § 132 ods. 2 CSP totiž platí, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (k tomu pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 1 Cdo/188/2021 zo dňa 25.05.2022). Na predmetné ustanovenie § 132 CSP potom nadväzuje aj ustanovenie § 150 CSP, ktoré zakotvuje jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore. Nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. nesplnenie povinnosť „relevantne“ tvrdiť (uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality pravdivé, úplné a rozhodujúce) má pre stranu sporu procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry sporu. Prejaví sa teda v meritórnom rozhodnutí veci. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu (článok 8). Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Každý má tvrdiť (v zásade) tie právne skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti (Tomašovič, M., In Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C.H. Beck, 2016, s. 568-569). Ak žalobca v spore odkazuje na ním predložené dôkazy, k tomu súd udáva, že dôkazy nemajú slúžiť na to, aby na základe výsledkov dokazovania bolo možné vyvodiť rozhodujúce skutkové tvrdenia pre aplikáciu konkrétnej hmotnoprávnej normy. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či existujú skutočnosti v jej prospech (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). 16.Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňu nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu), teda procesných následkov toho, ako by bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo (nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). 17. Ako už bolo uvedené, žalobca je povinný v priebehu konania tvrdiť skutočnosti, zodpovedajúce všetkým znakom skutkovej podstaty normy práva zakladajúcej ním uplatnené právo (pozri napr. NS ČR 22Cdo 3108/2010, 21Cdo 2682/2013, 21Cdo 3989/2011, obdobne II. ÚS ČR 385/2015). A ak tak neurobí, súd musí v zásade žalobu bez ďalšieho zamietnuť. Pričom žalobca rozhodujúce skutočnosti netvrdil ani na súdnom pojednávaní. Ak by tomu tak bolo a žalobca by doplnil skutkový stav a tvrdil by ,,nové resp. rozhodujúce skutočnosti“ na pojednávaní, tak ad 1) je nežiadúce, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní (žalobca mal dostatok času na predloženie dôkazov) a ad 2) žalovaný má postavenie spotrebiteľa a podľa § 140 ods. 2 CSP zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe , pričom zmenu žaloby by súd ani nemohol pripustiť s odkazom na ust. § 294 CSP ( zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa ak je žalovaným spotrebiteľ). 18. Na základe uvedeného dospel k súd záveru, že žalobca neuviedol konkrétne rozhodujúce skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali jeho nárok, preto žalobu zamietol.
19. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Existenciu dôvodov pre nepriznanie náhrady trov konania súd nezistil ( § 257 CSP). V zmysle uvedených ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V spore bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, preto mu súd priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.