Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/8/2024 3824010107 30. 09. 2024 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2024:3824010107.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B. C. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 30.09.2024, takto rozhodol: Obžalovaný A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v C. D. C., trvale bytom E. XX, ženatý živnostník, t. č. na slobode, j e v i n n ý, ž e : dňa 30.07.2023 v čase približne o 00:30 hod. v E. v rodinnom dome č. XX po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou manželkou – poškodenou F. C., ktorá po hádke kvôli jej vlastnému mobilnému telefónu vzala mobil obžalovaného a vbehla s ním do spálne domu, kde zo strachu zatvorila dvere a sadla si pri dvere tak, že bola otočená chrbtom ku dverám a nohami zapretá o posteľ, začal narážať telom do dverí, kričať na poškodenú nech mu otvorí dvere, vulgárne jej nadával, úderom rukou rozbil sklenú výplň okna na dverách do spálne a cez otvor dverí chytil poškodenú zozadu rukou pod krkom a stisol ju za hrdlo, počas čoho sa poškodenej vyhrážal, aby mu vrátila jeho telefón, lebo ju zabije, na čo sa poškodenej podarilo vytrhnúť z jeho zovretia ruky, pričom poškodenú ešte stihol cez rozbité sklo na dverách rukou udrieť do oblasti tváre pri ľavé oko, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy – tváre v očnicovej oblasti vľavo a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka na vnútornej strane s dobou liečenia a obmedzením v bežnom spôsobe života 2 až 3 dni a vzbudil u poškodenej obavu o jej život a zdravie, teda: inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – násilím a na chránenej osobe – blízkej osobe, čím spáchal: prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Za to sa
odsudzuje:
Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona a § 54 Trestného zákona na trest povinnej práce vo výmere 180 (stoosemdesiat) hodín.
Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia výkonu tohto trestu. Podľa § 55 ods. 3 Trestného zákona trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonávať osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou podal na tunajšom súde dňa 01.02.2024 obžalobu na A. B. C. pod č.k. Pv/241/23/3301-69 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona a § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 30.07.2023 v čase približne o 00:30 hod. v E. v rodinnom dome č. XX po predchádzajúcej slovnej hádke so svojou manželkou – poškodenou F. C., ktorá po hádke kvôli jej vlastnému mobilnému telefónu vzala mobil obžalovaného a vbehla s ním do spálne domu, kde zo strachu zatvorila dvere a sadla si pri dvere tak, že bola otočená chrbtom ku dverám a nohami zapretá o posteľ, začal narážať telom do dverí, kričať na poškodenú nech mu otvorí dvere, vulgárne jej nadával, úderom rukou rozbil sklenú výplň okna na dverách do spálne a cez otvor dverí chytil poškodenú zozadu rukou pod krkom a stisol ju za hrdlo, počas čoho sa poškodenej vyhrážal, aby mu vrátila jeho telefón, lebo ju zabije, na čo sa poškodenej podarilo vytrhnúť z jeho zovretia ruky, pričom poškodenú ešte stihol cez rozbité sklo na dverách rukou udrieť do oblasti tváre pri ľavé oko, čím poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy – tváre v očnicovej oblasti vľavo a zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka na vnútornej strane s dobou liečenia a obmedzením v bežnom spôsobe života 2 až 3 dni a vzbudil u poškodenej obavu o jej život a zdravie. Súd na hlavnom pojednávaní dňa 03.07.2024 a 30.09.2024 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, prehratím audiovizuálneho záznamu z výsluchu poškodenej F. C. zo dňa 01.08.2024 podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 263 ods. 4 Trestného poriadku, prečítaním zápisnice o výsluchu svedka G. C. zo dňa 01.08.2023 (č.l. 84-85) za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 201/2023 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 12.11.2023 (č.l. 92-120), oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 130/2023 MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa 14.11.2023 (č.l. 125-144) a jeho dodatku zo dňa 14.01.2024 (č.l. 144B-144C) podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku a oboznámením ostatného spisového materiálu podľa § 269 Trestného poriadku (zápisnica o trestnom oznámení z č.l. 2-3, lekárske správy z č.l. 7-8, ftc zápisov o dychovej skúške obžalovaného z č.l. 22, opatrenie z č.l. 49 a 52, zápisnica o obhliadke miesta činu z č.l. 86-87, správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska z č.l. 159, záznam zo služby z č.l. 160-161, výzva na nástup liečenia s doručenkou z č.l. 165, plná moc z č.l. 166D, lustrácia zbraní z č.l. 166, správa z probácie s prílohami z č.l. 243-250, správa o povesti obžalovaného z miesta bydliska z č.l. 270, správa z probácie z č.l. 271-272, lustrácia CESDaP z č.l. 278-283, lustrácia v CDB z č.l. 284, odpis z registra trestov z č.l. 285, lustrácia GP SR z č.l. 286-287) a oboznámením podstatného obsahu spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-6T/18/2023. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 03.07.2024 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa cíti byť nevinný. Vo svojej výpovedi uviedol, že to bola iba obyčajná hádka, manželke sa nevyhrážal zabitím, ani jej fyzicky neublížil. Poukázal na záznam zo zásahu polície na mieste, z ktorého podľa jeho názoru vyplýva, že k žiadnemu trestnému činu nedošlo. S manželkou sa dohodli, že spolu strávia spoločný víkend. Manželka prišla už v piatok, kedy bolo všetko OK. V sobotu počas dňa mali tiež príjemný čas. Vo večerných hodinách manželka začala popíjať alkoholické nápoje vo väčšom množstve, stále sa venovala mobilnému telefónu a on ju žiadal, aby mu to vysvetlila, pričom došlo k hádke a manželka v podnapitom stave sa rozhodla, že zavolá hliadku. Obžalovaný ju aj opakovane prosil, aby hliadku nevolala, lebo je v podmienke. Priznal, že jej zobral telefón, lebo mal strach z toho, že keby privolá hliadku a také niečo oznámi, aj keď je to výmysel, vedel, ako by dopadol. Obžalovaný ostal spať v obývačke a poškodená išla spať do spálne. Poškodená prišla potichu do obývačky a zobrala obžalovanému telefón a išla s ním do spálne. Obžalovaný skúšal dvere otvoriť a žiadal poškodenú, aby políciu nevolala. Priznal, že sa sklo na dverách rozbilo, avšak nebolo to úmyselne, bolo tam tenučké sklo. Začala hádka, manželka mu začala nadávať, on sa jej v tej hádke
bránil, ale nijako sa jej nevyhrážal slovne, ani fyzicky. Nakoniec to obžalovaný vzdal, nech poškodená hliadku zavolá, čo ona aj urobila. Obžalovaný išiel von čakať hliadku, neušiel, ani sa nevyhýbal. Hliadke vysvetlil, čo sa stalo. Hliadka išla do vnútra za manželkou, obžalovaný čakal vonku. Hliadka mu doporučila, aby z domu odišiel a v ich prítomnosti domácnosť opustil. Domov sa vrátil až v nedeľu poobede, manželka tam už nebola. Nemal vedomosť o žiadnych zraneniach poškodenej. V pondelok ho odviedla hliadka k vypočutiu. Výpoveď poškodenej považuje za krivú. Až na polícii sa dozvedel, že manželka dva dni po skutku podala trestné oznámenie. Na otázky prokurátora uviedol, že manželku nikdy fyzicky neatakoval, nikdy by jej neublížil, v poslednom čase sa viacej hádali. Zranenia poškodenej mohli vzniknúť, keď jej chcel zobrať jeho mobilný telefón. Telefón jej chcel zobrať preto, aby nevolala políciu. Nevie, prečo chcela manželka volať políciu. S políciou riadne spolupracoval. Vznikla manželská hádka, lebo si poškodená s niekým vypisovala, mala vypité a začali narážky z jej strany, výsmechy. Priznáva, že urobil chybu, lebo mal vtedy zo spoločnej domácnosti odísť. On nebol vtedy pod vplyvom alkoholu, ani neodmietol dychovú skúšku. Na otázky súdu uviedol, že precitol na to, keď mu poškodená vzala jeho mobilný telefón. Tiež uviedol, že počul, ako poškodená dvakrát spadla v podnapitom stave. Keď mu poškodená zobrala telefón, tak sa za ňou rozbehol a ako si poškodená sadla a oprela sa o tie dvere, tak do nich asi niečím drgol, bolo tam tenké sklo, nemal úmysel ich rozbiť. Nemal žiadne zranenia na rukách. Obžalovaný uviedol, že telefón poškodenej vyhodil von, lebo mu vadilo, že si s niekým písala. Predtým nikdy také nič neurobil, nevie si to vysvetliť. Skratovo chytil ten mobil, nemá problém so žiarlivosťou. Dychovej skúške bol podrobený až v pondelok, v predmetný deň dychovej skúške nebol podrobený. Z výsledku dychovej skúšky bol prekvapený, v ten deň jedol len sladkosti, tiež použil ústnu vodu, aj ten policajt mu povedal, že je to len zbytkový, druhý krát mu už fúkať nedali. Aj zo správy o povesti od obce bol prekvapený. V ten večer 30.07.2023 žiadny alkohol nepil, naviac on víno nepije. Obžalovaný priznal, že telefón poškodenej hodil vonku do kýbľa s vodou. Poškodená F. C. na hlavnom pojednávaní dňa 30.09.2024 využila svoje právo odoprieť vypovedať v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku s odôvodnením, že obžalovaný je jej manžel, ako aj z dôvodu, že sa už k tomu nechce vracať. Prokurátor navrhol oboznámiť audiovizuálnu nahrávku z výsluchu poškodenej zo dňa 01.08.2023 o 14:06 hod., s čím vyslovil súhlas obžalovaný, ako aj jeho obhajca, preto súd v zmysle § 270 ods. 2 Trestného poriadku s poukazom na § 263 ods. 4 Trestného poriadku pristúpil k prehratiu tohto záznamu, ktorý sa nachádza na CD na č.l. 77. Poškodená po zákonnom poučení v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uviedla, že právo odoprieť vypovedať nevyužíva a vypovedať bude. Ku skutku uviedla, že obžalovaný prišiel asi okolo 23:00 hod. v sobotu 29.07.2023 v zlej nálade a začal jej vyčítať, že si s niekým píše, že niekoho má, že má milencov, že si to s nimi vybaví a vulgárne jej nadával, že je „piča, kurva, jebnutá, zviera“. Potom išiel do obývačky, to bolo o 22:00 hod., potom odišiel preč a vrátil sa o hodinu okolo tej 23:00 hod. a ona si medzitým písala s dcérou a so synom, písala si aj s bratom, ktorý prišiel za ňou z onkológie, tak mu písala SMS správu ako sa má a potom si položila telefón pod televízor v kuchyni. Potom si išla zapáliť a prišla do kuchyne a ten telefón tam nebol. Išla za obžalovaným a slušne sa ho opýtala, kde má telefón, na čo jej povedal, že nevie, on ho nevidel, tak mu zobrala jeho telefón a povedala mu, že keď jej vráti telefón, tak mu dá jeho. Obžalovaný jej povedal, že pomocou jeho telefónu nájde ten jej, tak mu dala jeho telefón. Vzápätí on povedal, že to sa nedá. Opäť chodila do kuchyne a za ním a prosila ho, nech jej vráti jej telefón, pretože nikto iný tam nebol, len oni dvaja. Nikto iný jej ho vziať nemohol. Tak si vzala ten jeho telefón, on ako zmyslov zbavený vystrelil za ňou a začal jej vykrúcať prsty, aby dostal z jej rúk jeho telefón a popri tom jej vulgárne nadával piča, kurva, vráť mi môj telefón. Rýchlo sa jej podarilo nejako vymaniť z jeho rúk a bežala do spálne. V zámku nebol kľúč, tak jej napadlo, že sa oprie o dvere a zaprela sa nohami o posteľ. Obžalovaný začal celým telom vrážať do tých dverí a ju až odhadzovalo. Pozná jeho heslo do telefónu, tak rýchlo napísala kamarátke B. H., aby volala políciu, ona jej odpísala: „F., veď máš telefón“ a napísala číslo 158. Medzitým, ako vytáčala číslo, tak obžalovaný rozbil dvere na spálni. Vopchal tam ruku a začal ju škrtiť, nejako sa mu vymanila, tlačil jej na oko, v tom sa ozvala z telefónu polícia, tak začala rozprávať a on pochopil, že to je polícia a opýtal sa jej či volá s políciou. Potom odstúpil a povedal, že tak dobre, ja sa im priznám. A keď ju držal za krk, tak jej uvádzal, aby mu vrátila ten telefón, pretože ju zabije, a že je to jeho súkromný majetok. Z tej izby vyšla, až keď boli policajti pri dverách, pretože sa ho bála. Bála sa skôr vyjsť. Na otázky policajta uviedla, že z konania obžalovaného mala obavu o svoj život a zdravie, pretože bol strašne agresívny, nečakala, že rozbije okno a vôbec nie, že ju bude škrtiť, a že sa jej bude vyhrážať. Utrpela len drobné zranenia, a to podliate oko, pričom sa nemohla pozerať doľava, zahmlievalo sa jej ľavé oko, preto išla v nedeľu aj na pohotovosť. Ona sa inak zdržiava u matky na adrese I. XXX, predtým tam chodila väčšinou nakŕmiť psov, striedala sa so svokriným priateľom a občas tam prespávala, ale to bolo veľmi striedmo. Obžalovaný konzumuje alkohol takmer nonstop, má veľmi
málo svetlých chvíľok. Tento rok bol len párkrát v práci, keď prišiel do práce, tak sa na prácu vôbec nevedel sústrediť, to skôr riešil internet. Na obžalovaného pôsobí alkohol tak, že mu nevie odolať. V tú sobotu do nejakej tretej nepil, ako náhle poškodená odišla k mamine a vrátila sa, už bol obžalovaný pod vplyvom. Súd k tomu poznamenáva, že poškodená bola počas celého výsluchu rozrušená a výsluch bol prerušovaný jej plačom, ako to vyplynulo z predmetnej nahrávky. Súd so súhlasom obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka G. C. z prípravného konania zo dňa 01.08.2024 po vznesení obvinenia (č.l. 84-85). Svedok po zákonnom poučení v zmysle § 130 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uviedol, že s obžalovaným je v príbuzenskom pomere, je to jeho otec, avšak právo odoprieť vypovedať nevyužíva a vypovedať bude. Vo svojej výpovedi uviedol, že býva v obci I. aj s poškodenou – svojou matkou a sestrou J.. Matka má dlhodobo zhoršený vzťah s obžalovaným, a to už aj 2-3 roky, nakoľko sa obžalovaný prestal postupne starať o chod ich spoločnej firmy a začal postupne viacej piť alkohol. Aj svedok mal s obžalovaným zhoršené vzťahy a preto sa aj s matkou odsťahovali a prakticky od leta 2022 trvalo býva v obci Prusy v dome babky. Vie o tom, že obžalovaný má zákaz požívať alkoholické nápoje. Svedok občas (cca 1-2 krát do mesiaca) ide pozrieť obžalovaného a postarať sa o psy. Uviedol, že bol svedkom toho, že ako došiel, tak obžalovaný už bol viditeľne pod vplyvom alkoholu, to na ňom proste poznal ako vyzeral aj podľa artikulácie reči. Čo sa týka skutku z tohto víkendu, tak vedel o tom, že mama išla v sobotu za obžalovaným na dom, aj tam varili guláš a bola tam celý deň, mala tam byť až doobeda do nedele. Ráno ako sa svedok zobudil, tak zistil, že matka je už doma, že sa jej u otca niečo stalo. Povedala mu a aj sestre, že v noci musela volať na otca hliadku polície, nakoľko ten mal zasa vypité a v noci jej mal vziať mobil. Kvôli tomu sa jej mal potom nejako vyhrážať a dobíjať sa za ňou do spálne. Svedok sa jej nechcel nato moc vypytovať, lebo bola celá roztrasená. O tom, že otec v noci rozbil na spálni okno na dverách, sa dozvedel až v nedeľu večer od babky z otcovej strany, že sa niečo také stalo. On bol potom aj u otca v dome v nedeľu večer a videl to rozbité okno. Otca sa pýtal na mamin mobil, že kde ho dal. Otec mu tvrdil, že ho nemá a určite ho iba niekam položila, alebo stratila, alebo že ho má niekde vybitý. Svedok ho aj potom hľadal po dome, ale nenašiel ho. Na otcovi v nedeľu videl, že má dosť vypité, lebo sa s ním nedalo ani poriadne baviť, bol úplne mimo a ledva prišiel otvoriť, potácal sa tak, že stál ledva na nohách. Otca sa preto ani nevypytoval, čo sa tam dialo v noci, on sám niečo brblal, ani mu poriadne nerozumel. Dnes išiel s policajtmi ku ním domov do Miezgoviec za účelom vykonania ohliadky miesta činu, počas ktorej bol policajtmi nájdený matkin mobil v plastovom vedre ponorený do vody, vedro bolo položené v pivnici na zemi hneď za schodmi. Zo záverov znaleckého posudku č. 201/2023 Centra duševného zdravia, s.r.o., znaleckej organizácie z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 12.11.2023 (č.l. 92-120) vyplýva, že obžalovaný v čase spáchania skutku netrpel duševnou chorobou v pravom zmysle slova a netrpí ňou ani v súčasnosti. U obžalovaného je prítomný tzv. syndróm závislosti od alkoholu (dg. F10.2). Znalec vyhodnotil rozpoznávacie a ovládacie schopnosti obžalovaného v čase skutku ako plne zachované. Z psychiatrického hľadiska pobyt obžalovaného na slobode nie je nebezpečný, pokiaľ bude abstinovať od alkoholu, nakoľko netrpí žiadnou inou duševnou chorobou. Vzhľadom na už nariadené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou nie je znalcom zo psychiatrického hľadiska indikované žiadne ďalšie, či iné liečenie okrem toho, ktoré mu už je uložené. Zo znaleckého posudku č. 130/2023 MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia zo dňa 14.11.2023 (č.l. 125-144) a jeho dodatku zo dňa 14.01.2024 (č.l. 144B-144C) vyplýva, že poškodená počas skutku utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy tváre, oko očnicovej oblasti vľavo a tiež zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka, na vnútornej strane. Jednalo sa o ľahkú formu pomliaždenia. V mechanizme vzniku zranenia sa mohol uplatniť úder vedený rukou útočníka, skôr zovretou v päsť, než otvorenou dlaňou do oblasti tváre - ľavého oka, pričom došlo k prejavom ľahšej formy pomliaždenia mäkkých tkanív okolo očnicovej oblasti. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola veľmi slabá až slabá. Mechanizmom, ktorý uviedla poškodená, ako mal fyzický incident prebiehať, môže byť spôsobené zranenie charakteru, ako bolo popisované u poškodenej v zdravotnej dokumentácii. Zranenia si vyžadujú liečbu približne do 1 týždňa s tým, že za adekvátnu dobu liečby znalec považuje dobu 2-3 dni. Obmedzenie ľahkého charakteru sa týkalo psychickej aktivity, zapájania zmyslových orgánov – zraku do činnosti, tiež čiastočne i v náročnej fyzickej aktivite, v manuálnej práci a činnosti. Podľa názoru znalca je veľmi nepravdepodobné, aby ku zraneniu poškodenej došlo pádom a nárazom na zem, stenu, nábytok a podobne, pričom pád a ešte k tomu
opakovaný, ako to uvádza obžalovaný nesvedčí pre zranenie, ktoré je popisované v objektívnom náleze v zdravotnej dokumentácii. Zo zápisnice o obhliadke miesta činu (č.l. 86) zo dňa 01.08.2023 vyplýva, že táto bola realizovaná dňa 01.08.2023 od 08:00 hod. do 08:15 hod., je tam popis miesta činu ako aj osôb, ktoré sa obhliadky zúčastnili. Zo zápisnice tiež vyplýva, že dvere do spálne majú rozbitú sklenenú výplň o rozmere cca 20 x 70 cm, kde chýba sklo v spodnej časti výplne. Na dlážke nie sú žiadne črepy. V pivnici sa našlo plastové vedro s vodou, v ktorom bol ponorený mobilný telefón zn. iPhone. Mobil sa nedá zapnúť a bol odovzdaný synovi poškodenej. Zo zápisu o dychovej skúške obžalovaného (č.l. 22) vyplýva, že tento bol podrobený dychovej skúške dňa 31.07.2023 o 14:24 hod. s výsledkom 0,12 mg/L alkoholu v dychu. Zo zápisnice o trestnom oznámení (č.l. 2-3) vyplýva, že dňa 31.07.2024 o 10:00 hod. sa dostavila poškodená na OO PZ Bánovce nad Bebravou podať trestné oznámenie na manžela, kde uviedla v podstate rovnaké skutočnosti, ako aj vo svojej výpovedi po vznesení obvinenia. K trestnému oznámeniu doložila aj lekárske správy z ošetrenia. Z lekárskych správ predložených poškodenou zo dňa 30.07.2023 (č.l. 7-8) vyplýva, že poškodená bola na očnom vyšetrení, kde bola odoslaná z traumatológie a kde uviedla, že ju predchádzajúceho dňa napadol manžel, uvádzala úder do oblasti ľavého oka. Bola stanovená diagnóza: pomliaždenie mihalnice a okolia oka a podspojovková sifúzia vľavo. Bola tiež na traumatologickom vyšetrení, kde uviedla, že predchádzajúceho dňa bola napadnutá manželom, úder do oblasti oka vľavo, aktuálne zhoršovanie stavu, bolesti očnej gule, zahmlené videnie. Bolo doporučené očné vyšetrenie a stanovená diagnóza: pomliaždenie mihalnice a okolia oka. Zo správy od obce E. o povesti obžalovaného zo dňa 01.08.2023 (č.l. 157) vyplýva, že obžalovaný má trvalý pobyt v rodinnom dome v danej obci so súp. číslom 29, kde má trvalý pobyt aj poškodená. Starostu obce upozornila na nadmerné požívanie alkoholických nápojov obžalovaným matka obžalovaného, ktorá ho zároveň požiadala, aby oslovil občanov obce, aby obžalovanému neposkytovali alkohol. Obec voči obžalovanému neeviduje žiadne sťažnosti. Z aktualizovanej správy o povesti obžalovaného od obce E. zo dňa 16.08.2024 (č.l. 270) vyplýva, že obžalovaný naďalej býva na adrese trvalého pobytu, riešený v priestupkovom konaní v obci nebol. Zo záznamu zo služby OO PZ Bánovce nad Bebravou (č.l. 160-161) vyplýva, že dňa 30.07.2023 od 00:35 hod. do 02:02 hod. zasahovala hliadka OO PZ Bánovce nad Bebravou v Miezgovciach č. 29 kvôli domácim nezhodám – oznamovateľku napadol manžel. Konflikt nastal kvôli hádke ohľadne ich firmy už od rána, obaja mali vypité. Oznamovateľka bola značne pod vplyvom alkoholu, avšak odmietla sa podrobiť dychovej skúške. Počas prítomnosti hliadky obžalovaný opustil v taxíku domácnosť. Žiadne protiprávne konanie zistené nebolo, osoby zranené neboli. Z priebežných správ probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou zo dňa 31.07.2024 (č.l. 243-244) a zo dňa 24.09.2024 (č.l. 271-272) vyplýva, že obžalovaný sa zatiaľ riadne a včas dostavuje na určené termíny probačných stretnutí, ktoré sú mu určené. V zmysle uloženého obmedzenia zákazu konzumácie alkoholu a iných návykových látok sa obžalovaný podrobuje dychovým skúškam na alkohol, pred hliadkou OO PZ Bánovce nad Bebravou jedenkrát s výsledkom negatívnym a pred probačnou a mediačnou úradníčkou celkovo sedemkrát tiež s negatívnym výsledkom. Zo správy OO PZ Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.04.2024 vyplýva, že obžalovaný dodržuje zákaz úmyselne sa priblížiť k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov. Dňa 30.07.2024 sa dostavila k probačnej a mediačnej úradníčke poškodená, ktorá uviedla, že obžalovaný riadne dodržuje všetky uložené obmedzenia súdom voči jej osobe, nie sú žiadne problémy. Pokiaľ ide o osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že tento je ženatý, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, je zamestnaný v spoločnosti AZ – systém s.r.o. ako riaditeľ spoločnosti, účtovník - špecialista. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný bol doteraz päťkrát postihnutý v priestupkovom konaní, pričom v troch prípadoch išlo o priestupky na úseku dopravy, v jednom prípade išlo o neuposlúchnutie výzvy verejného činiteľa a v jednom prípade o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Z odpisu z registra
trestov obžalovaného a pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. BN-6T/18/2023 súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6T/18/2023-83 zo dňa 24.04.2023, právoplatným dňa 10.05.2023 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. h/ Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov so skúšobnou dobou s probačným dohľadom vo výmere 18 mesiacov, za súčasného uloženia obmedzenia spočívajúceho v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Zároveň mu bolo uložené i ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Na základe vykonaného dokazovania postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že vina obžalovaného za skutok kladený mu obžalobou za vinu bola preukázaná bez dôvodných pochybností. Obžalovaný urobil vyhlásenie, že sa cíti byť nevinný zo skutku mu kladeného za vinu. Vo svojej výpovedi pripustil, že mal s poškodenou v noci zo dňa 29.07.2023 na deň 30.07.2023 konflikt ohľadne jeho mobilného telefónu, ktorý mu poškodená vzala, avšak poprel, že by sa jej bol vyhrážal zabitím, ako i poprel, že by bol poškodenú udrel, pripustil, že ju mohol nechtiac zasiahnuť pri tom, ako jej chcel zobrať telefón. K rozbitej sklenenej výplni na dverách uviedol, že táto bola nie veľmi hrubá a zrejme k jej rozbitiu došlo ako sa oprel do dverí. Podľa neho si to poškodená na neho vymyslela, táto bola v daný večer značne pod vplyvom alkoholu. Obžalovaný je však zo spáchania predmetného skutku usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá síce na hlavnom pojednávaní využila právo nevypovedať z dôvodu, že obžalovaný je jej manžel a tiež preto, že sa už k tomu skutku nechcela vracať, avšak vo svojej výpovedi v prípravnom konaní po vznesení obvinenia, ktorá bola i zaznamenaná na kamerovom zázname, popísala skutok tak, ako bol neskoršie i prokurátorom ustálený v obžalobnom návrhu a táto vo svojej výpovedi okrem iného uviedla, že víkend trávili spolu s obžalovaným, pričom obžalovaný jej vyčítal, že si s niekým píše na mobile, že má milencov, že si to s nimi vybaví a vulgárne jej nadával. Telefón jej potom zmizol, mala podozrenie na obžalovaného, tak si zobrala telefón obžalovaného, ktorý jej ho chcel zobrať a popritom jej vulgárne nadával, pričom poškodenej sa pred ním podarilo utiecť do spálne, kde nebol kľúč, tak sa posadila ku dverám a nohami sa zaprela o dvere, kde obžalovaný sa za ňou dobíjal, pričom rozbil sklenenú výplň na dverách, vopchal tam ruku a začal ju škrtiť, tiež jej tlačil na oko, popritom sa jej aj vyhrážal, že ju zabije, ak mu telefón nevráti. Prestal až vtedy, keď počul, že poškodená volá na políciu. Poškodená tiež uviedla, že z obžalovaného mala strach, pričom počas celej jej výpovede bola poškodená rozrušená a jej výpoveď bola prerušovaná jej spontánnym plačom. Poškodená tiež uviedla, že obžalovaný s ňou v ten večer konzumoval alkohol. Nepriamo je z predmetného skutku obžalovaný usvedčovaný i výpoveďou svedka G. C., spoločného syna obžalovaného a poškodenej, ktorý síce nebol priamym svedkom predmetného skutku, avšak tento uviedol, že poškodená mu uviedla, že musela volať na obžalovaného hliadku polície, nakoľko ten mal zasa vypité a v noci jej mal vziať mobil a tiež že sa jej mal vyhrážať, nekonkretizoval však ako. Svedok tiež uviedol, že bol po skutku za obžalovaným a videl na ňom, že bol pod vplyvom alkoholu. Pravdivosti výpovede poškodenej nasvedčuje aj zápisnica o obhliadke miesta činu, z ktorej vyplýva, že dvere do spálne majú v spodnej časti rozbitú sklenenú výplň o rozmere cca 20 x 70 cm, chýba tam sklo a tiež z nej vyplynulo, že v pivnici sa našiel mobilný telefón poškodenej hodený vo vedre s vodou, tento sa nedal zapnúť. Obžalovaný je zo spáchania predmetného skutku usvedčovaný i závermi znaleckého posudku MUDr. Pamulu z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a tiež lekárskymi správami ohľadne zranení poškodenej, z ktorých vyplýva, že poškodená utrpela pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre, oko očnicovej oblasti vľavo a tiež zakrvácanie do spojivkového vaku ľavého oka, na vnútornej strane. Podľa názoru znalca tieto zranenia mohli vzniknúť tak, ako to popísala vo svojej výpovedi poškodená, kde podľa názoru znalca sa mohol uplatniť úder vedený rukou útočníka, skôr zovretou v päsť, než otvorenou dlaňou do oblasti tváre - ľavého oka, intenzita pôsobiacej sily bola veľmi slabá až slabá. Znalec nepovažoval za pravdepodobnú možnosť, že by k zraneniam poškodenej došlo pádom a nárazom na zem, stenu, nábytok a podobne, pričom pád a ešte k tomu opakovaný nesvedčí pre zranenie, ktoré je popisované v objektívnom náleze v zdravotnej dokumentácii poškodenej. Na základe týchto vyššie uvedených dôkazov považoval súd výpoveď poškodenej za preukázanú a naopak výpoveď obžalovaného považoval za účelovú, keď obžalovaný sám vo svojej výpovedi pripustil konflikt s poškodenou, ako aj tú skutočnosť, že poškodenej vyčítal, že si s niekým píše a tiež to, že jej mobil zobral, ktorý najskôr od nervov hodil o zem a potom do vedra s vodou, kde vo svetle tohto jeho počínania ohľadne telefónu poškodenej a skutočnosti, že tak urobil preto, že si s niekým písala, súd jeho obranu, že poškodenej nijako fyzicky neublížil a nevyhrážal sa jej zabitím, považuje za nevierohodnú. Aj jeho obrana, že svoj telefón, ktorý mu poškodená zobrala, chcel od nej dostať naspäť preto, že sa obával, že zavolá políciu, sa javí ako nelogická, vzhľadom
na jeho tvrdenie, že nemal nič vypité a nič vážne sa nestalo. K námietke obžalovaného, že výpoveď poškodenej ako jediný usvedčujúci dôkaz, nebola vykonaná kontradiktórnym spôsobom súd konštatuje, že síce v čase výsluchu poškodenej v prípravnom konaní po vznesení obvinenia obžalovaný ešte nemal obhajcu, keďže tento mu bol ustanovený až po jeho vzatí do väzby a obžalovaný nebol pri tomto výsluchu prítomný, avšak tento bol zaznamenaný na kamerovom zázname a aj z jeho priebehu vyplýva, že poškodená bola značne rozrušená a počas výsluchu dochádzalo k jej spontánnemu plaču nad prežitou udalosťou. Súd naviac konštatuje, že táto výpoveď nebola jediným usvedčujúcim dôkazom, ako to už aj vyššie konštatoval, nakoľko táto výpoveď poškodenej korešponduje aj s ďalšími dôkazmi usvedčujúcimi obžalovaného, a to zápisnica o obhliadke miesta činu (poškodenie sklenenej výplne na dverách spálne) a závery znaleckého posudku MUDr. Pamulu a lekárske správy z ošetrenia poškodenej, kde boli zaznamenané zranenia, ktoré poškodená pri tejto udalosti utrpela. Pokiaľ sa obžalovaný bránil tým, že poškodená pri príchode hliadky do ich rodinného domu dňa 30.07.2023 v skorých ranných hodinách neuviedla, že by sa jej bol obžalovaný vyhrážal zabitím, alebo že by ju bol fyzicky napadol a preto považuje jej neskoršiu výpoveď za nepravdivú, pričom v tejto súvislosti poukázal na záznam zo služby OO PZ Bánovce nad Bebravou, kde bolo konštatované, že žiadne protiprávne konanie zistené nebolo súd poznamenáva, že ide len o konštatovanie prítomnej hliadky, ktoré je v rozpore so zistenými zraneniami poškodenej popísanými v lekárskych správach z toho istého dňa 30.07.2023 v poobedných hodinách, pričom aj konštatovanie, že sa na mieste nenašlo rozbité okno nasvedčuje tomu, že zrejme došlo k nedorozumeniu, ktoré mohlo byť spôsobené i stavom poškodenej, ktorú príslušníci označujú ako javiacu sa pod vplyvom alkoholu, nakoľko z neskoršej obhliadky miesta činu vyplynulo, že na mieste bolo rozbité sklo na dverách spálne. Naviac hliadka na miesto išla práve preto, ako z tohto záznamu vyplýva, že malo ísť o domáce nezhody, kde manžel napadol oznamovateľku, rozbil okno a táto je zašprajcovaná medzi dverami a posteľou, pričom podľa popisu je oznamovateľka vystrašená a plače. Ak obžalovaný poukazoval na to, že jeho tvrdenie o tom, že vypité nemal, vyplýva aj z toho, že ho hliadka nepodrobila dychovej skúške, súd konštatuje, že v tomto prípade ide len o ničím nepodložené tvrdenie, kde aj sám obžalovaný v rámci svojej obrany tvrdil, že s policajtmi riadne spolupracoval a pre vyvrátenie akejkoľvek pochybnosti mohol sám požiadať o vykonanie dychovej skúšky. Poškodená v trestnom oznámení uviedla, že si spolu v ten večer otvorili víno, ktoré aj vypili a vzhľadom na závery znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 201/2023, kde bol u obžalovaného konštatovaný syndróm závislosti od alkoholu, pričom podľa názoru znalca, ak by obžalovaný bol v ten večer vypil 3,25 deci vína (polovica fľaše), išlo by o ľahkú opitosť, teda túto by na prvý pohľad ani nemuselo byť rozpoznať, vzhľadom na vyššiu odolnosť obžalovaného. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na správu o povesti obžalovaného z miesta bydliska, zo dňa 01.08.2023, z ktorej vyplýva, že samotná matka obžalovaného upozornila starostu obce na nadmerné užívanie alkoholu obžalovaným a žiadala ho, aby oslovil občanov obce, aby obžalovanému neposkytovali alkohol. I syn obžalovaného G. vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný má problémy s alkoholom a svedok ho videl pod vplyvom alkoholu aj po predmetnom skutku. Na základe vyššie uvedeného mal teda súd vinu obžalovaného preukázanú bez dôvodných pochybností, pričom skutok popísaný vo výrokovej časti rozhodnutia aj podľa názoru súdu napĺňa znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d/ Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona. Podľa názoru súdu je závažnosť predmetného skutku v zmysle § 10 ods. 2 Trestného zákona vyššia než nepatrná, vzhľadom na závažnosť spáchaného skutku, ako i na okolnosť, že obžalovaný sa predmetného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby za inú jeho trestnú činnosť. Z hľadiska zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že obžalovaný chcel porušiť záujem chránený zákonom. Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Pri ukladaní trestu obžalovanému súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona a prihliadol tiež na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšie a
u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Vzhľadom na osobu obžalovaného a na možnosti jeho nápravy, ako aj na povahu a následok spáchaného trestného činu, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky, ako i individuálnej, či generálnej prevencie, ale i zložky výchovnej, bude postačujúci aj trest povinnej práce vo výmere 180 hodín, pričom obžalovaný v záverečnej reči vyjadril svoj súhlas s prípadným uložením alternatívneho trestu (i keď súhlas s uložením trestu povinnej práce obžalovaným sa už podľa Trestného zákona účinného od 06.08.2024 obligatórne nevyžaduje), ktorý trest súd považuje za postačujúci a primeraný. Pri jeho ukladaní súd prihliadol na predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ jedenkrát súdom trestaný podmienečným trestom odňatia slobody. Prihliadol aj na priestupkovú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ päťkrát postihnutý v priestupkovom konaní, v jednom prípade aj za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Súd pri ukladaní trestu prihliadol i na skutočnosť, že predmetného skutku sa obžalovaný dopustil počas plynutia skúšobnej doby v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. BN-6T/18/2023, ktorá okolnosť by síce sama o sebe evokovala ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody, avšak vzhľadom na novú trestnú politiku vyjadrenú v novelizovanom Trestnom zákone účinnom od 06.08.2024, kde sa kladie dôraz na využívanie prvkov restoratívnej justície a alternatívneho trestania a s prihliadnutím na jednu zo zásad ukladania sankcií, že sankcie sa ukladajú s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu a na osobu páchateľa a jeho pomery, má súd za to, že je možné uložiť obžalovanému i alternatívny trest k trestu odňatia slobody v podobe trestu povinnej práce. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný je riadne zamestnaný v spoločnosti A-Z systém s.r.o. ako riaditeľ spoločnosti, účtovník – špecialista, pričom konateľkou tejto spoločnosti je poškodená a od prepustenia obžalovaného z výkonu väzby obžalovaný v tejto spoločnosti aj naďalej pokračuje, kde dokonca s poškodenou aj spolupracuje. Podľa priebežnej správy z probácie obžalovaný sa probácii riadne podrobuje, dodržiava uložené obmedzenia a povinnosti a aj samotná poškodená potvrdila, že obžalovaný obmedzenia vo vzťahu k nej riadne dodržiava. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že nakoľko sa obžalovaný predmetného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby za inú trestnú činnosť, vedenú na tunajšom súde pod sp. zn. BN-6T/18/2023, kde mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, hrozí mu reálna premena tohto trestu na trest nepodmienečný, preto podľa názoru súdu v predmetnej veci nie je nevyhnutné obžalovanému ukladať len trest odňatia slobody, ktorý by vzhľadom na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona musel byť uložený ako trest nepodmienečný, ale s ohľadom na vyššie uvedené má súd za to, že účel trestu je možné zabezpečiť aj trestom povinnej práce v hornej polovici trestnej sadzby, pričom tento bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie, ako i zložku výchovnú. Trest povinnej práce je obžalovaný povinný vykonať najneskôr do jedného roka od nariadenia jeho výkonu, osobne a vo svojom voľnom čase, bez nároku na odmenu. Nakoľko podľa záverov znaleckého posudku č. 201/2023 Centra duševného zdravia, s.r.o. z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie je u obžalovaného prítomný tzv. syndróm závislosti od alkoholu, bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či je namieste ukladať obžalovanému i ochranné opatrenie v podobe ochranného liečenia. Znalec vo vyššie citovanom znaleckom posudku konštatoval, že keďže už obžalovaný má nariadené ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. BN-6T/18/2023, nie je znalcom zo psychiatrického hľadiska indikované žiadne ďalšie, či iné liečenie okrem toho, ktoré mu už je uložené. Vzhľadom na tieto závery znalca preto súd obžalovanému žiadne ďalšie ochranné opatrenie neukladal. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).