Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/29/2024 3824010482 08. 07. 2024 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2024:3824010482.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 25T/29/2024
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.07.2024, takto rozhodol: 25T/29/2024
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom mesto D., nezamestnaný, slobodný, t. č. v ÚVV Ilava, je
v i n n ý, ž e :
hoci mu z ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu svojich detí a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod. č. k 9P/8/2018-44 zo dňa 08.03.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.04.2018 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej dcéry E. F., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 50,- € mesačne s účinnosťou od 16.01.2018 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky G. H. F. a rozsudkom Okresného súdu Topoľčany pod č. k. 9P/170/2020-58 zo dňa 26.08.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2021 bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna I. F., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 30,- € mesačne vždy do 15. dňa vopred k rukám matky G. H. F. s účinnosťou od 03.05.2021, pričom obžalovaný si mal plniť výživné minimálne vo výške 30% mesačne zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa podľa § 2 zákona NR SR č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čo za obdobie od 01.07.2021 do 30.06.2022 predstavuje sumu výživného vo výške 29,87 € mesačne na dieťaťa a za obdobie od file_0.jpg
file_1.wmf 01.07.2022 do 30.06.2023 sumu výživného vo výške 32,11 € mesačne na dieťa, túto povinnosť si v Prievidzi a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne neplnil vo vzťahu k maloletej dcére E. F. v dobe od 15.12.2021 do 04.05.2022 a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od 03.03.2023 do 01.03.2024 a vo vzťahu k maloletému synovi I. F. v dobe od 13.11.2021 do 04.05.2022 a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od 03.03.2023 do 01.03.2024, tým, že v dobe od 13.11.2021 do 30.11.2021, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, následne bol v dobe od 01.12.2021 do 11.04.2022 evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, odkiaľ bol vyradený pre nespoluprácu, čím sa dobrovoľne pripravil o možnosť potencionálneho zamestnania, v dobe od 12.04.2022 do 04.05.2022 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, od 17.06.2022 do 25.01.2023 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu a od 03.03.2023 do 01.03.2024 nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na príslušnom Úrade práce sociálnych vecí a rodiny, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, tiež nebol nikde zamestnaný a nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť, teda nemal vážny záujem o prácu, čím G. H. F. zostal dlhovať na dcéru E. F. za obdobie od 15.12.2021 do 04.05.2022 a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od 03.03.2023 do 01.03.2024 sumu vo výške 1.200,- € a na syna I. F. za obdobie od 13.11.2021 do 04.05.2022 a od 17.06.2022 do 25.01.2023 a od 03.03.2023 do 01.03.2024 zostal dlhovať sumu vo výške 749,22 €, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske, sp. zn. 2T/85/2020-116 zo dňa 18.01.2021, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 14.12.2021 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, teda: najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, čím spáchal: prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona per analogiam na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú mal. E. F., nar. XX.XX.XXXX a mal. I. F., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených zákonným zástupcom matkou G. H. F., nar. XX.XX.XXXX v C. – J. I., trvale bytom K., F. K. XXX/XX, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie: 25T/29/2024
Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 28.05.2024 na tunajšom súde obžalobu na A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 08.07.2024, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či: - rozumie z čoho je obžalovaný, - bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutku, - vie, aká je trestná sadzba za tento trestný čin, - sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaného trestného činu. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a obhajcu obžalovaného podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, nakoľko nezistil, že by takémuto postupu bránila prekážka predpokladaná v § 257 ods. 7 Trestného poriadku druhá veta (obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní) a dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody. Súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutok obžalobou mu kladený za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska formy zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že chcel porušiť zákonom chránený záujem. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 23/2024 MUDr. Viktora Segedu zo dňa 08.03.2024 (č.l. 120-134) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to správa z ÚVV Ilava na obžalovaného + skrátený výpis klienta z č.l. 430-431, lustrácia ZVJS z č.l. 435, odpis z RT z č.l. 436, lustrácia GP SR z č.l. 437-438, lustrácia CDB z č.l. 439, lustrácia CESDaP z č.l. 440-441 a oboznámením podstatnej časti pripojených spisov Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/131/2023 a sp. zn. 2T/23/2024. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Viktora Segedu č. 23/2024, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 08.03.2024 (č.l. 120–134) vyplýva, že obžalovaný je závislý od alkoholu a stimulancií (metamfetamínov) v terminálnom štádiu s rysmi depravácie osobnosti. U obžalovaného sa nejedná o chorobný sklon k požívaniu alkoholu, obžalovaný požíva alkohol, resp. metamfetamíny z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením. Znalec aktuálne navrhol uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Pobyt obžalovaného na slobode nie je
z psychiatrického hľadiska nebezpečný pre spoločnosť, avšak z vlastnej vôle a vlastným zapríčinením sa obžalovaný môže dopúšťať trestnej činnosti. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 24.06.2024 (č.l. 430) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 05.03.2024 a je aktuálne umiestnený v oddiele so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu plní bez pripomienok. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Vo svojom osobnom voľne prejavuje pozitívny postoj a záujem o trávenie voľného času, sleduje televíziu, počúva ústavný rozhlas. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím udržiava prostredníctvom telefonovania a korešpondencie. Záverom sa v správe konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je zatiaľ bezproblémový. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, má dve maloleté deti, voči ktorým má určenú vyživovaciu povinnosť súdom, je nezamestnaný. Z lustrácie v systéme ZVJS vyplýva, že obžalovaný je v súčasnosti vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Z lustrácie v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MSSR (č.l. 440-441) vyplýva, že obžalovaný bol doteraz štyrikrát postihnutý za spáchanie priestupku (proti majetku, proti občianskemu spolunažívaniu, alkohol cyklista, zdržiavanie sa v priestoroch na staniciach bez platného cestovného lístka). Z odpisu z registra trestov obžalovaného (č.l. 436) vyplýva, že obžalovaný ma evidovaných osem záznamov, pričom bol šesťkrát súdom trestaný (v jednom prípade mu bol ukladaný aj súhrnný trest) pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečným trestom odňatia slobody, v jednom prípade má odsúdenie zahladené. Z pripojeného spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 0T/131/2023 súd zistil, že naposledy bol obžalovaný odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 0T/131/2023-49 zo dňa 31.08.2023, právoplatným dňa 13.09.2023 pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona (skutok zo dňa 28.08.2023) na trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Zo spisu Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/23/2024 súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza č.k. 2T/23/2024-48 zo dňa 05.03.2024 bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona (skutok zo dňa 17.12.2023) a bol mu za to uložený trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti predmetnému trestnému rozkazu podal obžalovaný v zákonnej lehote odpor. Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Súd prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Trestného zákona (bol už za trestný čin odsúdený). Nakoľko obžalovaný urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal, súd v súlade so závermi Stanoviska Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016 per analogiam aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu tak, ako by to mohol urobiť i prokurátor v dohadovacom konaní. Tento postup súdu zároveň bránil tomu, aby mohla byť obžalovanému priznaná i poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona. Pri vyrovnanom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona vychádzal z trestnej sadzby 12 mesiacov až 60 mesiacov. Na základe toho mu súd uložil v zmysle § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 39 ods. 2 písm. d/, § 39 ods. 4 Trestného zákona per analogiam trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 4 Trestného zákona), vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnú minulosť,
keď už bol v minulosti odsúdený aj na nepodmienečný trest odňatia slobody, ako aj na spôsob života obžalovaného pred jeho vzatím do väzby, kedy tento žil bezdomoveckým, potulným spôsobom života, bez vážneho záujmu o prácu. Súd pri ukladaní trestu vychádzal i zo záverov znaleckého posudku MUDr. Segedu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorý u obžalovaného konštatoval závislosť od alkoholu a stimulancií (metamfetamínov) v terminálnom štádiu s rysmi depravácie osobnosti, pričom mu odporučil uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Súd tiež pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, keď tento má v odpise z registra trestov osem záznamov, pričom bol celkovo šesťkrát súdom trestaný (bol mu ukladaný i súhrnný trest), a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody a v jednom prípade dokonca za rovnakú trestnú činnosť, ako mu je aktuálne kladená za vinu (trestný rozkaz Okresného súdu Partizánske sp. zn. 2T/85/2020 zo dňa 18.01.2021, právoplatný dňa 14.12.2021, kde súd obžalovanému uložil podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, ktorý trest mu odložil na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 16 mesiacov za súčasného uloženia povinnosti zaplatiť v skúšobnej dobe dlžné výživné a zamestnať sa, pričom bolo rozhodnuté o jeho neosvedčení sa v skúšobnej dobe, avšak zatiaľ neprávoplatne). Súd prihliadol i na priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento bol štyrikrát postihnutý za spáchanie priestupku. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho kritický postoj, keď tento sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a svoje konanie úprimne oľutoval. Obžalovaný prejavil v konaní pred súdom dostatočnú pokoru, keď urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného, v ktorej bol hodnotený kladne. Súd pri ukladaní trestu a jeho mimoriadnom znížení v zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona zohľadnil aj okolnosť, že znalec u obžalovaného konštatoval závislosť od alkoholu a stimulancií v terminálnom štádiu s rysmi depravácie osobnosti, pričom mu odporučil uložiť ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, čo podľa názoru súdu je v danom prípade vhodnejšie, aby u obžalovaného došlo k liečbe jeho závislosti, aby sa do budúcna znížilo, resp. vylúčilo riziko recidívy takejto trestnej činnosti, nakoľko je v záujme maloletých detí, aby si obžalovaný riadne plnil svoju vyživovaciu povinnosť a nebola tak prenášaná zodpovednosť len na jedného rodiča (matku detí). Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje za dostatočný i trest uložený pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu (avšak za dodržania § 39 ods. 4 Trestného zákona) vo výmere 8 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú. Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetného trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd obžalovanému tiež v zmysle § 73 ods. 2 písm. d/ Trestného zákona uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ústavnou formou, pričom pri rozhodovaní o uložení tohto ochranného opatrenia vychádzal najmä zo záverov znaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, v ktorom znalec konštatoval u obžalovaného závislosť od alkoholu a stimulancií v terminálnom štádiu s rysmi depravácie osobnosti. Znalec odporučil uložiť obžalovanému ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, pričom s týmto návrhom znalca sa stotožnil nielen prokurátor, ale aj samotný obžalovaný. S týmto záverom sa stotožnil aj súd, pričom uloženie ochranného liečenia ústavnou formou považuje za potrebné, keď v danom prípade rozhodujúcim faktorom pre vylúčenie, či minimalizovanie rizika recidívy u obžalovaného (a to aj vzhľadom na jeho spôsob života pred vzatím do väzby) je, aby mu bola poskytnutá odborná pomoc zo strany špecializovaného ústavu a v tejto kombinácii je predpoklad, že sa môže dostaviť pozitívny výsledok. Zákonná zástupkyňa - matka poškodených maloletých detí si uplatnila v predmetnom trestnom konaní nárok na náhradu škody spočívajúci v dlžnom nezaplatenom výživnom. Súd zákonnú zástupkyňu poškodených maloletých detí s uplatneným nárokom odkázal na civilné sporové konanie, nakoľko v adhéznom konaní nebolo možné o tomto nároku rozhodnúť. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie:
25T/29/2024
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).