Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 26T/47/2024 3824010647 02. 12. 2024 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2024:3824010647.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, na pracovisku v Partizánskom, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovaného A. A., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v účinnom znení (ďalej Tr. zák.), na hlavnom pojednávaní dňa 02.12.2024 takto rozhodol: Obžalovaný A. A., nar. XX.XX.XXXX v B. C. B., trvale bytom D. XXXX/XX B. C. B. je vinný, že dňa 24.11.2023 v čase okolo 16:50 hodiny prišiel na parkovisko v zadnej časti čerpacej stanice Slovnaft na ulici Trenčianska cesta 2 v Bánovciach nad Bebravou na striebornom vozidle značky Mercedes Benz A140 s e.č.: E., kde ho už na základe ich predchádzajúcej vzájomnej dohody čakal poškodený F. D. pri bielom vozidle značky Citroen Jumper s e.č.: E., ktorý obžalovaného po príchode vyzval na úhradu diagnostiky 12 ks vstrekovačov uložených v krabici patriacich osobe G. H. vo výške 180,- Eur v tom čase položenej na kontajneri vedľa poškodeného, na čo došlo k hádke o cene služby a pri tom poškodenému vulgárne nadával a vyhrážal sa mu vulgárne ublížením na zdraví, ak mu nevydá vstrekovače, na čo poškodený zareagoval tak, že si vzal krabicu so vstrekovačmi do rúk a keď chcel s touto krabicou odísť do svojho vozidla, obžalovaný ho jedenkrát rukou zovretou v päsť udrel do oblasti nosa, pričom mu poškodil aj dioptrické okuliare, vytrhol mu z rúk krabicu so vstrekovačmi, po čom nastúpil do vozidla značky Mercedes Benz A140 a keď sa mu poškodený pokúsil zabrániť v odjazde z miesta činu, došlo ku kontaktu ruky poškodeného so spätným zrkadlom vozidla Mercedes Benz A140, pričom poškodený F. D. počas útoku utrpel v dôsledku napadnutia obžalovaným pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre v oblasti nosa s krvácaním z nosových dierok s tržne zmliaždenou rankou na nose a odreninami kože na koreni nosa v dôsledku ktorých zranení nebol poškodený obmedzený na bežnom spôsobe života po dobu dlhšiu minimálne 7 dní a v dôsledku kontaktu s vozidlom utrpel zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti bez posunu úlomkov, v dôsledku ktorých zranení bol poškodený obmedzený na bežnom spôsobe života po dobu 4-5 týždňov v dôsledku fixácie pravej ruky sadrou a majetkovú škodu neprevyšujúcu 180 Eur z titulu dohodnutej a nezaplatenej ceny diagnostiky vstrekovačov a škodu z titulu poškodenia okuliarov v sume neprevyšujúcej sumu 400,-Eur, teda iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal čím spáchal zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku (ďalej Tr. zák.). Za to sa odsudzuje:
Podľa § 189 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky, výkon ktorého sa mu podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne o d k l a d á na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodeného F. D., nar. XX.XX.XXXX v D., trvale bytom E., s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.07.2024, doručenej dňa 23.07.2024 pod Pv 373/23/3301-56, pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák. bolo na nariadenom hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie k meritu veci. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom poškodeného F. D., svedkyne I. J. K., svedka L. M., prečítaním výpovede svedka G. H., znaleckého posudku z odvetvia psychiatria, odborného vyjadrenia z odvetvia traumatológia a chirurgia, odborného vyjadrenia o škode na okuliaroch, listinné dôkazy uvedené nižšie a zistil tento skutkový stav rozhodný pre vec samu. Súd podľa § 256 ods. 3, ods. 4 Trestného poriadku Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. ako poškodeného na hlavné pojednávanie nepripustil, pretože nárok nebol uplatnený včas, pričom priznanie nároku na náhradu škody je spojené s účasťou poškodeného už v konaní prípravnom. Rozhodnutie vo veci samej pokiaľ ide o vinu, pokiaľ sa ku škode vzťahuje, však je právnym základom pre nárok v civilnom sporovom konaní. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že vstrekovače poslal po M. na diagnostiku poškodenému, mali byť hotové do 3-4 dní, keď sa poškodený neozval po týždni, tak sa ich dožadoval. Dohoda bola pôvodne 20,-€ za vstrekovače. Stretli sa na benzínovej pumpe na návrh poškodeného, on navrhoval iné miesto. Poškodený pýtal peniaze, on však chcel vidieť vstrekovače, tie boli zabalené rovnako, ako ich odovzdal, tak pojal podozrenie, že sa so vstrekovačmi nič nerobilo. Potom povedal poškodenému, že mu dá maximálne 100,-€, no ten nechcel, zbalil krabicu otočil sa, on mu vzal krabicu spod pazuchy, poškodený ho chytil za bundu on sa zahnal na poškodeného. Aby ho neohováral hodil mu 100,-€ cez okno do auta. Poškodený pribehol k jeho autu ešte si vyberal telefón a chcel ho natáčať, ako aj svedkyňa. On cúvol, chcel ho obísť, poškodený priskočil a úderom rukou mu odrazil spätné zrkadlo, vnímal ako sa zohol zrejme od bolesti. V dielni sa mu potvrdilo, že sa nič so vstrekovačmi nerobilo, nebol tam ani protokol o diagnostike. Poškodený F. D. uviedol, že ho oslovil obžalovaný za účelom diagnostiky vstrekovačov, potreboval zistiť, ktorých šesť z dvanástich je lepších. Poslal ich cez M.. On obžalovanému povedal, že ich nebude robiť sám, ale to dá spraviť cez známeho. Dohodli na pôvodne na 240,-€, keď to ale meškalo, dohodli sa na 180,-€, lebo obžalovaný stále tlačil na cenu. On sa preventívne dohodol na stretnutí na pumpe, aby to bolo nahraté na kamerách, obžalovaný ho od toho odhováral, že sa chce stretnúť na pôvodnom mieste. Obžalovaný prišiel nahnevaný, bol vulgárny, podozrieval ho, že nič nebolo urobené, že ho podviedol, to však nebola pravda. Nechcel mu vôbec zaplatiť, len si vziať krabicu so vstrekovačmi. Chcel aj protokol. No on by mu to dal všetko až po zaplatení. Aj sa mu obžalovaný hrozil vulgárne, že ak mu ich nedá, tak ho zbije. On potom chcel odísť, vzal krabicu z kontajnera do rúk, nemal ju pod pazuchou, prešiel dva kroky, no dostal päsťou do tváre, padli mu okuliare a obžalovaný mu vykrútil ruku a krabicu vzal. On si potom vzal okuliare a išiel za ním, ten akurát sadal do auta, ešte po sebe kričali, potom ako odskočil zavadil do spätného zrkadla. Svedkyňa I. J. K. na hlavnom pojednávaní uviedla, že poškodený je jej priateľ, blízka osoba. Cestou s ním sa zastavili na pumpe v Bánovciach nad Bebravou, ona sedela v aute. Poškodený vystúpil s niekým sa bavil, hlasy počula tlmene, dvere boli zatvorené a rádio zapnuté. Ona započula zvýšené hlasy, potom pred sebou pred autom cez čelné sklo videla, ako priateľ s tou druhou osobou stoja oproti sebe bokom k nej, ťahali sa o krabicu, v tom druhá osoba priateľovi vrazila úder päsťou do tváre, krabica nepadla na
zem, ten dotyčný s krabicou odišiel. Priateľ jej kričal aby zavolala políciu. Ona ešte odfotila jeho auto. V aute nenašla žiadnu bankovku, ona sedela v aute počas skutku. Svedok L. M. na hlavnom pojednávaní uviedol, že vlastní optiku v Prievidzi. Pozná poškodeného a aj obžalovaného, s ktorým však nebol v kontakte asi 20 rokov, ktorý ho požiadal či by nezaviezol vstrekovače poškodenému, pretože ich bolo treba zaviesť z Bánoviec nad Bebravou do Prievidze, nechal mu ich na adrese kde svedok býva. On nebol dohodnutý a ani nechcel vstreky brať naspäť, lebo tie by bolo treba platiť a obžalovaný nemá v ohľadom platenia dobrú povesť, čo sa on dopočul. On potom bol aj na pumpe, lebo on išiel okolo, býva pri pumpe. Auto poškodeného potom bral syn poškodeného. On sa od poškodeného dozvedel, že ho obžalovaný zbil, aj videl krv na nose poškodeného. On vystavoval vo svojej optike blok pokladničný, lebo on predával tie okuliare poškodenému, opravoval mu narýchlo aj poškodené okuliare po skutku, no len provizórne. On zamykal auto, keď bral poškodeného manželku, okno bolo asi zavreté. On objednával nový rám a sklá, lebo sklá boli poškriabané, nedá sa meniť len jedno sklo, kvôli zbrúseniu šošoviek. Viac menej išlo o repliku pôvodných okuliarov. Pokladničný doklad od pôvodných okuliarov, čo bolo asi pred dvoma či troma rokmi, už doklad nemá. Poškodený uviedol, že okuliare si kupuje kvalitné, tie okuliare mal dlho, minimálne rok. Podľa § 263 ods. 1 Tr. por. bola prečítaná zápisnica o výsluchu svedka G. H. zo dňa 25.11.2023 na č.l. 75-76. Svedok uviedol, že sa dohodol s obžalovaným na výmene trysiek na svojom vozidle zn. Mercedes. Odovzdal mu 6 ks trysiek, ktoré kupoval cez Bazoš a ďalších 6 ks bolo vo vozidle. Ani tie čo kúpil však neboli dobré a napokon sa dohodli, že obžalovaný ich dá otestovať, lebo svedok to sám nevedel zariadiť. Zo zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentácie na č.l. 140-145, 146-152 bol zistený stav na mieste činu. Z fotodokumentácie na č.l. 154-158 súd v rámci toho čo je viditeľné zistil, že poškodený má zranený nos a oviazané predlaktie pravej ruky. Zo zápisnice o vydaní veci a fotodokumentácie na č.l. 129 je zjavný popis a vyobrazenie vydaných vecí: 12 kusov vstrekovačov v papierovej krabici. Podľa lekárskej správy na č.l. 165 zo dňa 24.11.2023 vyhotovenej o 23.01h poškodený má diagnostikovanú fraktúru radii distalis. - dolného konca vretennej kosti. Zistený aj opuch nosa, menšia tržná rana na ňom. Je dané odporúčanie pri krvácaní nosa navštíviť ORL ambulanciu na vyšetrenie. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por prečítaného odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Pamulu č. 132/23 z č.l. 102-118, poškodený utrpel v čase skutku pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy - tváre v oblasti nosa, s krvácaním z nosových dierok s tržne zmliaždenou rankou na nose a odreninami na koreni nosa. Zlomeninu dolného konca pravej vretennej kosti bez posunu kostných úlomkov, pravdepodobná je aj zlomenina nosových kostí. Mechanizmus zranenia nosa je priamy - násilie smerované do oblasti tváre a nosa. Intenzita bola na stupnici 1-5 v rozmedzí 2-4. Pokiaľ ide o zranenie ruky s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o náraz pravou rukou do tupého premetu, ktorým mohla byť karoséria vozidla či úder do spätného zrkadla vozidla. Doba liečenia pomliaždenia hlavy a tváre je približne 1 týždeň, zlomeniny nosa ak k nej došlo 2 týždne a dolného konca vretennej kosti bez posunu úlomkov 4-5 týždňov. Práceneschopnosť pri zlomenine vretennej kosti je cca 6 týždňov, obmedzenie 4-5 týždňov. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. prečítaného znaleckého posudku Centra duševného zdravia, s.r.o. č. 35/2024 na č.l. 91-100 obžalovaný v čase skutku netrpel žiadnou duševnou chorobou v zmysle choromyseľnosti. Jednalo sa o akcentovanosť osobnostnej štruktúry emocionálne instabilnej, impulzívnej, s narcistickými rysmi. Adaptačné neurotické prejavy sú pod kontrolou psychiatrickej a psychoterapeuticko-edukatívnej starostlivosti. Žiadna ochranná liečba nie je odporúčaná. Podľa správy mesta Bánovce nad Bebravou na č.l. 179 zo dňa 07.12.2023 má obžalovaný evidovaných od roku 2011 do 2016 šesť dopravných priestupkov. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. bolo prečítané odborné vyjadrenie Mgr. Petra Kozinku - Optik Galéria, Bánovce nad Bebravou, podľa ktorého hodnota veci - okuliarov podľa poškodeného bola 850,-€, pričom všeobecná hodnota veci - dioptrické okuliare nezistenej značky, s titánovým rámom bola ku dňu
poškodenia 400,-€. Na č.l. 131 je pokladničný blok z optiky svedka M., kde je cena okuliarov uvedená 750,-€ k 15.01.2024. Podľa § 270 ods. 2 Tr. por. bol prehratý videozáznam na CD z čerpacej stanice Slovnaft na ul. Trenčianska cesta 1232/2, v Bánovciach nad Bebravou jednak v pôvodnej verzii ako aj verzii spracovanej obhajobou (č.l. 168-169, 183-184). Zo záznamu je viditeľné, že krabica sa počas komunikácie obžalovaného s poškodeným nachádzala na kontajneri odkiaľ ju poškodený vzal. Za čas cca tri sekundy, kedy boli poškodený a obžalovaný pred čelom vozidla, boli z dosahu kamery. Následne vychádza poškodený, robí nejaký pohyb rukou smerom k dverám auta, pričom keď tento odchádza autom, smerom k autu vykoná úkrok a pohyb poškodený, kedy zrejme dôjde ku kontaktu ruky s vozidlom, ešte sa snaží smerovať za autom, poškodený sa zohne. Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov bol obžalovaný dňa 06.06.2023 postihnutý v rozkaznom konaní za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, keď dňa 04.04.2023 napadol na námestí v Rybanoch po predchádzajúcom slovnom konflikte poškodeného päsťou. Dňa 04.01.2022 spáchal priestupok proti majetku avšak tak, že opäť napadol fyzicky poškodeného a tomu spôsobil škodu na ošatení a vozidle. Od roku 2020 do roku 2022 spáchal aj tri dopravné priestupky. Podľa odpisu z registra trestov sa neprihliada ani na jedno z odsúdení obžalovaného. Súd odmietol návrh na vykonanie dokazovania zabezpečením informácie o cene poškodených okuliarov (konkrétne toho kusu, ktorý bol poškodený), pretože už zo zabezpečených dôkazov vyplýva skutočnosť, že na právnu kvalifikáciu skutku spresnenie ceny nemôže mať vplyv, rovnako odročovanie hlavného pojednávania len z dôvodu adhézneho konania za situácie, keď sa na pojednávanie nedostavil poškodený, ktorý mal možnosť vyjadriť sa včas aj písomne, nebolo hospodárne ani účelné. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti dospel súd k právnemu záveru, že je bez dôvodných pochybností preukázaná vina obžalovaného pre skutok, ktorého znenie súd upravil podľa výsledku dokazovania pri zachovaní totožnosti skutku, ktorý právne kvalifikoval ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase vyhlásenia rozsudku. Vina obžalovaného je preukázaná výpoveďou poškodeného D. a I. N. K., tiež skutočnosťami ozrejmujúcimi právny stav k veci, ktorej sa obžalovaný zmocnil, ktorý vyplýval z výpovede obžalovaného, poškodeného, svedka H. a M.. Obhajoba obžalovaného bola založená na tom, že tento nijako nespochybňoval, že by sa veci (teda krabice so vstrekovačmi) zmocnil, avšak tvrdil, že ich uchmatol poškodenému spod pazuchy, pričom k ujme na zdraví poškodeného, teda rane na tvári, došlo tým, že poškodený sa chcel zachytiť o bundu obžalovaného, ten sa len nejak zahnal rukou nevidiac kam smerom za seba, pričom nechtiac zasiahol tvár obžalovaného. Ďalej už nijak poškodeného nenapadol, pričom najvážnejšie zranenie poškodeného si tento spôsobil sám, keď sa zahnal na auto obžalovaného a zasiahol pravé spätné zrkadlo. Obžalovaný trval na tom, že za diagnostiku zaplatil, hodil peniaze do vnútra auta poškodeného, tiež že išlo o vec zverenú obžalovanému. Takto obhajoba skutok právne posudzovala maximálne ako prečin výtržníctva. Tu je potrebné sa vyjadriť k predmetu, ktorý si obžalovaný prisvojil, k tomu ako možno nazerať na právny stav tejto hnuteľnej veci. Z výpovede obžalovaného, svedka H., M. a samotného poškodeného je zrejmé, že síce išlo o vec cudziu v tom zmysle, že vlastnícke právo nesvedčalo obžalovanému, no nesvedčalo ani poškodenému. Vstrekovače patrili svedkovi H., ktorý ich z dôvodu nutnosti diagnostiky odovzdal obžalovanému - zveril mu ich, teda ich mal obžalovaný v oprávnenej držbe. Ten cez sprostredkovateľa zveril krabicu so vstrekovačmi poškodenému. Táto držba však bola viazaná na dielo - teda poškodený ich mal diagnostikovať a vrátiť obžalovanému. Tu je už irelevantné, či mal alebo nemal na to poškodený živnosť, či ich zveril inej osobe. Pre túto zmluvu sa nevyžaduje nijaká určitá forma. Čo je podstatné poškodený nemal právo vec zadržať, mal len pohľadávku voči obžalovanému, vedel, že nejde o veci patriace obžalovanému, mal nárok za odmenu za vykonané dielo no nie zadržať cudziu vec patriacu tretej osobe.
Pre spáchanie zločinu lúpeže sa vyžaduje prisvojenie si cudzej veci násilím, alebo hrozbou bezprostredného násilia. Pojem veci cudzej nemožno vykladať úzko v zmysle práva vlastníckeho, ale v zmysle širšom - teda aj práva vec oprávnene držať. Je treba teda práve na obžalovaného hľadieť ako na osobu, ktorá sa domáha vrátenia "svojej" veci, teda veci, ktorú poškodenému sám ako oprávnený držiteľ na konkrétny účel zveril. Obžalovaný sa tak v prípade preukázania zmocnenia sa danej veci za použitia násilia, či hrozby násilia či ťažkej ujmy mohol dopustiť "len" zločinu vydierania. Práve naplnenie kvalifikačných znakov tohto zločinu súd považuje za preukázané. Tu súd uvádza, že nezaujatý svedok vypovedajúci absolútnu pravdu o priebehu skutku v zmysle popisovania zažitého s absolútnou presnosťou je pojem teoretický. V skutočnosti u každého svedka k nedostatkom v schopnosti vnímať skutok treba pripočítať nedostatky v schopnostiach svedka ho slovami popísať - reprodukovať. V neposlednom rade treba zohľadniť aj prítomné či neprítomné osobné motívy svedka vo vzťahu k osobe, vo vzťahu ku ktorej vypovedá, možný záujem zatajiť niektoré skutočnosti či vypovedať o skutku úplne či len z časti vedome krivo. Nezriedka svedok (o to viac poškodený, ktorý je svedkom) vypovedá o skutku, na ktorom je osobne zainteresovaný, o osobe, vo vzťahu ku ktorej je zaujatý, kde môže mať snahu vykresľovať zažité inak ako sa v skutočnosti stalo. Posudzovanie vierohodnosti svedka teda nemôže skĺznuť k paušalizovaniu jeho osoby ako osoby buď hovoriacej pravdu o všetkom, alebo ak bol zastihnutý pri nepresnosti či dokonca pri klamstve o nejakej okolnosti skutku, tak ho paušalizovať za svedka nedôveryhodného, ktorý teda zaiste nehovorí pravdu opäť v úplne všetkom. Takéto čierno - biele zjednodušujúce vnímanie osoby svedka bráni komplexnému hodnoteniu dôkaznej situácie, pretože zbytočne a bezdôvodne buď to svedka diskvalifikuje, alebo naopak dáva váhu aj možnej fikcii. V tomto prípade súd nezistil, že by či už poškodený, alebo svedkyňa K. vypovedali v takej nezhode, alebo zjavne tak v rozpore s inými dôkazmi, že by bolo možné racionálne vyhodnotiť ich výpoveď za nedôveryhodnú ako celok. Ani poukazovanie na to či poškodený mal krabicu pod pazuchou, alebo si ju pridŕžal oboma rukami, či skutočnosť, či vyhodnotil odchod obžalovaného autom ako pokus ho ohroziť a či zranenie ruky dáva za vinu správaniu obžalovaného, alebo svojej márnej snahe zabrániť obžalovanému v odchode, nijako neruší hodnotenie tej časti výpovedí, kde sa tak poškodený ako aj svedkyňa K. zhodujú na tom, že o krabicu sa obžalovaný s poškodeným naťahovali, preli, či už to trvalo pol sekundy či sekundy dve, a že sa jej obžalovaný zmocnil až po údere obžalovaného do tváre, kde mu aj poškodil okuliare. Práve toto je podstatné, pretože je preukázané jednak, že k násiliu došlo za účelom zmocnenia sa veci, a nie za účelom uchovania si veci, ktorej sa už predtým obžalovaný zmocnil. Zároveň je potrebné poukázať na to, že súd považuje za vierohodnú aj tú časť výpovede poškodeného, kde uvádza, že sa mu násilím hrozil obžalovaný už pri hádke o diagnostike, ak mu vstrekovače nevydá, teda že hrozbou násilia poškodeného nútil aby niečo konal - krabicu so vstrekovačmi vydal, a keď sa tento rozhodol mu ich nevrátiť, prikročil k násiliu a po údere mu krabicu vzal. Obžalovaného verziu o uchmatnutí súd považuje za márnu snahu zbaviť sa zodpovednosti za spáchanie skutku núkaním práve takej verzie, ktorá by ho vyviňovala. Súd považuje za vylúčené, že by počas tak krátkeho času ako vyplýva z videa, bolo možné oddeliť zmocnenie sa veci od jej následného pokusu si ju uchovať násilím. Táto verzia obhajoby má aj svoje logické nedostatky, ktoré vyplývajú z toho, ako krátko a najmä na akom malom mieste (definovanom šírkou vozidla) malo ku skutku dôjsť. V podstate výhľadu kamery clonila len šírka vozidla. Na tomto úseku by musel jednak poškodený akoby odchádzať, poškodený ho obehnúť, uchmatnúť krabicu, poškodený zareagovať zatiahnutím za bundu už pred ním nachádzajúceho sa poškodeného, ten, ako sám tvrdí nejak hlavou smerujúcou smerom ako chôdza, no rukou nejak vzad bez toho, aby videl kam trafiť poškodeného, pričom na zábere je už vidno akoby nič odchádzajúceho poškodeného, ktorému ešte napadne ako sám tvrdí, hrabať sa v kapsičke a vybrať peniaze a hodiť vzápätí peniaze do auta. Vskutku skôr možno uveriť tomu, že poškodený len ukročí za auto snažiac sa uchovať si krabicu a tak ako vypovedá svedkyňa pred čelným sklom auta ich vidiac, obžalovaný a poškodený sebe naproti sa prú o krabicu, čo i len tak že ju obžalovaný uchopí, zatiaľ čo ju poškodený stále drží, a obžalovaný ho udrie, poškodený prekvapený pustí krabicu, poškodený ju vezme a odkráča. Kráčať môže práve preto, že poškodený je dezorientovaný a prekvapený útokom. Na niečo takéto netreba viac ako pár sekúnd, vskutku môže ísť o trhnutie za krabicu či zapáčenie ruky, úder a vytrhnutie krabice. Ďalej je úplne irelevantné, či obžalovaný platil alebo neplatil za diagnostiku vhodením peňazí cez okienko, či poškodený o tom vie alebo nevie, či našiel alebo nenašiel v aute peniaze vo výške, s ktorou nik nerozporuje, že nesúhlasil. Je zrejmé, aj zo samotnej výpovede obžalovaného, že by išlo o jeho
jednostranné rozhodnutie... nejde o dohodnutú cenu, ale akýsi milodar vo výške, ktorú si obžalovaný určil sám. Pokiaľ obhajoba sporila tú skutočnosť, či diagnostika bola urobená, tak toto tiež nie je vôbec relevantné, za bernú mincu možno považovať bod na ktorom sa obžalovaný a poškodený pôvodne zhodli, teda cca 180,- € za dielo. V čase skutku nik, ani obžalovaný ani poškodený nevedeli spoľahlivo preukázať, či poškodený dielo riadne vykonal. Pokiaľ ide o spôsobenie najvážnejšieho poranenia, súd nepovažuje za preukázanú skutočnosť, že k zlomenine vretennej kosti došlo po údere obžalovaného či nejakom vytočení ruky poškodenému pri prisvojení veci. Najpravdepodobnejšie je, a takú možnosť pripúšťa aj znalecký posudok, že k tomu došlo, potom čo frustrovaný či rozčúlený poškodený sa snažil zachytiť či buchnúť po aute odchádzajúceho obžalovaného. Z videozáznamu je celkom zrejmé, že obžalovaný osobu poškodeného obhádzal, táto robí úkrok ku vozidlu, teda nie tak ako tvrdí poškodený, že by musel uskakovať, takto zrejme buchnutím do spätného zrkadla došlo k zlomenine. Takto si poškodený s najväčšou pravdepodobnosťou toto zranenie spôsobil sám a nemá priamy súvis so snahou obžalovaného uchovať si vec pri sebe, pretože ju už dávno nemal k dispozícii. Nie je ani preukázaná zlomenia nosa poškodeného, táto skutočnosť je spomínaná v znaleckom posudku len alternatívne a inak preukázaná nebola, ostatné zranenia by neboli dôvodom ani na iné právne posúdenie skutku, pričom násilie je pojmovým znakom aj zločinu vydierania rovnako ako pri lúpeži a vylučuje súbeh s ublížením na zdraví podľa § 156 Tr. zák. O podstatnom obmedzení v obvyklom spôsobe života pokiaľ vylúčime zlomeninu ruky a nosa, teda len v zmysle pomliaždenia tváre v rozsahu ako bolo zistené, nemožno hovoriť, v súvislosti s týmto zranením nie je spomínaná ani práceneschopnosť, ktorá by bola objektivizovateľná. Škoda, ktorá bola spôsobená poškodením okuliarov je následkom, úder nesmeroval na oko, toto ani nebolo poranené, ale do oblasti nosa poškodenie okuliarov tak bolo s najväčšou pravdepodobnosťou sekundárne, nemožno tak hovoriť o úmysle vec zničiť či poškodiť ich ani v rovine nepriameho úmyslu. Obžalovaný tak iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal (aby vydal krabicu so vstrekovačmi) naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., porušil záujem na ochrane slobody rozhodovania, konal v úmysle priamom. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 33a Tr. zák. a § 34 Tr. zák., pričom prihliadol aj a spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na rodinu a jemu blízke osoby. Trestná sadzba uvedená v osobitnej časti Trestného zákona pre tento zločin je od 06.08.2024 v rozpätí 2-6 rokov odňatia slobody. Obžalovaný sa k trestnej činnosti nepriznal, vina mu musela byť preukázaná, súd nezistil ani jednu poľahčujúcu okolnosť, konštatovaniu vedenia riadneho života bránia priestupky obžalovaného najmä proti občianskemu spolunažívaniu. Súd nezistil nevyhnutnosť ukladania nepodmienečného trestu, účel možno dosiahnuť aj trestom nespojeným s odňatím slobody a to najmä takým, kde bude na obžalovaného pôsobené práve hrozbou takého trestu, ak nebude mať v úmysle riadny život viesť. Taký trest je trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, ktorý súd uložil vo výmere, primeranej závažnosti trestného činu. Probačný dohľad nie je nutný, obžalovaný ako vyplýva so znaleckého posudku je aj v ambulantnej psychiatrickej starostlivosti, pričom je podstatné, že skutok sa javí byť excesom, pokiaľ ide o rovinu trestnoprávnu. Súd poukazuje aj na okolnosti spáchania skutku, keď nie je vylúčené, že obžalovaného hnev a výčitky voči poškodenému boli oprávnené. Pokiaľ by poškodený k zákazke pristupoval zodpovedne, mohol ľahko preukázať, že vstrekovače boli diagnostikované, certifikátom, faktúrou od jeho dodávateľa a pod. Práve "kšefty" bez písomných podkladov - "bez papiera", sú dôvodom toho, že miesto bezproblémovej zákazky nastane hádka o cene, o spôsobe vykonania diela, a neskôr otázky o tom, či vôbec je poškodený oprávnený podnikať v danom segmente. Na druhej strane je účelom trestu, aby obžalovaný bol vždy nútený ovládať svoje správanie a rovnako pristupoval k povinnostiam zodpovedne a nesnažil sa obdobné záležitosti riešiť za cenu konfliktu, alebo domáhať sa práce bez pláce.
Poškodeného súd odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Jednak z dôvodu, že sa dožadoval vyššej sumy za poškodené okuliare, ako bola zistená odborným vyjadrením, naviac aj o správnosti tejto výšky možno mať pochybnosti, tiež z dôvodu, že ani v súčasnosti nie je zrejmé, či sa diagnostika vykonala na všetkých vstrekovačoch a či vôbec. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.