Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 2T/73/2024 3824010734 14. 10. 2024 JUDr. Pavol Bielik ECLI:SK:OSPD:2024:3824010734.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 14. októbra 2024 v konaní pred samosudcom JUDr. Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému A. B. rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v Partizánskom, trvale bytom C., D. XX/XX, t. č. vo väzbe v ústave na výkon väzby Ilava, je
v i n n ý,
že
pod vplyvom alkoholu dňa 21.04.2024 v čase o 21:37 hod. neoprávnene preskočil súvislé oplotenie dvora rodinného domu na E. F. XX/XX v obci C., konkrétne z prednej a bočnej časti, kde sa vstupná kovaná brána napája k živému oploteniu dvora rodinného domu a to tak, že preskočil živý plot pri hrane kovanej brány vo výške 137 cm, čím vnikol na súvisle oplotený pozemok rodinného domu, ktorý patrí G. C. a ktorý obýva G. C. s jej rodičmi H. C. a I. C., pričom na pozemku zotrval až do momentu kedy ho na dvore rodinného domu v čase o približne 23:00 hod. dňa 21.04.2024 zazrela poškodená G. C., ktorá si šla von zapáliť cigaretu, pričom videla ako obžalovaný sedí na dekorácií voľne stojaceho bicykla umiestneného na pozemku rodinného domu, približne 4 metre od vchodových dverí, pričom mal stiahnuté nohavice po kolená a onanoval, na čo sa ho poškodená G. C. spýtala, čo tam robí, pričom nijako nereagoval a pokračoval v onanovaní, v dôsledku čoho poškodená G. C. zo strachu išla naspäť dovnútra a zavolala na políciu, čím svojím konaním narušil zákonom chránenú domovú slobodu poškodenej G. C., H. C. a I. C., teda neoprávnene vnikol do obydlia iného, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, tým
spáchal
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, a za to sa o d s u d z u j e: Podľa § 194 ods. 2, § 36 písm. l), § 39 ods. 5 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému A. B. ochranné psychiatrické, sexuologicky a addiktologicky (protialkoholicky) orientované, liečenie ústavnou formou. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní, po tom čo obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal; vykonal dokazovanie len ohľadne výroku o treste a o ochrannom opatrení. Vypočul znalca MUDr. Svetozára Drobu, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámil výpis z evidencie priestupkov číslo listu 166, register trestov číslo listu 167, trestný rozkaz číslo listu 194, odpor číslo listu 210, ospravedlnenie obžalovaného poškodeným číslo listu 220. Znalec MUDr. Svetozár Droba, okrem iného uviedol, že všetky relevantné skutočnosti dôležité pre posúdenie duševného stavu obžalovaného sú uvedené v písomne vypracovanom znaleckom posudku. Na znení znaleckého posudku trvá. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného nie je veľmi veľká, je však prítomná. Obdobného konania sa už dopustil, konania sa dopúšťal elektronickej forme, zasielal elektronické snímky dospelým ženám. Nikdy neobťažoval svojím konaním deti. Alkohol zohrával v jeho konaní takú úlohu, že v štádiu podnapitosti sa odbrzdilo jeho sexuálne - deviantné konanie. Sú splnené kritériá pre ústavné ochranné liečenie, pretože aj keď spoločenská nebezpečnosť nie veľmi veľká, je však prítomná permanentne. Obžalovaný tvrdí, že sa nachádzal v ťažkom stupni opitosti, že má výpadok pamäti na svoje konanie. Nie je kompetentný toto posudzovať. Posudzoval stupeň opitosti, tento bol zistený ako ľahký stupeň opitosti (ebriety). Psychoterapeuticko-edukatívna starostlivosť, jednak sexuologická, aj addiktologická je potrebná. Požívanie alkoholu obžalovaného spôsobuje odbrzdenie sexuálno–deviantného, sociálne škodlivého správania. Sú splnené kritériá podľa odbornej literatúry, aby mu bolo uložené ochranné liečenie ústavné danou formou. Malo by byť vykonávané hlavne psychoterapeutcko-edukatívnou formou. Nemyslí tým formu liečenia medikamentozne. Je potrebné, aby sa obžalovaný naučil spôsob, aby sa v budúcnosti nedopúšťal takejto trestnej činnosti. Je to deviácia, ktorá má svoj sociálny dopad. Sociálny dopad v prejednávanom prípade je výtržnícke správanie sa. V tomto konkrétnom prípade urobil klasické vyšetrenie obžalovaného pohovorom. Jeho skúsenosti v tejto oblasti sú dostačujúce, zistenia v tomto konkrétnom prípade považoval za dostačujúce aby stanovil diagnózu a odporučil opatrenia. Má vedomosť, že väčšina klientov, páchateľov sa sťažuje, že pohovor nebol dostatočne dlhý. On pristúpil k samotnému vyšetreniu po preštudovaní všetkých dostupných materiálov. V tej dobe už mal viac menej vytvorenú predstavu o poruche. V každom prípade sa nejedná o jedinca duševne chorého, nejedná sa o jedinca, ktorého spoločenská nebezpečnosť pobytu na slobode by bola nijako významná. Avšak opakovane sa vyskytuje po konzume alkoholu. Tieto poznatky aj po konzultácii s odbornou literatúrou ho viedli k tomu, že by bolo vhodné najskôr ústavné preliečenie po ktorom by sa obžalovaný podroboval starostlivosti psychoterapeuta. Predpokladá po svojich dlhoročných znaleckých skúsenostiach, že následne bude potrebné dlhodobejšie liečenie ambulantnou formou. Naučiť obžalovaného žiť s touto poruchou nesie určité riziká. Tým, že konštatoval, že obžalovaný sa v minulosti dopustil výtržníctva, mal na mysli elektronické obťažovanie žien v minulosti. Pri návrhu ústavného liečenia vychádzal z odbornej literatúry, sú splnené podmienky na ústavné liečenie. Sú to existencia poruchy sexuálnej preferencie, chýbajúci partnerský vzťah, viacero sexuálnych deliktov v anamnéze, škodlivé užívanie alkoholu. Keby bol obžalovaný psychiatricko-edukatívne vedený, netrval by na ústavnej forme liečby. Na uloženie ústavného liečenia postačuje splnenie dvoch z vyššie uvedených podmienok. Vzhľadom na spoločenskú nebezpečnosť pobytu na slobode a vzhľadom na to, že nikdy sa nedopustil agresívneho konania, si myslím, že veľmi dobre kontrolované psychoterapeutickyedukatívne ambulantné vedenie by mohlo byť postačujúce. Na otázku prokurátora uviedol, že odborná literatúra v takýchto prípadoch odporúča ústavné liečenie. Na otázku samosudcu, či sa obžalovaný niekedy podrobil nejakej forme liečenia, uviedol že to je to, preto považuje za vhodnejšiu ústavnú formu liečby. Doteraz sa nijakej forme odporúčanej liečby nepodrobil. Je potrebné, aby sa obžalovaný s touto svojou deviáciou v spojení s alkoholom, naučil žiť. Je potrebné, aby sa nejakým spôsobom "nastavil" do budúcnosti. Obžalovaný k výpovedi znalca uviedol, že v minulosti sa podrobil viacerým psychologickým sedeniam týkajúcim sa alkoholu. Na čísle listu 166 sa nachádza za výpis z evidencie priestupkov obžalovaného, z ktorého vyplýva, že v období od 17.12.2023 do 22.04.2024 bol postihnutý za priestupok podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, ktorého sa dopustil dňa 17.12.2023. Priestupok spočíval v tom, že sa hrubo správal voči osobe, s ktorou sedel v krčme a pili alkohol. Priestupok bol vybavený napomenutím.
Na čísle listu 167 sa nachádza odpis z registra trestov obžalovaného zo dňa 22.04.2024, z ktorého vyplýva, že bol dva krát odsúdený, naposledy v roku 2008 pre prečin podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona k podmienečnému trestu. Obžalovaný má obidve odsúdenie zahladené. Na čísle listu 220 sa nachádza ospravedlnenie obžalovaného zo dňa 20.09.2024, ktoré bolo založené do spisu na hlavnom pojednávaní. Z obsahu ospravedlnenia, okrem iného vyplýva, že obžalovaný sa ospravedlňuje rodine poškodených za nezmyselný skutok, ktorý ich pobúril a taktiež vystrašil. Uviedol, že je mu to veľmi ľúto a veľmi ho to mrzí. Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, dospel súd k záveru, že bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda, že neoprávnene vnikol do obydlia iného, taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách, prekonaním prekážky, ktorej účelom je zabrániť vniknutiu, čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona. Zo spáchania trestnej činnosti, okrem vyhlásenia obžalovaného na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, ktoré súd podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal; je obžalovaný usvedčovaný aj výpoveďami poškodenej G. C., poškodenej H. C., nepriamo výpoveďami svedkov J. C., K. L. a taktiež listinnými dôkazmi a to najmä zápisnicou o ohliadke miesta činu s fotodokumentáciou, kamerovým záznamom, vykonanou dychovou skúškou a aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sa nachádzajú vo vyšetrovacom spise. Uvedené dôkazy tvoria ucelenú sústavu priamych a nepriamych dôkazov, na základe ktorých je možné konštatovať, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a zároveň je možné konštatovať, že jeho konanie vykazuje všetky zákonné znaky prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a), b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona a preto súd uznal obžalovaného vinným z tejto trestnej činnosti. Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Berúc do úvahy tieto skutočnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie druhu trestu a jeho výmery, súd zistil v prípade obžalovaného existenciu jednej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval). Súd tiež pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol na ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona, podľa ktorého pri vyhlásení o vine na hlavnom pojednávaní môže súd uložiť trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Podľa názoru súdu je možné pri ukladaní trestu obžalovanému prihliadnuť na ustanovenie § 39 ods. 5 Trestného zákona a to najmä s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, existenciu poľahčujúcej okolnosti, tiež na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a na jeho správanie sa po spáchaní trestného činu. Ako vyplýva aj s ospravedlnenie obžalovaného poškodeným, obžalovaného spáchanie trestnej činnosti mrzí, trestnú činnosť ľutuje. Zároveň je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, ktorú uviedol znalec MUDr. Svetozár Droba pri svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní a síce to, že konanie obžalovaného nikdy nesmerovalo voči maloletým osobám, vždy ako v tomto prípade smerovalo voči dospelým ženám, čo síce obžalovaného nezbavuje trestnej zodpovednosti, ale čiastočne znižuje spoločenskú nebezpečnosť jeho konania. Znalec tiež uviedol, že obžalovaný sa nielen v tomto prípade, ale aj v minulosti, dopúšťal spoločensky neakceptovateľného správania, cez mobilné siete, len pod vplyvom alkoholu. Uviedol tiež, že obžalovaný doteraz nebol psychiatricky, so zameraním sexuologicky a addiktologicky (protialkoholicky) liečení. Uviedol, že je potrebné, aby obžalovaný absolvoval ústavnú formu takejto liečby z dôvodu aby do budúcnosti získal určité nastavenie pre spoločensky akceptovateľné správanie sa. Z týchto dôvodov bolo obžalovanému aj uložené, vzhľadom na závery znaleckého posudku v spise a na výpoveď znalca MUDr. Svetozára Drobu ochranné psychiatrické, sexuologicky a addiktologicky (protialkoholicky) orientované liečenie ústavnou formou. V kontexte s uložením tohto ochranného liečenia dospel súd k záveru, že je možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody pod dolnú hranicu trestnej sadzby (1 rok až 5 rokov odňatia slobody ) a to v trvaní 10 mesiacov nepodmienečne v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keďže obžalovaný doteraz nebol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Takto uložený trest, spolu s uloženým ochranným liečením, dostatočne vystihuje spoločenskú nebezpečnosť konania obžalovaného pre spoločnosť a trest by mohol zároveň splniť svoj prevýchovný účel do budúcnosti.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.