Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 19Csp/4/2024 3824200531 22. 07. 2024 JUDr. Ivana Macková ECLI:SK:OSPD:2024:3824200531.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava – Ružinov, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., so sídlom Jilemnického 4012/30, Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, A. XXX/XX, C., o zaplatenie 5.861,37 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 1.588,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 394,45 eur od 30.6.2021 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.7.2021 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.8.2021 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.9.2021 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.10.2021 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.12.2021 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 115,49 eur od 21.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 39,62 eur od 21.5.2022 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. III. Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobca sa domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 5.861,37 eur, úroku z omeškania 5% ročne z dlžnej sumy eur od 30.6.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvoril 20.2.2017 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX/ XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 7.200 eur. Žalovaná mala podľa zmluvy pôžičku splácať v pravidelných 120 mesačných splátkach v sume 119,07 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 14.288,40 eur. Ku dňu spísania žaloby žalovaná zaplatila 5.611,03 eur. Žalovaná porušila svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, preto ju žalobca listom z 28.4.2021 vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo jej poskytol dodatočnú lehotu viac než 30 dní. Súčasne žalovanú upozornil, že ak nedôjde k úhrade aspoň najstaršej omeškanej splátky, bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila a žalobca úver 19.6.2021 zosplatnil, o čom žalovanú informoval listom z 24.6.2021. Celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje 5.861,37 eur. Úroky z omeškania si žalobca uplatňuje od šiesteho dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou poštou kde bežná doba doručenia je 5 dní. Na výzvu súdu vo vyjadrení doručenom súdu 26.2.2024 uviedol, že žalovaná ako žiadateľ o poskytnutie spotrebiteľského úveru uviedla na žiadosti priemerný čistý mesačný príjem 510 eur. Príjem bol overený
výplatnými páskami. Žiadateľ uviedol rodinný stav: vydatá a počet nezaopatrených detí 2. Ďalej žiadateľ uviedol mesačné finančné náklady 0 eur. Pre zistenie skutočných finančných nákladov bol vykonaný dopyt do registra NRKI, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady vo výške 198 eur. Žiadateľ uviedol iné mesačné výdavky vo výške 0 eur. Životné minimum bolo 198,09 eur, životné minimum vyživovaných osôb 180 eur. Následne bol vykonaný prepočet schopnosti splácať, pri ktorom žalobca vychádzal z príjmu 510 eur a pri výdavkoch uviedol nasledovné: iné mesačné výdavky (napr. SIPO, náklady na bývanie, telefón) 0 eur, mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték, lízingov) 0 eur, počet nezaopatrených detí 0, životné minimum žiadateľa 198,09 eur, životné minimum všetky nezaopatrené deti 180 eur, mesačné splátky vedené v registri NRKI 126 eur. Po odpočítaní výdavkov od príjmu bol zostatok 5,91 eur, pričom splátka žiadaného úveru predstavovala 119,07 eur. Žalobca zároveň uviedol, že žalovaná zmluvou 6251701 vyplatila zmluvu 6236953 (72 eur mesačná splátka). 3. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila, na pojednávanie sa nedostavila. 4. Žalobca v podaniach doručených súdu 25.4.2024 a 31.5.2024 uviedol, že po podaní žaloby nedošlo k žiadnej zmene skutkových alebo právnych okolností, pričom žalovaná po podaní návrhu nevykonala žiadnu čiastkovú úhradu. 5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, najmä: notárska zápisnica č.l. 6, zmluva o spotrebiteľskom úvere č.l. 11, informácia o RPMN č.l. 15, príkaz na úhradu č.l. 16, formulár o podmienkach poistenia č.l. 16, výplatné pásky č.l. 20, ponuka novej pôžičky č.l. 20, potvrdenie o zadaní prevodu č.l. 22, informácie o spotrebiteľskom úvere č.l. 22, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru č.l. 24, predžalobná upomienka č.l. 25 + doručenka, prehľad splátok a úhrad č.l. 26, vyjadrenie žalobcu (doplnenie žaloby) č.l. 36, odpoveď na dopyt v NRKI č.l. 38, vyjadrenie žalobcu č.l. 45, vyjadrenie žalobcu č.l. 50, a zistil nasledovný skutkový stav: 6. Dňa 20.2.2017 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovanej sumu 7.200,- eur. Zmluva bola dojednaná s počtom splátok 120 splatných k 20. dňu v mesiaci, frekvenciou splátok mesačne, výškou splátky 119,07 eur vrátane poistenia vo výške 3,58 eur, dátumom prvej splátky 20.3.2017, dátumom poslednej splátky 20.2.2027, úrokovou sadzbou 15,90 % ročne, RPMN 15,90%, celkovou sumou, ktorú musí dlžník zaplatiť 13.858,80 eur. 7. Z príkazu na úhradu a potvrdenia o zadaní prevodu je zrejmé, že žalobca odoslal na účet žalovanej uvedený v zmluve o úvere sumu 4.605,82 eur. Zvyšok poskytnutej sumy bol podľa tvrdenia žalobcu, ktorý žalovaná nepoprela, použitý na vyplatenie zmluvy 6236956 (72 eur mesačná splátka). Na splatenie úveru žalovaná zaplatila celkom 5.611,03 eur. 8. Podaním označeným ako predžalobná upomienka z 28.4.2021 vyzval žalobca žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy 342,47 eur s upozornením, že ak nedôjde k úhrade v určenom termíne bude veriteľ oprávnený úver zosplatniť. Výzvu žalovaná prevzala 13.5.2021. 9. Podaním označeným ako oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 24.6.2021 oznámil žalobca žalovanej, že vyhlásil celý úver za splatný a vyzval žalovanú na bezodkladné zaplatenie celého dlhu. 10. Žalovaná skutočnosti tvrdené žalobcom žiadnym spôsobom nerozporovala. 11. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 12. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. 13. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon č. 129/2010 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. 16. Podľa § 2 písm. d/ zákona č. 129/2010 Z.z., zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 17. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z.z, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. 18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 19. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42. 20. Podľa článku 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je spotrebiteľskou zmluvou a na vzťah medzi sporovými stranami je potrebné aplikovať ustanovenia tzv. spotrebiteľského práva. Preto bol súd z úradnej moci povinný preskúmať opodstatnenosť uplatneného nároku aj z hľadiska jeho súladu s ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa. 22. Po preskúmaní obsahu zmluvy súd zistil, že zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 zákona č. 129/2010 Z.z. a nezistil žiadne ustanovenia, ktoré by vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky. 23. Keďže medzi sporovými stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, súd bol povinný ex offo skúmať aj to, či žalobca pred poskytnutím úveru s odbornou starostlivosťou posúdil schopnosť spotrebiteľky splácať poskytnutý úver (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Na výzvu súdu žalobca doplnil skutočnosti týkajúce sa povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posudzovať schopnosť klienta (spotrebiteľa) splácať úver. Žalobca preukazoval skúmanie bonity výsledkom lustrácie žalovanej v Nebankovom registri klientskych informácií (NRKI). Žalovaná mala podľa predloženej úverovej správy z NRKI v čase uzatvorenia spotrebiteľskej zmluvy 2 existujúce záväzky v podobe 2 splátkových kontraktov s mesačnými splátkami 72 eur a 126 eur. Nesplatená suma pri prvom predstavovala 2.478 eur, pri druhom 6.701 eur. Z výplatnej pásky za mesiace 11/2016, 12/2016 a 1/2017 je zrejmá
výplata na účet v priemere za 3 mesiace v sume 487,90 eur. Preverovanie výdavkov žalovanej (napr. výpisom z bankového účtu žalovanej, dokladmi SIPO a pod.) nebolo žiadnym spôsobom preukázané. Z informácií o klientovi uvedených v zmluve vyplýva, že žalovaná bola v čase uzatvorenia zmluvy vydatá, mala 2 nezaopatrené deti. Veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ tak existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, ako aj skutočnosti, ktoré možno na základe dostupných informácií s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane pri vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná na splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Informácie potrebné k vyhodnoteniu schopnosti klienta úver splácať, má zabezpečiť veriteľ a to aj v spolupráci so žiadateľom (spotrebiteľom). Pri získavaní potrebných informácií je potrebné postupovať tak, aby veriteľ získal objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa povinnosti konať s odbornou starostlivosťou a zabezpečiť ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať úver treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii a výške splácania zostane spotrebiteľovi dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov splácať splátku v predpokladanej výške. V danom spore na základe listín predložených žalobcom nemožno konštatovať, že žalobca posudzoval bonitu klienta riadne. Žalobca pri posudzovaní bonity klienta vychádzal z príjmu žalovanej 510 eur, pričom z výplatných pások je zrejmý priemerný čistý mesačný príjem za obdobie 3 mesiacov predchádzajúcich poskytnutiu úveru v sume 496,65 eur. Je evidentné, že žalobca prihliadal na informácie uvádzané žalovanou, a nie listiny, ktorými boli poskytnuté informácie overované. Žalobca sa vôbec nezaoberal výdavkami žalovanej. Okrem dopytu na NRKI neuskutočnil žiadne zisťovania vedúce k posúdeniu skutočných výdavkov žalovanej. Rozdiel medzi priemerným čistým príjmom žalovanej zo zamestnania 496,65 eur a žalobcom zohľadnenými položkami (životné minimum žalovanej 198 + životné minimum 2 detí 180 eur + mesačná splátka úveru 126 eur) aj bez pripočítania ostatných výdavkov dosahuje zápornú hodnotu. Dokonca ani prepočet príjmov a výdavkov predložený žalobcom – so zostatkom 5,91 eur nepreukazuje, že je v schopnostiach spotrebiteľky splácať úver s mesačnou splátkou 119,07 eur. Z takto zisteného stavu nie je možné vyhodnotiť, že žalobca pri posudzovaní bonity klienta konal s odbornou starostlivosťou. Porušenie povinnosti uloženej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. je zrejmé aj z toho, žalobca napriek tomu, že v čase overovania bonity žalovanej bol okrem NRKI v činnosti aj Spoločný register bankových informácií (SRBI) a Register údajov o spotrebiteľských úveroch, úverovú históriu žalovanej dopytom do týchto registrov nezisťoval. V kontexte uvedeného je úver poskytnutý žalovanej z dôvodu porušenia povinnosti stanovenej v § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. považovaný za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.). 24. Z dôvodu porušenia povinnosti veriteľa s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu klienta vyhodnotil súd úver ako bezúročný a bez poplatkov. Preto žalobcovi vznikol nárok len na zaplatenie istiny 1.588,97 eur, t. j. rozdielu medzi poskytnutým úverom (7.200 eur) a sumou, ktorú žalovaná zaplatila (5.611,03 eur). Výška poskytnutého úveru, ani suma uhradených splátok nebola žalovanou rozporovaná. 25. Žalobca hrubo porušil povinnosť pri zisťovaní bonity žalovanej podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. Argumentom a fortiori a maiore ad minus platí, že nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 prvá veta zákona č. 129/2010 Z.z., keďže hrubé porušenie povinnosti je nepochybne viac, ako nekonanie s odbornou starostlivosťou. Preto žalobca nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. 26. Z dôvodu poskytnutia ochrany tzv. slabšej strane sporu sa súd zaoberal aj otázkou premlčania uplatneného nároku (§ 54a Občianskeho zákonníka). Neplatnosť zosplatnenia dlhu má vplyv aj na posúdenie premlčania. Ak nedošlo k platnému vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru, plynie začiatok premlčacej doby od zročnosti jednotlivých splátok (§ 103 Občianskeho zákonníka). V danej veci žalovaná celkom uhradila 5.611,03 eur, čo zodpovedá úhrade 48 splátok po 115,49 eur (splátka bez poistenia) a čiastočnej úhrade 49. splátky vo výške 67,51 eur (t.j. splátkam splatným od 20.3.2017 do 20.3.2021). Neuhradená suma 1.588,97 eur tak zodpovedá súčtu zvyšnej časti 49. splátky v sume 47,98 eur, 13tich ďalších splátok (50. až 62. splátka) a časti 63. splátky vo výške 39,62 eur, ktorých splatnosť už nastala (63. splátka bola splatná 20.5.2022). Z uvedeného je zrejmé, že najstaršia (čiastočne) neuhradená splátka bola splatná 20.3.2021. Žaloba bola podaná na súde 29.1.2024. Premlčacia doba je 3 roky (§ 101 Občianskeho zákonníka), a teda k premlčaniu nedošlo.
27. Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu vo výške rozdielu medzi poskytnutým úverom (7.200 eur) a sumou, ktorú žalovaná zaplatila (5.611,03 eur), t.j. 1.588,97 eur. 28. Žalovaná si svoju zmluvnú povinnosť neplnila riadne a včas. Preto jej súd v zmysle § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5% ročne odo dňa, od kedy si ich žalobca uplatnil, t.j. od 30.6.2021, pričom ku dňu 30.6.2021 boli úroky priznané zo sumy, ktorá zodpovedá sume v tom čase splatným a neuhradeným splátkam a následne boli priznané z jednotlivých splátok, s ktorých úhradou je žalovaná v omeškaní, a to odo dňa nasledujúceho po splatnosti tej ktorej mesačnej splátky. 29. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol s poukazom na bezúročnosť/bezpoplatkovosť úveru a neplatné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti dlhu. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP. V konaní bola úspešnejšia žalovaná, a preto by jej patrila čiastočná náhrada trov konania. Žiadnu náhradu trov konania si však neuplatnila a zo spisu nevyplýva, že by jej v konaní nejaké trovy vznikli. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pre súdom prvej inštancie (§ 366 CSP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.