Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 5C/14/2024 3824201255 16. 10. 2024 JUDr. Klaudia Šišková ECLI:SK:OSPD:2024:3824201255.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcov: v 1. rade A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D., B. XX, v 2. rade E. A., A., nar. XX.X.XXXX, bytom A., F. XXXX/XX, v 3. rade G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom D., B. XX, žalovaní v 1. až 3 rade zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Michaela Šteiningerová, s.r.o., so sídlom v Prievidzi, Záhradnícka 726/24, IČO: 56 478 062, proti žalovanému: Mesto Bojnice, so sídlom v Bojniciach, Sládkovičova 1, IČO: 318001, zastúpenému JUDr. Soňou Gaškovou, advokátkou v Hamuliakove, Astrová 585/6, IČO: 42 068 851, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto rozhodol: I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Súd žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. V konaní sa žalobcovia v 1. až 3. rade voči žalovanému pôvodne domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k.ú. D. ako CKN parc. č. 1058/2 - orná pôda o výmere 14 m2, CKN parc. č. 1058/3 - orná pôda o výmere 57 m2 patria do dedičstva po poručiteľoch a tiež určenia, že nehnuteľnosti v k.ú. D. ako CKN parc. č. 1058/1 - orná pôda o výmere 101 m2, CKN parc. č. 1059/1 - orná pôda o výmere 22 m2, CKN parc. č. 1060/1 - záhrada o výmere 4 m2 a CKN parc. č. 1056 - záhrada o výmere 9 m2, ku ktorým nie je založený list vlastníctva, patria do dedičstva po poručiteľoch. V priebehu konania žalobcovia navrhli zmenu žaloby tak, že sa domáhajú určenia, že uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi E. A., nar. XX.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX. Žalobu odôvodnili tým, že poručiteľ E. A., otec žalobcov (ďalej iba „poručiteľ“), dňa 23.7.1982 požiadal Okresný národný výbor Prievidza, Odbor vnútra, o odpredanie alebo užívanie pozemku, ktorý sa nachádzal medzi parcelou v tom čase označenou ako č. 1043/7 a Okresným archívom v Bojniciach. Parcela č. 1043/7 bola vo vlastníctve rodičov žalobcov, na ktorej mali postavený rodinný dom. Na základe tejto žiadosti došlo dňa 23.12.1982 k uzavretiu Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie, ktorá bola uzavretá medzi Československým štátom a rodičmi žalobcov v 1. až 3. rade. V žalobe žalobcovia uviedli, že zo strany Československého štátu v tom čase reálne nedošlo k zameraniu predmetného pozemku. Na základe dohody zo dňa 23.12.1982 rodičia žalobcov oprávnene a riadne užívali pozemok, ktorý sa nachádzal medzi ich pozemkom a Okresným archívom v Bojniciach, a to nikým a ničím nerušene. Od roku 1982 je predmetný pozemok riadnou súčasťou dvora žalobcov. S účinnosťou od 1.1.1992 sa podľa novely Občianskeho zákonníka právo osobného užívania pozemku zmenilo zo zákona na vlastnícke právo a rodičia žalobcov boli od uvedeného dátumu v domnení, že predmetná nehnuteľnosť, t.j. pozemok, ktorý im bol prenechaný v roku 1982 do užívania, im riadne patrí. Od tejto doby začala plynúť vydržacia doba, ktorá uplynula dňa 1.1.2002. Vzhľadom k tomu, že matka žalobcov zomrela XX.XX.XXXX, v jej prípade nedošlo k splneniu podmienky vydržania nehnuteľnosti, ale podmienky vydržania splnil
ich otec - poručiteľ. Uviedli, že poručiteľ nehnuteľnosti nerušene užíval po dobu viac ako 10 rokov a po celú túto dobu, t.j. od 1.1.1992 bol dobromyseľný v tom, že je riadnym vlastníkom uvedených nehnuteľností. Podľa žalobcov u poručiteľa došlo k tzv. ospravedlniteľnému právnemu omylu na základe novely Občianskeho zákonníka, podľa ktorej ak fyzickej osobe svedčilo právo osobného užívania pozemku ku dňu 31.12.1991, zmenilo sa dňom 1.1.1992 zo zákona na vlastnícke právo. Žalobcovia poukázali na to, že ich rodičia dlhé roky platili z nehnuteľnosti - pozemku, ktorý im bol prenechaný do užívania v zmysle dohody z roku 1982, dane tak, ako by boli riadnym vlastníkom pozemku. V súvislosti s existenciou ospravedlniteľného právneho omylu žalobcovia poukázali na rozhodnutie NS SR sp.zn. 6M Cdo 5/2010. Okrem toho uviedli, že poručiteľ listom zo dňa 23.7.1982 žiadal o odpredanie alebo užívanie pozemku, ktorý sa nachádzal medzi parcelou č. 1043/7 a Okresným archívom v Bojniciach z dôvodu, aby tento mohol osobne užívať a celé roky bol v domnení, že jeho žiadosti bolo vyhovené, pretože predmetný pozemok mu do užívania skutočne daný bol, pričom v texte dohody sa uvádza, že táto sa uzatvára na dobu neurčitú a poručiteľ si na pozemku môže vybudovať aj múrik na vlastné náklady do výšky 50 cm. Podľa žalobcov teda okolnosti uzavretia Dohody z roku 1982 a následné okolnosti po roku 1992 svedčia v prospech poručiteľa o tom, že bol dobromyseľný v tom, že sa na neho vzťahuje novela Občianskeho zákonníka z roku 1992. Žalobcovia preto tvrdili, že od 1.1.1992 plynula u poručiteľa nepretržitá dobromyseľná držba predmetných pozemkov a tieto nadobudol vydržaním v roku 2002, pričom v jeho držbe ho nikto nerušil. Zo žaloby vyplýva, že dňa 27.3.2017 požiadal poručiteľ písomne Okresný úrad Trenčín (v tom čase zapísaného ako správcu danej nehnuteľnosti) o to, aby sa správca vyjadril k jeho vlastníctvu k predmetnej nehnuteľnosti, nakoľko chcel mať pozemok zapísaný na jeho liste vlastníctva. Na základe tejto žiadosti Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, zistil, že predmetný pozemok údajne nemá patriť Slovenskej republike, ale žalovanému. Následne v decembri 2020 bola zo strany žalovaného žalobcom doručená ponuka na odkúpenie časti mestského pozemku, ktorý sa nachádza vedľa Okresného archívu v Bojniciach - pozemku registra „E na parc. č. 1043/2 a pozemku registra „C“ na parc. č. 1058/2, evidovaných na LV č. XXXX, za sumu 50,- eur/m2. Žalobcovia uviedli, že ponuku žalovaného prijali, nakoľko sa so žalovaným nechceli súdiť. V roku 2023 na ich žiadosť im žalovaný zaslal kúpnu zmluvu, ktorá však nebola vypracovaná v zmysle ich predchádzajúcej komunikácie a nimi odsúhlasených podmienok, žalovaný si svojvoľne poupravoval a zmenšil parcely, ktoré im ponúkal na odpredaj a k zmluve im predložil dva geometrické plány so zámerom, aby ich zmiatol. K uzavretiu kúpnej zmluvy preto nedošlo a následne im žalovaný odmietol odpredať celý pozemok tak, ako to bolo pôvodne dohodnuté. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení podľa žalobcov spočíva v tom, že takýmto určením môžu dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Sporné nehnuteľnosti sú súčasťou ich dvora, pozemok je oplotený a pokiaľ by žalovaný začal s výkonom jeho neexistujúceho vlastníckeho práva, došlo by k veľkým škodám na ich strane (zbúranie oplotenia, zničenie terénnych úprav, zničenie nasadených drevín a rastlín). 2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že Dohoda o prenechaní nehnuteľností na dočasné užívanie deklaruje, že predchodcovia žalobcov vystupovali vo vzťahu k užívanému pozemku len ako nájomcovia, čo vyplýva aj z obsahu povinností nájomcu - nesadiť žiadne dreviny. Jediné povolenie bolo vybudovanie múriku do výšky 30 až 50 cm. Poukázal na to, že zmluva určuje aj výmeru prenájmu pozemku 1,27 ára, t.j. 127 m2. Podľa žalovaného táto zmluva popiera možnosť vydržania, nakoľko nie je dodržaný základný princíp vydržania - dobromyseľnosť. Poukázal na to, že zmluva o dočasnom užívaní nie je zmluvou o osobnom užívaní podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, je to zmluva uzavretá podľa § 398 a § 398 Občianskeho zákonníka účinného do 31.12.1991, nikdy nebola registrovaná štátnym notárstvom a právo osobného užívania právneho predchodcu žalobcov nikdy nevzniklo. K vydržaniu pozemku podľa žalovaného nedošlo aj s poukazom na ust. § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka, nakoľko predmetný pozemok nebol nikdy spôsobilým predmetom pre uzavretie zmluvy o osobnom užívaní podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka, nikdy nebol účelovo určený na výstavbu rodinného domčeka, chatky, záhradky ..., v zmluve o dočasnom užívaní z roku 1982 bolo vyslovene uvedené, že sa na ňom nesmie stavať, sadiť, budovať hospodárske staviská a že pozemok prioritne slúži ako prístup k budove ŠOKA v Bojniciach. Žalovaný uviedol, že v danom prípade chýba dobromyseľnosť predchodcov žalobcov, čo je preukázané uzavretím zmluvy o dočasnom prenechaní pozemkov do dočasného užívania podľa § 397 a § 398 Občianskeho zákonníka a opakovanými pokusmi o nadobudnutie pozemku formou kúpnej zmluvy od vlastníka (Mesto Bojnice, predtým Čsl. štát). Uviedol tiež, že pokiaľ by bol poručiteľ presvedčený o svojom vlastníctve k pozemku, už po smrti svojej manželky by sa bol domáhal opätovného prejednania dedičstva v dôsledku existencie novozisteného majetku. Poukázal na to, že od smrti manželky poručiteľa uplynulo 27 rokov a poručiteľ nevykonal jediný právny úkon smerujúci či už k obnove dedičského konania, alebo prejednania dodatočne zisteného majetku,
resp. domáhania sa práva určovacou žalobou. Pokiaľ by teda aj nesprávne pochopil obsah Dohody o dočasnom prenechaní majetku do užívania zo dňa 23.12.1982, po smrti manželky a prejednaní dedičstva by z evidencie, osvedčení o dedičstve musel vedieť, že nie je vlastníkom, ale len dočasným užívateľom pozemku. Z uvedeného dôvodu podľa žalovaného teda neboli splnené podmienky pre oprávnenú držbu. Žalovaný uviedol, že novelou Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 zanikli ustanovenia § 397 a § 398, tieto boli nahradené ustanoveniami § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce nájomný vzťah a pokračovanie v užívaní sporných pozemkov od 1.1.1992 bolo preto predmetom úpravy § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka. Analogické použitie ospravedlniteľnosti právneho omylu je preto podľa žalovaného vylúčené. Žalovaný tiež poukázal na to, že poručiteľ predkladal príslušnému správcovi miestnych daní (žalovanému) daňové priznanie, v ktorom k parc. č. 1058 uvádza právny vzťah „užívateľ“, poručiteľ si preto bol po celý čas vedomý toho, že predmetné sporné pozemky sú len v jeho dočasnom užívaní. Žalovaný tiež uviedol, že v rámci vlastníckych práv sa rodina poručiteľa mohla v prípade preukázania vlastníctva domáhať vlastníctva pozemku aj počas ROEPu, ktorý sa v meste Bojnice uskutočnil asi v roku 2009. Z vyjadrenia žalovaného tiež vyplýva, že pôvodná EKN parc. č. 9-1043/2 bola geometrickým plánom č. 12/2020 rozdelená na časť pozemkov, v rámci ktorého vznikla CKN parc. č. 1058/2 o výmere 71 m2, definovaná ako obslužný priestor k budove štátneho archívu. V predchádzajúcom období v roku 2018 bol stav taký, že existovala len parc. č. 1058 o výmere 172 m2 a tiež parc. č. 1059/1 o výmere 22 m2 a parc. č. 1060/1 o výmere 4 m2, ktorých vlastníctva sa žalobcovia tiež domáhajú. Poukázal na to, že žalobcovia zabrali väčšiu časť pozemku, než bolo určené podľa Dohody o dočasnom užívaní. 3. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu, výsluchom žalobkyne v 1. rade, oboznámením obsahu žiadosti poručiteľa zo dňa 23.7.1982, Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie zo dňa 23.12.1982, časti daňového priznania k dani zo stavieb, dokladov o úhradách dane z nehnuteľnosti v období rokov 2005 až 2012, rozhodnutí o vyrubení dane z nehnuteľnosti za roky 2013 až 2016, žiadosti poručiteľa zo dňa 27.3.2017, výpisov z LV č. X, XXXX pre k.ú. D. zo dňa 27.3.2017, oznámenia žalovaného o určovaní dane podľa pomôcok, oznámenia o začatí katastrálneho konania zo dňa 4.4.2017, oznámenia Okresného úradu Trenčín zo dňa 19.4.2017, vyjadrenia poručiteľa zo dňa 25.4.2017, listu žalobkýň v 1. a 3. rade zo dňa 7.1.2022, úradného záznamu žalovaného zo dňa 2.11.2023, čiastočného výpisu z LV č. XXXX E. XXXX pre k.ú. D., snímky z katastrálnej mapy k CKN parc. č. 1059/2, úmrtného listu poručiteľa, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 7D/8/2019-60, Dnot 26/2019, úmrtného listu D. A., rozhodnutia o dedičstve č.k. D 1990/92-38, Dnot 355/93, geometrického plánu č. 112/2022 a č. 80/2023 vypracovaného GEOmark s.r.o., vyjadrení žalovaného zo dňa 3.4.2024 a 5.6.2024, vyjadrenia žalobcov zo dňa 17.5.2024, protokolu Mesta Bojnice zo dňa 15.6.2017, výpisov z katastra nehnuteľností týkajúcich sa CKN parc. č. 1056, 1058/1, 1059/1 1060/1 pre k.ú. D., ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 4. Žalobcovia v 1. až 3. rade sú podľa uznesenia tunajšieho súdu č.k. 7D/8/2019-60, Dnot 26/2019 zo dňa 18.4.2019 dedičmi po poručiteľovi E. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. X.X.XXXX. Poručiteľ a jeho manželka D. A., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, boli vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXXX a CKN parc. č. 1059/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316 m2, na ktorom bol uvedený dom postavený, ako aj CKN parc. č. 1060/2 - záhrada o výmere 186 m2 (predtým to boli parcely č. 1043/12 a 1043/7). Poručiteľ listom zo dňa 23.7.1982 podal žiadosť Okresnému národnému výboru, odboru vnútra, o odpredanie alebo užívanie pozemku nachádzajúceho sa medzi parc. č. 1043/7 a Okresným archívom v Bojniciach. Na základe tejto žiadosti došlo dňa 23.12.1982 medzi Československým štátom, zastúpeným Okresným národným výborom v Prievidzi ako správcom nehnuteľnosti (nájomcom) a poručiteľom a jeho manželkou ako nájomníkmi k uzatvoreniu Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie. Na základe tejto dohody nájomca prenechal nájomníkovi podľa § 397 a § 398 Občianskeho zákonníka časť pozemku z parc. č 1043 o výmere 1,27 ára, v dĺžke 25,50 m a šírke 5 m od rigolu zadnej časti budovy ŠOKA v Bojniciach na dočasné užívanie na dobu neurčitú s tým, že nájomníci ako protihodnotu za dočasné užívanie odpracujú každoročne podľa potreby nájomcu 10 hodín na úprave terénu a zelene v areáli ŠOKA v Bojniciach. Podľa dohody nájomníci na tomto pozemku nebudú vysádzať stromy alebo iné dreviny, budovať hospodárske staviská, ktoré by zamedzovali prístup k budove potrebný pri údržbe a oprave budovy, v prípade požiaru, zásahu požiarnikov umožnia prístup na pozemok, ktorý im bol ponechaný na dočasné užívanie. Nájomníci si podľa dohody mohli na vlastné náklady na hranici pozemku daného do dočasného užívania vybudovať múrik do výšky 30 až 50 cm. V dohode si zmluvné strany upravili aj podmienky ukončenia trvania dohody písomnou výpoveďou podanou najmenej 60 dní
pred dňom vypovedania dohody. V prípade užívania pozemku v rozpore s dohodnutými podmienkami si strany dohodli možnosť okamžitého ukončenia užívania. V prípade vypovedania zmluvy sa nájomníci zaviazali na vlastné náklady odstrániť múrik, ktorý si vybudovali podľa ustanovení dohody. 5. Z úmrtného listu D. A. (manželky poručiteľa) vyplýva, že táto zomrela dňa XX.XX.XXXX. Predmetom dedičského konania po manželke poručiteľa boli podľa Rozhodnutia o dedičstve Okresného súdu Prievidza sp.zn. D 1990/92, Dnot 155/93 zo dňa 25.4.1994 nehnuteľnosti v k.ú. D., a to rodinný dom súp. č. XXXX, vonkajšie úpravy, ploty a porasty, parc. č. 1043/12, 1043/7 v podiele 1/2, nehnuteľnosti v k.ú. H. a práva na akcie vyplývajúce z kupónovej knižky. 6. Z majetkového priznania, ktoré podával poručiteľ v roku 2005, vyplýva, že v súvislosti s CKN parc. č. 1058 - orná pôda o výmere 172 m2 je poručiteľ uvedený ako užívateľ. Z predložených rozhodnutí o vyrubení dane vyplýva, že v období rokov 2005 až 2016 mal poručiteľ hradiť daň z nehnuteľností, v ktorej bola zahrnutá aj daň z pozemku, a to orná pôda o výmere 172 m2 (v sume 6,09 Sk, resp. 0,20 eur - 0,30 eur). 7. Listom zo dňa 27.3.2017, adresovaným Okresnému úradu Trenčín, poručiteľ úrad žiadal, aby sa vyjadril k jeho prípadnému vlastníctvu k CKN parc. č. 1058 - orná pôda o výmere 172 m2, resp. aby mu poskytol informácie o podmienkach odkúpenia danej parcely. V žiadosti uvádzal, že uvedenú parcelu užíva nikým nerušene a oprávnene od roku 1982 na základe Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie zo dňa 23.12.1982 a bol v dobrej viere, že uvedená parcela mu patrí na základe § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj s poukazom na to, že dlhé roky platil z predmetnej nehnuteľnosti daň. Listom zo dňa 19.4.2017 poručiteľovi Okresný úrad Trenčín oznámil, že obdržal oznámenie od Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, že začína katastrálne konanie ohľadom CKN parciel č. 1055, 1056, 1057 a 1058, ktoré sú nesprávne zapísané na LV č. X v prospech vlastníka Slovenská republika, v správe Okresného úradu Trenčín. 8. Z oznámenia Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor, o začatí katastrálneho konania zo dňa 4.4.2017 vyplýva, že Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, na základe prešetrenia podnetu navrhovateľa zistil, že eviduje parcely CKN č. 1055, 1056, 1057 a 1058 na LV č. X v prospech vlastníka Slovenská republika, v správe Okresného úradu Trenčín. Parcely sú evidované na LV č. X na základe prevzatia mapovania základnej mapy veľkej mierky (ZMVM) databázových súboroch popisných informácií v rozpore s originálom listu vlastníctva, kde nie sú evidované. Vlastnícke vzťahy pre citované parcely pri mapovaní ZMVM boli nesprávne vyriešené v rozpore so zápisom delimitačného protokolu (PVZ 108/91), na základe ktorého parcela z operátu pred ZMVM č. 1043/2 bola evidovaná na LV č. X (vlastník Mesto Bojnice) už pred prevzatím mapovania. Pred týmto zápisom bola parcela evidovaná na LV č. X (PVZ 176/77). Parcely CKN č. 1055, 1056, 1057 a 1058 tvoria časť parcely č. 1043/2 a na základe oznamovacieho záznamu č. 730 neboli prevzaté do obnoveného operátu. Na základe uvedeného Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, navrhol vykonať opravu údajov pre nehnuteľnosti - CKN parc. č. 1055, 1056, 1057 a 1058, t.j. zrušiť ich zápis z LV č. X. 9. Poručiteľ listom zo dňa 25.4.2017 zaslal vyjadrenie k oznámeniu Okresného úradu Trenčín a Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor. Uviedol v ňom, že od roku 1982 užíva citovanú parcelu a bol v dobrej viere, že uvedená parcela patrí jemu na základe ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dôvod, pre ktorý sa teraz začal zaujímať o jeho vlastnícke právo k uvedenej parcele, je ten, že pred časom bol informovaný o tom, že už nemá platiť daň, nakoľko sa našiel správca predmetnej parcely. Uviedol tiež, že danú parcelu aj naďalej oprávnene užíva, obhospodaruje ju a stará sa o ňu ako o svoju vlastnú. Z toho dôvodu žiadal Okresný úrad Trenčín, majetkovoprávny odbor, a tiež Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, aby sa vyjadrili k jeho prípadnému vlastníctvu k uvedenej parcele, resp. aby mu poskytli informácie o podmienkach odkúpenia danej parcely. Zároveň zdôraznil, že v zmysle § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa považuje za vlastníka dotknutej parcely. 10. Poručiteľ dňa X.X.XXXX zomrel. Predmetom dedenia v dedičskom konaní po poručiteľovi sp.zn. 7D/8/2019, Dnot 26/2019 boli okrem iného nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. D., rodinný dom súp. č. XXXX na CKN parc. č. 1059/2, CKN parc. č. 1059/2 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 316 m2, CKN parc. č. 1060/2 - záhrada o výmere 186 m2 v 5/8-inách. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli žalobcovia v 1. až 3. rade ako dedičia po poručiteľovi. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. sú žalobcovia spoluvlastníkmi uvedených nehnuteľností každý v podiele 1/3-ina.
11. Z výpisu z LV č. XXXX pre k.ú. D. vyplýva, že ako výlučný vlastník CKN parc. č. 1058/3 - orná pôda o výmere 57 m2 a parc. č. 1058/2 - orná pôda o výmere 14 m2 je zapísaný žalovaný. K CKN parc. č. 1056 - záhrada o výmere 9 m2, parc. č. 1058/1 - orná pôda o výmere 101 m2, parc. č. 1059/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2 a k parc. č. 1060/1 - záhrada o výmere 4 m2 nie je vedený list vlastníctva. 12. Listom zo dňa 27.12.2021 žalovaný oslovil žalobkyne v 1. a 3. rade s ponukou na odkúpenie časti mestského pozemku, ktorý sa nachádza vedľa Okresného archívu v Bojniciach a bezprostredne súvisí s ich nehnuteľnosťou s tým, že cena za pozemok je určená uznesením MsZ v Bojniciach č. 250/2020 zo dňa 27.8.2020 na 50,- eur/m2. 13. Listom zo dňa 7.1.2022 žalobkyne v 1. a 3. rade oznámili žalovanému, že majú záujem o odkúpenie časti pozemku, ktorý sa nachádza vedľa Okresného archívu v Bojniciach a bezprostredne súvisí s ich nehnuteľnosťou. Uviedli, že uvedenú nehnuteľnosť užívajú na základe Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie zo dňa 23.12.1982 s ČS. štátom, zastúpeným Okresným národným výborom v Prievidzi, a táto dohoda doposiaľ nebola nikým vypovedaná. Za uvedený pozemok podali daňové priznanie a platili každoročne Mestu Bojnice daň z prenájmu nehnuteľnosti. Záujem o odkúpenie pozemku prejavili niekoľkokrát, naposledy v roku 2017. 14. Z úradného záznamu Mesta Bojnice vo veci odpredaja pozemkov v okolí budovy Štátneho archívu Bojnice pre žalobcov v 1. až 3. rade zo dňa 2.11.2023 vyplýva, že účastníci kúpnej zmluvy sa dostavili na vopred dohodnuté stretnutie k podpisu kúpnej zmluvy, všetci kupujúci kúpnu zmluvu podpísali, ale následne pred vyplatením kúpnej ceny si žalobkyňa v 3. rade ešte raz pozrela geometrické plány, zmluvu a výmery parciel a zistila, že parc. č. 1058/2, ktorá mala pôvodne 72 m2, sa rozdelila na parc. č. 1058/2, ktorá má podľa geometrického plánu č. 112/22 len 14 m2 a zvyšok parc. č. 1058/3 o výmere 58 m2 bola navrhnutá na predaj vlastníkovi budovy štátneho archívu. Účastníci kúpnej zmluvy sa následne vrátili na MsÚ so žiadosťou o stornovanie zmluvy a opravu zmluvy tak, aby im výmery sedeli s tým, o čo žiadali a za čo platili aj daň. 15. Geometrickým plánom spoločnosti GEOmark s.r.o. Prievidza č. 112/2022 bola okrem iného vytvorená nová CKN parc. č. 1058/3 - orná pôda o výmere 57 m2 v k.ú. D., a to rozdelením CKN parc. č. 1058/2 - orná pôda o výmere 71 m2 na CKN parc. č. 1058/2 - orná pôda o výmere 14 m2 a CKN parc. č. 1058/3 - orná pôda o výmere 27 m2. Z geometrického plánu spoločnosti GEOmark s.r.o. Prievidza č. 80/2023 vyplýva, že z EKN parc. č. 9-1043/2 - zastavaná plocha o výmere 356 m2, zapísaná na LV č. XXXX v k.ú. D. boli odčlenené a vytvorené nové CKN parc. č. 1056 - záhrada o výmere 9 m2, parc. č. 1058/1 - orná pôda o výmere 101 m2, parc. č. 1059/1 - zastavaná plocha o výmere 22 m2 a parc. č. 1060/1 - záhrada o výmere 4 m2, ktorých vlastníkom je žalovaný. 16. Z protokolu o určení dane podľa pomôcok v súlade s ust. zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení zo dňa 15.6.2017 vyplýva, že podľa pomôcok bola určovaná daň z nehnuteľností na zdaňovacie obdobie roku 2017 a týkala sa daňového subjektu poručiteľa. Z protokolu vyplýva, že v daňovom priznaní na rok 2005 mal daňovník priznanú parc. č. 1058 - orná pôda o výmere 172 m2, pričom vlastníkom tejto parcely podľa LV č. X je Slovenská republika v správe Okresného úradu Trenčín. Na rok 2017 podal priznanie k dani z nehnuteľností na túto parcelu správca pozemku zapísaný na LV č. X a z toho dôvodu správca dane z nehnuteľností vyzval poručiteľa na podanie čiastkového priznania na zánik daňovej povinnosti k tejto parcele výzvou zo dňa 24.5.2017. Daň z nehnuteľností za parc. č. 1058 bola na obdobie roku 2017 vyrubená správcovi pozemku zapísanému na LV č. X. 17. Žalobkyňa v 1. rade v konaní uviedla, že v čase, keď rodičia stavali rodinný dom, zostal medzi ich rodinným domom a budovou štátneho archívu zbytkový pozemok, ktorý nemal dostatočnú výmeru na výstavbu rodinného domu, preto poručiteľ požiadal, aby mu tento pozemok bol poskytnutý. V tom času pozemok nikto nevymeriaval, bolo tam stavenisko a do zmluvy boli rozmery uvedené bez akéhokoľvek zamerania. Oni tento pozemok roky užívali a aj sa oň starali. Uviedla, že dohoda o užívaní nikdy nebola zrušená, takže doteraz trvá, na tento pozemok nikto nevzniesol požiadavku až do roku 2017. Poukázala na to, že v roku 1992 vstúpil do platnosti zákon, podľa ktorého, kto nehnuteľnosť užíva, automaticky prechádza do jeho vlastníctva bez akýchkoľvek ďalších úkonov. Žalobkyňa v 1. rade uviedla,
že pozemok nerušene užívali do roku 2017, zveľaďovali ho, majú tam zasadené 30-ročné stromy. Potom poručiteľ chcel mať pozemok riadne vysporiadaný, t.j. zapísaný na liste vlastníctva, preto požiadal žalovaného, že ak treba, pozemok odkúpi, resp. nech sa vyjadria k jeho vlastníctvu, pretože v tom čase už nemal sily, aby chodil po súdoch. Následne sa vec riešila tak, že pozemok patrí žalovanému a ten im ponúkol odkúpenie pozemku za 50,- eur/m2. Napriek tomu prejavili záujem o odkúpenie a na stretnutí so zástupcami žalovaného a Okresného úradu Trenčín trvali na tom, aby všetko zostalo tak, ako bolo. Všetko sa malo dať zamerať, čo trvalo asi rok a medzitým sa zmenilo vedenie žalovaného a aj jeho postoj. Urobilo sa ďalšie zameranie bez ich účasti a na ich urgenciu následne žalovaný vypracoval kúpnu zmluvu, ku ktorej boli pripojené dva geometrické plány, čo ich malo uviesť do omylu. Starší geometrický plán bol vypracovaný s odčlenením časti pozemku a novší zachytával stav tak, ako žalobcovia požadovali. Do kúpnej zmluvy však bol zapracovaný starší geometrický plán. Toto si oni pri uzatváraní zmluvy neuvedomili a zmluvu podpísali, ale žalobkyňa v 1. rade doma zistila, že podľa zmluvy by im pripadol pozemok s odčlenením určitej časti. Na základe tohto zistenia šli na mestský úrad a oznámili, že od zmluvy odstupujú, pretože ich žalovaný chcel podviesť. Žalobkyňa uviedla, že v období od roku 2005 do 2017 za sporný pozemok poručiteľ hradil aj daň z nehnuteľností. 18. Žalobcovia v 1. až 3. rade v konaní zastávali názor, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu, patria do dedičstva po poručiteľovi ich otcovi, ktorý sa stal ich vlastníkom na základe vydržania. Podľa ich názoru bol poručiteľ dobromyseľným držiteľom nehnuteľností na základe Dohody o prenechaní nehnuteľností na dočasné užívanie z roku 1982 a na základe ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992 bol poručiteľ v domnení, že sa stal vlastníkom sporných nehnuteľností. K vydržaniu došlo na základe ospravedlniteľného právneho omylu a vydržacia doba uplynula 1.1.2002. 19. Žalovaný nesúhlasil s tým, že by došlo k vydržaniu sporných nehnuteľností poručiteľom. Poukázal na to, že zmluva o dočasnom užívaní nie je zmluvou o osobnom užívaní podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka (účinného do 31.12.1991), táto zmluva nebola nikdy registrovaná štátnym notárstvom, a teda právo osobného užívania právnych predchodcov žalobcov nikdy nevzniklo. Zmluva o dočasnom prenechaní do užívania bola uzavretá nie na účel podľa § 198 Občianskeho zákonníka, t.j. výstavby chatky, rodinného domčeka, záhradky a pod. a ani ako odplatná zmluva. Nakoľko právnemu predchodcovi žalobcov nikdy nevzniklo právo osobného užívania k pozemku, nedošlo s účinnosťou novely Občianskeho zákonníka (k 1.1.1992) k vzniku vlastníckeho práva. K vydržaniu nehnuteľností taktiež podľa žalovaného nedošlo, nakoľko existencia písomnej dohody o prenechaní nehnuteľnosti do dočasného užívania podľa § 397 a § 398 Občianskeho zákonníka, ktorá bola svojou povahou nájomnou zmluvou, vylučuje dobrú vieru poručiteľa. Poukázal na to, že už v úvodných ustanoveniach zmluvy o dočasnom prenechaní nehnuteľnosti na užívanie je uvedené, že ide o dočasné užívanie, teda nie osobné užívanie pozemku podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka a ani platenie dane nie je spôsobilým dôvodom založiť nárok na priznanie vlastníckeho práva vydržaním. Žalovaný poukázal aj na to, že pokiaľ bol poručiteľ presvedčený o svojom vlastníctve k pozemku, už po smrti svojej manželky a ukončení dedičského konania by sa bol domáhal opätovného prejednania dedičstva v dôsledku existencie novozisteného majetku. Poručiteľ však počas 27 rokov od smrti svojej manželky nevykonal jediný úkon smerujúci či už k obnove dedičského konania, alebo domáhania sa práva určovacou žalobou. Žalovaný tiež argumentoval tým, že poručiteľ v daňovom priznaní sám uviedol právny vzťah k parc. č. 1058 ako „užívateľ“. K vydržaniu nehnuteľnosti poručiteľom nemohlo dôjsť, nakoľko v danom prípade nebola splnená podmienka dobromyseľnosti. Poukázal aj na to, že podľa Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie bol právnym predchodcom žalobcov prenechaný pozemok - časť pôvodnej parc. č. 1043 o výmere 1,27 ára, t.j. 127 m2, čo predstavuje parc. č. 1058/1 o výmere 101 m2, parc. č. 1059/1 o výmere 22 m2 a parc. č. 1060/1 o výmere 4 m2. Žalobcovia však žiadajú do vlastníctva aj parc. č. 1059/1 o výmere 22 m2, parc. č. 1060/1 o výmere 4 m2, ale aj parc. č. 1058/2 o výmere 14 m2 a parc. č. 1058/3 o výmere 57 m2 (parc. č. 1058/2 a 1058/3 tvoria obslužný priestor k budove štátneho archívu). 20. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku („CSP“) žalobou možno požadovať , aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 21. Podľa § 397 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia dohody) nehnuteľnosť alebo jej časť možno dohodou prenechať inému na dočasné užívanie.
Ten, komu bola nehnuteľnosť na dočasné užívanie prenechaná, smie ju užívať len dohodnutým spôsobom, a ak nie je nič dohodnuté, obvyklým spôsobom zodpovedajúcim účelu, na ktorý nehnuteľnosť slúži. Za užívanie možno dohodnúť primeranú náhradu. 22. Podľa § 198 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (účinného v čase uzavretia dohody) právo osobného užívania pozemkov slúži na to, aby si občania na pozemkoch, ku ktorým sa právo zriadi, mohli vystavať rodinný domček, rekreačnú chatu alebo garáž alebo zriadiť záhradku; toto právo možno zriadiť aj k pozemkom, na ktorých sú už tieto stavby vystavané alebo záhradky zriadené. Právo osobného užívania nie je časovo obmedzené a prechádza na dediča. Právo osobného užívania sa zriaďuje za úhradu; bezplatne sa zriaďuje, len ak to ustanovuje osobitný predpis. 23. Podľa § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 1.1.1992) právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona na vlastníctvo fyzickej osoby. Ustanovenie § 8 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku tým nie je dotknuté. 24. Podľa § 129 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. 25. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. 26. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. 27. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť. Žalobcovia v 1. až 3. rade sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti zapísané v na LV č. XXXX v k.ú. D. ako CKN parc. č. 1058/2 - orná pôda o výmere 14 m2, CKN parc. č. 1058/3 - orná pôda o výmere 57 m2, patria do dedičstva po poručiteľoch a tiež určenia, že nehnuteľnosti v k.ú. D. ako CKN parc. č. 1058/1 - orná pôda o výmere 101 m2, CKN parc. č. 1059/1 - orná pôda o výmere 22 m2, CKN parc. č. 1060/1 - záhrada o výmere 4 m2 a CKN parc. č. 1056 - záhrada o výmere 9 m2, ku ktorým nie je založený list vlastníctva, patria do dedičstva po poručiteľovi E. A., nar. XX.X.XXXX a zomr. X.X.XXXX. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) CSP, súd sa najskôr zaoberal tým, či na strane žalobcov je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V konaní bolo nepochybne preukázané, že predmetné nehnuteľnosti sú vlastnícky evidované na žalovaného, resp. k nim nie je list vlastníctva založený. Žalobcovia však tvrdia, že nehnuteľnosti nadobudol do svojho vlastníctva ich právny predchodca – poručiteľ, a to na základe vydržania, tieto nehnuteľnosti nerušene užíval ako svoje od 1.1.1992 až do roku 2017 a tieto tvoria súčasť ich záhrady Na základe týchto skutočností je teda zrejmé, že bez požadovaného určenia je právne postavenie žalobcov ako dedičov po poručiteľovi neisté. Žalobcovia v 1. až 3. rade preto v konaní majú naliehavý právny záujem na určení, či predmetné nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi E. A.. 28. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že poručiteľ spolu s manželkou dostal na základe Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie zo dňa 23.12.1982 na dočasné užívanie ako nájomník časť z pozemku z parc. č. 1043 v k.ú. D. vo výmere 1,27 ára, t.j. 127 m2. Dohoda bola uzavretá podľa ust. §§ 397 a 398 Občianskeho zákonníka. Z obsahu dohody vyplýva, že poručiteľ a jeho manželka ako nájomníci si mohli na vlastné náklady na hranici pozemku vybudovať múrik do výšky 30 až 50 cm s tým, že v prípade vypovedania zmluvy ho na vlastné náklady odstránia. 29. Z vyjadrení žalobcov bolo zistené, že uvedený pozemok poručiteľ spolu s manželkou užívali a po smrti manželky poručiteľa (v roku 1992) ho užíval poručiteľ až do svojej smrti v roku 2017. Tieto tvrdenia v konaní ani neboli sporné. Žalobcovia v konaní ďalej tvrdili, že poručiteľ na základe ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného od 1.1.1992 nadobudol presvedčenie, že predmetný pozemok sa
stal jeho vlastníctvom. Uvádzali, že ku dňu 1.1.2002 nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania vydržal na základe ospravedlniteľného právneho omylu, nakoľko k 1.1.1992 došlo k významným zmenám vo vlastníckych právach a poručiteľ bol dobromyseľný v tom, že sa na neho vzťahuje novela Občianskeho zákonníka účinná od 1.1.1992, t.j. že je tu domnelý právny titul, na základe ktorého si myslel, že sa stal v roku 1992 vlastníkom predmetných nehnuteľností. 30. K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec patrí. 31. O dobromyseľnosti možno hovoriť v prípade, ak držiteľ vec drží v omyle, že mu patrí a pritom ide o ospravedlniteľný omyl. Omyl môže byť skutkový, ale i právny. O ospravedlniteľný omyl ide vtedy, keď k nemu došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. O právny omyl držiteľa ide vtedy, keď tento omyl vychádza z neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecných právnych predpisov. Vzhľadom k zásade „neznalosť zákona neospravedlňuje“ omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka platného v dobe, keď sa držiteľ ujal držby, nie je ospravedlniteľný. Takýto omyl možno ospravedlniť len výnimočne v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad. 32. Poručiteľ a jeho manželka užívali sporné nehnuteľnosti na základe Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie zo dňa 23.12.1982, ktorá svojou povahou predstavovala nájomnú zmluvu. Podľa vyjadrenia žalobcov v konaní s účinnosťou od 1.1.1992, kedy do účinnosti vstúpila novela Občianskeho zákonníka č. 590/1991 Zb., poručiteľ nadobudol presvedčenie, že sporné nehnuteľnosti sa v zmysle ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka stali jeho vlastníctvom (resp. boli v bezpodielovom spoluvlastníctve s manželkou D. A.). Podľa žalobcov došlo u poručiteľa k ospravedlniteľnému právnemu omylu, ktorý bol vyvolaný zásadnou zmenou právnej úpravy v oblasti vlastníckych práv. 33. V zmysle ust. § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo osobného užívania pozemku, vzniknuté podľa doterajších predpisov a ktoré trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, mení na vlastníctvo fyzickej osoby ku dňu účinnosti tohto zákona. Zákon teda výslovne uvádza, že vlastníctvo fyzickej osoby vzniká v prípade trvania práva osobného užívania pozemku. Právo osobného užívania pozemku upravoval § 198 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) a toto oprávňovalo fyzické osoby vystavať si na pozemku rodinný dom, rekreačnú chatu alebo garáž, alebo zriadiť na ňom záhradku. Toto právo nebolo časovo obmedzené, prechádzalo na dedičov a zriaďovalo sa za náhradu. Právo osobného užívania pozemku vzniklo tak, že na základe rozhodnutia o pridelení pozemku do osobného užívania, ktoré vydával okresný národný výbor, vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní pozemku. Túto dohodu uzatváral s občanom národný výbor alebo organizácia, ktorá mala pozemok v správe, alebo ktorá bola vlastníkom pozemku. Zákon vyžadoval písomnú formu dohody a jej registráciu štátnym notárstvom. Až touto registráciou vzniklo právo osobného užívania pozemku (§ 205 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991). Naproti tomu prenechanie nehnuteľnosti k dočasnému užívaniu upravoval Občiansky zákonník v §§ 397 a 398 s tým, že prenechať nehnuteľnosť alebo jej časť na dočasné užívanie bolo možné na základe dohody s tým, že ten, komu bola nehnuteľnosť prenechaná na dočasné užívanie, ju smie užívať iba dohodnutým spôsobom, resp. obvyklým spôsobom zodpovedajúcim účelu, ktorému nehnuteľnosť slúži. Užívanie bolo časovo ohraničené uplynutím dohodnutej doby, resp. uplynutím doby, počas ktorej bol alebo mohol byť dosiahnutý účel, na ktorý bola nehnuteľnosť do užívania prenechaná. Prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie predstavovalo svojou povahou inštitút nájmu nehnuteľnosti. Smrť dočasného užívateľa spôsobovala zánik práv a povinností z dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie. Právo osobného užívania pozemku a prenechanie nehnuteľnosti na dočasné užívanie teda
boli úplne odlišné právne inštitúty a ich vznik sa značne odlišoval (v prípade prenechania do dočasného užívania vzniklo právo na základe uzavretej dohody; v prípade práva osobného užívania bolo potrebné rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania, uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku a registrácia dohody štátnym notárstvom). 34. Ustanovenie § 872 ods. 1 Občianskeho zákonníka jasne uvádza, že na vlastníctvo fyzickej osoby sa ku dňu účinnosti citovaného ustanovenia mení právo osobného užívania pozemku, ktoré vzniklo podľa doterajších predpisov. Znenie zákona teda jednoznačne uvádza právny inštitút, ktorého sa zmena na vlastnícke právo týka. Toto ustanovenie nemožno považovať za nejasné, resp. pripúšťajúce rôzny výklad. Rovnako z obsahu Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie je zrejmé, že táto bola uzavretá podľa ust. §§ 397 a 398 Občianskeho zákonníka, nie podľa ust. § 198 Občianskeho zákonníka. V danej veci preto nemožno hovoriť o existencii ospravedlniteľného právneho omylu na strane poručiteľa. 35. V súvislosti s rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na ktorý sa žalobcovia v konaní odvolávali (sp.zn. 6M Cdo 5/2010), súd uvádza, že v danej veci išlo o skutkovo odlišnú situáciu, ktorú nemožno porovnávať s prejednávanou vecou. 36. Na základe uvedeného súd zastáva názor, že podmienka dobromyseľnej držby poručiteľa nebola splnená. Tento záver vyplýva aj zo samotného správania poručiteľa, ktorý sa v daňovom priznaní z roku 2005 sám označil za užívateľa parc. č. 1058 v k.ú. D.. Súd sa tiež stotožnil s argumentáciou žalovaného, že zo strany poručiteľa neboli od ukončenia dedičského konania po jeho manželke vykonané žiadne kroky k tomu, aby bol ako vlastník sporných nehnuteľností evidovaný v katastri nehnuteľností. V rámci dedičského konania totiž bol zisťovaný majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva poručiteľa a jeho manželky a sporné nehnuteľnosti neboli predmetom dedenia. Pokiaľ teda poručiteľ bol presvedčený, že k 1.1.1992 sporné pozemky prešli do vlastníctva jeho a manželky, a tieto neboli predmetom dedičského konania, dá sa predpokladať, že poručiteľ bude podnikať právne kroky k tomu, aby ako vlastník bol v katastri nehnuteľností zapísaný. Z listu poručiteľa zo dňa 27.3.2017, adresovanému Okresnému úradu Trenčín, tiež vyplýva, že poručiteľ mal vedomosť o tom, že ako vlastník sporných nehnuteľností je na liste vlastníctva zapísaná Slovenská republika. Na skutočnosti, že u poručiteľa nie je splnená podmienka dobromyseľnej držby nič nemení ani to, že poručiteľ v období rokov 2005 až 2016 hradil z parc. č. 1058 daň z nehnuteľností, keďže v zmysle ust. § 5 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je daňovníkom aj osoba, ktorá pozemok skutočne užíva. 37. Na základe neexistencie dobromyseľnej držby poručiteľa nie sú splnené podmienky pre vydržanie sporných nehnuteľností. V konaní zároveň nebol tvrdený a ani preukázaný iný právny dôvod, na základe ktorého by poručiteľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom sporu. Súd preto žalobu žalobcov ako nedôvodnú zamietol. 38. Pre úplnosť súd poukazuje aj na to, že podľa Dohody o prenechaní nehnuteľnosti na dočasné užívanie bol poručiteľovi a jeho manželke prenechaný do užívania pozemok o výmere 127 m2. V konaní sa žalobcovia domáhali určenia vlastníctva poručiteľa k nehnuteľnostiam v celkovej výmere 207 m2 s tým, že poručiteľ tieto nehnuteľnosti mal nadobudnúť do vlastníctva vydržaním na podklade uvedenej dohody. 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP) tak, že vo veci úspešnému žalovanému priznal voči žalobcom v 1. až 3. rade nárok na náhradu trov v plnom rozsahu s tým, že žalobcovia trovy žalovanému uhradia spoločne a nerozdielne. Súd podľa § 262 ods. CSP rozhodol iba o nároku na náhradu trov s tým, že o konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP.