Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 15C/13/2024 3824201406 19. 08. 2024 JUDr. Eva Kiššová ECLI:SK:OSPD:2024:3824201406.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza pred sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou v právnej veci žalobcov 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XXXX, D., 2/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. F. XXX/XX, D., zast.: LMH Legal, s.r.o. so sídlom Modra, Moyzesova č. 314/39, IČO 55137652, konajúca JUDr. Ľuboš Hagara, Moyzesova 39, Modra proti žalovanej: G. H., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, I. J. E., o určenie trvania záložného práva , takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e , že záložné právo k nehnuteľnostiam, vzniknuté na základe „ Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy“, uzavretej medzi žalobcom v 1/ a 2/ rade ako záložnými veriteľmi a žalovanou ako záložcom, uzavreté dňa XX.X.XXXX n a ď a l e j t r v á . II. Žalobcovia 1/ a 2/ rade majú voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % . odôvodnenie: 1. Žalobcovia 1/ a 2/ sa v konaní domáhali určenia, záložné právo vzniknuté na základe Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1/ a 2/ rade ako záložnými veriteľmi a žalovanou ako záložcom uzavretej zo dňa XX.X. XXXX naďalej trvá. Poukázali na predchádzajúce súdne konanie vedené na OS Prievidza pod sp. zn. 8C/24/2020, v ktorom sa domáhali určenia neplatnosti právnych úkonov odstúpenia od zmlúv, pričom v konečnom dôsledku po rozhodnutí odvolacieho súdu bola ich žaloba zamietnutá bez meritórneho prieskumu vo veci vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Výsledok sporu bol oznámený Okresnému úradu Prievidza, odbor katastrálny k záznamovému konaniu Z XXXX/XXXX oznámením z 4.2. 2024, pričom žalobcovia boli znova odkázaný na podanie žaloby, lebo inak bude katastrálny úrad považovať odstúpenie od zmluvy za akceptované a vykoná výmaz záložného práva. Preto v súlade s § 137 písm. c/ CSP podávajú žalobu o určenie existencie záložného práva. Skutkovo ďalej uviedli, že ako veritelia uzavreli so žalovanou ako dlžníčkou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej jej poskytli v súlade s čl. II Zmluvy o pôžičke finančné prostriedky vo výške 62.000,-eur dohodnutým spôsobom a na dohodnutý účel, ktoré sa žalovaná v zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zaviazala splatiť v dohodnutých termínoch splatnosti. Na zabezpečenie vyššie uvedenej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke uzavreli v rovnaký deň t.j. dňa XX.XX.XXXX žalobcovia v 1. a 2. rade ako záložní veritelia so žalovanou a p. K. E. ako záložcami Zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej zriadili záložcovia záložné právo na nehnuteľnosti špecifikované v čl. III tejto zmluvy zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k.ú. E.. Žalovaná sa v priebehu roka 2018 na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva V XXXX/XXXX stala výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k.ú. E.
(odkúpila od p. K. E. jeho podiely o veľkosti 5/18 k celku k parc. č. XX/X a XX/X), čím sa stala jediným záložcom v zmysle skôr uzavretej Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobcovia v 1. a 2. rade uzavreli so žalovanou zmluvu o bezúročnej pôžičke z dôvodu, že žalovaná bola dlhoročná známa žalobcu v 1. rade, na stretnutiach sa prezentovala ako obchodníčka s nehnuteľnosťami, z pôžičky chcela žalovaná realizovať kúpu nehnuteľnosti, ktorú by následne spoločne so žalobcami zrekonštruovali a predali, nakoľko žalobcovia majú skúsenosti z oblasti stavebníctva a rekonštrukcií nehnuteľností s tým, že zisk by si následne spoločne rozdelili. Žalovaná po poskytnutí pôžičky od žalobcov chcela rozhodovať o kúpe potenciálnej nehnuteľnosti výslovne sama a za týmto účelom a vo vlastnej réžií z požičaných peňazí od žalobcov aj kúpila a zrekonštruovala nehnuteľnosť v katastrálnom území D., obec D., okres L., zapísané na LV XXXX ako dom súp.č. XXX na pozemku parcela reg. C, parcelné. č. XXXX v celosti, pozemok - parcela reg. C, parcelné č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 359 m2, v celosti, pozemok - parcela reg. C, parcelné č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, o výmere 114 m2, v celosti. Tieto nehnuteľnosti následne žalovaná inzerovala na predaj a objavili sa aj v televíznej relácií TV JoJ - Nové bývanie, kde dané nehnuteľnosti boli na predaj za sumu 88.500,-eur. Žalovaná následne v mesiaci august 2019 za veľmi zvláštnych okolností (niekoľkonásobne pod trhovú cenu) previedla nehnuteľnosti v k.ú. D. na nového majiteľa, s ktorým dodnes vedie súdny spor o určenie vlastníckeho práva. Z obdržaných peňazí žalovaná vrátila dňa 04.09.2019 každému len po 5.000,- eur, zvyšok pôžičky vo výške 52.000,- eur dodnes nevrátila, aj napriek viacerým prísľubom. Nakoľko žalovaná svoju povinnosť splatiť požičané peňažné prostriedky v zmysle bezúročnej zmluvy o pôžičke v dohodnutej lehote splatnosti t.j. do XX.XX.XXXX vo výške 52.000,- eur nesplnila a nesplnila ju ani dodatočne v zmysle Výzvy žalobcov na splatenie dlhu zo dňa 26.05.2020, pristúpili žalobcovia k výkonu záložného práva v zmysle Oznámenia o výkone záložného práva dobrovoľnou dražbou zo dňa 23.06.2020, ktoré adresovali žalovanej ako aj Okresnému úradu D., katastrálny odbor, ktorý do poznámky na LV č. XXXX G. XXXX k.ú. E. zapísal túto skutočnosť. Žalovaná v rozpore s dobrými mravmi nielenže požičané peňažné prostriedky žalobcom dodnes nevrátila, ale začala svojvoľne a zjavne účelovo brániť ich vymoženiu prostredníctvom zabezpečenia záložným právom k nehnuteľnostiam, keď na Okresný úrad D., katastrálny odbor doručila Odstúpenie zo dňa 28.05.2020 od Zmluvy o pôžičke a Odstúpenie zo dňa 19.06.2020 od Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy, ktoré adresovala rovnako aj žalobcom, v ktorých ako dôvody odstúpenia od zmlúv zhodne uviedla, že ako dlžníčka uzatvorila tieto zmluvy údajne v tiesni. Na katastrálnom úrade prebieha záznamové konanie pod č. Z XXXX/XXXX, v ktorom príslušný orgán vyzval žalobcov dňa 9.2. 2024, aby ako záložní veritelia podali príslušnú žalobu v lehote 30 dní od doručenia výzvy, inak to vyhodnotí katastrálny úrad ako akceptáciu platnosti odstúpenia od zmluvy žalovanou. Žalobcovia 1/ a 2/ taktiež uviedli, že v predmetnej veci žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení ktorého sa domáhajú. Touto žalobou sledujú predovšetkým ochranu záložného práva žalobcov a tým aj ochranu svojej pohľadávky zabezpečenej záložným právom v ich prospech, zriadeného na základe úkonu, ktorý by mal byť, v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy, od počiatku zrušený. S ohľadom na to, či tieto účinky, v dôsledku napadnutého odstúpenia od zmluvy nastali alebo nie, možno potom povedať, že právne postavenie žalobcov je neisté, resp. ohrozené a takýmto právnym prostriedkom, ako je predmetná žaloba, možno toto ohrozenie odstrániť Naviac, žalobcovia v rámci správneho konania vedeného pred katastrálnym odborom Okresného úradu D., o vykonaní záznamu vedenom pod Z XXXX/XXXX boli na podanie takejto žaloby v prípade, že rozporujú platnosť odstúpenia od predmetnej zmluvy/zmlúv odkázaní, pričom v prípade, že by tak nekonali, došlo by k vykonaniu príslušnej zmeny (výmazu záložného práva zriadeného v prospech žalobcov na zabezpečenie ich pohľadávky) v katastri nehnuteľností záznamom. V prípade výmazu, resp. zániku záložného práva zriadeného v prospech žalobcov by sa pohľadávka žalobcov stala nezabezpečenou. Žalobcovia by zrejme boli nútení domáhať sa jej zaplatenia súdnou cestou (s ohľadom na skutočnosť, že žalovaná dlžnú sumu žalobcom do dnešného dňa dobrovoľne neuhradila) a nemali by istotu, kedy a či vôbec bude ich pohľadávka uspokojená. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že bez požadovaného určenia by sa podstatne sťažilo, resp. možno aj znemožnilo vymoženie pohľadávky žalobcov. Zastávajú názor, že požadované určenie by malo byť prípustné aj z dôvodu, že v opačnom prípade by žalobcovia nemali žiadny účinný procesný nástroj na ochranu svojho práva. Pokiaľ ide o samotný úkon odstúpenia a v ňom uvádzaný dôvod odstúpenia tieseň za nápadne nevýhodných podmienok, uvádzajú, že výslovne popierajú, že by žalovaná pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a záložnom práve na nehnuteľnosť a mandátnej zmluve konala v tiesni, a taktiež nápadne nevýhodných podmienok, nakoľko už len s ohľadom na to, že dĺžku splatnosti pôžičky a najmä jej bezúročnosť je objektívne spochybnené, že by sa v danom prípade jednalo o nápadne nevýhodné podmienky. Odstúpenie od zmluvy bolo urobené výslovne účelovo, nedôvodne, v rozpore so zákonom, pretože neboli splnené
podmienky a v zmysle § 49 OZ nebol naplnený dôvod na odstúpenie od zmlúv. Z dôvodu neplatného odstúpenia nenastali účinky zániku záložného práva, ktoré je zapísané v prospech žalobcov ako záložných veriteľov. 2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žaloba je nedôvodná a žiada ju zamietnuť, resp. konanie zastaviť pre prekážku res iudicata s poukazom na konanie sp. zn. 8C 24/2020, kde došlo k zamietnutiu žaloby žalobcov, pričom predmetom konania bolo určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o záložnom práve a v tejto veci ide o tú istú vec s tým istým predmetom konania a medzi tými istými osobami. V oboch konaniach vystupujú tí istí žalobcovia a tá istá žalovaná, ide o totožnú vec určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o záložnom práve. Ďalej vzniesla námietku premlčania uplatnenia nároku žalobcov. Ak má ísť o určenie trvania záložného práva, ktoré malo vzniknúť na základe zmluvy o záložnom práve zo dňa XX.X. XXXX, odstúpenie od zmluvy bolo vykonané 19.6. 2020, k podaniu žaloby na súd došlo 8.3. 2024, teda po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty, preto je uplatnený nárok premlčaný 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcov, výsluchom žalovanej, listinnými dôkazmi, a to oznámením a návrhom na zápis poznámky a návrhom na prerušenie konania z 4.2. 2024, oznámením - vrátenie listiny P XX/XX OÚ D., odbor katastrálny z 8.2. 2024, rozsudkom OS Prievidza č..k. 8C 24/2020 z 6.10. 2022, rozsudkom KS Trenčín č.k. 27Co 136/2022 zo dňa 6.12. 2023, fotografiou, LV XXXX k.ú. E., LV XXXX k.ú. E., LV č. XXXX k.ú. D., Zmluvou o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnou zmluvou z XX.X. XXXX, odstúpením od zmluvy o záložnom práve z 19.6. 2020, zmluvou o pôžičke z 11.6. 2018, odstúpením od zmluvy o pôžičke z 28.5. 2020, oznámením o začatí výkonu záložného práva z 23.6. 2020, výzvou na splatenie dlhu z 26.5. 2020, písomným vyjadrením žalovanej z 30.5. 2024, vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovanej z 12.6. 2024, zápisnicou o pojednávaní č.k. 4C 31/2022, na základe čoho zistil tento skutkový stav: 4. Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobcovia ako veritelia uzavreli so žalovanou ako dlžníčkou dňa XX.XX.XXXX Zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej jej poskytli v súlade s čl. II Zmluvy o pôžičke finančné prostriedky vo výške 62.000,-eur dohodnutým spôsobom a na dohodnutý účel, ktoré sa žalovaná v zmysle čl. III. Zmluvy o pôžičke zaviazala splatiť v dohodnutých termínoch splatnosti. Na zabezpečenie vyššie uvedenej pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy o pôžičke uzavreli v rovnaký deň t. j. dňa XX.XX.XXXX žalobcovia v 1. a 2. rade ako záložní veritelia so žalovanou a p. K. E. ako záložcami Zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť a taktiež Mandátnu zmluvu, v zmysle ktorej zriadili záložcovia záložné právo na nehnuteľnosti špecifikované v čl. III tejto zmluvy zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX v k.ú. E.. Žalovaná sa priebehu roka 2018 na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva V XXXX/XXXX stala výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX v k. ú. E., čím sa stala jediným záložcom v zmysle skôr uzavretej Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. 5. Výzvou z 26.5. 2020 žalobcovia vyzývajú žalovanú k zaplateniu nesplatenej časti pôžičky vo výške 52.000,- eur a taktiež zmluvnej pokuty do 15 dní od prevzatia výzvy. 6. Listom z 23.6. 2020 žalobcovia oznamujú žalovanej začatie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, a to na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX G. F. XXXX k.ú. E.. 7. Odstúpením od zmluvy o záložnom práve žalovaná dňa 19.6. 2020 písomne odstúpila a od zmluvy o záložnom práve, pričom v texte uvádza, že dňa 28.5. 2020 odstúpila od zmluvy o pôžičke z XX.X. XXXX, má za to, že zmluva o pôžičke je neplatná a neúčinná z dôvodov špecifikovaných v odstúpení od zmluvy. Zmluva o záložnom práve bola uzatvorená v tiesni a contra bonos mores a Zmluva o pôžičke je contra legem, preto odstupuje od zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť. Taktiež dňa 28.5. 2020 žalovaná písomne odstúpila od zmluvy o pôžičke z XX.X. XXXX, , pretože ju uzavrela v tiesni a veritelia konali contra bonos mores. 8. Z LV č. XXXX k.ú. E. vyplýva, že tam evidované nehnuteľnosti parcely registra „C“ parcela č. XX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 21 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 4 m2 sú evidované ako výlučné vlastníctvo žalovanej. V rámci poznámok je evidované oznámenie o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou veriteľmi - žalobcami, v rámci tiarch je evidované záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva pod V XXXX/
XXXX. Z LV č. XXXX k.ú. E. vyplýva, že tam evidované parcely registra „C“, a to parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 118 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 66 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 59 m2, parcela č. XX/X záhrada o výmere 115 m2, parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 123m2, stavby na parcele č. XX/X hospodárska budova, na parcele č . XX/X rozostavaný rodinný dom, na parcele č. XX/X rozostavaný rodinný dom sú evidované ako výlučné vlastníctvo žalovanej, pričom je evidovaná poznámka na uvedené nehnuteľnosti o oznámení o začatí výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou veriteľmi – žalobcami a taktiež je evidované záložné právo na základe zmluvy o zriadení záložného práva V XXXX/XXXX. Z LV č. XXXX k.ú. D. vyplýva, že tam evidované nehnuteľnosti sú vo vlastníctve M. G. na základe kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX. 9. Listom z 4.2. 2024 žalobcovia oznamujú Okresnému úradu D., odbor katastrálny zamietnutie žaloby v veci sp. zn. 8C 24/2020 bez meritórneho rozhodnutia vo veci, a to pre nesprávne posúdenie naliehavého právneho záujmu. Žaloba mala podľa odvolacieho súdu smerovať k určeniu (ne)existencie záložného práva a žalobu má ju podať tá strana, ktorá tvrdí, že neexistuje. Okresný úrad, odbor katastrálny nemôže preto vyhodnotiť odstúpenie od záložnej zmluvy ako platné, keďže neplatnosť nebola súdom právoplatne určená. Zároveň žiadal o zápis poznámky o začatí súdneho konania sp. zn. 4C 31/2022, v ktorom si žalobcovia uplatňujú svoju peňažnú pohľadávku z pôžičky voči žalovanej. Zároveň navrhli prerušiť záznamové konanie Z XXXX/XXXX. 10.Okresný úrad D. katastrálny úrad listom z 8.2. 2024 oznamuje žalobcom, že návrhu na vykonanie poznámky ohľadom súdneho konania vo veci 4C 31/2022 nedôjde k vyznačeniu poznámky, pretože v tomto sa neuplatňuje vecné právo. Pre zápis vecného práva k nehnuteľnosti nepostačuje ani súdne rozhodnutie, v ktorom sa rieši otázka odstúpenia od zmluvy ako predbežná otázka. Žalobcovia boli vyzvaní v lehote 30 dní podať príslušnú žalobu na súd a túto oznámiť úradu, ak takáto žaloba podaná nebude, úrad bude považovať odstúpenie od zmluvy za akceptované. 11.Rozsudkom OS Prievidza sp. zn. 8C 24/2020 zo dňa 6.10. 2022 súd určil, že právny úkon žalovanej, a to odstúpenie zo dňa 28.5. 2020 od zmluvy o pôžičke z XX.X. XXXX je neplatné, určil, že odstúpenie od zmluvy o záložnom právne na nehnuteľnosť a mandátnej zmluvy z XX.X. XXXX je neplatné. Rozsudkom KS Trenčín sp. zn 27Co/136/2020 – 162 zo dňa 6.12.2023 bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že žaloba bola zamietnutá. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva: V prípade žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia žalovanej od zmluvy o pôžičke, ktorej súd prvej inštancie vyhovel ako procesne prípustnej vo výroku I. napadnutého rozsudku, odvolací súd upozorňuje, že predmetom žaloby v tejto časti nie je právny úkon, na ktorý sa vzťahuje súdom prvej inštancie aplikovaný zákon o katastri nehnuteľností, teda právny úkon k nehnuteľnosti, pretože zmluva o pôžičke je právnym úkonom, ktorý sa netýka práv k nehnuteľnosti, nezapisuje sa do katastra nehnuteľností a nezapisuje sa ani zmena toho právneho úkonu. Katastrálny zákon ako zákon upravujúci evidenciu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam (vecných práv) ani implicitne neupravuje prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pôžičke. Obdobne to platí aj pre mandátnu zmluvu. Teda v prípade žaloby v tejto časti nie je záver súdu prvej inštancie s odkazom na implicitnú použiteľnosť katastrálneho zákona namieste. Avšak ani v prípade žalovaného určenia neplatnosti odstúpenia od zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti, ktorý právny úkon sa týka práva k nehnuteľnosti, a preto je evidovaný v katastri nehnuteľností, nie je možné podľa názoru odvolacieho súdu § 34 ods. 2 katastrálneho zákona považovať za osobitný predpis, z ktorého vplýva prípustnosť podania žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia (a to ani implicitne), ako dovodil súd prvej inštancie. Prijatie takéhoto výkladu by totiž v prípadoch žalôb týkajúcich sa právnych úkonov k nehnuteľnostiam (kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, iné prevodné zmluvy ako aj záložné zmluvy, a pod., odstúpenia od týchto zmlúv, iné ich zmeny), učinilo ustanovenie § 137 písm. d/ C.s.p. obsolentným (nepotrebným, zbytočným a nepoužiteľným), keďže právne úkony k nehnuteľnostiam sú predmetom prevažujúcej väčšiny určovacích žalôb podávaných na súdy. Takýto výklad by poprel zámer zákonodarcu, ktorý musí súd pri postupe v konaní podľa Civilného sporového poriadku sledovať (porov. čl. 16 Základných princípov C.s.p ). Zámerom zákonodarcu pri konštruovaní tohto ustanovenia do nového procesného kódexu bolo práve odstránenie minulej vyššie spomínanej súdnej praxe s odkazom na § 80 písm. c/ O.s.p. (žaloby o určenie platnosti, resp. neplatnosti zmluvy a iných právnych úkonov, teda právnych skutočností). Ako uviedol v
dôvodovej správe k zákonu č. 160/2005 Z.z. cit. „Úplne nová koncepcia je zakotvená v písm. c) a d), kde sa rozlišuje klasická určovacia žaloba a žaloba o určení inej právnej skutočnosti podľa písmena d).Záujmom zákonodarcu bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/ platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Medzi osobitné predpisy podľa písm. d) patria napríklad Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách a pod..“ Tento zámer zákonodarcu potvrdzujú i komentáre podávajúce výklad C.s.p., napr. ŠTEVČEK, L., FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, L. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 551. Na tom nič nemení ani poukaz súdu prvej inštancie na rozhodnutia označené súdom prvej inštancie ako „rozhodnutie KS TN sp. zn. 19Co/60/2021“ a „Krajský súd v Trnave sp. zn. 23Co/26/2021 zo dňa 13.07.2021“ (ktoré rozhodnutie bolo citované v označenom rozhodnutí Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/60/2021). Jednak názormi v nich obsiahnutými odvolací súd viazaný nie je (nejde o rozhodnutia najvyšších súdnych autorít predstavujúce ustálenú súdnu prax) a jednak vychádzajú z iných okolnosti (odstúpenie od kúpnej zmluvy v priebehu vkladového konania na katastrálnom úrade). Pokiaľ súd prvej inštancie v prvej vete ods. 16 odôvodnia tvrdí, že žalobcovia cit. „boli na podanie predmetnej žaloby zrozumiteľne vyzvaní Okresným úradom dňa 07.08.2020 (v prípade ak rozporujú platnosť predmetných zmlúv)“ a v ďalšej vete, že na súdne rozhodnutie o neplatnosti právneho úkonu cit. „boli žalobcovia explicitne vyzvaní Okresným úradom“, odvolací súd uvádza, že tieto tvrdenia súdu prvej inštancie nie sú pravdivé. Z čl.14 spisu, na ktorom sa nachádza spomínaná výzva Okresného úradu D. zo 07.08.2020, vyplýva len výzva úradu žalobcovi 1/, aby v prípade, ak spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy, podal na súde v lehote 30 dní príslušnú žalobu, a oznámenie úradu žalobcovi 1/, že mu v prílohe zasiela „fotokópiu - odstúpenie od zmluvy o záložnom práve V XXXX/XXXX žalovanou“. V žiadnom prípade úrad v tejto výzve neurčoval, aký konkrétny druh žaloby má žalobca 1/ na súd podať, a ani ho explicitne nevyzýval k podaniu „predmetnej“ žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pôžičke a zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť, ako uviedol súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení (na okraj odvolací súd poznamenáva, že úrad vo výzve spomína len odstúpenie od zmluvy o záložnom práve V XXXX/XXXX, nie od zmluvy o pôžičke ani mandátnej zmluvy, čo je v zhode s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu o nepoužiteľnosti katastrálneho zákona vo vzťahu k zmluve o pôžičke a mandátnej zmluve ako osobitného predpisu). Zo všetkých uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje názor súdu prvej inštancie, že procesná prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti odstúpenia od zmluvy o pôžičke a zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a mandátnej zmluvy vyplýva z § 34 ods. 2 katastrálneho zákona, za nesprávny. Odvolací súd nemá vedomosť o žiadnom právnom predpise, ktorý by podanie takejto žaloby pripúšťal. Ani žalobcovia žiaden takýto osobitný predpis, z ktorého prípustnosť nimi podanej žaloby vyplýva (okrem názoru súdu prvej inštancie), neuviedli. Preto je podľa názoru odvolacieho súdu podaná žaloba procesne neprípustná (porovnaj rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/91/2021 a sp.zn. 27Co/40/2022) a ako procesne neprípustná mala byť zamietnutá. Odvolací súd na záver poznamenáva, že žalobcom 1/ a 2/ vytvoril zrušením predchádzajúceho vyhovujúceho rozsudku súdu prvej inštancie a vrátením veci na ďalšie konanie s upriamením pozornosti na otázku procesnej prípustnosti podanej žaloby dostatočný časový priestor na formulovanie procesne prípustného petitu žaloby (t.j. žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, podľa § 137 písm. c/ C.s.p.), no žalobcovia nereagovali. 12. Žalobcovia v písomnom podaní z 12.6. 2024 uviedli, že k podanej žalobe k neexistuje žiadna prekážka právoplatne rozhodnutej veci, žalobcovia tvrdenia žalovanej popierajú a uvedenú námietku považujú po právnej stránke za absolútne nedôvodnú, pokiaľ žalovaná vyvodzuje svoje nedôvodné názory v kontexte skoršieho súdneho konania vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 8C/24/2020 a Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 27Co/136/2022, ide o zjavné nepochopenie podstaty odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, keď ako sme už poukázali aj v samotnej žalobe v bode I. zo strany odvolacieho súdu nedošlo k meritórnemu prieskumu veci a rozhodnutie odvolacieho súdu o zmene 1. Inštančného rozsudku a zamietnutí žaloby bolo len z čisto formálnych (procesných) dôvodov, pretože odvolací súd vyhodnotil podanie nesprávneho druhu žaloby, ktorá svojim obsahom a žalobným petitom naplnila znaky žaloby podľa § 137 písm. d) CSP, pričom správne a prípustne malo ísť v danej veci o podanie žaloby podľa § 137 písm. c) CSP) tak, ako tomu zodpovedá aktuálne podaná žaloba a žalobný petit. K námietke premlčania: záložné právo ako zabezpečovací prostriedok pohľadávky má tzv. akcesorický charakter, čo v danom prípade znamená, že nezanikne a ani sa nepremlčí skôr, ako samotná pohľadávka, to žalovaná pritom ani len netvrdí a nijakým spôsobom by to nevedela ani preukázať, pretože k zániku zabezpečenej pohľadávky jednoducho nikdy nedošlo a žalovaná ju dodnes odmieta čo i len čiastočne uhradiť, žalobcovia si zaplatenie svojej splatnej peňažnej pohľadávky, ktorá je
zabezpečená záložným právom riadne a včas uplatnili v samostatnom súdnom konaní (vedenom na OS Prievidza pod sp. zn. 4C/31/2022), podstatou tohto konania je preto zachovanie zabezpečenia, zápisu záložného práva v katastri nehnuteľnosti, ktoré sa žalovaná snažila svojimi účelovými úkonmi vymazať a následne by sa zrejme účelovo zbavila aj svojho posledného nehnuteľného majetku. Vo vzťahu k podanej žalobe o určenie existencie resp. trvania záložného práva žalobcom teda ani len nezačala (nemohla začať) plynúť žiadna všeobecná 3 ročná premlčacia lehota, ktorú žalovaná počíta nevedno prečo od dátumu jej účelových právnych úkonov - odstúpenia od zmluvy o záložnom práve zo dňa 19.6.2020. 13. Žalobcovia prostredníctvom svojho zástupcu v priebehu konania trvali na podanej žalobe a poukázali na to, že ich pohľadávka voči žalovanej bola neprávoplatne priznaná vo veci vedenej pred OS Prievidza č.k. 4C 31/2022. Súd zistil, že vo veci bol dňa 7.8. 2024 vyhlásený rozsudok, v ktorom súd zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom spoločne a nerozdielne sumu 52.000,- eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,15% denne zo sumy 10.000,- eur od 12.12.2018 do 3.9.2019 a zo sumy 52.000,- eur od 12.6.2019 do zaplatenia, s 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 10.000,- eur od 12.12.2018 do 3.9.2019 a zo sumy 52.000,- eur od 12.6.2019 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd žalobcom v 1. a 2. rade p r i z n á v a voči žalovanej spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení existencie záložného práva právny zástupca žalobcov zdôvodnil tým, že žalovaná odstúpila od zmluvy o záložnom práve a žiadala kataster o výmaz záložného práva, pričom pohľadávka nezanikla a premlčaná nie je. Domáhajú sa preto podľa § 137 písm. c/ CSP určenia, že záložné právo trvá, aby toto predložili príslušnému katastrálnemu úradu do záznamového konania a aby preukázali ďalšie trvanie záložného práva, pretože inak by záložné právo bolo vymazané a tým by došlo k zániku zabezpečenia ich pohľadávky. Odstúpenie od zmluvy je neplatný právny úkon. 14. Žalovaná na pojednávaní trvala na námietke veci rozsúdenej a taktiež na námietke premlčania a žiadala, aby súd nebral do úvahy neprávoplatné rozhodnutie vo veci 4C 31/2022. Odstúpenie od zmluvy urobila v súlade so zákonom, pričom bola v konaní pred KS Trenčín úspešná. Keďže odstúpenie bolo platné, považuje záložnú zmluvu za neplatnú a nemá žiadne právne dôsledky. 15. Podľa § 230 CSP ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 16. Súd riešil pred vecným posúdením veci najskôr námietku res iudicata, ktorú opakovane vzniesla žalovaná s poukazom na to, že totožná vec bola právoplatne vyriešená v konaní vedenom na OS Prievidza sp. zn. 8C 24/2020 v spojení s konaním vedenom na KS Trenčín sp. zn. 27Co 136/2022. Právne významné bolo preto posúdiť, či sa o tom istom predmete a medzi tými istými osobami už právoplatne rozhodlo to, čo je predmetom prebiehajúceho súdneho konania, pretože o totožnom nároku nie je možné rozhodovať opätovne. 17. Podľa názoru súdu o takúto negatívnu procesnú podmienku v konaní nejde. Pri totožnosti sporových strán tak vo veci sp. zn. 8C 24/2020 a v tejto prejedávanej veci nie je naplnená druhá zákonná podmienka, a to totožnosť predmetu konania, pretože vo veci 8C 24/2020 išlo o určovací nárok týkajúci sa neplatnosti právnych úkonov, a to odstúpenia od zmluvy o pôžičke a zmluvy o záložnom práve z XX.X. XXXX a v prejednávanej veci ide o určenie, či tu vecné právo k cudzej veci, t.j záložné právo k nehnuteľnosti je naďalej dané a teda či naďalej trvá. Ide o dva rôzne predmety konania, pretože vo veci 8C 24/2020 končilo konanie a dokazovanie posúdením platnosti právneho úkonu. Je pravdou, že v prejednávanej veci súd rieši ako predbežnú otázku platnosť odstúpenia žalovanej od zmluvy o záložnom práve, pretože práve táto otázka je významná pre záver, či záložné právo zaniklo, resp. platne nevzniklo alebo či naďalej trvá. Táto otázka však nebola samotným dokazovaním a rozhodovaním vyriešená ani v konaní 8C 24/2020, pretože k zamietnutiu žaloby došlo z procesných dôvodov, a to pre nesprávne zvolenú žalobu, ktorá bola vyhodnotená ako procesne neprípustná. Súd teda nijako neporušuje záver o právoplatnom vyriešení tejto predbežnej hmotnoprávnej otázky a rieši si ju sám v tejto veci. Okrem toho predmetom prejednávanej veci je určenie , že záložné právo naďalej trvá, ide druhovo o inú žalobu, t.j. žalobu o určení, či tu právo je alebo nie je. Teoreticky súd musí skúmať aj ďalšie skutočnosti, ktoré mohli nastať napríklad aj po prípadnom odstúpení od zmluvy, ktoré by mohli mať vplyv na existenciu záložného práva.
18. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 19. Vzhľadom na určovaciu žalobu súd sa zaoberal najskôr danosťou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, a to, že záložné právo vzniknuté na základe Zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom 1/ a 2/ rade ako záložnými veriteľmi a žalovanou ako záložnom uzavretej dňa XX.X. XXXX naďalej trvá. Podľa názoru súdu žalobcovia naliehavý právny záujem na požadovanom určení majú. Určenie existencie a ďalšieho trvania záložného práva aj po úkone odstúpenia od zmluvy o záložnom práve vykonanom žalovanou dňa 19.6. 2020 je pre žalobcov jediným právnym prostriedkom ako docieliť zamedzeniu výmazu ich záložného práva. Určovací petit jednoznačne rieši predbežnú otázku, či právny úkon žalovanej - odstúpenie od zmluvy o záložnom práve vyvolal také vecnoprávne účinky, ktoré by znamenali zánik zapísaného záložného práva. Za aktuálneho právneho stavu neobstojí žaloba o neplatnosť odstúpenia od zmluvy o záložnom práve (viď napr. NS SR 9Cdo 228/2022 zo dňa 27.2. 2024). S poukazom na oznámenie Okresného úradu D., odbor katastrálny z 8.2. 2024 je zrejmé, že tento štátny orgán, ktorý otázku platnosti odstúpenia od zmluvy o záložnom práve nemôže vyriešiť, je pripravený vykonať výmaz záložného práva, pretože bude považovať bez ďalšieho odstúpenie žalobcami za akceptované. K podaniu žaloby úrad neodkazoval žalovanú, ktorá tvrdí, že záložné právo zaniklo, ale odkázal žalobcov k vyriešeniu otázky existencie záložného práva, pretože len výrok súdneho rozhodnutia riešiaci vecné právo aj vo forme záložného práva je spôsobilým na vykonane zápisu a analogicky podľa názoru súdu aj k „udržaniu“ tohto zápisu, pretože je zrejmé, že záložné právo je na založených nehnuteľnostiach ako ťarcha naďalej zapísané. Aj podľa názoru súdu žalobcovia nedisponujú iným procesným prostriedkom, ktorým by docielili „udržanie“ svojho záložného práva, len ako je podanie pozitívnej žaloby o určenie, že záložné právo aj naďalej (teda aj po úkone odstúpenia od zmluvy o záložnom práve) trvá. Žalobcovia sledujú predovšetkým ochranu svojej (teraz už aj neprávoplatne priznanej) peňažnej pohľadávky zabezpečenej predmetným záložným právom. Keďže odstúpenie od zmluvy je sporné, právne postavenie žalobcov je neisté, resp. ohrozené a jedine predmetné určenie možno tento stav ohrozenia odstrániť. 20. Ďalšia námietka žalovanej spočívala v námietke premlčania, keďže uplatnený nárok je premlčaný a poukázala na § 101 Občianskeho zákonníka. Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu podstatná a je zmätočná. V prvom rade súd udáva, že za situácie, keď záložné právo je naďalej zapísané v prospech žalobcov a žalovaná je presvedčená o premlčaní záložného práva, musela by sa domáhať záveru o tom, že záložné právo už nie je dané, resp. neviazne z dôvodu premlčania v samostatnom konaní, pretože len samotná procesná obrana v prejednávanej veci by k takému záveru viesť nemohla vzhľadom na znenie žalobného petitu (viď NS SR 2Cdo 162/2022). Bez ohľadu na uvedené, však podľa názoru súdu je táto námietka nedôvodná. Žalovaná zdôvodňuje, že odstúpenie od zmluvy bolo vykonané dňa 19.6. 2020 a k podaniu tejto žaloby došlo 8.3. 2024, t.j. po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby. Len hypoteticky, ak by odstúpenie od zmluvy bolo platné a vyvolalo by právne účinky, znamenalo by to, že zmluva o záložnom práve sa zrušuje a premlčacia doba by ako taká neplynula vôbec. Ako súd vysvetlí nižšie, odstúpenie od zmluvy považuje za neplatný právny úkon, preto sa od neho ako od právne významnej skutočnosti nemôže odvíjať žiadna premlčacia doba. Súd sa plne stotožňuje s argumentáciou žalobcu, že záložné právo sa nepremlčí skôr ako samotná pohľadávka v zmysle § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaná ani netvrdí, že by peňažná a teda zabezpečovaná pohľadávka mala zaniknúť z nejakého dôvodu. K zániku pohľadávky doteraz nedošlo a žalovaná ju dodnes neuhradila. Aktuálne je neprávoplatne priznaná vo veci vedenej pred OS Prievidza č.k. 4C 31/2022. 21. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa §48 ods. 1 a 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Podľa § 49 OZ Účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť. 22. Súd sa po vysporiadaní s procesnou prípustnosťou žaloby, námietkou premlčania zaoberal predbežnou otázkou, a to či odstúpenie žalovanej od zmluvy o záložnom práve z XX.X. XXXX bolo platné a mohlo zrušiť predmetnú záložnú zmluvu v zmysle § 48 ods. 2 OZ. Žalobcovia v žalobe uviedli, že odstúpenie je neplatné, pretože neexistovali žiadne hmotnoprávne dôvody na odstúpenie v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka, poukázali na fakty, a to bezúročnosť pôžičky, dĺžku splatnosti, čím je objektívne spochybnené, že by malo ísť o nápadne nevýhodné podmienky. Žalovaná k tvrdeniam žalobcov k otázke odstúpenia od zmluvy nezaujala žiadne stanovisko, nevyjadrila sa vôbec k odstúpeniu od zmluvy o záložnom práve, účinne nepoprela tvrdenia žalovaného a nenavrhla vykonať žiaden dôkaz k preukázaniu platnosti odstúpenia. Jej obrana v konaní sa sústredila len na námietku res iudicata a námietku premlčania. Súd preto považoval toto skutkové tvrdenie (v otázke neexistencie dôvodov tiesne a nápadne nevýhodných podmienok vzhľadom na okolnosti zmluvy) teda za nesporné, resp. nepopreté. 23. V zmysle § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 24. V zmysle citovaných ustanovení CSP je zrejmé, že žalovaná sa v priebehu celého konania k otázke odstúpenia od zmluvy, existencie dôvodov odstúpenia, platnosti odstúpenia nevyjadrila, nereagovala na tvrdenia žalobcu v žalobe a aj v priebehu konania. Na okolnosť platného odstúpenia nenavrhla vykonať žiadne dôkazy. Súd preto dôvodne uzatvoril, že tvrdenie žalobcu o neplatnosti odstúpenia od zmluvy o záložnom práve sú nesporné. Súd pritom poskytol stranám aj predbežné právne posúdenie, kde uviedol názor ohľadom neplatnosti odstúpenia, pričom aj po tomto zostala žalovaná čo do dôkaznej aktivity pasívna. 25. Súd napriek uvedenému uzatvára vychádzajúc z obsahu spisu a predovšetkým z rozsudku OS Prievidza č.k. 8C 24/2020 - 132 z 6.10. 2022 , že odstúpenie od zmluvy o záložnom práve je neplatným právnym úkonom, pretože zákonné dôvody odstúpenia neboli naplnené. Žalovaná jednoduchou formuláciou uvádza, že odstupuje od zmluvy o záložnom práve na nehnuteľnosť zo dňa 11.6. 2018, pretože bola uzatvorená v tiesni a contra bonos mores. Bližšie skutkové tvrdenia dôvodov odstúpenia podľa zákona v písomnom odstúpení neuvádza. Podľa názoru súdu žalovaná nemôže po odstúpení rozširovať a skutkovo dopĺňať dôvody tiesne a nápadne nevýhodných podmienok, ktoré v odstúpení ani neuvádzala. Súd sa s týmito dôvodmi, ktoré sú neopodstatnené, oboznámil len z obsahu spisu 8C 24/2020 a preberá len pre úplnosť odôvodnenie rozhodnutia v časti neplatnosti odstúpenia, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Podľa ust. § 49 OZ účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť, a preto súd v tejto veci ako prvé skúmal, či predmetné zmluvy boli uzavreté v tiesni. Súd mal za to, že právnym dôsledkom konania pod vplyvom tiesne podľa § 49 OZ je právo druhého účastníka odstúpiť od zmluvy. Dôvodom na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 OZ je existencia tiesne na strane konajúceho subjektu. Tieseň však sama osebe nestačí. Zákon súčasne vyžaduje ešte ďalšiu podmienku, a to aby k právnemu úkonu zo strany konajúceho došlo za veľmi nevýhodných podmienok pre osobu, ktorá sa dovoláva práva odstúpiť od zmluvy. Súd sa stotožnil s nálezom ÚS SR sp. zn. I. ÚS 154/08, že tieseň možno vymedziť ako hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý by inak neurobil alebo pri dvojstrannom konaní by úkon neurobil. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí pre ňu byť daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Vzhľadom k tomu, že tieseň pôsobí ako subjektívny stav aj vtedy, ak druhý účastník s jeho vznikom ani pôsobením nemá nič do činenia, zákon prihliada aj na záujem
tohto účastníka, a preto stav tiesne pri robení úkonu nesankcionuje tak, že od právneho úkonu je možné odstúpiť v každom prípade. Možnosť odstúpenia od zmluvy je daná iba vtedy, ak bol právny úkon urobený v tiesni a zároveň za nápadne nevýhodných podmienok. O nápadne nevýhodných podmienkach možno hovoriť vtedy, ak ide o evidentný nepomer poskytnutých plnení alebo o očividnú nevýhodnosť nejakých ďalších podmienok. Súd mal na základe vykonaného dokazovania vo veci 8C 24/2020 za preukázané, že žalovaná pri uzatváraní zmluvy o pôžičke a zmluve o záložnom práve na nehnuteľnosť nekonala v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Pred súdom preukázané skutočnosti, že pôžička bola bezúročnou objektívne spochybňuje, že by sa v danom prípade jednalo o nápadne nevýhodné podmienky. Súd má za to, že odstúpenia od predmetných zmlúv boli urobené výslovne účelovo bez splnenia podmienok v zmysle § 49 OZ, a preto nebol naplnený dôvod na odstúpenie žalovanej od zmlúv. Súd mal za to, že žalovaná bola oboznámená s obsahom zmlúv. Z výsluchu žalobcu 2/ bolo preukázané, že predtým ako bola uzavretá zmluva sa žalobcovia a žalovaná stretli, žalobca 2/ spravil návrh zmluvy, kde zmluvnú pokutu navrhol a žalovaná s tým súhlasila, pričom vedela o obsahu a pred podpisom zmluvy mala zmluvy u seba doma. V konaní nebolo sporným, že zmluvy následne žalovaná podpísala sama bez prítomnosti žalobcov, pričom Zmluvu o záložnom práve na nehnuteľnosť bola podpisovať na obecnom úrade v mieste svojho bydliska a sama zabezpečila podpis a overenie podpisu na tejto zmluve zo strany záložcu 2/. Súd mal potom preukázané, že k uzatvoreniu zmlúv došlo na podnet žalovanej a ich obsah je výsledkom vzájomnej dohody všetkých zmluvných strán. Zmluvy obsahujú dojednania o poskytnutých sumách, o spôsobe ich vrátenia, o lehotách splatnosti a o sankciách a okrem toho obsahujú osobné údaje žalovanej, vrátane čísla účtu, pričom tieto údaje do zmlúv nebolo sporným, že boli doplnené súčinným konaním žalobcov 1/, 2/ a žalovanej. Súd má potom za to, že zmluvy vznikli zhodným prejavom vôle všetkých zmluvných strán, ktoré sú takýmto prejavom vôle viazané, pričom v obidvoch zmluvách zmluvné strany prehlásili, že zmluvy vznikli na základe ich pravej a slobodnej vôle a nie v tiesni. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalovaná potom ako obdržala peniaze v zmysle pôžičky, kúpila spornú nehnuteľnosť, dala ju zrekonštruovať, následne došlo aj k jej predaju, čo preukazuje, že žalovaná vyvíjala podnikateľské aktivity a nebola obmedzovaná z pohľadu nepriaznivého zdravotného stavu. Právne úkony odstúpenia od predmetných zmlúv žalovaná adresovala správe katastra až v období, kedy žalobcovia 1/ a 2/ pristúpili k výkonu záložného práva, keď viac ako po roku ako aj niekoľko písomných a ústnych výzvach na žalovanú nedošlo k dohode či úhrade spornej istiny. Súd na základe oboznámenia sa s obsahom predmetných zmlúv mal za to, že neznevýhodňujú žiadnu zo zmluvných strán, aj keď bolo by možné uvažovať, že práve žalovaná bola tou osobou, ktorá by užívala výhodu z daných zmlúv. Žalobcovia na základe Zmluvy o pôžičke poskytli žalovanej finančnú čiastku 62 000,-eur a to bezúročne. Zároveň bola dohodnutá pomerne dlhá lehota splatnosti poskytnutej pôžičky, a to pre sumu 10 000,-eur do 11.12.2018 a pre zostávajúcu sumu 52 000,eur do 11.06.2019, tak aby žalovaná mala dostatok času z poskytnutej pôžičky zakúpenú nehnuteľnosť zrekonštruovať a následne predať, a z kúpnej ceny vrátiť žalobcom poskytnutú pôžičku. V konaní nebolo sporným, že žalovaná z poskytnutej pôžičky aj nehnuteľnosť skutočne kúpila, zrekonštruovala ju, a nakoľko je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, k. ú. D. tretia osoba, bola táto nehnuteľnosť aj reálne predaná. Súd má potom za to, že čo sa týka tvrdenej tiesne žalovanej pri uzatváraní zmlúv so žalobcami, žalovaná stav tiesne v konaní nepreukázala a neuniesla v konaní dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z predloženej lekárskej správy zo strany žalovanej vôbec nevyplývajú tvrdenia, že žalovaná v čase uzatvorenia zmlúv mala naplánovaný operačný zákrok. Z lekárskej správy takisto nie je zrejmé, aký operačný zákrok žalovaná podstúpila, akými konkrétnymi zdravotnými problémami žalovaná trpela a akým spôsobom sa prejavovali, a tiež ako dlho trvala rekonvalescencia žalovanej a akým spôsobom bola žalovaná počas nej obmedzená v bežnom živote a práci. Súd mal za to, že nakoľko žalovaná napriek podstúpenému operačnému zákroku zvládla zrealizovať kúpu a rekonštrukciu nehnuteľnosti, preukazuje to predpoklad, že psychický ani fyzický stav žalovanej nebol závažným, že by mohol vyvolať u žalovanej stav tiesne. Z konania žalovanej v čase dojednávania obsahu a uzatvorenia zmlúv sa žalobcom 1/ a 2/ bolo výpoveďami žalobcov 1/ a 2/ preukázané, že tým sa nejavilo, že by žalovaná mala akékoľvek zdravotné alebo psychické ťažkosti, práve naopak výpoveďami žalobcov 1/ a 2/ bolo preukázané, že tá vystupovala suverénne a presvedčivo, pôsobila spokojne a vôbec nie akoby sa obávala o zabezpečenie živobytia. Čo sa týka podmienky uzavretia zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, súd mal preukázané, že k dojednaniu zmluvných strán o zabezpečovacích prostriedkoch - zmluvná pokuta a záložné právo došlo takisto na základe dohody zmluvných strán. Súd má za to, že je evidentné, že žalobcovia 1/ a 2/ chceli mať svoju pohľadávku nejakým spôsobom zabezpečenú, nakoľko sa jednalo o nie najnižšiu sumu pôžičky, a v konaní neboli sporné tvrdenia žalobcov 1/ a 2/, že žalovaná s tým súhlasila a sama ponúkla na zabezpečenie zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti, ktorú obýva a zavolala ich osobne si obzrieť
túto nehnuteľnosť, aby si vedeli zvážiť predmetné zabezpečenie. Súd však aj poukazuje na skutočnosť, že ak by žalovaná riadne a včas splnila dojednanú zmluvnú povinnosť, k uplatneniu zabezpečovacích prostriedkov by nedošlo. Súd má potom za to, že vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti, predovšetkým na výšku poskytnutej pôžičky a tiež skutočnosť, že pôžička bola poskytnutá bezúročne, je zmluvná pokuta prijateľnou zmluvnou podmienkou dojednanou primerane v súlade s prevenčnou funkciou zmluvnej a to tak, aby motivovala žalovanú, aby si svoj záväzok splnila riadne a včas. V prípade, s omeškaním plnenia a vrátenia pôžičky predmetná zmluvná pokuta tak zohľadňuje skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ svoje finančné prostriedky z dôvodu omeškania žalovanej nebudú môcť využívať ani zhodnocovať. Súd v danom smere poukazuje na rozhodnutie NS ČR z 11.10.2007 sp. zn. 28Cdo/3113/2007, podľa ktorého i zmluvnú pokutu dojednanú vo forme úrokov prekračujúcich aj niekoľkonásobne 100 % zabezpečenej pohľadávky ročne možno so zreteľom na osobitné okolnosti daného prípadu - považovať za primeranú, a teda v súlade s dobrými mravmi. Zmluvnú pokutu vo výške 1 % z dlžnej sumy denne bez ďalšieho (t.j. bez prihliadnutia na konkrétne okolnosti daného prípadu) nemožno označiť za rozpornú s dobrými mravmi. Vzhľadom na ďalšie okolnosti uzatváranie zmluvy o pôžičke, a to že pôžička zo strany žalobcov bola žalovanej poskytnutá bezúročne, t. j. bezodplatne a zároveň bola zmluvnými stranami dohodnutá lehota splatnosti jeden rok a žalovaná za predmetné obdobie reálne mala možnosť dosiahnuť finančný príjem, z ktorého by poskytnutú pôžičku vrátila ( predmetný predaj nehnuteľnosti) má súd potom za to, že predmetné skutočnosti vylučujú uzatvorenie zmluvy za nápadne nevýhodných podmienok, a preto súd vo veci rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. 26. Vzhľadom k tomu, že súd považuje odstúpenie od záložnej zmluvy za neplatné, záložné právo ako také existuje a trvá naďalej. Súd preto žalobe vyhovel, pričom vychádzal z formulácie žalobného petitu. Záložné právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX G. XXXX k.ú E. nepochybne ako celok vzniklo na základe zmluvy, ktorá ako právny úkon bola nazvaná: Zmluva o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátna zmluva a bola podpísaná XX.X. XXXX. Súd preto prebral pri špecifikácii právneho úkonu, ktorým záložné právo vzniklo formuláciu zo žalobného petitu, keď vyjadril, že záložné právo vzniknuté na základe právneho úkonu s názvom: Zmluva o záložnom práve na nehnuteľnosť a Mandátna zmluva uzavretá dňa XX.X. XXXX, pričom je určité a zrozumiteľné, že ide o záložné právo k všetkým tam uvedeným nehnuteľnostiam. Keďže pozitívny zápis záložného práva na príslušných listoch vlastníctva v katastri nehnuteľnosti už existuje, nebolo potrebné osobitne vo výroku uvádzať všetky založené nehnuteľnosti zo zmluvy o záložnom práve, postačuje označenie zmluvy, ktorou záložné právo vzniklo a bolo zapísané. 27. Žalobcovia špecifikovali zmluvu o záložnom práve ešte aj osobami záložných veriteľov a záložcu, teda žalovanej. Súd pre vysvetlenie udáva, že je pravdou, že v zmluve z XX.X. XXXX boli osobami záložcov žalovaná a aj pán K. E. ohľadom parciel zapísaných na LV č. XXXX. Avšak, následne sa vlastníkom nehnuteľností v k.ú. E. LV č. XXXX pre parcely č. XX/X a XX/X v podieloch patriacich K. E. stala žalovaná, čo bolo v konaní preukázané, preto je v postavení záložcu v čase rozhodovania súdu jednoznačne len žalovaná. Záložné právo prešlo nadobudnutím vlastníckeho práva k podielom priamo na žalovanú. Z tohto dôvodu sa teda určovací výrok týka všetkých nehnuteľností, ktoré boli predmetom záložnej zmluvy. 28. Pre procesnú úplnosť súd ešte dodáva, že súd neakceptoval opakovanú žiadosť žalovanej o odročenie pojednávania dňa 19.8. 2024 zo zdravotných dôvodov, na čo žalovanú upozornil, pričom žalovaná sa stáva práceneschopnou vždy tesne pred pojednávaním. Na uvedenú ju upozornil aj pri predvolaní, keď poukázal na možnosť zastúpenia inou osobou (NS SR 4Cdo 160/2022). Žalovaná sa nakoniec na pojednávanie po oboznámení, že súd nebude odročovať pojednávanie dostavila. 28. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobcom plnú náhradu trov konania, pretože boli vo veci úspešní. Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešným žalobcom náhradu trov konania nepriznal v zmysle § 257 CSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať
okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.