Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/34/2024 3824201558 15. 08. 2024 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2024:3824201558.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29P/34/2024 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. A., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa matky B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. A., E. D. XXX/XX a otca F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. D. A., E. D. XXX/XX, toho času v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom, o zvýšenie výživného na návrh matky, takto rozhodol: 29P/34/2024 I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.05.2018 č.k. 3P/116/2017-62 v časti o vyživovacej povinnosti otca k maloletej tak, že otcovi s účinnosťou od 20.03.2024 zvyšuje vyživovaciu povinnosť k maloletej A. A., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 30 € mesačne na sumu 40 € mesačne, nie však menej ako 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, ktoré je otec povinný platiť maloletej k rukám jej matky vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. II. Vo zvyšnej časti nedotknutej týmto rozhodnutím ostáva rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.05.2018 č.k. 3P/116/2017-62 nezmenený. III. Zvýšené výživné, ktorého zročnosť nastala od 20.03.2024 do 15.08.2024 vo výške 50 € je otec povinný zaplatiť maloletej k rukám jej matky do troch mesiacov od právoplatnosti tohto výroku rozsudku. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29P/34/2024 (1) Navrhovateľka – matka maloletej sa podaným návrhom domáha zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej zo sumy 30 € mesačne na sumu 40 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila v podstate tým, že určené výživné je nepostačujúce pre maloletú, náklady na jej zaopatrenie vzrástli. (2) K návrhu pripojila rozsudok bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 30.05.2018 č.k. 3P/116/2017-62 a rodný list maloletej. (3) Súd ustanovil maloletej na zastupovanie v konaní kolízneho opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a určil termín pojednávania na 15.08.2024. Otcovi a kolíznemu opatrovníkovi doručil návrh na začatie konania a umožnil im vyjadriť sa k nemu. Otec svoje právo nevyužil a k návrhu sa nevyjadril. Kolízny opatrovník uviedol, že navrhuje zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej vzhľadom na vek a opodstatnené potreby maloletej ako i na základe zárobkových možností a schopností oboch rodičov. (4) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 15.08.2024 bez prítomnosti otca maloletej, pretože na taký postup boli splnené podmienky predpokladané ustanovení § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) – otec bol na pojednávanie riadne
predvolaný, predvolanie mu bolo doručené, pričom nepožiadal z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. (5) Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom matky maloletej a listinnými dôkazmi. Z vykonaných dôkazov zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav: (6) Maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX, jej otcom je F. A. a matkou B. C. (rodný list na čísle listu spisu / ďalej len „č.l.“/ 4). Obaja rodičia maloletej sú slobodní, obaja majú zhodný trvalý pobyt a obaja majú len jedno dieťa – maloletú A.. Otec maloletej je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody. Matka maloletej je nezamestnaná, nepoberá žiadne dávky vyplácané Sociálnou poisťovňou. Otec maloletej je vo výkone trestu pracovne zaradený. (lustrácie na č.l. 7) Matka maloletej bola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 01.08.2023 do 03.04.2024 vrátane, dňa 04.04.2024 bola vyradená z dôvodu vzniku pracovného pomeru. Od januára 2023 poberá prídavky na dieťa 60 € mesačne a v marci a apríli 2024 bola poberateľkou dávky pomoci v hmotnej núdzi po 155 € mesačne. V máji 2024 poberala túto dávku v sume 6 €. (správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 22 a 26) Otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody v Dubnici nad Váhom, kde je od 14.11.2023 pracovne zaradený. Na pracovisku bol hodnotený spočiatku negatívne, neskôr pozitívne. S maloletou udržiava kontakt. Koniec trestu má stanovený na 22.04.2024. V roku 2024 poberal odmenu za prácu v priemernej výške 90,61 €. (odpoveď Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Dubnica nad Váhom na č.l. 29) Maloletá aktuálne navštevuje 3. ročník základnej školy v Bánovciach nad Bebravou. S otcom sa stretáva raz za tri mesiace a sú v telefonickom kontakte. Matka žije s maloletou v 2-izbovom mestskom nájomnom byte, maloletá má vlastnú izbu a priestor na hranie. Matke finančne vypomáha stará matka maloletej. Matka je nezamestnaná, hľadá si prácu. Poberala dávku v hmotnej núdzi 155 € mesačne a prídavok na dieťa 60 € mesačne. Matka uviedla náklady na domácnosť: bývanie 60 € mesačne, strava 100 € mesačne, oblečenie a obuv 20 € mesačne, drogéria a kozmetika 20 € mesačne, cigarety 10 € mesačne, televízia 12 € mesačne, mobil 24 € mesačne, lieky 10 € mesačne. Na maloletú uviedla náklady na ZRPŠ 15 € ročne, na stravu v škole 5 € mesačne, stravu doma 100 € mesačne, oblečenie a obuv 50 € mesačne, drogériu a kozmetiku 20 € mesačne, mobil 11 € mesačne, lieky 10 € mesačne, vreckové 10 € mesačne a mala náklady na tábor jednorazovo vo výške 50 €. Otec maloletej je vo výkone trestu odňatia slobody, vyživovaciu povinnosť si plní, je pracovne zaradený. (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 35) V čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti ( v roku 2018) bývali rodičia s maloletou u matkiných rodičov, ktorým prispievali na bývanie sumou 150 € mesačne. Zdravotný stav maloletej bol dobrý, predškolské zariadenie nenavštevovala. Matka poberala prídavky na dieťa a dávku v hmotnej núdzi. Otec bol nezamestnaný, býval v spoločnej domácnosti s matkou a maloletou, svoje náklady vyčíslil na 150 € mesačne. (zápisnica zo spisu bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3P/116/2017 na č.l. 58) Súd rozsudkom zo dňa 30.05.2015 č.k. 3P/116/2017-62 rozhodol o schválení rodičovskej dohody, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok, otcovi bola určená vyživovacia povinnosť k maloletej sumou 30 € mesačne do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej a styk otca s maloletou upravený nebol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.07.2018 (č.l. 62 pripojeného spisu bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. 3P/116/2017) (7) Matka k veci na pojednávaní uviedla, že nemá žiadny príjem, hľadá si prácu, dávku pomoci v hmotnej núdzi už nemá. Iné vyživovacie povinnosti nemá, žiaden majetok nevlastní, v spoločnej domácnosti býva len s maloletou. S financiami jej pomáha matka. Fajčí 3 krabičky mesačne. Otec si vyživovaciu povinnosť plní, o maloletú sa zaujíma. Maloletá má výdavky zodpovedajúce dieťaťu v jej veku. (8) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (9) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (10) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (11) Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (12) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (13) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
(14) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (15) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (16) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (17) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (18) Podľa § 2 zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm a) 273,99 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 191,14 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 125,11 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa. (19) Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný. (20) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá, až kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. V posudzovanej veci je nepochybné, že maloletá, ktorá je žiačkou základnej školy, nie je v súčasnosti schopná samostatne sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvá. Rodičovská vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a vždy je potrebné vychádzať okrem odôvodnených potrieb dieťaťa aj z možností, schopností a majetkových pomeroch oboch rodičov. V prípade, ak sa pomery u dieťaťa alebo u niektorého z rodičov podstatným spôsobom zmenia, je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť. (21) Pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti (prípadne o jej zrušení) súd vždy prihliada len na to, či oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá sa má zmeniť, došlo alebo nedošlo k (podstatnej) zmene pomerov. Súd nemá právomoc posudzovať, či skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti bolo správne alebo nie. Len v prípade, ak sa zistí na niektorej zo strán podstatná zmena pomerov, len vtedy môže rozhodnutie o výživnom zmeniť. (22) V posudzovanej veci súd takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, zistil. Súd zistil, že maloletá v čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti mala 3 a pol roka veku, nenavštevovala predškolské zariadenie. Jej rodičia bývali v spoločnej domácnosti s matkinými rodičmi. V súčasnosti je maloletá žiačkou prvého stupňa základnej školy, v dôsledku vyššieho veku a návštevy školy nepochybne stúpli náklady na jej zaopatrenie. Takisto sa zvýšili náklady matke, ktorá býva v súčasnosti s maloletou v mestskom nájomnom byte a ktorá už nebýva u svojich rodičov. U otca maloletej došlo k zmene v tom, že je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody, kde je pracovne zaradený, v čase ostatného rozhodnutia bol nezamestnaný a uviedol vlastné náklady vo výške 150 € mesačne. Otec v súčasnosti dosahuje príjmy v priemernej výške cca 90 € mesačne. Došlo teda k zhoršeniu pomerov na strane maloletej i matky a k zlepšeniu pomerov na strane otca. (23) Takáto situácia odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Súd skúmal aktuálne možnosti otca na platenie výživného a dospel k záveru, že v jeho súčasných možnostiach nie je platiť výživné v sume vyššej ako navrhovaných 40 € mesačne. Takto určené výživné predstavuje cca 45% jeho súčasných čistých príjmov a súd ho vzhľadom k tomu, že je otec vo výkone trestu odňatia slobody, považuje za primerané. Výkon trestu má otec určený do roku 2027, nie je teda predpoklad, že by sa jeho pomery v krátkej dobe mali zmeniť. Výživné vo výške 40 € je zároveň vyššie ako minimálne zákonné výživné, ktoré je v čase rozhodovania súdu vo výške 37,53 € mesačne. Súčasné objektívne možnosti otcovi neumožňujú nájsť si výhodnejšie zamestnanie, z ktorého by mohol dosahovať vyšší príjem a ktoré by mu umožnilo platiť výživné vo vyššej výške ako určených 40 € mesačne. (24) Súd zároveň výrokom rozsudku stanovil, že v prípade, ak by sa zmenila výška minimálneho zákonného výživného (nad sumu 40 € mesačne), bude otec povinný bez potreby osobitného rozhodnutia o zmene výšky výživného platiť toto minimálne zákonné výživné. Jeho vyživovacia povinnosť k maloletej je teda stanovená najmenej na 40 € mesačne, ale ak by bolo minimálne zákonné výživné v budúcnosti vyššie, bude povinný platiť sumu minimálneho zákonného výživného. Deň splatnosti vyživovacej povinnosti a platobné miesto nebolo potrebné meniť. Výživné bude aj naďalej splatné k 20. dňu v mesiaci vopred, k rukám matky maloletej.
(25) Súd vo výroku II. zároveň pre úplnosť konštatoval, že týmto rozsudkom sa mení výlučne len výrok pôvodného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti, do ostatných výrokov tohto rozsudku (zverenie, zastupovanie, spravovanie majetku, styk) zasiahnuté nebolo. (26) Súd účinnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti stanovil od začatia tohto konania. Na spätné zvýšenie výživného súd žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa nenašiel, ani žiaden z účastníkov netvrdil, že by taký dôvod existoval. Do vyhlásenia tohto rozsudku nadobudla časť zvýšeného výživného už splatnosť. Ide o výživné za 5 mesiacov (od marca do júla 2024), keďže bolo výživné zvýšené o 10 € mesačne, výška dlhu na výživnom je 50 € (5 mesiacov x 10 €). Súd s prihliadnutím k tomu, že otec je vo výkone trestu s v podstate minimálnym príjmom umožnil otcovi zaplatiť dlžné zvýšené výživné v dlhšej lehote, ktorú určil na 3 mesiace. Dlhšiu lehotu súd určil z dôvodu, aby otec bol schopný platiť zvýšené bežné výživné a aby bol schopný realizovať aj svoje najzákladnejšie potreby, ktoré mu odmena väzňa umožňuje. Zároveň určenie lehoty 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku podľa názoru súdu maloletú neprimerane nezaťaží. Súd na určenie dlhšej lehoty na plnenie aplikoval ustanovenie § 232 ods. 3 CSP. (27) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (28) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (29) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (30) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol podaný návrh na rozhodnutie o trovách ani zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 29P/34/2024 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.