Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 22P/39/2024 3824201869 04. 07. 2024 JUDr. Michaela Bebjaková ECLI:SK:OSPD:2024:3824201869.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Bebjakovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX/X, F., štátnej občianky SR a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXXXX, F., t.č. prechodne bytom B. XX, G., štátneho občana SR, o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu zverenému do náhradnej osobnej starostlivosti, takto rozhodol: I. Otcovi maloletého dieťaťa s a, s účinnosťou od podania návrhu z v y š u j e vyživovacia povinnosť voči maloletému A. B., nar. XX.XX.XXXX z doterajších 30 eur mesačne na sumu vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu mesačne, ktoré je otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý poukazovať vždy k 20. dňu v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. II. Zameškané výživné za obdobie od 04.04.2024 do rozhodnutia súdu vo výške 110 eur j e otec maloletého dieťaťa p o v i n n ý zaplatiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 eur, ktoré sú splatné spolu s bežným výživným s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/52/2017-115 zo dňa 09.04.2018, právoplatného dňa 12.06.2018, v časti výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu. V ostatných častiach zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 04.04.2024 bol Okresnému súdu Prievidza doručený návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, ktorým žiadal, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. dieťaťu zo sumy 30 eur na sumu minimálneho výživného, t.j. 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu mesačne, pričom maloleté dieťa bolo rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/52/2017 zo dňa 09.04.2018 zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v uvedenej sume, ktorú je povinný plnil na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil s poukazom na znenie § 62 ods. 3 zákona o rodine, v zmysle ktorého je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a majetkové pomery plniť vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu, t.j. 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, čo od 01.07.2023 predstavuje sumu 36,83 eur mesačne.
2. Z písomného vyjadrenia starých rodičov mal. dieťaťa, ktorým bol mal. A. zverený do náhradnej osobnej starostlivosti, zo dňa 01.07.2024 vyplýva, že považujú podaný návrh za dôvodný, nakoľko výška výživného k mal. dieťaťu zo strany otca v súčasnej dobe nedosahuje ani jeho minimálny rozsah. 3. Súd určil termín pojednávania, na ktoré sa dostavila kolízna opatrovníčka mal. dieťaťa. Nedostavili sa matka ani otec mal. dieťaťa, ktorí mali doručenie predvolania vykázané, lehotu na prípravu pojednávania zachovanú. Svoju neúčasť nijako neospravedlnili, ani nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Taktiež sa nedostavili starí rodičia mal. dieťaťa, ktorí majú mal. A. B. zvereného do náhradnej osobnej starostlivosti, pričom svoju neúčasť písomne ospravedlnili, s tým, že súhlasili, aby súd konal aj bez ich osobnej prítomnosti. Za zistenia uvedených procesných podmienok súd na nariadenom pojednávaní vec prejednal a vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: návrh č.l. 1-2, rozsudok Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/52/2017 č.l. 2-4, lustrácie účastníkov konania č.l. 10, správa od zamestnávateľa otca č.l. 19-21, správa ÚPSVaR č.l. 32-33, správa SP č.l. 35-36, vyjadrenie starých rodičov mal. dieťaťa č.l. 43-44, správa KO č.l. 47-50, pripojené spisy Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/52/2017, sp. zn. 3C/104/2008 ako i ostatný na vec sa vzťahujúci spisový materiál a na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav veci: 4. Z pripojených spisov Okresného súdu Partizánske súd zistil, že maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX je dieťa rodičov matky C. B., nar. XX.XX.XXXX a otca D. B., nar. XX.XX.XXXX, ktorých manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 3C/104/2008-68 zo dňa 26.06.2008, právoplatnom dňa 24.07.2008 rozvedené, mal. A. bol zverený do osobnej starostlivosti jeho matky a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 2.000 SK mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/52/2017-115 zo dňa 09.04.2018, právoplatnom dňa 12.06.2018 bol maloletý A. B., nar. XX.XX.XXXX zverený do náhradnej osobnej starostlivosti H. I., nar. XX.XX.XXXX a J. I., nar. XX.XX.XXXX. Otcovi mal. dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 30 eur mesačne, ktorú je povinný plniť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a matke mal. dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť vo výške 100 eur mesačne, ktorú je povinná plniť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. 5. Zo správy od bývalého zamestnávateľa otca (spoločnosti HOT-BUILDING s.r.o.) vyplýva, že pracovný pomer otca mal. dieťaťa založený pracovnou zmluvou zo dňa 04.01.2024 bol ukončený v skúšobnej dobe zo strany zamestnanca k 12.03.2024. Za obdobie trvania pracovného pomeru bola otcovi mal. dieťaťa vyplatená čistá mzda spolu vo výške 1.139,52 eur. 6. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 28.05.2024 vyplýva, že matka mal. dieťaťa bola naposledy vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 1993 a otec mal. dieťaťa bol naposledy vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie v roku 2000. Otec ani matka mal. dieťaťa nie sú poberateľmi žiadnych štátnych sociálnych dávok ani príspevkov. Stará matka mal. dieťaťa poberá prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Od 01.09.2022 stará matka mal. dieťaťa poberá dávku náhradného výživného na mal. A., aktuálne vo výške 130 eur mesačne. Od 01.06.2018 je jej tiež vyplácaný opakovaný príspevok dieťaťu v náhradnej osobnej starostlivosti, aktuálne vo výške 177 eur mesačne. 7. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 29.05.2024 vyplýva, že otec ani matka mal. dieťaťa nie sú poberateľmi dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky ani poberateľmi dôchodku. Stará matka mal. dieťaťa poberá starobný dôchodok vo výške 466,60 eur mesačne a starý otec mal. dieťaťa poberá starobný dôchodok vo výške 503,10 eur mesačne. 8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, zo dňa 01.07.2024 vyplýva, že maloletý A. pochádza z manželstva D. B. a C. B., ktoré bolo rozvedené rozsudkom OS v Partizánskom, č.k. 3C/104/2008 zo dňa 26.06.2006. Mal. A. bol na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu mesačne. Z dôvodu, že matka maloletého sa dlhodobo zdržovala v zahraničí a otec o syna neprejavoval žiadny záujem, bol maloletý A. rozsudkom OS v Partizánskom, č.k. 1P/52/2017 zo dňa 09.04.2018 zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starým rodičom H. a J. I.. Uvedeným rozsudkom uložil súd matke povinnosť prispievať na výživu mal. A. sumou 100 eur mesačne a otcovi sumou 30 eur mesačne, ktoré sú obaja povinní zasielať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Stará matka maloletého, J. I., nar. XX.XX.XXXX je starobná dôchodkyňa, jej mesačný príjem činí 460 eur. Starý otec H. I., nar. XX.XX.XXXX, je taktiež
poberateľ starobného dôchodku, ktorý činí sumu 480 eur mesačne. Rodina žije v 3-izbovom byte, ktorý je riadne zariadený, udržiavaný na požadovanej hygienickej úrovni. Okrem maloletého A. žije v spoločnej domácnosti aj jeho plnoletý brat J. B.. Náklady spojené s bývaním hradí rodina nasledovne: nájom v sume 280 eur, elektrická energia v sume 60 eur, telefón a internet spolu v sume 80 eur a plyn v sume 20 eur mesačne. Maloletý A. je registrovaným hráčom K. L. M., s čím majú starí rodičia zvýšené výdavky mesačne spolu vo výške 20 eur. Maloletý A. je v aktuálnom školskom roku študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy v Novákoch. Študuje v odbore mechanik počítačových sietí. Z písomného vyjadrenia školy vyplýva, že maloletý si riadne plní školskú dochádzku, jeho správanie je v súlade so školským poriadkom. Je veselej, priateľskej povahy, voči vyučujúcim, ale i spolužiakom sa správa vždy slušne. Jeho vyučujúce výsledky sú priemerné. Spoluprácu so starými rodičmi hodnotí škola ako veľmi dobrú, starí rodičia sa o prospech a správanie maloletého pravidelne zaujímajú. Mesačne je maloletému vyplácaný opakovaný príspevok na dieťa v náhradnej starostlivosti vo výške 177 eur ako aj náhradné výživné spolu vo výške 130 eur mesačne. Príspevky sú využívané v prospech maloletého. S maloletým A. B. bol uskutočnený pohovor, pri ktorom bol primerane veku informovaný o svojom práve byť vypočutý a o možnosti samostatne vyjadriť svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, ako aj o možnosti toto právo si neuplatniť a k veci sa nevyjadriť. Na základe uvedených skutočností maloletý súhlasil s pohovorom a zároveň súhlasil, aby jeho vyjadrenia boli sprostredkované súdu i iným zaangažovaným stranám. Maloletý A. bol o predmetnom konaní informovaný, pričom verbalizoval, že s návrhom na zvýšenie výživného súhlasí. Zároveň uviedol, že svojho otca nepozná, nie je s ním v žiadnom kontakte, tento sa o neho nikdy žiadnym spôsobom nezaujímal. Maloletý A. má v domácnosti starých rodičov vytvorené vhodné bytové, sociálne a ekonomické podmienky pre zdravý psychický, fyzický a sociálny vývin. V starostlivosti o maloletého neboli zo strany starých rodičov zistené vážnejšie nedostatky. Náhradná osobná starostlivosť sa javí ako vyhovujúca. Matka maloletého dieťaťa, C. B., nar. XX.XX.XXXX, žije dlhodobo v M. na adrese N.,XX,X, XXXXX G. N.. So synom je v sporadickom telefonickom kontakte. Osobné stretnutia maloletého so svojou matkou sa v poslednom období nerealizujú. Svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní. Otec maloletého D. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom G., B. XX sa o syna žiadnym spôsobom nezaujíma, svoju vyživovaciu povinnosť si dlhodobo neplní. S maloletým A. nebol v kontakte od jeho útleho veku, v dôsledku čoho maloletý svojho otca nepozná. Za účelom prešetrenia rodinných, bytových a sociálnych pomerov u otca maloletého bol dožiadaný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, ktorá správa tvorí prílohu tejto správy. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na podanom návrhu trvá a vyživovaciu povinnosť otca k maloletému A. odporúča zvýšiť podľa zárobkových možností a schopností otca ako i odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa. 9. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza zo dňa 17.06.2024 vyplýva, že úrad opakovane vykonal terénnu sociálnu prácu na adrese otca maloletého, nakoľko dňa 05.06.2024 sa v domácnosti nikto nenachádzal. Otec na zanechané oznámenie žiadny spôsobom nereagoval. Dňa 12.06.2024 počas šetrenia bolo zistené, že otec maloletého obýva dve izby v prízemnej časti rodinného domu, ktorý má v podnájme. Hygiena a čistota v domácnosti boli počas šetrenia na primeranej úrovni. Otec ku svojim pomerom uviedol, že pracuje turnusovo v O., tri týždne pracuje a jeden týždeň má pracovné voľno. Aktuálne je zamestnaný na trvalý pracovný pomer, v spoločnosti P. ako stavebný robotník. Dodal, že jeho čistý mesačný príjem je 2.000 eur až 2.200 eur mesačne. Za prenájom časti rodinného domu platí sumu 450 eur mesačne. Otec maloletého uviedol, že okrem maloletého A. má ešte dcéru Q., na ktorú má určenú vyživovaciu povinnosť v sume 250 eur mesačne. Výživné platí pravidelne a s dcérou je v pravidelnom kontakte, osobne sa stretávajú počas víkendov. Vo vzťahu k maloletému A. sa otec vyjadril, že so synom nie je v žiadnom kontakte. Nemá telefonický kontakt na maloletého A., ani na náhradných rodičov. Otec uviedol, že v prípade, ak by maloletý mal záujem o stretávanie, môže kedykoľvek prísť, podmienky na prespatie má vytvorené. Vo veci prebiehajúceho konania ďalej uviedol, že s podaným návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Aktuálne si vyživovaciu povinnosť k synovi neplní ani v budúcnosti plniť nebude. Otec svoj postoj odôvodnil tvrdením, že po rozchode nechal bývalej manželke a synovi všetok majetok vo vysokej hodnote, ktorý matka maloletého predala. Podľa jeho názoru majú starí rodičia zabezpečovať starostlivosť o maloletého A. z uvedených financií. Vzhľadom na uvedené vyjadrenia bolo otcovi počas rozhovoru poskytnuté sociálne poradenstvo. Otec bol motivovaný k plneniu vyživovacej povinnosti. Prešetrením pomerov u otca maloletého bolo zistené, že otec s návrhom na zvýšenie výživného nesúhlasí. Aktuálne bytové podmienky otca sú vyhovujúce. Otec počas šetrenia verbalizoval, že v prípade záujmu syna o osobné stretnutie ho môže maloletý A. kedykoľvek osobne navštíviť a poskytol svoj aktuálny telefónny kontakt.
10. Podľa § 45 odsek 1, odsek 7, odsek 8 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "Zákon o rodine"), ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. 11. Podľa § 62 odsek 1 - 3, odsek 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 12. Podľa § 75 odsek l zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 13. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 14. Podľa § 78 odsek 1, odsek 3 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 15. Podľa § 81 ods. l zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné. 16. Podľa § 43 odsek l zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. 17. Podľa § 38 odsek 1 a 2 Civilného mimosporového poriadku (C.m.p.) ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
18. V čase poslednej úpravy výšky vyživovacej povinnosti otca (rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1P/52/2017-115 zo dňa 09.04.2018, ktorým bol maloletý zverený do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v sume 30 eur mesačne) mal maloletý A. 11 rokov a bol žiakom druhého stupňa základnej školy v F.. Väčšinu času počas 7 rokov predchádzajúcich poslednému rozhodnutiu o maloletom, maloletý trávil v domácnosti starých rodičov, ktorým bol následne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Matka maloletého v tom čase dlhodobo žila mimo územia Slovenskej republiky, v M., kde aj pracovala. Na výživu maloletého pravidelne prispievala sumou 200 až 250 eur mesačne. Otec maloletého sa v čase posledného rozhodovania o výške jeho vyživovacej povinnosti o maloletého dlhodobo nezaujímal, maloletý s ním nebol v kontakte od útleho veku, v dôsledku čoho svojho otca nepoznal. Vzhľadom k tomu, že sa v čase posledného rozhodovania súdu nepodarilo zistiť pobyt otca mal. dieťaťa ani jeho mesačný príjem bola mu uložená povinnosť prispievať na výživu mal. dieťaťa sumou 30 eur mesačne (v tom čase sa táto suma rovnala takmer sume zákonného minimálneho výživného). 19. Pri posudzovaní aktuálnych pomerov súd zistil, že maloletý A. má 17 rokov a je študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy v R.. Má pravidelné mesačné výdavky primerané svoju veku (strava, oblečenie a obuv, hygienické potreby, pomerná časť nákladov na bývanie v domácnosti starých rodičov a voľnočasové aktivity) a navštevuje futbalový klub, kde starí rodičia maloletého hradia mesačný poplatok 20 eur mesačne. Žije v spoločnej domácnosti so starými rodičmi, ktorým je zverený do náhradnej osobnej starostlivosti a svojím plnoletým bratom J. B.. Náklady spojené s bývaním hradí rodina nasledovne: nájom 280 eur mesačne, elektrická energia 60 eur mesačne, telefón a internet 80 eur mesačne, plyn 20 eur mesačne. Starej matke mal. dieťaťa je vyplácaný príspevok na dieťa v náhradnej starostlivosti vo výške 177 eur mesačne, náhradné výživné 130 eur mesačne a prídavok na dieťa vo výške 60 eur mesačne. Uvedené príspevky sú využívané na hradenie pravidelných nevyhnutných potrieb maloletého. Otec maloletého je aktuálne zamestnaný, s pravidelným mesačným príjmom priemerne 2.000 eur mesačne. Jeho pravidelné mesačné výdavky sú na nájomné 450 eur mesačne a súd tiež na strane otca mal. dieťaťa zohľadnil aj primerané výdavky na stravu, obuv, ošatenie a hygienu, aj keď ich otec bližšie nešpecifikoval. Otec maloletého má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu, určenú v sume 250 eur mesačne. S maloletým A. sa otec nijako nekontaktuje, vyživovaciu povinnosť si neplní. Matka maloletého A. aj v súčasnej dobe dlhodobo žije a pracuje v Španielsku, pričom svoju vyživovaciu povinnosť si riadne plní. 20. Súdna prax za právne významnú zmenu pomerov, ktorá má subjektívny charakter považuje zmenu v nákladoch na životné potreby oprávneného dieťaťa v závislosti od jeho veku, vzdelávania, jeho rôznych aktivít a kultúrnych potrieb, ako aj ďalšie konkrétne potreby dieťaťa, ktoré sú povinní uspokojovať jeho rodičia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Zmena pomerov, ako predpoklad na zmenu predchádzajúcej úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti, môže spočívať aj v zmene pomerov na strane povinnej osoby. Pôjde napríklad o zvýšenie alebo nezavinené zníženie príjmu, vznik alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, prípadne ďalšie významné okolnosti. 21. Po prejednaní veci a vykonanom dokazovaní súd dospel súd k záveru, že na strane maloletého dieťaťa došlo od poslednej úpravy výšky výživného k zmene pomerov odôvodňujúcej zvýšenie výživného otca k mal. dieťaťu. V čase poslednej úpravy výšky výživného mal maloletý 11 rokov a navštevoval druhý stupeň základnej školy v Partizánskom, pričom v súčasnosti má 17 rokov a navštevuje strednú školu v Novákoch. Primerane sa teda v týchto súvislostiach zvýšili potreby mal. dieťaťa s prihliadnutím na jeho aktuálny vek, opodstatnené potreby i voľnočasové aktivity. Na strane mal. A. súd zohľadnil nevyhnutné mesačné výdavky predstavujúce výdavky na pomernú časť nákladov za bývanie v spoločnej domácnosti so starými rodičmi a plnoletým bratom maloletého, stravu, oblečenie a obuv, hygienické potreby a voľnočasové aktivity. Maloletý navštevuje futbalový klub, s čím má pravidelné mesačné výdavky vo výške 20 eur mesačne. Otec maloletého má pravidelný mesačný príjem priemerne 2.000 eur mesačne a pravidelné mesačné výdavky na nájom 450 eur mesačne, ďalšiu vyživovaciu povinnosť 250 eur mesačne a ďalšie primerané výdavky na stravu, oblečenie, obuv a hygienické potreby. Pri zvyšovaní výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. súd vychádzal zo zákonného ustanovenia, že každý rodič bez ohľadu na jeho majetkové, zárobkové a finančné možnosti a schopnosti je povinný prispievať na výživu svojho nezaopatreného a neplnoletého dieťaťa sumou vo výške minimálne 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu mesačne (od 01.07.2023 do 01.07.2024 vo výške 36,80 eur mesačne a od 01.07.2024 vo výške 37,53 eur mesačne). Vzhľadom k tomu súd vyhovel podanému návrhu v celom rozsahu a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. A. zo sumy 30 eur mesačne na sumu
vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu mesačne, ktoré je otec povinný platiť na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci vopred, a to s účinnosťou od podania návrhu, t.j. od 04.04.2024, keďže už v čase podania návrhu mal maloletý A. uvádzané zvýšené pravidelné nevyhnutné mesačné výdavky. 22. Zameškané výživné od podania návrhu do rozhodnutia súdu súd určil vo výške 110 eur (pomerná časť za 04/2024 zo sumy minimálneho výživného 36,80 eur mesačne vo výške 31,20 eur, za mesiace 05-06/2024 v sume minimálneho výživného vo výške 73,60 eur a pomerná časť za 07/2024 zo sumy minimálneho výživného 37,53 eur mesačne vo výške 5,20 eur), ktorú sumu zároveň povolil otcovi mal. dieťaťa splácať v splátkach vo výške 20 eur mesačne spolu s bežným výživným na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, s tým, že v prípade omeškania s plnením čo i len jednej splátky sa stáva splatný celý dlh. 23. V časti výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému A. súd týmto rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Partizánske č.k. 1P/52/2017-115 zo dňa 09.04.2018, právoplatného dňa 12.06.2018 s tým, že v ostatných častiach zostáva predchádzajúce rozhodnutie nezmenené. 24. O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, keď v danom prípade nevzhliadol žiadne okolnosti, za ktorých by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov tohto konania (§ 55 C.m.p.) a túto si ani účastníci konania neuplatňovali. Poučenie: Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.