Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 24P/57/2024 3824203084 15. 11. 2024 Mgr. Miriam Manová ECLI:SK:OSPD:2024:3824203084.3
Uznesenie Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. A., D. E., zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov: matky A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., štátnej občianky Slovenskej republiky, a otca H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX G. H. XXX, J. C., D. E., štátneho občana D. E., v konaní o návrhu matky mal. dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti a zmenu úpravy stretávania s maloletým dieťaťom, takto rozhodol: I. Okresný súd Prievidza ako súd Slovenskej republiky n e m á právomoc konať o návrhu matky mal. dieťaťa na zníženie vyživovacej povinnosti a zmenu úpravy stretávania s maloletým A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. A.. II. Súd konanie z a s t a v u j e . III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Dňa 05.06.2024 bol Okresnému súdu Prievidza doručený návrh matky mal. dieťaťa A. B., ktorým sa domáhala, aby jej súd znížil vyživovaciu povinnosť voči mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX vo C. A., D. E. zo 130 € mesačne na 80 € mesačne, a zároveň žiadala o zmenu úpravy stretávania sa s maloletým A. B.. 2. Uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 24P 57/2024-15 zo dňa 17.06.2024, právoplatným dňa 09.07.2024, bol mal. A. B. ustanovený za opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. 3. Zo spisového materiálu vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. PE-1P 68/2021-548 zo dňa 23.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP 87/2023 zo dňa 25.01.2024, právoplatným dňa 22.02.2024 (č. l. 49 - 76) bol mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX zverený do osobnej starostlivosti otca, matke mal. dieťaťa bola určená vyživovacia povinnosť, a zároveň bolo upravené stretávanie matky mal. dieťaťa s mal. A. B.. 4. Na informatívnom stretnutí rodičov konanom dňa 15.07.2024 matka mal. dieťaťa vzala návrh v časti na zníženie vyživovacej povinnosti späť, s čím otec mal. dieťaťa a zástupca kolízneho opatrovníka súhlasili. Zároveň otec mal. dieťaťa podal námietku ohľadom právomoci súdu Slovenskej republiky a uviedol, že chce podať návrh na zvýšenie výživného na 150 € mesačne. K maloletému A. otec mal. dieťaťa uviedol, že v školskom roku 2024/2025 bude žiakom X. ročníka Základnej školy B. H., stretávanie sa realizuje podľa rozhodnutia súdu. 5. Následne otec mal. dieťaťa doručil Okresnému súdu Prievidza potvrdenie o trvalom pobyte maloletého, z ktorého vyplýva, že mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX je prihlásený k trvalému pobytu od
13.03.2024 v obci G. H. XXX, D. E.. Otec mal. dieťaťa zároveň predložil okresnému súdu vyjadrenie Úradu pre medzinárodnoprávnu ochranu detí z D. E. (č. l. 26). 6. Z oznámenia Mestského úradu E. G. E. zo dňa 18.07.2024 okrem iného vyplýva, že od marca 2024 po právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, má otec mal. dieťaťa syna vo svojej starostlivosti. Mal. A. B. nastúpil v marci 2024 do X. ročníka na B. H., navštevuje oddiel kickboxu a hokeja v E. G. E.. S matkou má maloletý pravidelný telefonický kontakt a je realizované stretávanie s matkou podľa rozsudku. S mal. A. B. bol uskutočnený pohovor, z ktorého vyplýva, že chce naďalej zostať v starostlivosti otca a chodievať za mamou, v starostlivosti otca je spokojný, v školskej dochádzke chce po prázdninách pokračovať v ZŠ B. H.. 7. Podľa Článku 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené. 8. Podľa Článku 3 písm. a) a písm. b) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného. 9. Podľa Článku 7 ods. 1, ods. 2 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania. Odsek 1 tohto článku sa uplatňuje s výhradou článkov 8 až 10. 10. Podľa Článku 10 bod 1 písm. a) a písm. c) Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností, ak sú splnené tieto podmienky: a) dieťa má vo vzťahu k tomuto členskému štátu podstatnú väzbu, najmä na základe skutočnosti, že: (i) aspoň jeden z nositeľov rodičovských práv a povinností má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte; (ii) dieťa malo predtým v tomto členskom štáte obvyklý pobyt, alebo (iii) dieťa je jeho štátnym príslušníkom; c) ak je výkon právomoci v najlepšom záujme dieťaťa. 11. Podľa Článku 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, ak sa začalo konanie na súde členského štátu vo veci, v ktorej podľa tohto nariadenia nemá právomoc konať vo veci samej a ktorá patrí podľa tohto nariadenia do právomoci súdu iného členského štátu, súd aj bez návrhu vyhlási, že nemá právomoc. 12. Podľa § 9 Civilného sporového poriadku ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 13. Podľa § 161 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky"). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 14. Zo spisového materiálu vyplýva, že po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. PE-1P 68/2021-548 zo dňa 23.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP 87/2023 zo dňa 25.01.2024, právoplatným dňa 22.02.2024, mal. A. B. od 12.03.2024 navštevuje Základnú školu v B. H., pričom podľa potvrdenia o trvalom pobyte od 13.03.2024 je prihlásený k trvalému pobytu na adrese G. H. D. XXX, D. E.. Z oznámenia Mestského úradu E. G. E. zo dňa 18.07.2024
okrem iného vyplýva, že mal. navštevuje oddiel kickboxu a hokeja v E. G. E., s matkou má maloletý pravidelný telefonický kontakt a je realizované stretávanie s matkou podľa rozsudku. S mal. A. B. bol uskutočnený pohovor, z ktorého vyplýva, že chce naďalej zostať v starostlivosti otca a chodievať za mamou, v starostlivosti otca je spokojný, v školskej dochádzke chce po prázdninách pokračovať v ZŠ B. H.. 15. Základnou zásadou nariadenia je, že najvhodnejším miestom na rozhodovanie vo veci rodičovských práv a povinností je súd toho členského štátu, v ktorom má dieťa svoj obvyklý pobyt. Pojem „obvyklý pobyt“ používaný v medzinárodných právnych nástrojoch, nie je ani v citovanom nariadení definovaný. Jeho existenciu musí určiť súd v každom jednotlivom prípade na základe skutkového stavu. Obsah tohto pojmu sa musí vykladať v súlade s cieľmi a účelom nariadenia. Podľa zaužívanej súdnej praxe v Slovenskej republike sa za bydlisko považuje miesto, v ktorom občan býva s úmyslom zdržiavať sa tam trvale. Za miesto obvyklého pobytu účastníka treba považovať miesto, v ktorom sa zdržiava s úmyslom sa tam zdržiavať dlhodobejšie, pričom sa i objektívne na tomto mieste dlhšie zdržiava. 16. Ak sa maloleté dieťa presťahuje z jedného členského štátu do iného, nadobudnutie obvyklého pobytu v novom členskom štáte by malo v zásade nastať súčasne so „stratou“ obvyklého pobytu v predchádzajúcom členskom štáte. Posudzovanie existencie obvyklého pobytu súdom osobitne v každom jednotlivom prípade predpokladá, že pojem „obvyklý“ naznačuje určitý časový aspekt trvania, nemožno vylúčiť, že dieťa nadobudne, v závislosti od okolností konkrétneho prípadu, obvyklý pobyt v členskom štáte dňom svojho príchodu na územie tohto štátu. 17. Na základe zisteného obvyklého pobytu účastníkov konania (rodičov mal. dieťaťa, ako i samotného maloletého dieťaťa) ako kritéria rozhodného pre posúdenie právomoci súdu, okresný súd za použitia Článku 3 Nariadenia Rady ES č. 4/2009 z 18.12.2008 dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu Slovenskej republiky konať a rozhodnúť vo veci zníženia vyživovacej povinnosti voči mal. A. B., a vo veci úpravy stretávania sa matky s maloletým A. B. za použitia článku 7, 10 a 18 Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 z 25. júna 2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, keďže došlo k zmene obvyklého pobytu mal. A. B. po právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. PE-1P 68/2021-548 zo dňa 23.06.2023 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 14CoP 87/2023 zo dňa 25.01.2024, právoplatným dňa 22.02.2024, ktorým bol mal. A. B. zverený do osobnej starostlivosti svojho otca, s ktorým žije v D. E., od 12.03.2024 navštevuje Základnú školu v B. H., pričom podľa potvrdenia o trvalom pobyte od 13.03.2024 je prihlásený k trvalému pobytu na adrese G. H. D. XXX, D. E.. Vzhľadom ku skutočnosti, že na Okresnom súde Prievidza začalo konanie o návrhu na zmenu úpravy stretávania podľa Nariadenia Rady (EÚ) č. 2019/1111 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí, a zároveň návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti sa na Okresnom súde Prievidza začalo konanie podľa Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, a právomoc konať vo veci nemá Okresný súd Prievidza ako súd Slovenskej republiky, ale súd v D. E., okresný súd vyhlásil, že nemá právomoc vo veci konať, a pre tento nedostatok procesnej podmienky konania - ktorý je prekážkou neodstrániteľnou, súd konanie podľa § 161 Civilného sporového poriadku zastavil. 18. Okresný súd zároveň s poukazom na § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.