Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/77/2024 3824204206 04. 11. 2024 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2024:3824204206.4
Uznesenie 29P/77/2024 Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcu v C., D. B. XXX/XX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa rodičov E. F., nar. XX.XX.XXXX, bývajúcej v C., D. B. XXX/XX, zastúpenej v konaní JUDr. Zuzanou Ásványi, advokátkou v Topoľčanoch, Sv. Cyrila a sv. Metoda 1, zapísanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 6568 a B. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho v G. G., H., I. – J. K. X/XX, o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto rozhodol: 29P/77/2024 Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Otec je povinný platiť na výživu maloletej nevyhnutné výživné v sume 292 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od doručenia tohto uznesenia, k rukám matky maloletej, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 29P/77/2024. Vo zvyšku súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta. odôvodnenie: 29P/77/2024 (1) Súd začal dňa 07.08.2024 na návrh matky konanie o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej. (2) Vo veci je nariadené pojednávanie na 11.11.2024. (3) Dňa 14.10.2024 podala matka na tunajšom súde návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha určenia vyživovacej povinnosti otcovi sumou 300 € mesačne, do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc vykonateľnosťou rozhodnutia. (4) Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala z dôvodu, že od februára 2024 otec nezaplatil na maloletú žiadne výživné, nijako finančne na ňu neprispieva. Aktuálne starostlivosť o maloletú zabezpečuje sama a otec jej nijakým spôsobom neprispieva. (5) Aktuálne výdavky matky sú na stravu 300 € mesačne, na drogériu a plienky približne 60 € mesačne, na lieky približne 30 € mesačne, na oblečenie a obuv približne 60 € mesačne, na hračky a knižky pre maloletú približne 15 € mesačne, na sporenie 25 € mesačne, na životnú poistku 1183,90 € mesačne, na predplatenú električenku 33 € mesačne, na telefón 25 € mesačne, na internet 17 € mesačne a náklady na byt 104,25 € mesačne, za plyn 15 € mesačne a za elektrinu 15 € mesačne. Otec má pravidelný mesačný príjem približne 1 900 € v čistom. (6) Súd pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení z obsahu spisu zistil nasledujúce skutočnosti: (7) Z rodného listu maloletej vyplýva, že sa narodila dňa XX.XX.XXXX vo H. H. G., je dieťaťom otca B. B. a matky E. F.. Z potvrdenia na čísle listu 6 spisu vyplýva, že matka poberá prídavky na dieťa 200,10 € a rodičovský príspevok 589,20 €. Z potvrdení na čísle listu spisu 7 až 13 vyplývajú výdavky matky na
elektrinu 10 €, sporenie 25 €, poistné 118,90 €, električenku 33 €, plyn 10 €, nájomné 94,24 €, telefón 25,98 €. (8) Súd aplikoval pre konanie o neodkladnom opatrení nasledujúce právne predpisy: (9) Podľa článku 1 ods. 1. písm. b) nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (Brusel IIa) toto nariadenie sa uplatňuje bez ohľadu na povahu súdu v občianskych veciach, ktoré sa vzťahujú na nadobúdanie, výkon, prenesenie, obmedzenie alebo odňatie rodičovských práv a povinností. (10) Podľa článku 1 ods. 3 písm. e) nariadenia Brusel IIa toto nariadenie sa nevzťahuje na vyživovaciu povinnosť. (11) Podľa článku 10 nariadenia Brusel IIa v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a: a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané; ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť; iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7; iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozsudok o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa. (12) Podľa článku 1 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 z 18. decembra 2008 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti toto nariadenie sa vzťahuje na vyživovaciu povinnosť vyplývajúcu z rodinných vzťahov, príbuzenstva, manželstva alebo švagrovstva. (13) Podľa čl. 3 písm a) až d) nariadenia č. 4/2009 v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná: a) súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného, alebo b) súdu podľa miesta obvyklého pobytu oprávneného, alebo c) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o osobnom stave, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov, alebo d) súdu, ktorý má podľa svojho právneho poriadku právomoc konať o rodičovských právach a povinnostiach, ak vec týkajúca sa vyživovacej povinnosti je spojená s týmto konaním, pokiaľ sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnej príslušnosti niektorého z účastníkov. (14) Podľa čl. 5 nariadenia č. 4/2009 okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa odporca zúčastní konania. To neplatí, ak sa odporca zúčastní konania len, aby namietol absenciu právomoci. (15) Podľa čl. 14 nariadenia č. 4/2009 súdom členského štátu možno podať návrh na vydanie predbežných opatrení vrátane ochranných opatrení, ktoré sú dostupné podľa právneho poriadku tohto štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mali právomoc rozhodovať vo veci samej súdy iného členského štátu. (16) Podľa čl. 3 ods. 1 Protokolu k Haagskemu dohovoru z 23. novembra 2007 o medzinárodnom vymáhaní výživného na deti a iných členov rodiny pokiaľ nie je v tomto protokole ustanovené inak, vyživovacia povinnosť sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu oprávneného. (17) Podľa § 360 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. (18) Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere. (19) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
(20) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (21) Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (22) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (23) Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (24) Podľa § 329 ods. 1 až ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. (25) Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. (26) Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (27) Súd zisťoval aj rakúske hmotné právo, pretože z návrhu na začatie konania vyplýva, že matka s maloletým dieťaťom opustila Rakúsko, kde malo dieťa bydlisko, pričom nie je zrejmý súhlas otca s takým postupom, respektíve zmierenie sa otca so zmenou obvyklého pobytu maloletej, preto súd v čase vydania tohto uznesenia považuje za obvyklý pobyt dieťaťa miesto jeho posledného pobytu v Rakúsku. S poukazom na čl. 3 ods. 1 Protokolu k Haagskemu dohovoru z 23. novembra 2007 je rozhodným právom právo rakúske, pričom právomoc na konanie o neodkladnom opatrení vyplýva z čl. 14 nariadenia č. 4/2009. (28) Súd z portálu Európskej justičnej siete pre občianske a obchodné veci (https://ejustice.europa.eu/47/SK/family_maintenance?AUSTRIA&member=1) zistil, že súd stanovuje výživné ako peňažné plnenie. Rodič, ktorý vedie domácnosť, v ktorej sa stará o dieťa, prispieva k vyživovaniu dieťaťa týmto spôsobom. Druhý rodič je povinný platiť výživné. Výška výživného na dieťa závisí od schopnosti rodiča platiť výživné a od potrieb dieťaťa. Stanovuje sa podľa okolností konkrétnej veci. Povinný na plnenie výživného musí na základe percentuálnej metódy vyplývajúcej ako usmernenie z judikatúry zaplatiť vo forme výživného určité percento zo svojho mesačného (čistého) príjmu, a to 16 % na deti mladšie ako 6 rokov. (29) Neodkladné opatrenie je potrebné nariadiť vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak by bola budúca exekúcia či výkon rozhodnutia ohrozená, prípadne ak to vyžaduje verejný záujem. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí osvedčiť niektorý z dôvodov na jeho nariadenie. Súd nevykonáva dokazovanie ako pri rozhodovaní vo veci samej. Postačí len osvedčenie podstatných skutočností. Neodkladné opatrenie má zmysel vtedy, ak nemožno vyčkať na rozhodnutie vo veci samej, pretože by mohlo dôjsť k nenapraviteľným alebo ťažko napraviteľným zmenám v predmete konania alebo k iným ujmám na právach účastníkov konania, prípadne ak by sa javilo nevyhnutné upraviť pomery účastníkov ešte pred rozhodnutím vo veci samej, pretože je žiadúce stabilizovať medzi nimi pomery. Možno ním nariadiť aj platiť výživné, avšak len v nevyhnutnej miere (§ 366 CMP). (30) Z doteraz zabezpečených dôkazov a zo skutkových tvrdení navrhovateľky vyplýva, že otec maloletej si neplní svoju vyživovaciu povinnosť. S výnimkou jediného príležitostného daru k narodeninám pravidelne na úhradu potrieb maloletej matke neprispieva. Otcovi maloletej bol riadne doručený návrh na začatie konania, kde sa uvádza skutkové tvrdenie matky, že zarába 1 900 € mesačne. Toto skutkové tvrdenie doteraz nepoprel, súd z neho teda pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádza. (31) S poukazom na citované predpisy medzinárodného práva má právomoc rozhodovať o neodkladnom opatrení tunajší súd, avšak musí aplikovať rozhodné právo obvyklého pobytu oprávnenej (dieťaťa) – teda rakúske právo. Otec maloletej doteraz neprijal právomoc slovenských súdov v konaní o veci samej,
môže tak urobiť na pojednávaní. Z ničoho nevyplýva, že by došlo k jeho zmiereniu s premiestnením dieťaťa v zmysle čl. 10 Nariadenia Brusel IIa. Dovtedy súd musí vychádzať z toho, že právomoc má len na rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pretože tú mu priznáva čl. 14 nariadenia č. 4/2009. (32) Otec maloletej si svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplní. Je teda potrebné mu túto povinnosť určiť. Keďže je maloletá neplnením vyživovacej povinnosti ohrozená, pretože jej potreby musí zabezpečovať výlučne matka, ktorej príjmy sú výrazne nižšie ako príjmy otca, je dôvodné rozhodnúť neodkladným opatrením. (33) Podľa rakúskych právnych predpisov je vyživovacia povinnosť povinného rodiča k dieťaťu do 6 rokov veku určovaná vo výške 16% z čistých príjmov povinného rodiča. V tomto prípade je to 16% z 1 900 €, čo je 304 €. Podľa slovenských procesných predpisov, ktoré sa na konanie aplikujú, však možno neodkladným opatrením určiť len výživné v nevyhnutnej miere. To znamená, že neodkladným opatrením určené výživné môže pokrývať len tie výdavky oprávneného (dieťaťa), ktoré sú nevyhnutné. Za nevyhnutné súd považuje výdavky na stravu, drogériu, lieky, oblečenie a obuv a na bývanie. Z matkou uvádzaných výdavkov v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ide o výdavky vo výške 292,12 € mesačne, pričom súd počítal z matkou uvedených celkových výdavkov pre potreby dieťaťa jednu polovicu (bývajú v spoločnej domácnosti). Výdavky na hračky a knižky, sporenie, poistné, internet pritom súd nepovažoval za nevyhnutné pri určovaní výživného neodkladným opatrením, pretože to má byť určené len v „nevyhnutnej miere“, má teda slúžiť len na úhradu nevyhnutných životných nákladov dieťaťa. Za takýchto okolností teda súd posúdil ako nevyhnutné náklady do výšky 292,12 €. Výživné predbežne určené na úhradu nevyhnutných potrieb do tejto výšky zodpovedá aj výživnému určenému podľa hmotnoprávnych predpisov Rakúskej republiky, teda neprevyšuje 16% z čistých príjmov otca. (34) Z uvedených dôvodov teda súd považoval za odôvodnené a primerané určiť neodkladným opatrením otcovi vyživovaciu povinnosť v nevyhnutnom rozsahu, a to vo výške 292 € mesačne (po zaokrúhlení na celé eurá). (35) Nad rámec tejto sumy je matkou navrhnuté výživné nad rámec nevyhnutného výživného podľa § 366 CMP, preto do výšky 8 € mesačne súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. (36) Súd určil ako deň splatnosti výživného 15. deň v mesiaci (polovicu mesiaca), pričom výživné je aj podľa rakúskych predpisov splatné na mesiac vopred (rovnako ako podľa slovenských právnych predpisov). Účinnosť povinnosti platiť výživné súd viazal na doručenie uznesenia otcovi, keďže rozhodnutie o výživnom je podľa aplikovaných slovenských procesných predpisov vykonateľné doručením (povinnému). Otec bude výživné povinný v predbežne určenej výške platiť až do skončenia konania vo veci samej v tejto veci. (37) Ak súd bude mať právomoc na konanie o veci samej (súd bude svoju právomoc zisťovať na pojednávaní), rozhodne o vyživovacej povinnosti otca za celé obdobie tohto konania, pričom bude prihliadať na to, čo otec prípadne na svoju vyživovaciu povinnosť zaplatí. Za účelom rozhodnutia o výživnom (aj o ostatných častiach predmetu konania) súd vykoná riadne dokazovanie. Toto rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje obsah rozhodnutia vo veci samej. Súd môže rozhodnúť aj o inej výške vyživovacej povinnosti, prípadne o inom dátume začiatku účinnosti povinnosti platiť výživné. Súd bude vo veci samej zisťovať možnosti, schopnosti, majetkové pomery a životnú úroveň oboch rodičov, ale aj odôvodnené potreby maloletej (nie len nevyhnutné potreby) a na základe zistení potom rozhodne o výške vyživovacej povinnosti s definitívnou platnosťou. (38) Súd o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Poučenie: 29P/77/2024 Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.