Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29Pc/23/2024 3824204299 05. 11. 2024 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2024:3824204299.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29Pc/23/2024 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky – oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., C. E. XXX, proti povinnému F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., G. XXX/XX, o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: 29Pc/23/2024 I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.12.2020 č.k. 4P/26/2020-42 v časti o vyživovacej povinnosti otca k navrhovateľke tak, že s účinnosťou od 12.08.2024 zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca F. B., nar. XX.XX.XXXX k navrhovateľke z pôvodných 120 € mesačne na 250 € mesačne, ktoré je povinný platiť k rukám navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. II. V ostatných častiach nedotknutých týmto rozsudkom ostáva rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.12.2020 č.k. 4P/26/2020-42 nezmenený. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29Pc/23/2024 (1) Navrhovateľka – oprávnená – dcéra povinného sa podaným návrhom domáha proti povinnému zvýšenia jeho vyživovacej povinnosti na sumu 250 € mesačne s účinnosťou odo dňa podania návrhu. Návrh odôvodnila v podstate tým, že sa jej zvýšili náklady, je študentkou Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave. Doteraz určené výživné nepostačuje na úhradu jej potrieb. V spoločnej domácnosti žije s matkou, ktorá uhrádza náklady za domácnosť aj za ňu. Náklady na domácnosť sú za elektrinu 35 € mesačne, za Skylink 13,80 € mesačne, za plyn 75 € mesačne a za vodu 12,50 € mesačne. Ďalej jej hradí paušál a internet v mobile a poistné a internát v sume 125 € mesačne. Prispieva jej na vreckové, stravné a bežné výdavky a na cestovné v mesiaci do 300 €. (2) K návrhu pripojila rodný list a rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou vo veci sp. zn. 4P/26/2020. (3) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 05.11.2024. Predvolal naň navrhovateľku a povinného. Povinnému doručil návrh na začatie konania s prílohami a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. (4) Povinný v e-mailovom podaní doručenom súdu dňa 30.10.2024 uviedol, že so zvýšením výživného na sumu 250 € mesačne súhlasí, s navrhovateľkou sa na zvýšení výživného dohodol a zvýšené výživné jej už uhrádza. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal o rozhodnutie vo svojej neprítomnosti. (5) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 05.11.2024 bez prítomnosti povinného, keďže boli splnené podmienky pre taký postup ustanovené v § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). Povinný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, pričom nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. (6) Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktorými sú lustrácie na čísle listu (ďalej len „č.l.“) 5 spisu, rodný list na č.l. 8, výpis zo živnostenského registra na č.l. 13, oznámenie daňového úradu na č.l. 22 a daňové priznanie na č.l. 23 a oboznámil podstatný obsah pripojeného spisu BN-4P/26/2020, z toho najmä správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 37 a rozsudok na č.l. 42. Okrem toho vypočul navrhovateľku. (7) Z listinných dôkazov súd zistil, že navrhovateľka je slobodná. Povinný je jej otec. Nebývajú na rovnakej adrese trvalého pobytu. Povinný má dve deti, obe plnoleté. Je rozvedený. V Sociálnej poisťovni je evidovaný ako samostatne zárobkovo činná osoba, nie je evidovaný ako poberateľ dávok. Je podnikateľom na základe živnostenského oprávnenia (č.l. 5, č.l. 8, č.l. 13) Povinný mal za ostatné zdaňovacie obdobie príjmy zo živnosti 20 336 €, výdavky 14 216,98 €, základ dane 6 119,222 € a daňovú povinnosť na úhradu 179,43 €. (č.l. 22, 23). Povinný dobrovoľne platí výživné vo zvýšenej výške – 250 € mesačne. (č.l. 35) (8) Naposledy o vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke rozhodoval bývalý Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní sp. zn. 4P/26/2020. V tom čase bola navrhovateľka maloletá, bývala s matkou, ktorá mala príjem 650 € mesačne a poberala prídavky na dve deti a daňový bonus. Bývali v spoločnej domácnosti aj so sestrou navrhovateľky, ktorá už v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti bola plnoletá. Matka navrhovateľky v tom čase platila za bývanie sumu 210 € mesačne. Mala výdavky na navrhovateľku vo výške 246,50 € mesačne. Vlastné výdavky mala na cestovné do práce 60 € mesačne, na poistné 45 € mesačne, na internet a televíziu 17,90 € mesačne, za mobilný telefón 20 € mesačne, za odpad 105 € ročne za poistenie auta 94,60 € (uvedené je mesačne, zrejme však ide o ročnú platbu – pozn,. súdu). Matka mala v tom čase vyživovaciu povinnosť k navrhovateľke i k ďalšej plnoletej dcére, ktorá v tom čase študovala. Navrhovateľka navštevovala odborných lekárov, s čím boli spojené zvýšené výdavky. Povinný v tom čase dosahoval príjem vo výške minimálnej mzdy, na bývanie prispieval sumou 100 € mesačne, žil s matkou a sestrou v rodičovskom dome. Uviedol výdavky za poistné 33 € mesačne, za poistenie navrhovateľky 17 € mesačne, za mobil 25 € mesačne a cestovné do práce 40 € mesačne. Mal dve vyživovacie povinnosti – k navrhovateľke a k jej sestre, kde mal určené výživné 180 € mesačne. (č.l. 37 pripojeného spisu) Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozhodol rozsudkom zo dňa 02.12.2020 č.k. 4P/26/2020-42 tak, že schválil rodičovskú dohodu, ktorou bola zvýšená vyživovacia povinnosť na vtedy maloletú navrhovateľku z 80 € mesačne na 120 € mesačne od augusta 2020 s tým, že výživné bolo splatné do 15. dňa v tom-ktorom mesiaci vopred. (9) Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že študuje na Lekárskej fakulte Slovenskej zdravotníckej univerzity v Bratislave v prvom ročníku. Študovať začala 16.09.2024. Má pravidelné mesačné platby vo výške 670 € a mala výdavky na knihy 40 €. Povinný jej od septembra platí výživné vo zvýšenej výške, žiaden dlh na výživnom nemá. Jej matka má príjem 800 až 900 € mesačne, v domácnosti bývajú tri osoby. Celé nájomné platí matka, takisto matka kupuje stravu. Jej rodičia nemajú v súčasnosti iné vyživovacie povinnosti, vlastnia len podiely na nehnuteľnostiach, ktoré zdedili. Otec býva so svojou matkou a sestrou, je s ním v kontakte. Nad rámec výživného jej neprispieva. (10) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (11) Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (12) Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (13) Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (14) Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (15) Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. (16) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (17) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (18) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (19) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (20) Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov súd dospel k záveru, že podaný návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti je dôvodný. (21) Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá, až kým deti nie sú schopné samostatne sa živiť. V posudzovanej veci je nepochybné, že navrhovateľka, ktorá je študentkou dennej formy vysokoškolského štúdia, študuje v štandardnom čase pre svoj študijný program, nie je v súčasnosti schopná samostatne sa živiť a preto vyživovacia povinnosť rodičov k nej trvá. Rodičovská vyživovacia povinnosť má vždy prednosť pred inými výdavkami rodičov a vždy je potrebné vychádzať okrem odôvodnených potrieb dieťaťa aj z možností, schopností a majetkových pomeroch oboch rodičov. V prípade, ak sa pomery u dieťaťa alebo u niektorého z rodičov podstatným spôsobom zmenia, je možné súdne rozhodnutie o výživnom zmeniť. (22) Pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti (prípadne o jej zrušení) súd vždy prihliada len na to, či oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá sa má zmeniť, došlo alebo nedošlo k (podstatnej) zmene pomerov. Súd nemá právomoc posudzovať, či skoršie rozhodnutie o vyživovacej povinnosti bolo správne alebo nie. Len v prípade, ak sa zistí na niektorej zo strán podstatná zmena pomerov, len vtedy môže rozhodnutie o výživnom zmeniť. (23) V posudzovanej veci súd takú podstatnú zmenu, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, zistil. V čase ostatného rozhodovania o vyživovacej povinnosti bola navrhovateľka študentkou stredoškolského štúdia v mieste svojho bydliska. Bývala v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá jej hradila všetky jej potreby. V súčasnosti študuje v dennej forme vysokoškolského štúdia mimo miesta svojho bydliska. V súvislosti so štúdiom na vysokej škole a bývaním v mieste štúdia sa jej nepochybne zvýšili náklady na živobytie. Sama v návrhu na začatie konania v prehľade, proti ktorému neboli vznesené v konaní žiadne námietky uvádza, že má mesačné výdavky vo výške 670 € a mala jednorazový náklad na knihy 40 €. Príjem pritom má len z výživného. Zároveň došlo k zmene aj na strane povinného, ktorý v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti poberal len minimálnu mzdu, v súčasnosti je samostatne zárobkovo činná osoba a vykonáva elektroinštalačné práce. Z jeho vlastného vyjadrenia vyplýva, že je schopný platiť výživné v navrhovanej výške. Z uvedených dôvodov súd návrhu vyhovel a výživné zvýšil zo sumy 120 € mesačne na sumu 250 € mesačne. Účinnosť zvýšenia vyživovacej povinnosti súd stanovil na 12.08.2024, kedy bol podaný návrh na začatie konania. Zároveň zvýšiť vyživovaciu povinnosť na plnoleté dieťa nie je možné za obdobie pred podaním návrhu na začatie konania (§ 78 ods. 1 ZR). Na dni splatnosti vyživovacej povinnosti nebolo dôvod nič meniť, preto ostal nezmenený. Platobným miestom pre platenie výživného je navrhovateľka, pretože je plnoletá. (24) Týmto rozsudkom dochádza k zmene pôvodného rozhodnutia len čo do vyživovacej povinnosti povinného k navrhovateľke a ostatné časti pôvodného rozhodnutia ostali nezmenené. (25) Keďže navrhovateľka uviedla, že povinný jej zvýšené výživné už platí a ani s prihliadnutím k vyššej výške výživného žiaden dlh na vyživovacej povinnosti nemá, zročné zvýšené výživné súd v rozsudku neurčoval. (26) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (27) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (28) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (29) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie: 29Pc/23/2024 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.