Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 30C/21/2024 4123242883 19. 09. 2024 JUDr. Eduard Szabo ECLI:SK:OSPD:2024:4123242883.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobkyne: Slovenská republika, zastúpená Okresnou prokuratúrou Partizánske, IČO: 35 629 045, so sídlom Partizánske, Februárová 157, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., D. XXX/XX, o zaplatenie 24.233 €, takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť Slovenskej republike, zastúpenej Okresným úradom Trenčín sumu 24 233,-€ do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra sa žalobkyňa domáha zaplatenia sumy 24.233 €. Žalobu zdôvodnila tým, že žalovaná v období od 08.10.2018 do 30.06.2021 v Partizánskom a na iných rôznych miestach sústavnou činnosťou za účelom dosiahnutia zisku samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť poskytovala telefonicky zo svojho telefónneho čísla uvedeného na jej profile na sociálnej sieti služby osobného charakteru a to veštenie, prácu s čakrami a predaj talizmanov, čím získala prospech najmenej 24.233 €. Túto činnosť vykonávala bez živnostenského oprávnenia a teda v rozpore so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. Žalovaná uvedeným konaním spáchala trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Za uvedený trestný čin bola trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/3/2022-203 zo dňa 09.02.2022 (ďalej len ako „trestný rozkaz“) odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého jej bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2022. Žalovaná z uvedenej činnosti získala majetkový prospech, teda získala bezdôvodné obohatenie. Keďže v danom prípade niet komu bezdôvodné obohatenie vydať, musí sa vydať štátu, aby ani v takomto prípade bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto sa na iných úkor obohatil. 2. Ako dôkazy žalobkyňa navrhla vykonať: trestný spis Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/3/2022. 3. Okresný súd Nitra v spore vydal platobný rozkaz č.k. 52C/79/2023-12 zo dňa 05.02.2024. Žalovaná v zákonnej lehote podala proti uvedenému platobnému rozkazu vecne odôvodnený odpor. Uviedla v ňom, že vznáša námietku miestnej príslušnosti. Ďalej uviedla, že trestným rozkazom jej nebol uložený ani peňažný trest a ani trest prepadnutia veci. Podľa jej názoru nekonala žiadnym spôsobom tak, aby odovzdávanie jej schopností dobrovoľne tretím osobám bolo možné vnímať ako podnikanie. Má za to, že osoby, ktorým boli tieto schopnosti poskytnuté sa môžu bezdôvodného obohatenia domáhať ak k nemu došlo. K tomu doposiaľ nedošlo. V žalobe nie je uvedené na koho úkor sa mala obohatiť. Nárok žalobcu považuje za premlčaný.
4. Ako dôkazy navrhla žalovaná vykonať: trestný rozkaz a spis OR PZ v Partizánskom ČVS: ORP-118/ PE-PE-2021. 5. Žalobkyňa doručila vyjadrenie k odporu žalovanej súdu dňa 05.04.2024. Uviedla v ňom, že pokiaľ žalovaná svoje konanie nepovažuje za podnikanie, táto otázka už bola vyriešená v rámci trestného konania. Bezdôvodné obohatenie v danej veci nevzniklo na úkor osôb, ktorým žalovaná poskytovala služby. Ustanovenie § 456 Občianskeho zákonníka priamo počíta s tým, že obohatenie získané z nepoctivých zdrojov sa musí vydať štátu. Ide o to, aby žalovanej nezostali finančné prostriedky z neoprávnenej činnosti. Pokiaľ ide o námietku premlčania, subjektívna premlčacia doba začína plynúť najskôr dňom právoplatnosti trestného rozkazu, teda od dňa 23.02.2022. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, táto začína plynúť odo dňa dokonania trestného činu, teda od dňa 30.06.2021. Vzhľadom na uvedené má za to, že nárok uplatnený v žalobe premlčaný nie je. 6. Žalovaná doručila vyjadrenie k vyjadreniu žalobkyne súdu dňa 22.05.2024. Uviedla v ňom, že v predmetnej veci je možné jednoznačne zistiť, respektíve preukázať či a na úkor koho k prípadnému obohateniu došlo. Žalobu považuje za nedôvodnú, pretože osoby, na úkor ktorých sa mala údajne bezdôvodne obohatiť, bezdôvodné obohatenie od jej osoby nepožadujú, respektíve doposiaľ nepožadovali. 7. Na pojednávaní dňa 19.09.2024 žalovaná okrem obrany použitej vo svojich vyjadreniach uviedla, že polícia v tom čase zrátala všetok jej príjem za určité obdobie a nevypočúvali každú ženu, ktorej služby poskytovala. Preto polícia nemohla vedieť, či to boli peniaze za veštenie, alebo hocijaká suma za niečo iné. Podľa nej do tejto sumy boli zahrnuté aj peniaze, ktoré napríklad dostala od sestry. 8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav: žalovaná bola trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/3/2022 zo dňa 09.02.2022 uznaná vinnou zo spáchania prečinu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2022. Z predloženej obžaloby prokurátora, na základe ktorej bol vydaný trestný rozkaz súd zistil, že žalovaná bola uznaná vinnou zo spáchania vyššie uvedeného trestného činu na skutkovom základe, že od 08.10.2018 do 30.06.2021 v Partizánskom a na iných rôznych miestach sústavnou činnosťou za účelom dosiahnutia zisku samostatne vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť poskytovala telefonicky zo svojho telefónneho čísla uvedeného na jej profile na sociálnej sieti služby osobného charakteru a to veštenie, prácu s čakrami a predaj talizmanov, čím získala prospech najmenej 24.233 €, pričom túto činnosť vykonávala bez živnostenského oprávnenia v rozpore so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov. 9. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 10. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 11. Podľa § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. 12. Podľa § 193 Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
13. Podľa § 93 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, prokurátor môže podať žalobu, ak ide o uplatnenie nároku štátu na vydanie bezdôvodného obohatenia. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. 14. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia v sume 24.233 €. 15. Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 124/2002). Jednou z foriem bezdôvodného obohatenia je prospech získaný z nepoctivých zdrojov, teda majetkový prospech získaný z trestnej činnosti. V praxi sa vyskytujú prípady, keď toho, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný, nemožno zistiť, napr. ak sa niekto obohatil na úkor neurčitého počtu fyzických osôb pri predaji určitých vecí. V takom prípade niet komu bezdôvodné obohatenie odovzdať. Aby ani v takom prípade bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto ho získal na úkor iných, musí sa vydať štátu. Štát má právo na vydanie takéhoto bezdôvodného obohatenia len vtedy, keď preukáže, že nemožno zistiť osoby, na úkor koho bol získaný, a ten, kto bezdôvodné obohatenie získal, musí preukázať, že ho neodovzdal tým, na úkor koho ho získal. 16. Majetkový prospech získaný žalovanou je bezdôvodným obohatením podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže sa jedná o majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (získaný z trestného činu). V konaní nebolo sporné, že žalovaná bola trestným rozkazom uznaná vinnou zo spáchania trestného činu neoprávneného podnikania podľa § 251 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona. 17. Žalovaná v konaní namietala jednak výšku bezdôvodného obohatenia a jednak skutočnosť, že je možné zistiť okruh ľudí na úkor ktorých sa obohatila. Pokiaľ ide o námietku výšky bezdôvodného obohatenia, tu súd poukazuje na trestný rozkaz. Súd je podľa ustanovenia § 193 Civilného sporového poriadku viazaný rozhodnutím súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin. Trestný čin z ktorého spáchania bola žalovaná uznaná vinnou je presne špecifikovaný v obžalobe. V nej je uvedené, že žalovaná dosiahla majetkový prospech najmenej 24.233 €. Súd v trestnom konaní z predložených dôkazov usúdil, že došlo k spáchaniu trestného činu tak, ako je uvedené v obžalobe a preto rozhodol trestným rozkazom. Proti tomuto žalovaná nenamietala a nepodala v zákonnej lehote riadny opravný prostriedok (odpor). Výšku majetkového prospechu v trestnom konaní žalovaná nijakým spôsobom nenamietala. Súd je týmto rozhodnutím viazaný a má za to, že bolo preukázané, že majetkový prospech z trestnej činnosti je najmenej vo výške 24.233 €. Pokiaľ ide o námietku žalovanej, že na účet jej mohli prísť aj iné príjmy (či už za inú činnosť alebo ako dary), túto skutočnosť nijakým spôsobom nepreukázala. 18. Pokiaľ ide o námietku o možnosti zistenia osôb na úkor ktorých sa žalovaná bezdôvodne obohatila súd konštatuje, že sú splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia štátu podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka. Tento postup sa používa ako je vyššie uvedené v prípade, ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu voči vyššiemu počtu osôb, ktoré nemožno zistiť. Druhou rovinou tohto ustanovenia však je, aby bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto sa na úkor iných bezdôvodne obohatil a to aj pre prípad, ak si osoby na úkor ktorých sa iný obohatil bezdôvodné obohatenie neuplatnia. Súd k zisteniu osôb na úkor ktorých došlo k bezdôvodnému obohateniu ďalej konštatuje, že v tomto prípade pri výške bezdôvodného obohatenia a dlhom časovom období za ktoré k bezdôvodnému obohateniu došlo nemožno presne zistiť, voči ktorým osobám k bezdôvodnému obohateniu došlo (napríklad ak aj boli peniaze za poskytnuté služby uhradené z účtu nejakej osoby, neznamená to, že tejto osobe boli aj služby poskytnuté). Zároveň ako je spomenuté slúži tento inštitút hlavne k tomu, aby bezdôvodné obohatenie nezostalo tomu, kto sa obohatil. O to viac to platí pri bezdôvodnom obohatení z trestnej činnosti. V prípade ponechania bezdôvodného obohatenia žalovanej, by štát schvaľoval ponechanie majetkového prospechu z trestnej činnosti, čo je v priamom rozpore so zásadami trestného práva. Neobstojí ani argumentácia žalovanej, že jej nebol uložený peňažný trest alebo trest prepadnutia veci. Ide totiž o prípad, kedy zo strany žalovanej môže dôjsť k dobrovoľnému splneniu povinnosti
a vráteniu bezdôvodného obohatenia. Ak k nemu dôjde, žalobkyňa sa nemusí domáhať vydania bezdôvodného obohatenia podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka. Peňažný trest a ani trest prepadnutia veci nemajú za následok náhradu škody poškodeným, pretože v týchto prípadoch sa uhradené finančné prostriedky dostávajú do vlastníctva štátu. Uložením týchto trestov by teda nemohlo dôjsť k vráteniu bezdôvodného obohatenia. Práve na tieto prípady teda slúži inštitút podľa ustanovenia § 456 Občianskeho zákonníka. Je preto podľa názoru súdu v takomto prípade potrebné vydať bezdôvodné obohatenie štátu a to aj v prípade, ak by bolo niektoré osoby na úkor ktorých došlo k bezdôvodnému obohateniu (poškodených) možné dohľadať. Súd podporne konštatuje, že štát v tomto prípade nezastupuje pôvodného oprávneného z bezdôvodného obohatenia (poškodených), plní skôr funkciu akéhosi náhradníka, ktorý však sám má povinnosť vydať predmet bezdôvodného obohatenia pôvodne oprávnenému subjektu, ak sa ho neskôr podarí preukázateľne identifikovať. Inak povedané, právo tohto pôvodne oprávneného subjektu vydaním predmetu bezdôvodného obohatenia štátu nezaniká. V prípade, ak by si oprávnení v budúcnosti chceli uplatniť nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, môžu tak urobiť voči štátu. Hlavným aspektom však zostáva, aby majetkový prospech z trestnej činnosti nezostal páchateľovi trestného činu. 19. V neposlednom rade žalovaná namietala premlčanie žalovaného nároku. Súd vzhľadom na námietku premlčania musel preskúmať, či nedošlo k premlčaniu žalovaného nároku. Pre prípad bezdôvodného obohatenia zákon ustanovuje subjektívnu premlčaciu dobu dva roky a objektívnu premlčaciu dobu tri roky. 20. Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, táto nemôže začať plynúť skôr, než objektívna premlčacia doba. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna lehota nemôže začať plynúť skôr, než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka. O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť na súde. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení zo strany žalovanej dozvedela až právoplatnosťou trestného rozkazu, pretože až nadobudnutím právoplatnosti tohto rozhodnutia bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania trestného činu v dôsledku ktorého nadobudla majetkový prospech. Subjektívna premlčacia doba teda začala plynúť dňa 24.02.2022 (nasledujúci deň po právoplatnosti trestného rozkazu). Keďže je subjektívna premlčacia doba dvojročná, uplynie dňa 24.02.2024. Žalobkyňa podala žalobu dňa 22.12.2023, teda počas plynutia subjektívnej premlčacej doby. 21. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, ktorý tvorí jeden celok, ako v tomto prípade (majetkový prospech získaný z jedného trestného činu), objektívna premlčacia doba začína plynúť až po skončení bezdôvodného obohacovania sa, t.j. posledný deň obdobia neoprávneného podnikania dňa 30.06.2021. Keďže je objektívna premlčacia doba trojročná, uplynie dňa 30.06.2024. Žalobkyňa podala žalobu dňa 22.12.2023, teda počas plynutia objektívnej premlčacej doby. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že žalobkyňa si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnila počas plynutia subjektívnej a aj objektívnej premlčacej doby a nárok žalobkyne premlčaný nie je. 22. Vzhľadom na uvedené má súd nárok žalobkyne v celom rozsahu za preukázaný, keďže mal za preukázané, že žalovaná získala spáchaním trestného činu majetkový prospech, ktorý doteraz nebol vydaný osobám na úkor ktorých sa obohatila. Preto rozhodol tak, ako je vo výroku I. tohto rozsudku a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 24.233 €. 23. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. 24. O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Na určenie dlhšej ako zákonnej lehoty na plnenie súd dôvod nezistil. 25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súdy rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni nárok na náhradu trov konania nepriznal a to z dôvodu, že žalobkyňa si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a preukázateľne jej žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.