Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14C/44/2024 6124228079 22. 11. 2024 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2024:6124228079.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H., právne zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, IČO: 30 850 436, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX H., právne zastúpená SOUKENÍK – ŠTRPKA, s.r.o., IČO: 36 862 711, so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 422,67 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,69 EUR od 6.2.2022 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,69 EUR od 30.1.2022 do 15.4.2024 a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 133,29 EUR od 13.6.2022 do 2.6.2024. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 126,95 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 72,89 EUR od 17.4.2024 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 54,06 EUR od 4.6.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. III. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. IV. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu 40% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy od 6.2.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť. Žalobca a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp.zn. 13P/91/2019. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 5.2.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že maloletý je chorý a styk nie je možné zrealizovať. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. J. H. a späť. Cesta žalobcu z miesta bydliska, do miesta styku a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. J. H. 186 km a z H. J. H. 186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú náhradu vo výške 71,80 EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 42,88 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných
látok uvedených v technickom preukaze vozidla a údajov štatistického úradu v týždni od 31.1.2022 do 6.2.2022). ďalej si nárokoval náhradu nákladov za ubytovanie v sume 30 EUR. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 20.2.2024, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová značka 14C/44/2024. 2. Žalobca sa ďalšou žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 144,69 EUR od 30.1.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť. Okresný súd Prievidza Uznesením zo dňa 20.12.2021, č.k.: 18P/54/2019-2309, zmenil Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 14.10.2019, č. k. 12P/44/2019-76, na čas do právoplatného skončenia konania vedenom na Okresnom súde Prievidza, sp.zn.: 18P/54/2019 tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 1.3.2022 je žalobca oprávnený na stretnutie s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom v H., K. L. K., pred kultúrnym domom, prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 29.1.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Nakoľko žalovaná nijakým spôsobom svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi neumožnila ani len vidieť maloletého a na jeho ostatné správy nereagovala, žalobca privolal príslušníkov policajného zboru, ktorí rovnako maloleté dieťa nevideli a nemali možnosť vidieť jeho údajné rozrušenie z prítomnosti žalobcu. Následne žalobca predmetné stretnutie oznámil príslušníkom policajného zboru prostredníctvom zápisnice. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. J. H. a späť. Cesta žalobcu z miesta bydliska, do miesta styku a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. J. H. 186 km a z H. J. H. 186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú náhradu vo výške 71,80 EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 42,89 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze vozidla a údajov štatistického úradu v týždni od 24.1.2022 do 30.1.2022). Žalobca si pre účely zabezpečenia priestorov na trávenie času s maloletým počas styku prenajal ubytovanie v mieste bydliska maloletého vo výške 30 EUR. Podľa žalobcu ide o odôvodnený výdavok s ohľadom na objektívne skutočnosti ako vek maloletého, jeho potreby, podmienky v exteriéri a iné okolnosti zdôvodňujúce opodstatnenosť výdavku žalobcu, ktorý bol v dôsledku konania žalovanej zbytočne vynaložený. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 9.2.2024, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že žalobcovi za náhradu škody nezodpovedá, nakoľko škoda nevznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Skutočnosti, že sa styk žalobcu ako otca neuskutočnil, predchádzalo samotné konanie žalobcu, ktorý sa dostavil do miesta bydliska maloletého syna, pričom maloletý sám opakovane vyjadril svoju vôľu, že nechce, aby sa styk žalobcu s maloletým synom uskutočnil. Žalobca opakovaným privolávaním policajnej hliadky vystavoval syna stresovej situácii, na základe ktorej maloletý syn odmietal odísť so žalobcom. Na základe takto vzniknutej stresovej situácie, ako aj samotného konania pred Okresným súdom Prievidza, žalovaná navrhla žalobcovi, aby sa na stykoch s maloletým synom dohodli v záujme a v prospech maloletého syna. Účelom dohody malo byť, aby sa styk žalobcu s maloletým synom uskutočnil. Maloletý syn na styk so žalobcom nechcel ísť práve z dôvodu jeho rozsahu, pričom maloletý syn pred tým s otcom nikdy takýto rozsiahly čas nestrávil, a zároveň nikdy nebol v neprítomnosti matky po tak dlhú dobu. Žalovaná je toho názoru, že svojim konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť, nakoľko konala tak, ako jej to vyplýva z príslušných
právnych predpisov, ako aj právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvody neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na ťarchu žalovanej, nakoľko styk sa neuskutočnil z dôvodu objektívnej prekážky na strane maloletého, ktorou je odmietanie styku so žalobcom. Žalovaná tak má za to, že podaný návrh je nedôvodný. Žalovaná zároveň spochybnila vyčíslenie nákladov žalobcom, z dôvodu, že žalobca sa do miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia dostavil na motorovom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, pričom mohol využiť vlakové spojenie zo stanice H. – K. B. do stanice H. a späť, čím by sa náklady žalobcu výrazne znížili. Žalobca taktiež žiada o preplatenie ubytovacích služieb na trávenie času s maloletým počas styku, keďže si prenajal ubytovanie v mieste bydliska maloletého vo výške 30 EUR. Žalobca bol oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej. V zmysle faktúry č. 20220018 zo dňa 5.2.2022 predloženej žalobcom vyplýva, že žalobcom uplatňovaná náhrada výdavkov za zabezpečenie priestorov na ubytovanie je za 1x štúdio s kuchynkou a sprchovacím kútom v termíne od 29.1.2022 do 30.1.2022, počet hostí:1. Žalobca sa mal s maloletým stretávať len po dobu 5 hodín denne, a preto žalovaná nesúhlasí s uplatneným výdavkov na ubytovanie. Podľa názoru žalovanej, pri styku, ktorý trvá len 5 hodín nepotrebuje žalobca žiadne ubytovanie a vôbec nie s prespatím, keďže ďalší deň, t.j. 30.1.2022 sa žiaden styk ani nemal uskutočniť. Je preto nepochopiteľné, že žalobca si uplatňuje v tomto prípade náhradu za ubytovacie služby. Žalovaná taktiež namietla, že žalobcovi nepatrí úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne od 30.1.2022 do zaplatenia, ale až odo dňa kedy si žalovaná prevzala Platobný rozkaz, t.j. od 16.4.2024. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná žiadnym spôsobom neobjasnila svoje konanie , ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu súdneho rozhodnutia. Nepredložila ani dôkaz, odôvodňujúci je svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým synom. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová značka 7C/36/2024. 3. Žalobca sa ďalšou žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica napokon domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 133,29 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 133,29 EUR od 13.6.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť. Žalobca a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza, sp. zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde Bratislava IV, sp. zn.: 13P/91/2019. Krajský súd v Trenčíne Uznesením zo dňa 9.2.2022, č. k.: 17CoP/6/2022-2351, zmenil Uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021, č. k. 18P/54/2019-2309 tak, že nariadil neodkladné opatrenie že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým B. C., narodeným XX.X.XXXX v období od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy mal. dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v Bojniciach, nachádzajúceho sa na L. K. C. H. a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súd zároveň uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste týmto rozhodnutím určených, maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 12.6.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná nijakým spôsobom svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi neumožnila ani len vidieť maloletého a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov Policajného zboru a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody spočíval v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z H. J. H. a späť. Cesta žalobcu z miesta bydliska, do miesta styku a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. J. H. XXX km a z H. J. H. 186 km. V zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokoval základnú náhradu vo výške 79,24 EUR a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 54,06 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze vozidla a údajov štatistického úradu v týždni od 6.6.2022 do 12.6.2022). Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 14.5.2024, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi
zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že žalobcovi za náhradu škody nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovanej. Podľa uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022, č.k.: 17CoP/6/2022-2351, ktorým sa zmenilo uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021, sp.zn. 18P/54/2019-2309 bol žalobca oprávnený stretávať sa so synom v období od 01.03.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10:00 hod. do 15:00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11:00 hod. do 17:00 hod. toho istého dňa. Predmetné neodkladné opatrenie malo trvať až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019. Dňa 10.6.2022 žalobca kontaktoval žalovanú SMS správou, ktorou žalovanú informoval, že si pre syna príde ako „minule“. Žalovaná si následne od žalobcu vyžadovala spresnenie pojmu „minule“, na čo žalobca uviedol, že si syna vyzdvihne o 9:00 hod. na námestí v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava IV. V SMS komunikácii žalovaná trvala na dodržiavaní neodkladného opatrenia tak, ako ho nariadil krajský súd, v uvedenom období bolo právoplatné Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne o úprave styku zo dňa 9.2.2022. Žalobca už bol v predchádzajúcich stykoch informovaný o tom, že maloletý odmieta styk s otcom na prespanie. Okresný súd Prievidza vydal dňa 9.3.2022 rozsudok sp.zn. 18P/54/2019, podľa ktorého bol žalobca oprávnený stretávať sa so synom v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa. Voči uvedenému rozsudku žalobca aj žalovaná podali odvolanie, o ktorom rozhodol KS Trenčín č.k. 19CoP/20/2022-2736 zo dňa 23.6.2022 a to tak, že žalobca je oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu od 10:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 18:00 hod. V období, za ktoré si žalobca žiada náhradu škody za zmarený styk, teda za 12.6.2022, nebolo právoplatné alebo vykonateľné rozhodnutie upravujúce styk s maloletým, podľa ktorého by bol žalobca oprávnený na styk so synom v rozsahu od soboty od 9.00 hod do nedele do 17.00 hod. Žalobca sa v SMS komunikácii zo dňa 10.6.2022 - 12.6.2022 domáhal styku podľa apelu Okresného súdu Bratislava IV. Na predmetnom pojednávaní boli rodičia požiadaní, aby vyskúšali styk v rozsahu na prespanie. Išlo o odporúčanie súdu, nie o rozhodnutie súdu. Žalovaná v uvedenom období postupovala podľa odporúčania súdu, ale keďže sa preukázalo, že maloletý nie je schopný absolvovať styk v rozsahu na prespanie a opakovane odmietal uskutočňovanie styku v rozsahu na prespanie, žalovaná informovala žalobcu o tom, že styk v uvedenom rozsahu nie je možné uskutočňovať a žiadala ho, aby rešpektoval právoplatné Rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022. Žalovaná poprela tvrdenia žalobcu o tom, že maloletého syna na styk so žalobcom riadne nepripravila v zmysle súdneho rozhodnutia a rovnako poprela podľa nej účelové tvrdenia žalobcu, podľa ktorých má maloletého zastrašovať a rozrušovať. Žalovaná maloletého syna na styk so žalobcom riadne pripravila. Aj napriek tom, že žalobca bol s rozhodnutím riadne oboznámený a zo strany žalovanej bol opakovane informovaný žalovanou o nemožnosti uskutočniť styk v rozsahu celého víkendu s prespaním, žalobca predmetné neakceptoval. Žalovaná opakovane informovala žalobcu o tom, že maloletý syn odmieta realizáciu styku na prespanie, čím si splnila aj prevenčnú povinnosť. Žalovaná takisto opakovane informovala kolíznu opatrovníčku o tom, že žalobca odmieta dodržiavať styk podľa právoplatného rozhodnutia a trvá na styku v rozsahu nad rámec rozhodnutia a takisto o tom, že maloletý nie je schopný absolvovať styk v danom rozsahu a odmieta ho. Žalovaná opakovane žiadala kolíznu opatrovníčku, aby žalobcu informovala o tom, že má dodržiavať právoplatné rozhodnutie a nežiadať styk v rozsahu nad rámec rozhodnutia. Žalovaná maloletého na styk so žalobcom vždy riadne pripravovala a snažila sa ho rovnako riadne motivovať (pozitívnym prístupom, opisovaním skutočností/ hier, ktoré môže so žalobcom robiť a pod.). Napriek tomu maloletý syn v deň realizácie styku, t. j. dňa 11.6.2022 opätovne odmietol styk so žalobcom v rozsahu prespania do dňa 12.6.2022, ako žiadal žalobca a nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti (ktorá sa neudiala prvýkrát) žalovaná žalobcu riadne informovala. Rovnaká situácia sa zopakovala dňa 12.6.2022. Napriek pozitívnemu prístupu a snahe žalovanej maloletý syn v deň realizácie styku, t. j. dňa 12.6.2022 opätovne odmietol styk so žalobcom a nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti žalovaná žalobcu riadne informovala, na základe čoho sa žalobca dostavil do miesta bydliska maloletého s tým, aby mu žalovaná maloletého odovzdala, avšak maloletý syn odmietol poskytnúť súčinnosť a ísť za žalobcom. Napriek pozitívnej motivácii zo strany žalovanej maloletý styk s otcom pravidelne odmieta. Namiesto pozitívneho prístupu žalobcu a motivovania maloletého z jeho strany však žalobca ako vždy zavolal príslušníkov polície, a to napriek tomu, že mu je známe, že polícia násilím maloletého žalobcovi neodovzdá. Policajná hliadka sa dostavila do miesta bydliska maloletého aj v tomto prípade, kedy vykonali kontrolu. Následne informovali žalobcu, že mali rozhovor so žalovanou, ktorá uviedla, že maloletý syn plače a nechce sa zúčastniť na styku s otcom. Žalovaná je toho názoru, že svojim konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť,
nakoľko konala tak, ako jej to vyplýva z príslušných právnych predpisov, ako aj právoplatných súdnych rozhodnutí. Dôvody neuskutočneného styku nie je možné pripisovať na ťarchu žalovanej, nakoľko styk sa neuskutočnil na základe vôle maloletého syna. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že tvrdenia žalovanej v odpore sú tendenčné a nesprávne, s cieľom odvrátiť pozornosť nie len od skutkového stavu dňa 12.6.2022, ale najmä právneho stavu inštitútu náhrady škody. Žalovaná v odpore žiadnym spôsobom neobjasnila svoje konanie, ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Rovnako nepredložila dôkaz, odôvodňujúci jej svojvoľné konanie, ktorého následkom bolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým synom. V deň realizácie styku žalobca pricestoval za maloletým synom v zmysle vykonateľného rozhodnutia. Žalovaná žalobcovi oznámila, že maloletý syn odmieta realizáciu styku, pričom z uvedeného nijakým spôsobom nevyplýva, a to ani v samotnom odpore žalovanej, že sa nejdená len o subjektívne tvrdenie a prianie výlučne samotnej žalovanej. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov Policajného zboru a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice a odišiel domov, nakoľko žalovaná styk počas predmetného dňa neumožnila. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. Veci bola na tunajšom súde pridelená spisová značka 14C/53/2024. 4. Súd uznesením zo dňa 27.9.2024 spojil na spoločné konanie veci vedené pod sp.zn. 14C/44/2024 s vecami vedenými pod sp.zn. 14C/53/2024 a 7C/36/2024 s tým, že spoločné konanie sa bude ďalej viesť pod spisovou značkou 14C/44/2024. 5. Dňa 14.10.2024 bolo súdu doručené späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR s príslušenstvom. Išlo o čiastočné späťvzatie v rozsahu tej časti nároku žalobcu, ktorú si uplatňoval žalobou, ktorá bola ešte pred rozhodnutím o spojení veci predmetom konania vedeného pod sp.zn. 14C/44/2024. Dôvod späťvzatia žalobca neuviedol. 6. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Boli prítomní právny zástupcovia strán, ktorí ospravedlnili neprítomnosť svojich klientov. Súd pojednával v neprítomnosti strán. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žiada, aby súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5% zo sumy 144,69 EUR od 16.4.2024 do zaplatenia. Úrok z omeškania teda navrhol priznať odo dňa doručenia žaloby žalovanej. Ďalej žiadal aby súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,5% zo dumy 133,29 EUR od 3.6.2024 do zaplatenia. Rovnako sa ho domáhal od doručenia žaloby žalovanej. 8. Súd posúdil dispozičný úkon žalobcu ohľadom jeho uplatňovaného nároku na úrok z omeškania ako čiastočné späťvzatie, a to v rozsahu úroku z omeškania, ktorý uplatňoval do 15.4.2024 resp. do 3.6.2024 a zároveň ako zmenu žaloby ohľadom úroku z omeškania, ktorý si uplatnil o vyššej sadzbe ako doposiaľ. 9. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie týmito listinami: SMS komunikácia strán sporu z dní 28. a 29.1.2022, zápisnica o trestnom oznámení z 29.1.2022, uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 z 20.12.2021, zmluva o výpožičke z 24.9.2021, faktúra vystavená žalobcovi spoločnosťou 4H Group s.r.o. z 5.2.2022 č. 20220018, osvedčenie o evidencii vozidla VW Tiguan EČV SC195GD, SMS komunikácia strán sporu z 12.6.2022, zápisnica o trestnom oznámení z 12.6.2022, Uznesenie KS v Trenčíne č.k. 17CoP 6/2022-2351 z 9.2.2022, SMS komunikácia strán z 10.6.2022. 10. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 11. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 12. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 13. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách ak sa zamestnanec písomne dohodne so zamestnávateľom, že pri pracovnej ceste použije cestné motorové vozidlo okrem cestného motorového vozidla poskytnutého zamestnávateľom, patrí mu základná náhrada za každý 1 km jazdy (ďalej len "základná náhrada") a náhrada za spotrebované pohonné látky; ak zamestnanec použije cestné motorové vozidlo na žiadosť zamestnávateľa, odsek 10 sa nepoužije. 15. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách náhrada za spotrebované pohonné látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len "spotreba") uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz"). 16. Keďže žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,69 EUR od 6.2.2022 do zaplatenia, v časti, v ktorej sa domáhal úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 144,69 EUR od 30.1.2022 do 15.4.2024 a rovnako v časti, v ktorej sa domáhal úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 133,29 EUR od 13.6.2022 do 2.6.2024 súd konanie v tejto časti zastavil. 17. Žalobca je otcom a žalovaná je matkou spoločného maloletého dieťaťa (syna), narodeného XX.X.XXXX. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná tým, že mu opakovane bezdôvodne neumožnila styk s maloletým synom, pričom tento styk je upravený rozhodnutím súdu. Žalobca mal tak márne vynaložiť svoje peňažné prostriedky na cestu do Mesta Bojnice, kde sa má styk podľa rozhodnutia súdu uskutočňovať. 18. Zodpovednosť za škodu rodiča, ktorý neumožní druhému rodičovi súdom upravený styk s maloletým dieťaťom bola opakovane judikovaná už staršou (ešte československou) judikatúrou. Ide napr. o rozhodnutie vydané pod R 12/1990, v zmysle ktorého: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas“. Rovnako Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp.zn. 1Cz 24/89 konštatoval: „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal bez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a späť vznikla žalobcovi škoda“. Uvedená judikatúra je akceptovaná aj aktuálnou rozhodovacou činnosťou slovenských súdov. 19. Rovnako aj konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ v situácii, keď má jeden z rodičov rozhodnutím súdu upravený styk s maloletým a tento styk sa neuskutoční z dôvodov, ktoré nastali na strane druhého rodiča, a tento rodič včas vopred neinformoval oprávneného rodiča, že sa styk neuskutoční, má rodič, ktorý je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom právo na náhradu škody voči druhému rodičovi. Táto škoda spočíva môže spočívať aj v peňažných prostriedkoch vynaložených na uskutočnenie cesty oprávneného rodiča do miesta, kde sa mal styk s maloletým dieťaťom uskutočniť. 20. Keďže sa žalobca od žalovanej domáhal náhrady škody, súd musel aj v zmysle vyššie uvedeného posúdiť, či sú na strane žalovanej splnené podmienky jej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Teda súd musel skúmať, či boli splnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie škodcu (v tomto prípade žalovanej). Škoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom poškodený utrpí majetkovú ujmu. 21. Strany ako rodičia maloletého nežijú v spoločnej domácnosti. Momentálne prebieha konanie o rozvod ich manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému, ktoré sa vedie na Okresnom súde Bratislava IV. 22. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 29.1.2022 dostavil do B. H. a že v ten deň sa jeho styk s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať.
23. Žalovaná sa v spore bránila tým, že maloletý sám opakovane vyjadril svoju vôľu, že nechce, aby sa styk žalobcu s maloletým synom uskutočnil. 24. Súd k tomu uvádza, že z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie vyplýva, že žalobca (otec maloletého) bol oprávnený stretávať s a s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod bez prítomnosti matky. Žalovaná (matka maloletého) bola povinná maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť. Súd k tomu ešte uvádza, že dňa 29.1.2022 bola sobota, žalobca teda mal právo na styk s maloletým v uvedený deň. Súd konštatuje, že povinnosť, ktorá vyplýva matke z citovaného uznesenia: „maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť“ zahŕňa aj to, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť vopred aj psychicky tak, aby maloletý bol ochotný sa s otcom stretnúť. Umožnenie styku v súlade s vykonateľným rozhodnutím súdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa mal styk uskutočniť neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody prečo by sa maloletý so žalobcom stretnúť nemohol. Súd je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je vždy to aby malo možnosť stretávať sa s obomi rodičmi. Rodičia majú preto spolupracovať a snažiť sa urobiť všetko preto aby to maloletému umožnili. Súd nemôže poskytnúť ochranu takému správaniu, ktoré javí znaky svojvôle. Žalovaná v konaní nijako nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka, ktorá by jej dňa 21.9.2022 zabránila umožniť maloletému styk so žalobcom ako jeho otcom. Žalobca nemal ani možnosť maloletého vidieť a maloletého nevideli ani policajti, ktorých žalobca privolal a ktorí aj boli v dome žalovanej. Podľa názoru súdu žalovaná svojim správaním nielen, že nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka ale zároveň boli na strane žalovanej naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v tom, že nesplnila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Žalobcovi vznikla ujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk s maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť medzi správaním žalovanej a vznikom ujmy na strane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri preukázaní splnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie toho, kto za škodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinili však postihuje škodcu. Žalovanej nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezavinila a preto súd považoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti za škodu a to zavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je ju preto povinná žalobcovi nahradiť. 25. Súd mal preukázané, že žalobca použil na dopravu do B. H. motorové vozidlo Volkswagen Tiguan, ktoré mal vypožičané od A. M. D.. Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca je podľa osvedčenia vozidla 7,6 l benzínu/100km. Vzdialenosť bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť je 186 km (cesta tam a späť je 372 km, 186 km x 2). Súd žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu škody za spotrebované pohonné látky vo výške 42,89 EUR. 26. Súd ďalej priznal žalobcovi aj náhradu škody, ktorá mu vznikla tým, že vynaložil peňažné prostriedky na ubytovanie dňa 29.1.2022 vo výške 30 EUR. Žalobca tento výdavok odôvodňoval tým že dôvodov, že si zabezpečil ubytovanie boli okolnosti ako vek maloletého, jeho potreby a podmienky v exteriéri. Súd k tomu uvádza, že styk sa mal uskutočniť dňa 29.1. a mal trvať päť hodín. Koniec mesiaca januára je zimné obdobie. Podľa názoru súdu nie je možné požadovať od žalobcu aby tento čas trávil so svojim synom v nejakom detskom kútiku alebo detskom centre, prípadne prechádzkou vonku. Žalobca má právo stráviť čas s maloletým v priestoroch, kde bude mať maloletý pohodlie a súkromie. Keďže žalobca nemá vlastné bytové priestory v mieste bydliska maloletého, bolo odôvodnené, že si na čas styku ubytovanie zabezpečil. 27. Súd nepriznal žalobcovi náhradu škody v tej časti, v ktorej sa domáhal základnej náhrady za každý 1 km jazdy v sume 71,80 EUR, v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd poukazuje na závery Krajského súdu v Trenčíne, uvedené v uznesení č.k. 17Co/77/2023 – 306 zo dňa 30.4.2024. Krajský súd tu v skutkovo obdobnej veci vedenej medzi totožnými stranami sporu uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie prijal skutkový záver o výpožičke vozidla, ktorým mal žalobca cestovať, neobstojí popri tom záver o priznaní (paušálnej) náhrady za opotrebenie vozidla, pretože na základe výpožičky užíva
vypožičiavateľ vec bezplatne. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a jeho právny zástupca k tomu na pojednávaní uviedol, že žalobca má síce auto vypožičané, avšak s vozidlom mu vznikajú náklady, a to na poistenie, údržby, opravu vozidla, motorový olej a podobne. Na všetkých týchto nákladoch sa podieľa žalobca. Náklady sa zvyšujú počtom kilometrov, ktoré žalobca vykonáva, aj keď sa napokon styk neuskutoční. Aj podľa právnej teórie si strany môžu dohodnúť za užívanie veci bezplatne náhradu. Súd k tomu uvádza, že s uvedenou argumentáciou v podstate súhlasí, avšak z pripojenej zmluvy o výpožičke predmetného vozidla nevyplýva, že by sa žalobca bol býval s vypožičiavateľom vozidla dohodol na takejto náhrade za užívanie vozidla. Preto súd ani nemohol uvedenú základnú náhradu v rámci náhrady škody priznať. 28. Ďalším čiastkovým nárokom na náhradu škody, ktorého sa žalobca domáhal bol nárok, ktorý súvisle so stykom s maloletým, ktorý sa mal uskutočniť dňa 12.6.2022. 29. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 12.6.2022 dostavil do B. H. a že v ten deň sa jeho styk s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať. 30. Žalovaná sa v spore bránila tým, že Žalobca sa v SMS komunikácii zo dňa 10.6.2022 sa domáhal styku podľa apelu Okresného súdu Bratislava IV. Na pojednávaní pred uvedeným súdom mali byť rodičia sudcom požiadaní, aby si vyskúšali styk v rozsahu s prespatím. Podľa žalovanej maloletý syn v deň realizácie styku nechcel odísť z domu. O tejto skutočnosti žalovaná žalobcu riadne informovala. 31. Súd k tomu uvádza, že v tom čase bol styk žalobcu s maloletým upravený uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022 , ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Podľa uvedeného uznesenia bol žalobca (otec maloletého) oprávnený stretávať sa s maloletým v období od 1.3.2022 každý nepárny týždeň v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu v od 11.00 hod. do 17.00 hod. Žalovaná (matka maloletého) bola povinná maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť. Súd k tomu ešte uvádza, že dňa 12.6.2022 bola nedeľa nepárneho týždňa, žalobca teda mal právo na styk s maloletým v uvedený deň. Súd konštatuje, že z povinnosť, ktorá vyplýva matke z citovaného uznesenia: „maloletého na stretnutie s otcom včas a riadne pripraviť“ zahŕňa aj to, že matka je povinná maloletého na styk s otcom pripraviť vopred aj psychicky tak, aby maloletý ochotný sa s otcom stretnúť. Umožnenie styku v súlade s vykonateľným rozhodnutím súdu je povinnosť, ktorú matka musí splniť. Žalovaná v čase, keď sa mal styk uskutočniť neuviedla žalobcovi žiadne objektívne dôvody prečo by sa maloletý so žalobcom stretnúť nemohol. Súd je toho názoru, že v najlepšom záujme maloletého dieťaťa je vždy to aby malo možnosť stretávať sa s obomi rodičmi. Rodičia majú preto spolupracovať a snažiť sa urobiť všetko preto aby to maloletému umožnili. Súd nemôže poskytnúť ochranu takému správaniu, ktoré javí znaky svojvôle. Žalovaná v konaní nijako nepreukázala, že by existovala objektívna prekážka, ktorá by jej dňa 21.9.2022 zabránila umožniť maloletému styk so žalobcom ako jeho otcom. Žalobca nemal ani možnosť maloletého vidieť a maloletého nevideli ani policajti, ktorých žalobca privolal a ktorí aj boli v dome žalovanej. Podľa názoru súdu žalovaná svojim správaním nielen, že nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka ale zároveň boli na strane žalovanej naplnené predpoklady vzniku zodpovednosti žalovanej za škodu. Protiprávny úkon žalovanej spočíva v tom, že nesplnila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu. Súd neakceptoval obranu matky, že otec sa mal domáhať styku s prespatím v súlade s apelom Okresného Súdu Bratislava IV. V tom čase bolo vykonateľné len uznesenie Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022, ktoré presne upravovalo čas styku žalobcu s maloletým. Zo skutkových tvrdení v žalobe zároveň vyplýva, že žalobca sa domáhal náhrady škody za styk, ktorý sa mal uskutočniť v nedeľu podľa citovaných uznesení. Pritom je evidentné, že prípadné prespatie odporúčané Okresným súdom Bratislava IV. by sa bolo bývalo uskutočnilo len v noci zo soboty na nedeľu, čiže nehrozilo ani to, že pokiaľ by žalovaná odovzdala maloletého žalobcovi, že by jej ho žalobca po skončení styku nevrátil a domáhal sa styku s prespatím. 32. Žalobcovi vznikla ujma na majetku tým, že musel vynaložiť prostriedky na zakúpenie pohonných hmôt do motorového vozidla, ktoré použil na cestu zo svojho bydliska v H. do B. H., kde sa mal jeho styk s maloletým uskutočniť a tiež náklady na ubytovanie v mieste bydliska maloletého. Aj príčinnú súvislosť medzi správaním žalovanej a vznikom ujmy na strane žalobcu považoval súd za preukázanú. Pri preukázaní splnenia uvedených troch predpokladov všeobecnej zodpovednosti za škodu sa zavinenie
toho, kto za škodu zodpovedá predpokladá. Ak sa preukáže, že škodca spôsobil niekomu škodu porušením právnej povinnosti (dôkazné bremeno postihuje poškodeného), zo zákona sa predpokladá, že škodca škodu zavinil. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať. Dôkazné bremeno o tom, že škodu nezavinili však postihuje škodcu. Žalovanej nepodarilo preukázať, že škodu, ktorá vznikla žalobcovi nezavinila a preto súd považoval za splnený aj posledný predpoklad zodpovednosti za škodu a to zavinenie žalovanej. Súd tak dospel k záveru, že žalovaná je za škodu zodpovedná a je ju preto povinná žalobcovi nahradiť. 33. Súd mal preukázané, že žalobca použil na dopravu do Mesta Bojnice motorové vozidlo Volkswagen Tiguan, ktoré mal vypožičané od A. M. D.. Spotreba vozidla, ktoré použil žalobca je podľa osvedčenia vozidla 7,6 l benzínu/100km. Vzdialenosť bydliska žalobcu od miesta, kde sa mal styk uskutočniť je 186 km (cesta tam a späť je 372 km, 186 km x 2). Súd žalobe v tejto časti vyhovel a priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu škody za spotrebované pohonné látky vo výške 54,06 EUR. 34. Súd nepriznal žalobcovi náhradu škody v tej časti, v ktorej sa domáhal základnej náhrady za každý 1 km jazdy v sume 79,24 EUR, v zmysle zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. Súd poukazuje na závery Krajského súdu v Trenčíne, uvedené v uznesení č.k. 17Co/77/2023 – 306 zo dňa 30.4.2024. Krajský súd tu v skutkovo obdobnej veci vedenej medzi totožnými stranami sporu uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie prijal skutkový záver o výpožičke vozidla, ktorým mal žalobca cestovať, neobstojí popri tom záver o priznaní (paušálnej) náhrady za opotrebenie vozidla, pretože na základe výpožičky užíva vypožičiavateľ vec bezplatne. Žalobca s uvedeným záverom nesúhlasil a jeho právny zástupca k tomu na pojednávaní uviedol, že žalobca má síce auto vypožičané, avšak s vozidlom mu vznikajú náklady, a to na poistenie, údržby, opravu vozidla, motorový olej a podobne. Na všetkých týchto nákladoch sa podieľa žalobca. Náklady sa zvyšujú počtom kilometrov, ktoré žalobca vykonáva, aj keď sa napokon styk neuskutoční. Aj podľa právnej teórie si strany môžu dohodnúť za užívanie veci bezplatne náhradu. Súd k tomu uvádza, že s uvedenou argumentáciou v podstate súhlasí, avšak z pripojenej zmluvy o výpožičke predmetného vozidla nevyplýva, že by sa žalobca bol býval s vypožičiavateľom vozidla dohodol na takejto náhrade za užívanie vozidla. Preto súd ani nemohol uvedenú základnú náhradu v rámci náhrady škody priznať. 35. Súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania, avšak nie v celej uplatnenej časti. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zmenil na pojednávaní žalobu tak, že sa domáhal by mu súd priznal úrok z omeškania odo dňa 16.4.2024, resp. odo dňa 3.6.2024. Vychádzal z toho, že žalovanej boli v uvedené dni doručené platobné rozkazy a vtedy sa aj dozvedela, že je povinná žalobcovi nahradiť škodu za ktorú žalobcovi zodpovedá, ktorá mu vznikla v súvislosti s tým, že sa jeho styk s maloletým neuskutočnil. Súd konštatuje, že žalovanej boli skutočne v uvedených dňoch platobné rozkazy doručené a nepochybne sa najneskôr v uvedených dňoch dozvedela o tom, že je žalobcovi povinná škodu nahradiť. Podľa názoru súdu sa však do omeškania dostala vždy až nasledujúci deň po doručení platobného rozkazu, t.j. v dňoch 17.4.2024 resp. 4.6.2024, keďže škodu mohla dobrovoľne uhradiť až čase, keď sa o nej dozvedela, čo bolo v dňoch keď je boli platobné rozkazy doručené. Súd preto priznal žalobcovi úrok z omeškania z jednotlivých čiastkových nárokoch až odo dní 17.4.2024, resp. 4.6.2024 a žalobu v časti úrokov z omeškania za dni 16.4.2024 a 3.6.2024 zamietol. 36. Súd teda žalobcovi priznal náhradu škody v sumu 126,95 EUR, ktorá pozostávala z nákladov vynaložených na pohonné látky (42,89 EUR + 54,06 EUR) a nákladov na ubytovanie 30 EUR. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí súd žalobu zamietol. 37. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 38. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 39. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 40. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník
41. Súd konštatuje, že žalobca si pôvodne uplatnil proti žalovanej celkový nárok v sume 422,67 EUR (144,69 EUR + 144,69 EUR + 133,29 EUR). Na základe čiastočného späťvzatia žaloby súd zastavil konanie v časti o zaplatenie sumy 144,69 EUR. Žalobe súd vyhovel v časti o zaplatenie sumy 126,95 EUR (42,89 EUR + 30 EUR + 54,06 EUR) a v časti o zaplatenie sumy 151,03 EUR (71,80 EUR + 79,23 EUR) žalobu zamietol. 42. Súd konštatuje, že žalobca procesne zavinil späťvzatie žaloby v sume 144,69 EUR, čo je potrebné hodnotiť ako jeho neúspech v spore, uspel v spore v sume 126,95 EUR a naopak neuspel aj v zostávajúcej časti žalovaného nároku, t.j. v sume 151,03 EUR, v ktorej bol jeho zamietnutý. Úspech žalobcu v pomere k uplatnenému nároku je 30% a úspech žalovanej je 70%. Čistý úspech žalovanej v spore je teda 40 % (70% - 30%) a z uvedeného dôvodu má nárok na náhradu 40 % účelne vynaložených trov konania. Súd preto žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.