Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 6C/44/2024 6124233716 04. 10. 2024 JUDr. Miriam Kohútová, PhD. ECLI:SK:OSPD:2024:6124233716.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD., v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - G. C., H. I. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Štefánikova 4, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. J. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX, zastúpená SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 115,28 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 43,48 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 29.04.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody vo výške 115,28 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 13.2.2022. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu, vedené na Okresnom súde Prievidza pod sp. zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, vedené na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. 13P/91/2019. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20.12.2021, č. k. 18P/54/2019-2309 upravil styk tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 01.03.2022 je žalobca oprávnený na stretnutie s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom v Bojniciach, na Hurbanovom námestí prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Súd zároveň v predmetnom Uznesení upravil styk žalobcu s maloletým počas vianočných sviatkov v roku 2021 a počas novoročných sviatkov v roku 2022 tak, že žalobca je oprávnený stretnúť sa s maloletým dňa 26.12.2021 v 2.1.2022 v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej. Žalovaná vykonateľné súdne rozhodnutie dobrovoľne nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak žalovaná zmarila do dnešného dňa viacero stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s dieťaťom a vytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná
dodržiavať súdne rozhodnutie, ale podľa tvrdení žalovanej to údajné objektívne prekážky na strane dieťaťa neumožňujú. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia išiel dňa 12.02.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta bydliska. Deň pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná žalobcovi stručne oznámila, že maloletý je chorý a styk nie je možné realizovať. Nakoľko žalovaná svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázala zo strany žalobcu bola privolaná hliadka príslušníkov policajného zboru, žalovaná náhradný termín neposkytla. Žalobca si uplatňuje predmetný nárok na náhradu škody, za ktorej vznik zodpovedá žalovaná v dôsledku vyššie uvedeného konania, a ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť a nákladoch na ubytovanie. Žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti - povinnosti v zmysle súdneho rozhodnutia porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 zákona č. 401/1964 Zb. Občiansky zákonník, nakoľko „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí“, čím vedome spôsobila škodu žalovanému, nakoľko jej zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Taktiež s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie je žalovaná povinná predchádzať vzniku škody a omisívne konanie má taktiež za následok vznik škody. Žalobca ďalej poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČSSR z 22.12.1987, sp. zn. 1 Cz 63/87, rozhodnutie Krajského súdu Košice - okolie zo dňa 20.8.2020, sp. zn. 2Co/9/2020, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 30.9.2003, sp. zn. 25 Cdo 2289/2002, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSSR 1Cz 24/89. Vzhľadom na vyššie uvedené má žalobca za to, že žalovaná je zodpovedná za vznik škody, ktorá vznikla žalobcovi, ktorá spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska - Staré Grunty 3546/7A, 841 04 Bratislava, do miesta styku - Kultúrne centrum Bojnice, K. L. XX, XXX XX F. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z Bratislavy do Bojníc 186 km a z Bojníc do Bratislavy 186 km. V zmysle ust. § 7 ods. 1 v spojení s ust. § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 71,80 eur a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 43,48 eur (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 7.02.2022 do 13.02.2022. Pre vyčíslenie nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch na cestu za účelom realizácie styku použitie zákona č. 283/2004 Z. z. o cestovných náhradách zodpovedá podľa žalobcu ustálenej súdnej praxi. 2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná uviedla, že vyjadrenia žalobcu týkajúce sa marenia stykov nesúvisia s predmetom tohto konania a žalovaná má za to, že žalobca tieto súdu uvádza účelovo s cieľom navodiť dojem, že matka bráni žalobcovi v styku s maloletým synom. Žalovaná uviedla, že tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravdivých skutočnostiach, pričom nepravdivosť tvrdení žalobcu bola žalovanou riadne preukázaná v konaní pred OS PD. Maloletý bol odo dňa 02.02.2022 chorý, mal teploty, sople , bral ATB a jeho zhoršený zdravotný stav pretrvával aj v čase styku dňa 12.02.2022. žalovaná riadne a vopred informovala žalobcu o nepriaznivom zdravotnom stave maloletého. Tvrdila, že si riadne splnila svoju prevenčnú povinnosť a nemôže byť zodpovedá za škodu v prípade, ak táto vznikla samotným konaním žalobcu, ktorej náhradu si žalobca v konaní uplatňuje. Jednoznačne v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody. Žalovaná nesúhlasí s náhradou cestovných výdavkov. 3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcov strán sporu, oboznámením obsahu zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 12.02.2022 čl. 11, technického preukazu OMV VW Tiguan z čl.19, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2309 zo dňa 20.12.2021, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 10.05.2024, fotokópií SMS správ z čl. 10, 37 až 40, fotokópie potvrdenia o zdravotnom stave maloletého dieťaťa zo dňa 03.02.2021, písomného vyjadrenia žalobcu vo veci zo dňa 13.06.2024, ostatných listinných dôkazov v spise založených a zistil nasledovný skutkový stav: 4. Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20.12.2021, č. k. 18P/54/2019-2309, upravil styk tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 01.03.2022 je žalobca oprávnený na stretnutie s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná
maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom v F., L. K. L., pred kultúrnym domom prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Súd zároveň v predmetnom Uznesení upravil styk žalobcu s maloletým počas vianočných sviatkov v roku 2021 a počas novoročných sviatkov v roku 2022 tak, že žalobca je oprávnený stretnúť sa s maloletým dňa 26.12.2021 a 2.1.2022 v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej. 5. Z trestného oznámenia podaného žalobcom na OR PZ Prievidza, Obvodné oddelenie zo dňa 12.02.2022, vyplýva, že žalobca v uvedený deň podal trestné oznámenie na žalovanú z dôvodu, že jej 11.02.2022 pripomenul, že nasledujúci deň si príde pre syna. Žalovaná reagovala tým, že dieťa je choré, na styk nemôže ísť. Dňa 12.02.2022 sa dostavil pre maloletého na námestie v Bojniciach a zaslal matke SMS, že čaká na odovzdanie syna, odpísala, že B. je stále chorý a nedovezie ho. Potom jej napísal, že ide pred jej dom, že klame, zámerne kazí styk a nech B. nachystá. Pred jej domom jej napísal, nech mu syna odovzdá, odpísala, že B. je chorý, nikam nepôjde. Napísal jej, že žiadne lekárske potvrdenie mu neposlala. Privolal policajnú hliadku, ktorú otec žalovanej vpustil do domu. Žalovaná hliadke ukázala správu od lekárky B. H. K., ošetrujúcej lekárky dieťaťa. 6. Z SMS komunikácie medzi žalobcom a žalovanou z obdobia od 11.02.2021 do 12.02.2022 bolo zistené, že dňa 11.02.2022 na SMS správu žalobcu – „zajtra odovzdanie a styk o 12h na námestí podľa NO“. Žalovaná žalobcovi oznámila, že „B. je ešte stále chorý, ešte nedobral antibiotika, zajtra ešte nebude môcť ísť. Za zajtrajšok ti poskytnem náhradný termín“. Na to žalobca „v živote si neposkytla za žiadne zmarené termíny náhradný styk. Maríš styk opakovane a celkom zjavne zámerne. Zajtra si prídem pre syna, nachystaj ho na styk podľa NO“. Na túto SMS správu žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. Dňa 12.02.2022 o 11.52 hod. žalobca žalovanej oznámil, že je na námestí, čaká na odovzdanie. Žalovaná žalobcovi oznámila: ,,Písala som ti, že B. je ešte stále chorý a berie anitibiotiká, že dnes nemôže ísť“. Žalobca na uvedenú správu žalovanej odpovedal: ,,Zámerne maríš styk, vytváraš prekážky, klameš, Idem pred dom, nachystaj B. na odovzdanie, rešpektuj uznesenie súdu“. Vzápätí jej oznámil, že je pred domom a vyzval žalovanú, aby mu syna odovzdala. Na ďalšiu SMS správu žalovaná žalobcovi o 12.15 hod. oznámila, že „Vieš o tom, že je B. ešte chorý“. Žalobca v SMS o 12.17 hod.: „Neposlala si do dnešného dňa žiadne lekárske potvrdenie s viditeľnou pečiatkou, okrem toho, nejde o prekážku v styku. Odovzdaj mi B.“, žalovaná mu oznámila: „Policajti aj minulý týždeň videli lekársku správu s pečiatkou“. 7. Z fotokópie technického preukazu motorového vozidla značky Volkswagen Tiguan, EVČ: H. (čl. 19 spisu) vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla je M. D., ktorý na základe zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021 uzavretej podľa § 659 a nasl. Občianskeho zákonníka medzi ním ako požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom vypožičal vyššie uvedené motorové vozidlo žalobcovi počnúc dňom 29.5.2021 na dobu neurčitú. Dátum prvej evidencie vozidla je v technickom preukaze deň 27.8.2018 a okrem iných technických údajov spotreba paliva 7,6 litrov na 100 km. Obsah zmluvy o výpožičke je v spise založený na čl. 16. 8. Z potvrdenia B. H. K. zo dňa 03.02.2022 o zdravotnom stave maloletého B. C. vyplýva, že dieťa je aktuálne choré, užíva antibiotiká od 3.2.2022 pre katar horných dýchacích ciest. 9. Právna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že trvá na podanom návrhu. Žalovaná uviedla, že syn je chorý, bez toho aby preukázala lekárske potvrdenie, resp. inak preukázala žalobcovi alebo policajtom, ktorí sa dostavil na miesto trvalého pobytu maloletého Žalovaná náhradný termín neposkytla, aj keď tak uviedla v SMS komunikácii. Žalobca si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložení nákladov súvisiacich s cestou do miesta bydliska maloletého a späť. Žalovaná týmto konaním porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle OZ a žalobcovi svojim konaním spôsobila tak škodu. Škoda spočíva v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť. Cesta z Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. Choroba maloletého ako objektívny dôvod nemožnosti realizácie styku však nebol žalovanou náležite preukázaný najmä z dôvodu, že žalovaná nemala záujem predložiť žalobcovi potvrdenie zo zdravotnej dokumentácie, či sprostredkovať ani len krátke stretnutie, kde by žalovaný aspoň videl skutočný zdravotný stav
svojho syna, čo u žalobcu vytvára dôvodné podozrenie o dôveryhodnosti tvrdenia žalovanej o natoľko závažnom zdravotnom stave maloletého aby bol ako objektívna prekážka spôsobilá nerealizovať styk so žalobcom ako otcom maloletého. Nie je pravdou, že na splnenie prevenčnej povinnosti zo str. žalovanej postačuje stručné oznámenie žalobcovi o tom, že maloletý je chorý. Ani samotná choroba totiž nevylučuje vo všetkých prípadoch nemožnosť a realizáciu styku rodiča s dieťaťom. Zároveň v tomto prípade ide o preukázateľne dlhodobé a účelové konanie matky, ktorá vytvára obštrukcie za účelom znemožnenia realizácie styku žalobcom s jeho dieťaťom. Uvedené deklaroval aj tunajší súd vo viacerých konaniach a konkrétne v súvislosti s porušením prevenčnej povinnosti žalovanej: sp.zn. 12C/3/2023, sp.zn. 10C/49/2022. 10. Právna zástupkyňa žalovanej vo svojej výpovedi uviedla, že chorobu maloletého ako skutočnosť, pre ktorú sa styk žalobcu s maloletým neuskutočnil, treba považovať za objektívnu prekážku a nie je preto možné zo str. žalobcu uplatňovať si voči žalovanej nárok na náhradu škody za zmarený styk. Zároveň poukázala na skutočnosť, že KS v BB v rozhodnutí sp.zn. 15CoP/336/2011 poukázal na skutočnosť, že akceptovať nezrealizovanie styku je možné len v prípade objektívnej prekážky, ako je napr. choroba dieťaťa. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaná porušila svoju prevenčnú povinnosť, žalovaná žalobcu o vzniku objektívnej prekážky informovala bezodkladne po jej vzniku dňa 2.2.2022 a zároveň aj pred plánovaným stykom dňa 11.2.2022 informovala žalobcu o skutočnosti, že choroba maloletého pretrváva, čo je dokladované SMS správami. Tvrdenia žalobcu, že žalovaná nemala záujem predložiť žalobcovi potvrdenie zo zdravotnej dokumentácie maloletého a že toto nepredloženie vyzýva na podozrenie o dôveryhodnosti tvrdení. Žalovaná nie je povinná zasielať žalobcovi lekárske správy. Skutočnosť, že maloletý je chorý žalobcovi riadne oznámila. V uznesení KS v TN zo dňa 31.3.2021, sp.zn. 5CoP/13/2021: „ak otec maloletého má k takýmto informáciám matky výhrady, nič mu nebráni, aby ako otec maloletého dieťaťa nahliadol do zdravotnej dokumentácie a nechal si z nej urobiť ftc“. Nakoľko choroba dieťaťa je považovaná za objektívnu prekážku a žalovaná si riadne splnila svoju prevenčnú povinnosť, navrhuje, aby súd žalobu zamietol. Žalovaná spochybnila vyčíslenie nákladov žalobcu v návrhu. Motorové vozidlo, na ktorom sa do bydliska maloletého dostavil, nie je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca mal v uvedenom období uzavretú zmluvu o výpožičke vozidla. V uznesení KS v TN sp.zn. 17Co/77/2023 zo dňa 30.4.2024, v bode 20. je uvedené, že pokiaľ súd prvej inštancie prijal skutkový záver o výpožičke vozidla, ktorým mal žalobca cestovať, neobstojí záver o priznaní paušálnej náhrady za opotrebenie vozidla, pretože na základe výpožičky užíva vypožičiavateľ vec bezplatne. V dôsledku uvedeného má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko výpožička je bezplatná. 11. Podľa § 415 OZ, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 12. Podľa § 420 ods. 1 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 13. Podľa § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 14. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že žaloba žalobcu je čiastočne dôvodná. 15. Ustanovenie § 415 zakotvuje všeobecnú preventívnu povinnosť počínať si tak, aby sa nikomu neškodilo. Táto povinnosť je vyjadrená slovami, že každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. Ak bola porušená konkrétna povinnosť, použijú sa predovšetkým zodpovednostné následky upravené v konkrétnych ustanoveniach Občianskeho zákonníka, prípadne iného všeobecne záväzného právneho predpisu. Ak neboli porušené konkrétne povinnosti vymedzené v týchto ustanoveniach a určitým konaním alebo nekonaním sa zasiahlo do chránených statkov uvedených v § 415, ktorým sa spôsobila určitá škoda na týchto statkoch, treba si položiť otázku, či ten, kto takto zasahoval, si počínal tak, aby nedochádzalo ku škodám, alebo či si takto nepočínal. Ak si tak nepočínal, porušil povinnosť uloženú mu v § 415 a z porušenia tejto povinnosti mu vznikne zodpovednosť za škodu. Porušenie preventívnej povinnosti uvedenej v § 415 sa stáva dôvodom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škody, pokiaľ sa nedokáže porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia, či už Občianskeho zákonníka alebo iného zákona. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví, majetku, na prírode alebo na životnom prostredí, vznikne všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420. Preventívnu povinnosť ukladá § 415 každému, t.j. tak fyzickým, ako aj právnickým osobám.
16. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie, pričom zavinenie škodcu sa podľa zákona predpokladá (prezumpcia zavinenia). Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných povinností zákonom uložených, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pri občianskoprávnej zodpovednosti za škodu vzniká záväzkovoprávny vzťah medzi tým, kto za škodu zodpovedá, a medzi poškodeným. Obsahom tohto vzťahu je právo poškodeného požadovať náhradu škody a povinnosť toho, kto podľa zákona za škodu zodpovedá, škodu nahradiť. V odseku 1 je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť (pričom nezáleží na tom, či ide o povinnosť vyplývajúcu z určitého záväzkovoprávneho vzťahu alebo o povinnosť uloženú priamo zákonom) a porušením tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. Ďalšou podmienkou vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu je aj zavinené konanie škodcu, aj keď zavinenie škodcu sa podľa odseku 3 predpokladá. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem zavinenie. Pri vymedzení tohto pojmu treba vychádzať z toho, že zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Naproti tomu príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti, a výsledkom, t.j. škodou. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah je založený na dvoch zložkách: na zložke vedomostnej a zložke vôľovej. Vedomostnou zložkou rozumieme vnímanie, t.j. odraz predmetov a javov v zmyslových orgánoch, ako aj predstavu predmetov a javov, ktoré subjekt vnímal skôr, alebo ku ktorému dospel úsudkom na základe znalostí alebo skúseností. Vôľovou zložkou sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Pri úmyselnom zavinení je zastúpená tak vedomostná, ako aj vôľová zložka zavinenia. Pri nedbanlivosti je daná len vedomostná zložka. Pokiaľ odsek 3 ráta s prezumpciou zavinenia, nemá na mysli určitý stupeň zavinenia. V tomto ustanovení sa predpokladá iba nedbanlivostné zavinenie. Existenciu úmyslu treba dokázať. 17. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že Okresný súd Prievidza uznesením zo dňa 20.12.2021, č. k. 18P/54/2019-2309, upravil styk tak, že žalobca je oprávnený stretávať sa s maloletým každý týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a s účinnosťou od 01.03.2022 je žalobca oprávnený na stretnutie s maloletým každý párny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej a každý nepárny týždeň v kalendárnom roku vždy v sobotu od 11.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej, ktorá je povinná maloleté dieťa na stretnutie so žalobcom včas a riadne pripraviť a stretnutie umožniť s tým, že žalobca si maloletého riadne na styk pripraveného pred kultúrnym domom v Bojniciach, na Hurbanovom námestí prevezme a na tom istom mieste maloletého žalovanej vráti. V prípade, že sa styk žalobcu s maloletým neuskutoční v súdom určenom čase z dôvodu objektívnej prekážky na strane dieťaťa, žalovaná je povinná umožniť žalobcovi styk s maloletým v rovnakom rozsahu v náhradnom termíne. Súd zároveň v predmetnom Uznesení upravil styk žalobcu s maloletým počas vianočných sviatkov v roku 2021 a počas novoročných sviatkov v roku 2022 tak, že žalobca je oprávnený stretnúť sa s maloletým dňa 26.12.2021 a 2.1.2022 v čase od 12.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti žalovanej. Rovnako bolo nesporné, že dňa 12.02.2022 bol žalobca oprávnený realizovať styk s maloletým dieťaťom a že k tomuto styku nedošlo. 18. Predmetom súdneho konania bolo posúdenie zodpovednosti žalovanej za škodu - vynaložené cestovné náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého dieťaťa v Bojniciach za účelom realizovania styku dňa 12.02.2022, ktorý žalobcovi nebol umožnený a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla zabrániť a jej vznik nezavinila. 19. Z predloženej SMS komunikácie medzi stranami bolo preukázané, že dňa 11.02.2022 o 19.24 hod. žalovaná žalobcovi oznámila, že „B. je ešte stále chorý, ešte nedobral antibiotiká, zajtra ešte nebude
môcť ísť. Za zajtrajšok ti poskytnem náhradný termín“. Pretože žalobca žalovanej neveril, žiadal ju, aby maloletého na styk nachystala. Dňa 12.02.2022, keď styk žalovaná neumožnila, vyzval ju žalobca na predloženie lekárskej správy s viditeľnou pečiatkou, na čo dostal odpoveď, že ju policajti minulý týždeň videli. Žalovaná nepoprela tvrdenie žalobcu, že na jeho výzvu mu neposlala potvrdenie od lekára o zdravotnom stave maloletého. Z predloženej lekárskej správy žalovanou zo dňa 03.02.2022 vyplýva, že od tohto dňa bol maloletý chorý, bola mu nasadená antibiotická liečba. 20. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k právnemu názoru, že žalovaná si riadne nesplnila svoju prevenčnú povinnosť podľa cit. ust. § 415 Občianskeho zákonníka, pretože chorobu dieťaťa žalobcovi náležite nepreukázala. Napriek tomu, že žalovaná mala k dispozícii lekársku správu o zdravotnom stave dieťaťa už dňa 03.02.2022. Hoci žalobca žalovanú žiadal o zaslanie lekárskej správy o zdravotnom stave dieťaťa, žalovaná na jeho výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Za tohto stavu nemožno žalobcovi vyčítať, keď žalovanej nedôveroval, pretože ich vzájomné vzťahy sú problematické, že sa dňa 12.02.2022 do miesta bydliska maloletého na styk s ním dostavil. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že vzniku objektívnej prekážky žalobcu bezodkladne informovala 2.2.2022 a aj 11.02.2022 a nie je povinná mu posielať lekárske správy a žalobca si mohol zdravotný stav maloletého overiť u jeho ošetrujúcej lekárky, súd udáva, že lekárska správa bola zo dňa 03.02.2022, maloletému bola nasadená liečba antibiotikami a z uvedeného je zrejmé, že jeho stav sa mohol a mal zlepšovať, lebo inak by bola žalovaná určite vyhľadala lekársku starostlivosť a liečba by bola zmenená. 21. Súd poukazuje aj na to, že ani v deň styku, v sobotu 12.02.2022, kedy už žalobca nemal žiadnu možnosť informovať sa na zdravotný stav svojho syna u jeho ošetrujúcej lekárky, keď za maloletým prišiel, mu žalovaná lekársku správu, ktorú žiadal od nej, nepredložila, hoci ju mala k dispozícii a ani nijakým iným spôsobom nepreukázala, že styk žalobcu s dieťaťom bol dňa 12.02.2022 pre jeho zlý zdravotný stav vylúčený. 22. Dôležité je podľa názoru súdu aj to, že v predmetnej lekárskej správe zo dňa 03.02.2022, v ktorej je síce uvedené, že maloletý je chorý a užíva antibiotiká, absentuje stanovisko lekárky, či vzhľadom na zistený zdravotný stav dieťaťa vylučuje možnosť styku žalobcu s dieťaťom (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 21.2.2021, sp. zn. 20Cdo 4498/2009). 23. Na vyššie zistený skutkový stav veci možno použiť súdne rozhodnutie sp. zn. 1Cz 63/87 NS ČSR - R 12/90, v ktorom bola riešená otázka zodpovednosti rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy v situácii, keď včas neinformuje o objektívnej prekážke brániacej uskutočniť styk, kedy matka zodpovedá pri ochorení dieťaťa za škodu v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti. V prejednávanej veci išlo o túto situáciu, pretože žalovaná si oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k žalobcovi riadne (dostatočne) nesplnila. 24. Súčasne súd poukazuje aj na rozsudok NS ČR vo veci vedenej pod sp. zn. 20Cdo/4498/2009 zo dňa 21.2.2011 riešiaci otázku styku dieťaťa v prípadoch jeho ochorenia, čo závisí od konkrétnych okolností každého prípadu. Podľa názoru súdu dieťa môže ochorieť neplánovane, subjektívne ťažkosti dieťaťa sa môžu prejavovať rôzne, tieto sú následne predmetom ďalších vyšetrení a testov, ktoré závažnosť ochorenia potvrdia alebo vylúčia. V prejednávanej veci žalovaná žalobcovi len oznámila, že maloletý je chorý, z ktorého dôvodu sa jeho styk so žalobcom nebude môcť uskutočniť bez toho, aby svoje tvrdenie kvalifikovaným spôsobom preukázala, prípadne lekárskou správou preukázala zhoršený stav dieťaťa. Je síce možno stotožniť sa s tvrdením žalovanej, že nie je a teda ani v danom prípade nebola povinná preukazovať zlý zdravotný stav maloletého žalobcovi práve lekárskymi správami, bolo však jej povinnosťou akýmikoľvek inými dôkazmi, preukázať, že zdravotný stav maloletého neumožňuje v daný deň (12.02.2022) stretnutie so žalobcom. Nijaký takýto dôkaz však žalovaná v priebehu konania súdu nepredložila. 25. S poukazom na vyššie zistené skutočnosti bol súd toho názoru, že žalobca preukázal všetky predpoklady subjektívnej zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla vynaložením cestovných nákladov dňa 12.02.2022 za účelom realizácie styku s maloletým dieťaťom. 26. Pokiaľ ide o rozsah náhrady škody podľa § 442 Občianskeho zákonníka, súd posudzoval aj účelnosťou použitia vlastného motorového vozidla žalobcom, ktorá bola opodstatnená vzhľadom na nízky vek dieťaťa (tri roky), vymedzený čas styku žalobcu s dieťaťom, vzdialenosť medzi miestom
bydliska žalobcu a miestom bydliska, resp. miestom stretnutia žalobcu s dieťaťom, ako aj na vtedajšiu situáciu na území Slovenska – ochorenia Covid 19, kedy cestovanie individuálnou dopravou bolo bezpečnejšie ako cestovanie hromadnými dopravnými prostriedkami. 27. Cesta žalobcu z miesta bydliska v Bratislave do miesta styku Bojnice dňa 30.10.2021 a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. Podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 Zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v znení neskorších predpisov, si žalobca uplatnil základnú náhradu v sume 71,80 eur ( 0,193 eur x 372 km) podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 143/2019 Z.z. Žalovaná spochybnila vyčíslenie týchto nákladov z dôvodu, že motorové vozidlo, na ktorom sa do bydliska maloletého dostavil, nie je vo vlastníctve žalobcu. Žalobca mal v uvedenom období uzavretú zmluvu o výpožičke vozidla a poukázala na závery KS v TN sp.zn. 17Co/77/2023 zo dňa 30.4.2024, ktorý v bode 20. uznesenia uviedol, že nad rámec uvedeného odvolací súd k otázke nesprávneho právneho posúdenia veci uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie prijal skutkový záver o výpožičke vozidla, ktorým mal žalobca cestovať , neobstojí záver o priznaní paušálnej náhrady za opotrebenie vozidla, pretože na základe výpožičky užíva vypožičiavateľ vec bezplatne. Súd na základe vykonaného dokazovania sa v tomto smere stotožňuje s námietkou žalovanej a má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno nepreukázal náklady za opotrebenie vozidla a z dôvodu, že výpožička je bezplatná v tejto časti návrh žalobcu zamietol ako nedôvodný. 28. Náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 42,38 eur, žalobca súdu riadne preukázal odôvodnením vychádzajúcim z priemerných cien pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky na prepočet ceny benzínu natural 95 oktánový od 07.02.2022 do 13.02.2022. Pri spotrebe vozidla 7,6 l na 100 km, predstavuje náhrada 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov, čo v prepočte na aktuálne vtedy ceny benzínu tvorí sumu 43,48 eur a súd mu priznal takto uplatnenú náhradu ako náhradu účelne vynaloženú v súvislosti so stykom dieťaťa. 29. Podľa § 517 ods.2 OZ v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. patrí žalobcovi úrok z omeškania v uplatnenej výške 5 % ročne od 29.04.2024, t.j. odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby žalovanej. Ide o nárok na náhradu škody, kde čas plnenia nie je určený zákonom a ani súdnym rozhodnutím, žalovaná bola prvýkrát vyzvaná na náhradu škody až doručením žaloby, preto sa dostala do omeškania deň nasledujúci po doručení žaloby. Nakoľko si žalobca uplatnil nárok na úrok z omeškania nad rámec priznanej náhrady, súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. 30. Žalobca bol v konaní v časti sporu úspešný a preto by mu patrila náhrada trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa však súd žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP nepriznal. Samotná žalovaná v priebehu konania poukazovala na správanie žalobcu, ktorý podáva identické žaloby za každý jednotlivý deň zmareného styku, pričom ide aj o dni nasledujúce po sebe . Podľa žalobkyne žalobca tak koná účelovo, v snahe spôsobiť jej škodu. Žalobca svoje rozhodnutie podávať samostatné žaloby nijako nevysvetlil, a to aj napriek námietkam žalovanej v priebehu konania. Podľa právneho názoru súdu, dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP nepriznal, spočívajú v procesnom správaní žalobcu. Žalobcovi nič nebránilo podať žalobu, v ktorej si uplatní svoje nároky na náhradu škody za viacero dní (v tomto prípade za dva po sebe nasledujúce dni), pričom podľa povahy jeho nárokov ide o totožné škody z titulu cestovných nákladov, o totožný okruh sporových strán a všetky veci aj (aspoň čiastočne) skutkovo spolu súvisia. Zo strany žalobcu ide podľa názoru súdu o zjavné zneužitie práva, ktoré podľa čl. 5 Základných princípov CSP nemôže požívať právnu ochranu. Podávanie samostatných žalôb za každý jeden zmarený styk, pričom ide o takmer identické žaloby, neúčelne predražuje spôsob domáhania sa súdnej ochrany žalobcu, na ktorom podľa názoru súdu sa nemôže spolupodieľať žalovaná v podobe náhrady trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti.