Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 19C/48/2024 6124291687 28. 11. 2024 JUDr. Ivana Macková ECLI:SK:OSPD:2024:6124291687.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. - G. C., H. I. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Bratislava - Staré Mesto, Štefánikova 4, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. J. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX, zastúpenej SOUKENÍK-ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 130,89 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 130,89 eur od 30.5.2022 do 12.6.2024 zastavuje. II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 51,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy 51,65 eur od 13.6.2024 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. III.
V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
IV. Žalovanej priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 21,08%, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresný súd Banská Bystrica (ako upomínací súd) domáhal zaplatenia sumy 130,89 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 30.5.2022 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že mu vznikla škoda spočívajúca vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého dieťaťa a späť. Uviedol, že na základe uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022, ktorým bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021 č.k. 18P/54/2019-2309, bol styk žalobcu s maloletým synom upravený v období od doručenia rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa mal žalobca prevziať od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F. K. L. K. C. F., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá, a v období od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F. K. L. K. C. F. a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Zároveň súd uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Žalovaná však súdne rozhodnutie nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 150 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 29.5.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta svojho
bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, čo sa zaobišlo bez náležitej odozvy žalovanej. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len neumožnila maloletého vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov polície a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Poukázal aj na § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je podľa žalobcu daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z F. M. F. a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z F. M. F. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je vo výške 79,24 eur a náhrada za spotrebované pohonné látky vo výške 51,65 eur. 2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, proti ktorému podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznala. Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukázala na to, že dňa 27.5.2022 ju žalobca kontaktoval SMS správou, ktorou ju informoval, že si syna vyzdvihne ako „minule“, a teda že si syna vyzdvihne o 9:00 hod. na námestí a žalovanej ho vráti v nedeľu o 17:00 hod. v súlade s uznesením Okresného súdu Bratislava IV. V tomto uznesení išlo o odporúčaný rozsah styku, nie rozhodnutie. Žalovaná trvala na dodržiavaní v uvedenom období právoplatného rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne o úprave styku zo dňa 9.2.2022. Žalovaná uviedla, že žalobca bol už v predchádzajúcich stykoch informovaný o tom, že dieťa odmieta styk s otcom na prespanie. Žalovaná popierala tvrdenie žalobcu, že dieťa na styk so žalobcom riadne nepripravila v zmysle súdneho rozhodnutia, ako aj tvrdenie, že by dieťa mala zastrašovať a rozrušovať. Žalobca, hoci bol s rozhodnutím súdu riadne oboznámený a z jej strany opakovane informovaný o nemožnosti uskutočniť styk v rozsahu celého víkendu s prespaním, toto neakceptoval. Žalovaná zastávala názor, že si splnila prevenčnú povinnosť, keď žalobcu opakovane informovala, že syn odmieta realizáciu styku na prespanie. Uvádzala, že maloletého na styk s otcom vždy riadne pripravovala a snažila sa ho rovnako riadne motivovať, napriek tomu dieťa v deň styku opätovne odmietlo styk s otcom a nechcelo ísť z domu. Ďalej žalovaná uviedla, že aj napriek tomu, že maloletý sa so žalobcom nechcel stretnúť, žalobca ako vždy privolal do miesta bydliska dieťaťa hliadku polície, hoci mu je známe, že polícia násilím maloletého žalobcovi neodovzdá. Žalobcovi je tiež známe, že všetky trestné oznámenia, ktoré na ňu podal z dôvodu, že dieťa odmieta styk s ním, boli zamietnuté. Žalovaná uviedla, že skutočnosť, že dieťa odmieta styk so žalobcom, nie je následkom jej konania. Ona už od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta styk so žalobcom a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný. Z toho dôvodu žalobcovi opakovane, aj za účasti kolíznej opatrovníčky, navrhovala styky realizovať postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek tomu žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne odmieta a trvá na styku v rozsahu na prespanie bez prítomnosti žalovanej. Napriek všetkým uvedeným skutočnostiam žalobca sa dostavil do miesta bydliska maloletého syna a žiadal o jeho vydanie nad rámec rozhodnutia súdu. Podľa názoru žalovanej konanie žalobcu je možné považovať za účelové, zneužívajúce právo, ktoré by nemalo požívať právnu ochranu. Uvedené správanie žalobcu spôsobilo, že maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za čo ona (žalovaná) v žiadnom prípade nezodpovedá. Podľa jej názoru je podaná žaloba nedôvodná, ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť. Poukázala na účelové konanie žalobcu, ktorý voči žalovanej podal niekoľko takmer identických žalôb o náhradu škody, pričom predmet podaných žalôb je stále totožný. Žalobca žiada od žalovanej úhradu náhrady údajnej vzniknutej škody za niekoľko (prevažne aj po sebe idúcich) dní. Poukazuje tiež na skutočnosť, že samotné návrhy žalobcu obsahujú takmer identický text. Je toho názoru, že žalobca takto koná v záujme poškodenia žalovanej, na čo žalovaná poukazuje počas konania pred Okresným súdom Prievidza, ako aj počas rozvodového konania a zároveň účelovo s poukázaním na vzniknuté trovy konania.
3. Žalobca označil odpor za nedôvodný a pridržiaval sa tvrdení uvedených v žalobe. 4. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, oboznámením obsahu uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, SMS komunikácie žalobcu so žalovanou, zápisnice o trestnom oznámení žalobcu zo dňa 29.5.2022, ftc. technického preukazu, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, odporu proti platobnému rozkazu zo dňa 27.6.2024, vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.7.2024, oznámenia Okresného súdu Bratislava IV z 22.3.2022, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 5. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy stretávania počas vianočných sviatkov v roku 2021 a novoročných sviatkov 2022) tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk žalobcu s maloletým B. v období odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na L. K. C. F., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá a v období od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu C. F., nachádzajúceho sa na L. K. C. F., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 18P/54/2019. 6. Z oznámenia Okresného súdu Bratislava IV z 22.3.2022 vyplýva, že v rozvodovom konaní vedenom na uvedenom súde pod sp. zn. 13P/91/2019 súd apeloval na rodičov a odporúčal im styk dieťaťa s otcom postupne rozširovať. Na pojednávaní nebolo rozhodnuté o zmene úpravy styku. 7. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že v dňa 27.5.2022 žalobca oznámil žalovanej, že na druhý deň príde pre dieťa tak ako minule, aby ho nachystala na styk. Na otázku žalovanej žalobca vysvetlil pojem „minule“ tak, že príde na 9-tu hodinu a bude čakať na námestí. Žalovaná žalobcovi uviedla, že v právoplatnom rozhodnutí KS TN je styk určený v sobotu od 10:00 do 15:00 hod. tohto istého dňa a v nedeľu od 11:00 do 17:00 toho istého dňa. Žalobca poukazoval na to, že žalovaná na pojednávaní v F. súhlasila s rozšírením styku, na čo žalovaná reagovala, že išlo len o doporučenie súdu (v BA) a právoplatné je uznesenie KS TN z 9.2.2022. Dňa 28.5.2022 o 8:56 hod. žalovaný napísal žalovanej, že čaká na námestí. Žalovaná na to reagovala: „B. nechce ísť, plače, že nejde za tatkom“, na čo žalobca odpovedal: „ No určite ... zase staré známe klamstvá... máš ešte čas ho prichystať, počkám do 10h, môžeš si rozmyslieť svoje konanie. Po 10 hodine žalobca napísal: “Je po 10h, kde ste?“, na čo žalovaná odpísala: „B. sa stále nechce ísť, plače, že nejde“. Žalovaný jej oznámil, že ide pred dom pre syna, následne ju vyzval na odovzdanie syna. Žalovaná opakovanie uviedla, že B. nechce ísť, plače. Dňa 29.5.2022 o 8:07 žalobca napísal: K. B., prídem si preňho“. O 10:55 hod. napísal: „Čakám na námestí“. O 11:02 hod. mu žalovaná odpísala: „ B. nechce ísť, plače, že nejde.“ Žalobca jej oznámil, že ide pred dom a následne ju vyzval na odovzdanie syna. Žalovaná mu odpísala, že B. stále nechce ísť, plače, že nechce spinkať u tatka a že nejde za tatkom. Žalobca opakovane vyzýval na odovzdanie syna. 8. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne privolal hliadku polície, ale k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície. 9. Z predloženého technického preukazu č. D. XXXXXX bolo zistené, že N. D. je evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: H.. Podľa údajov v technickom preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete (O.) vyplýva, že počas 21. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,827 eur/liter.
10. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. N. D., ako požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: H. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú. 11. Žalovaná nárok žalobcu na náhradu škody neuznávala z dôvodu, že za túto škodu nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukazovala na to, že otec sa domáhal realizácie styku s dieťaťom počas celého víkendu neprerušene, hoci vykonateľné rozhodnutie súdu upravovalo styk dieťaťa s otcom v sobotu a nedeľu bez prespania. Žalovaná uvádzala, že maloletý syn napriek jej presviedčaniu odmietal ísť za otcom, nechcel u otca spať. O týchto skutočnostiach žalobcu riadne informovala. Žalobca napriek tomu do miesta bydliska dieťaťa opakovane privoláva hliadky polície, čím u maloletého vyvoláva stres. Žalovaná uviedla, že žalobcovi poskytuje pravidelnú súčinnosť, komunikuje s ním a koná tak, aby škoda nebola spôsobená. Žalovaná zastávala názor, že je potrebné mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa, aby neutrpel jeho psychický vývin. Poukázala tiež na zneužívanie práva žalobcom, nakoľko tento sa domáha náhrady cestových výdavkov vo viacerých takmer identických žalobách o náhradu škody a podľa jej presvedčenia takto koná v záujme jej poškodenia. Na pojednávaní právna zástupkyňa žalovanej zopakovala, že žalovaná sa snažila maloletého motivovať na styk so žalobcom pozitívnym prístupom, menovaním aktivít, ktoré môže maloletý s otcom vykonávať, hovorila mu, že tatko sa na neho teší. Napriek uvedenému maloletý styk s otcom dňa 29.05.2022 odmietol, nakoľko ho negatívne ovplyvnila situácia, ktorá sa odohrala v prechádzajúci deň 28.05.2022 (dieťa sa nechcelo stretnúť so žalobcom, ktorý privolal políciu). Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.04.2024, sp. zn. 17Co/77/2023 a na to, že žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla, ktoré používa na cestu za účelom uskutočnenia styku s maloletým, za ktoré si uplatňuje náhradu cestovných výdavkov. Žalobca na uvedený účel využíva vozidlo na základe zmluvy o výpožičke, ktorá je bezodplatná. Tvrdenie žalobcu, že na nákladoch ako je povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, údržba, výmena pneumatík sa podieľa žalobca výlučne sám, nebolo v konaní nijakým spôsobom preukázané, či vydokladované. Zo zmluvy o výpožičke výdavky žalobcu nevyplývajú, a preto má žalovaná za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k cestovným nákladom. Poukázala na to, že už v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 6C/44/2024 nebola náhrada škody v tejto časti priznaná, keďže žalobca nepreukázal náklady za opotrebenie vozidla. 12. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v konaní uviedol, že žalovanú pred príchodom na styk s dieťaťom upozornil prostredníctvom SMS správy na svoj príchod, na čo žalovaná reagovala tým, že dieťa s ním nechce ísť, čo však ničím nepreukázala. Vzhľadom na podozrenie z tendenčných tvrdení žalovanej žalobca prišiel k domu žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec privolal aj hliadku polície. Poukázal na to, že žalovaná mu dlhodobo bráni v styku s maloletým. Jej povinnosťou bolo riadne a včas dieťa na styk s ním pripraviť, čo sa ale nestalo a žalovaná ani nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala nerealizáciu styku s dieťaťom. Poukázal aj na skutočnosť, že na pojednávaní v rozvodovom konaní došlo ku konsenzu žalobcu a žalovanej, že sa styk otca s dieťaťom bude realizovať od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. Nakoľko 29.05.2022 bola nedeľa, je táto dohoda a odporúčanie Okresného súdu Bratislava IV irelevantné. V súvislosti s výpožičkou vozidla a náhradou za jeho užívanie uviedol, že nie je možné očakávať a predpokladať, že by žalobca ako vypožičiavateľ užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a práve základná náhrada zohľadňuje amortizáciu vozidla, výdavky na povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, opravy, údržbu, opotrebenie, výmenu pneumatík, výmenu motorového oleja a pod. Na týchto nákladoch a poplatkoch sa podieľa výlučne žalobca. Nie je možné očakávať, že by ako vypožičiavateľ užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Aj podľa právnej teórie si zmluvné strany v súvislosti s opotrebením vypožičanej veci môžu dohodnúť určitú náhradu, čo nebude v rozpore s požadovaným znakom bezodplatnosti zmluvy o výpožičke. Podľa žalobcu sa pojmovo rozlišuje odplata za prenechanie veci vypožičiavateľovi na užívanie v zmysle odmeny a náhrada za opotrebenie veci v zmysle amortizácie, ktorú možno vyjadriť ako rozdiel v hodnote veci v čase prenechania vypožičiavateľovi a v čase jej vrátenia spôsobený jej bežným užívaním. 13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 28.11.2024 navrhol zmenu žaloby v časti počiatku doby omeškania - dňom nasledujúcim po doručení žaloby žalovanej (teda od 13.6.2024) ako aj v časti sadzby úroku z omeškania, teda vo výške 9,25% ročne. Súd zmenu žaloby uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil, pričom vo zvyšku úrokov z omeškania návrh posúdil ako čiastočné späťvzatie
žaloby a konanie v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 130,89 eur od 30.5.2022 do 12.6.2024 zastavil (§ 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)). 14. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 15. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 16. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 29.5.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval na stretnutie so svojím synom v zmysle vyššie uvedeného neodkladného opatrenia Krajského súdu v Trenčíne z miesta svojho bydliska v F. do miesta bydliska maloletého v F.. 17. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne. Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 29.5.2022 bolo stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali osobné rozpory, ktoré sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. V predmetnom období nebolo súdom rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú de facto zabezpečovala matka. V tom čase sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie v konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu. Obaja rodičia boli opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si rodičovskej zodpovednosti, aby sa povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a riešili vzniknutú napätú situáciu v prospech dieťaťa. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci rozvodového konania súd apeloval na rodičov, aby sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu, t.j. od soboty do nedele nepretržite. 18. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody nezavinila. 19. V konaní bolo nesporné, že dňa 29.5.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej ako matky dieťa na stretnutie s otcom ako žalobcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca sa dňa 29.5.2022 do miesta bydliska dieťaťa po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS správy dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým, že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Išlo pritom o realizáciu styku v nedeľu. Z predloženej SMS správy zo dňa 29.5.2022 vyplýva, že otec uviedol, že si príde pre dieťa, nech ho žalovaná prichystá. Následne jej napísal, že čaká na námestí. Po oznámení žalovanej, že dieťa nechce ísť, žalobca žalovanej uviedol, že ide pred dom a nech mu dieťa odovzdá. K odovzdaniu dieťaťa otcovi však nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa nechce ísť, plače, že nechce spinkať u tatka a nejde za ním. Žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť. 20. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu so synom dňa 29.5.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna s otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojím správaním porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, a tak zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
21. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia umožniť dňa 29.5.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 29.5.2022 na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom. Dôkazom toho je i podanie trestného oznámenia zo dňa 29.5.2022. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 29.5.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej stretnutie s dieťaťom žalobcovi umožniť a povinnosťou žalobcu bolo dieťa v zmysle citovaného právoplatného rozhodnutia vrátiť žalovanej o 17.00 hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, podľa ktorého je potrebné zo strany matky toto rozhodnutie bezodkladne rešpektovať, nielen verbalizovať, ale do reálneho života premietnuť dôsledné splnenie si povinnosti dieťa v stanovených časoch na stretnutie s otcom pripraviť a vytvoriť tak podmienky v záujme dieťaťa pre to, aby sa jeho vzťah s otcom mohol rozvíjať. Akékoľvek obštrukcie za daného stavu totiž, už vo svetle poskytnutej ochrany záujmom maloletého dieťaťa, nie sú udržateľné. 22. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať, ako aj tým, že v predchádzajúcom dni (sobota 28.5.2022) bola k nim žalobcom privolaná hliadka polície, čo dieťa ešte viac vystresovalo. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. Žiadnym spôsobom však nepreukázala, že by sa žalobca aj v danú nedeľu (29.5.2022) domáhal styku s prespaním. Z ich vzájomnej SMS komunikácie nevyplýva, že by matka podmieňovala styk tým, že žalobca dieťa vráti v rovnaký deň podľa právoplatného rozhodnutia. Z predložených dôkazov nevyplýva žiadna snaha žalovanej o realizáciu styku. Bez ohľadu na to, či sa žalobca domáhal styku s prespaním alebo bez, nič to nemení na povinnosti žalovanej (matky) pripraviť dieťa na styk s otcom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať citované súdne rozhodnutie. Ten, komu je vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, musí túto povinnosť splniť. To neplatí iba v prípade, ak by splneniu uloženej povinnosti bránili objektívne okolnosti. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že v konaní nebola preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého dňa 29.5.2022, ktorá by objektívne bránila jeho stretnutiu s otcom. 23. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal splnenie všetkých podmienok zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska žalobcu do F. dňa 29.5.2022 a späť za účelom realizácie stretnutia sa s maloletým synom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná v konaní nepreukázala, že škodu nezavinila. 24. Škodu žalobca vyčíslil v sume vynaložených nákladov na cestu. Cesta žalobcu z miesta bydliska F. H. I. do miesta styku v F. dňa 29.5.2022 a späť predstavuje vzdialenosť 372 km (napr. L.). Vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok v Slovenskej republike podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni od 23.5.2022 do 29.5.2022 1,827 eur za jeden liter. Pri spotrebe vozidla 7,6 l na 100 km, predstavuje náhrada 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov, 28,272 litrov x 1,827 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 51,65 eur. Náhradu tejto škody súd žalobcovi priznal. 25. Jedným z najvýznamnejších štádií civilného sporového konania je dokazovanie. Prostredníctvom dokazovania súd zisťuje, či skutkový stav prezentovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu zodpovedá
alebo nezodpovedá skutočnosti. Predmetom dokazovania je teda skutok (fakty, objektívna realita) tvrdený stranami sporu, ktorý má význam pre rozhodnutie o merite sporu. S bremenom tvrdenia je preto neodmysliteľne späté dôkazné bremeno. V súvislosti s dokazovaním vyvstáva otázka, kto a čo je povinný v súkromnoprávnom spore preukazovať, pričom s touto otázkou nevyhnutne súvisí aj tzv. negatívna dôkazná teória. Žalobca je v zásade povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho ohrozené alebo porušené právo, resp. právom chránený záujem. Žalovaný je povinný (za predpokladu, že chce byť úspešný v spore) tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. Z pravidla, že každý preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia, existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti, že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukazoval reálnu neexistenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo, čo sa nestalo, čo neexistuje). V týchto prípadoch hovoríme o presune dôkazného bremena na protistranu. Z civilnej procesualistiky sa pre túto skutočnosť používa termín negatívna dôkazná teória. Táto teória sa uplatní vtedy, keď nie je možné neexistenciu určitej skutočnosti dokázať prostredníctvom tvrdenia iných pozitívnych skutočností, ktoré v konečnom dôsledku vedú k záveru o tom, že určitá negatívna skutočnosť je daná. Na nikom nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 26. Žalobca si uplatnil aj náhradu škody v sume 79,24 eur predstavujúcu základnú náhradu v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Žalovaná s poukazom na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/77/2023 z 30.4.2024 namietala, že žalobcovi škoda v podobe amortizácie vozidla nevznikla, pretože motorové vozidlo, ktoré žalobca za účelom styku s dieťaťom použil, nepatrilo jemu, ale bolo použité na základe zmluvy o výpožičke, ktorá je bezodplatná. Je nepochybné, že používaním motorového vozidla dochádza k jeho opotrebeniu, pričom práve základná náhrada zohľadňuje amortizáciu motorového vozidla, drobné opravy a údržbu, poplatky za umývanie, povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, teda všetky výdavky spojené s prevádzkou vozidla okrem spotreby pohonných látok. Tu súd zdôrazňuje, že žalobca nepoužíval vlastné vozidlo, ale cestoval vypožičaným vozidlom a zmluva o výpožičke je bezodplatná (§ 659 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ teda žalobca tvrdil, že v súvislosti s vypožičaním vozidla mu vnikli výdavky (poistenie, olej, výmena pneumatík a pod.) a žalovaná toto tvrdenie poprela, bolo na žalobcovi, aby svoje tvrdenie aj preukázal. Súd má za to, že nebolo možné od žalovanej spravodlivo požadovať, aby preukázala, že žalobcovi v súvislosti s výpožičkou motorového vozidla žiadne výdavky nevznikli a zo samotnej zmluvy o výpožičke vznik žiadnych výdavkov vypožičiavateľovi (žalobcovi) nevyplýva. Keďže žalobca v tomto smere žiadne dôkazy nenavrhol, súd žalobcovi škodu požadovanú vo výške základnej náhrady za užívanie vozidla, t.j. v sume 79,24 eur, pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. 27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 256 ods. 1 CSP. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 130,89 eur. Súd mu rozhodnutím priznal sumu 51,65 eur. Úspech žalobcu teda predstavuje 39,46%, žalovaná mala v konaní úspech v rozsahu 60,54%. Prevažný úspech v konaní mala žalovaná, pričom jej čistý úspech predstavuje 21,08% a v tomto rozsahu jej súd nárok na náhradu trov konania aj priznal. Podľa § 262 ods. 1 CSP súd vo veci rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza, písomne. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).