Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 5C/51/2024 6124291690 30. 09. 2024 JUDr. Klaudia Šišková ECLI:SK:OSPD:2024:6124291690.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F., G. H. I. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Andrejom Garom, advokátom v Bratislave, Štefánikova 14, IČO: 30 850 436, proti žalovanej: A. J. C., nar. X.XX.XXXX, bytom F., C. XXXX/XX, zastúpená SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 133,35 eur s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 133,35 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.6.2024 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vo zvyšku súd žalobu
zamieta.
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 82,38%. odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, pôvodne podanou na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd, voči žalobkyni domáhal zaplatenia sumy 133,35 eur s 5% ročným úrokom z omeškania od 26.6.2022 až do zaplatenia a náhrady trov konania, ako nároku na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska jeho maloletého syna a späť. Žalobu zdôvodnil tým, že na základe uznesenia Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17CoP/6/2022-2351 zo dňa 9.2.2022 bolo zmenené uznesenie Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.12.2021 č.k. 18P/54/2019-2309 tak, že styk žalobcu s maloletým synom bol upravený v období od doručenia rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa mal žalobca prevziať od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F. K. L. K. C. F., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa matke na rovnakom mieste odovzdá, a v období od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F. K. L. K. C. F. a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Zároveň súd uložil matke povinnosť v stanovených dňoch, časoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Žalovaná však súdne rozhodnutie nerešpektuje, sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým a rôznymi obštrukciami a prieťahmi zmarila už celkom 150 stykov žalobcu s maloletým. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia súdu šiel dňa 25.6.2022 prevziať maloletého a pricestoval z miesta svojho bydliska. Pred príchodom upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy, na čo žalovaná žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Žalovaná svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázala, žalobcovi ani len
neumožnil maloletého vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, sa žalobca dostavil pred dom žalovanej, privolal príslušníkov polície a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Žalobca uviedol, že žalovaná neposkytnutím potrebnej súčinnosti porušila svoju prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, čím mu vedome spôsobila škodu, nakoľko zámer zmariť styk žalobcu s maloletým a spôsobiť mu tak zbytočne vynaložené náklady bol vopred daný. Poukázal aj na ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti žalovanou a škodou je daná tým, že ak by rešpektovala právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie a umožnila žalobcovi styk s dieťaťom, prípadne riadne a včas náležite upovedomila žalobcu o objektívnej prekážke nemožnosti styku, nevynaložil by náklady na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť zbytočne a ku škode by nedošlo, nakoľko jediný účel cesty žalobcu bol práve styk s maloletým. Predmetná cesta žalobcu z Bratislavy do Bojníc a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, pričom základná náhrada podľa § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách je vo výške 79,24 eur a náhrada za pohonné látky vo výške 54,11 eur. 2. Upomínací súd vydal vo veci platobný rozkaz, ktorým žalobe žalobcu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podala žalovaná vecne odôvodnený odpor. V odpore žalovaná nárok žalobcu neuznávala. Uviedla, že za škodu žalobcovi nezodpovedá, nakoľko škoda mu nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukázala na to že dňa 24.6.2022 ju žalobca kontaktoval SMS správou, kde ju informoval, že si syna vyzdvihne ako „minule“, a následne uviedol, že si vyzdvihne maloletého syna o 9.00 hod. na námestí a žalovanej syna vráti v nedeľu o 17.00 hod., pričom v uvedenom období bolo právoplatné rozhodnutie Krajského súdu Trenčín o úprave styku zo dňa 9.2.2022. Žalovaná uviedla, že žalobca bol už v predchádzajúcich stykoch informovaný o tom, že dieťa odmieta styk s otcom na prespanie. Žalovaná popierala tvrdenie žalobcu, že dieťa na styk so žalobcom riadne nepripravila v zmysle súdneho rozhodnutia, ako aj tvrdenie, že by dieťa mala zastrašovať a rozrušovať. Žalobca, hoci bol s rozhodnutím súdu riadne oboznámený a z jej strany o nemožnosti uskutočniť styk v rozsahu celého víkendu s prespaním opakovane informovaný, toto neakceptoval. Žalovaná zastávala názor, že si splnila prevenčnú povinnosť, keď žalobcu opakovane informovala, že syn odmieta realizáciu styku na prespanie. Uvádzala, že maloletého na styk s otcom vždy riadne pripravovala a snažila sa ho rovnako riadne motivovať, napriek tomu dieťa v deň styku opätovne odmietlo styk s otcom v rozsahu prespania do dňa 26.5.2022 a nechcel odísť z domu. Ďalej žalovaná uviedla, že aj napriek tomu, že maloletý sa so žalobcom nechcel stretnúť, žalobca ako vždy privolal do miesta bydliska dieťaťa hliadku polície, hoci mu je známe, že polícia násilím maloletého žalobcovi neodovzdá. Žalobcovi je tiež známe, že všetky trestné oznámenia, ktoré na ňu podal z dôvodu, že dieťa odmieta styk s ním, boli zamietnuté. Žalovaná uviedla, že skutočnosť, že dieťa odmieta styk so žalobcom, nie je následkom jej konania. Ona už od roku 2020 upozorňuje konajúce súdy, ako aj žalobcu na skutočnosť, že maloletý odmieta styk so žalobcom a je veľmi náročné tento styk realizovať bez jej prítomnosti, a to najmä v rozsahu na prespanie, keďže maloletý je na ňu naviazaný. Z toho dôvodu žalobcovi opakovane, aj za účasti kolíznej opatrovníčky, navrhovala styky realizovať postupne, aby si maloletý na žalobcu zvykol a bez stresu dokázal absolvovať spoločné stretnutia. Ona koná výlučne v záujme maloletého, aby vyvolávaním stresových situácií u dieťaťa nedochádzalo k ďalšiemu nežiaducemu psychickému vývoju. Napriek tomu žalobca akékoľvek jej návrhy, ktoré majú viesť k zlepšeniu vzťahov dieťaťa k nemu, radikálne odmieta a trvá na styku v rozsahu na prespanie bez prítomnosti žalovanej. Žalovaná preto zastávala názor, že konanie žalobcu možno považovať za účelové, zneužívajúce právo. Uvedené správanie žalobcu spôsobilo, že maloletý sa sám z vlastnej vôle nechce zúčastniť stykov so žalobcom, za čo ona (žalovaná) v žiadnom prípade nezodpovedá, nakoľko uvedené spôsobuje žalobca sám svojím konaním. Podľa jej názoru je podaná žaloba nedôvodná, ona svojím konaním neporušila žiadnu právnu povinnosť. 3. Súd vykonal dokazovanie vyjadrením právnych zástupcov strán sporu, oboznámením obsahu uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, SMS komunikácie žalobcu so žalovanou, trestného oznámenia žalobcu zo dňa 25.6.2022, ftc. technického preukazu, zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, odporu voči platobnému rozkazu zo 25.6.2024, vyjadrenia žalobcu zo dňa 5.8.2024, záverečného vyjadrenia žalobcu, oznámenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.3.2022, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: 4. Uznesením Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 bolo zmenené uznesenie súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej časti výroku I., o zmene rozsahu a podmienkach stretávania otca s maloletým dieťaťom (s výnimkou úpravy stretávania počas vianočných sviatkov v roku
2021 a novoročných sviatkov 2022) tak, že súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým upravil styk žalobcu s maloletým B. C. v období odo dňa doručenia tohto rozhodnutia do 28.2.2022 v každom týždni v tomto mesiaci bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod., kedy si maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na L. K. C. F., do 15.00 hod. toho istého dňa, kedy maloleté dieťa na rovnakom mieste matke odovzdá a v období od 1.3.2022 v každom nepárnom týždni v kalendárnom roku bez prítomnosti matky vždy v sobotu v čase od 10.00 hod. do 15.00 hod. toho istého dňa a v nedeľu v čase od 11.00 hod. do 17.00 hod. toho istého dňa, v ktorých dňoch a časoch si vždy maloleté dieťa prevezme od matky pred vchodom do budovy Kultúrneho domu v F., nachádzajúceho sa na L. K. v F., a maloleté dieťa na rovnakom mieste matke v určenom čase tiež odovzdá. Súčasne bola matke uložená povinnosť v stanovených časoch, dňoch a na mieste týmto rozhodnutím určených maloleté dieťa otcovi odovzdať a toto na styk s otcom riadne pripraviť. Neodkladné opatrenie bolo nariadené až do právoplatného skončenia konania o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému B., vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 18P/54/2019. 5. Z predloženej SMS komunikácie žalobcu so žalovanou vyplýva, že v dňoch 14., 16., 18., 20. a 22.6. 2022 sa žalobca pýtal žalovanej ako sa má maloletý, na čo žalovaná nereagovala. Dňa 24.6.2022 žalobca oznámil žalovanej že na druhý deň príde pre dieťa tak ako minule, aby ho nachystala na styk. Žalovaná na to reagovala otázkou: „Podľa ktorého rozhodnutia súdu“, na čo žalobca odpovedal: „Prídem na námestie už o 9.00 hod., odovzdáš mi ho, ja ho vrátim v nedeľu o 17.00 hod.“. Žalovaná na to uviedla: „Vieš, že B. nechce spať mimo domu, nebolo by lepšie, keby si dodržiaval právoplatné rozhodnutie KS? Budeš s ním v sobotu aj v nedeľu.“ Žalobca odpísal, že ide o účelové tvrdenia žalovanej, zámerné vytváranie prekážok v rozšírení styku a vôbec v umožňovaní kontaktu synovi s otcom a aby vložila úsilie do prípravy syna namiesto produkcie výmyslov. Následne v sobotu 25.6.2022 o 8.57 hod. žalobca žalovanej oznámil, že je na námestí, na čo žalovaná o 9.02 hod. reagovala tým, že maloletý plače, nechce ísť s tatkom a že nechce spinkať u tatka. Žalobca jej odpísal, že sú to klamstvá, že tým B. škodí a nie je jej rukojemníkom. Uviedol že tam počká do 10.00 hod., žalovaná si môže rozmyslieť svoje konanie a prísť mu odovzdať syna. O 10.02 hod. sa žalobca spýtal žalovanej, či sa nemieni dostaviť na odovzdanie, na čo žalovaná o 10.04 hod. odpovedala, že B. stále nechce ísť, aj keď ho presviedča, aby išiel, plače, že nechce ísť spinkať k tatkovi. Žalobca na to uviedol, že ide pred dom a žalovaná má možnosť odovzdať mu dieťa. O 10.16 hod. informuje žalovanú, že je pred domom, žiada, aby mu odovzdala syna. Žalovaná reagovala tým, že B. stále nechce isť, aj keď ho stále presviedča, aby išiel. 6. Zo zhodných vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalobca následne privolal hliadku polície, ktorá urobila pohovor s matkou, ale k odovzdaniu dieťaťa žalobcovi nedošlo. Následne žalobca podal v tejto súvislosti na žalovanú trestné oznámenie na OR PZ v Prievidzi, odbore kriminálnej polície. 7. Z predloženého technického preukazu č. PG 336369 bolo zistené, že M. D., nar. XX.X.XXXX, je evidovaný ako vlastník vozidla Volkswagen Tiguan, EČV: G.. Podľa údajov v technickom preukaze je spotreba uvedeného vozidla 7,6 l/100 km. Z informácií dostupných na internete (N.) vyplýva, že počas 25. týždňa roku 2022 bola priemerná cena benzínu natural 95 oktánový 1,914 eur/liter. 8. Zo zmluvy o výpožičke zo dňa 24.9.2021, uzatvorenej medzi A. M. D., nar. XX.X.XXXX, ako požičiavateľom a žalobcom ako vypožičiavateľom vyplýva, že požičiavateľ bezodplatne prenechal žalobcovi vozidlo VW Tiguan EČV: G. na užívanie. Zmluva bola uzavretá od 25.9.2021 na dobu neurčitú. 9. Z oznámenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 22.3.2022 vyplýva, že súd oznamuje právnemu zástupcovi žalovanej, že nie je dôvod na úpravu ani opravu zápisnice z pojednávania v konaní o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: B. C., nar. XX.X.XXXX, na čas po rozvode, nakoľko záver z pojednávania nie je rozhodnutím. V danom prípade ide o apel a odporúčanie na rodičov, aby v záujme maloletého dieťaťa takto styk realizovali, avšak nejde o meritórne rozhodnutie, je to odporúčanie styku, ktorý súd považuje za vhodný vzhľadom na fakt, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie a aj vzhľadom na fakt, že sami rodičia na pojednávaní uviedli, že styk je potrebné postupne rozširovať. 10. Žalovaná v konaní nárok žalobcu na náhradu škody neuznávala z dôvodu, že za túto škodu nezodpovedá, nakoľko škoda žalobcovi nevznikla v príčinnej súvislosti s jej konaním. Poukazovala na to, že otec sa domáhal realizácie styku s dieťaťom počas celého víkendu neprerušene, hoci vykonateľné rozhodnutie súdu upravovalo styk dieťaťa s otcom v sobotu a nedeľu bez prespania.
Žalovaná uvádzala, že maloletý syn napriek jej presviedčaniu odmietal ísť za otcom, nechcel u otca spať. O týchto skutočnostiach žalobcu riadne informovala. Žalobca napriek tomu do miesta bydliska dieťaťa opakovane privoláva hliadky polície, čím u maloletého vyvoláva stres. Žalovaná uviedla, že žalobcovi poskytuje pravidelnú súčinnosť, komunikuje s ním a koná tak, aby škoda nebola spôsobená. Žalovaná zastávala názor, že je potrebné mať na zreteli najlepší záujem dieťaťa, aby neutrpel jeho psychický vývin. Poukázala tiež na zneužívanie práva žalobcom, nakoľko tento sa domáha náhrady cestových výdavkov vo viacerých takmer identických žalobách o náhradu škody a podľa jej presvedčenia takto koná v záujme jej poškodenia. Zároveň namietla výšku uplatneného nároku na úrok z omeškania, nakoľko žalobca ju pred podaním žaloby na náhradu škody vôbec nevyzýval, a preto mu nárok patrí až odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby. Na pojednávaní poukázala na to, že žalobca nie je vlastníkom motorového vozidla, za ktoré si uplatňuje nárok na náhradu škody, pričom vozidlo používa bezodplatne na základe zmluvy o výpožičke. V súvislosti s tým uviedla, že za daných okolností neobstojí nárok na náhradu nákladov za užívanie vozidla, k čomu sa vyjadril aj krajský súd Trenčín v konaní 17Co/17/2023. 11. Žalobca v konaní uviedol, že žalovanú pred príchodom na styk s dieťaťom upozornil prostredníctvom SMS správy na svoj príchod, na čo žalovaná reagovala tým, že dieťa s ním nechce ísť, čo však ničím nepreukázala. Vzhľadom na podozrenie z tendenčných tvrdení žalovanej žalobca prišiel k domu žalovanej, domáhal sa styku so synom a nakoniec privolal aj hliadku polície. Poukázal na to, že žalovaná mu dlhodobo bráni v styku s maloletým. Jej povinnosťou bolo riadne a včas dieťa na styk s ním pripraviť, čo sa ale nestalo a žalovaná ani nepreukázala existenciu žiadnej objektívnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala nerealizáciu styku s dieťaťom. Poukázal aj na skutočnosť, že na pojednávaní v rozvodovom konaní dňa 10.3.2022 došlo ku konsenzu žalobcu a žalovanej, z ktorého vyplýva, že od 17. týždňa r. 2022 sa styk otca s dieťaťom bude realizovať od soboty 9.00 hod. do nedele 17.00 hod. V súvislosti s výpožičkou vozidla a náhradou za jeho užívanie uviedol, že výlučne on sa podieľa na nákladoch a poplatkoch spojených s prevádzkou vozidla (povinné zmluvné poistenie, havarijné poistenie, opravy, údržba, opotrebenie a výmena pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, atď.). Nie je ani možné očakávať, že by ako vypožičiavateľ užíval vozidlo tak dlhé obdobie bez náhrady. Aj podľa právnej teórie si zmluvné strany v súvislosti s opotrebením vypožičanej veci môžu dohodnúť určitú náhradu, čo nebude v rozpore s požadovaným znakom bezodplatnosti zmluvy o výpožičke. Podľa žalobcu sa pojmovo rozlišuje odplata za prenechanie veci vypožičiavateľovi na užívanie v zmysle odmeny a náhrada za opotrebenie veci v zmysle amortizácie, ktorú možno vyjadriť ako rozdiel v hodnote veci v čase prenechania vypožičiavateľovi a v čase jej vrátenia spôsobený jej bežným užívaním. Poukázal pritom na rozhodnutie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp.zn. 22Co/577/2003. Uviedol tiež, že pri vyčíslení nákladov spojených s použitím vozidla za účelom realizácie styku možno prihliadať na paušálne náhrady nákladov obdobného používania osobných vozidiel na iné účely (R 12/1990), na ktoré sa vzťahuje zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, v zmysle ktorého patrí základná náhrada zamestnancovi bez ohľadu na to, či je použité motorové vozidlo vlastné alebo prenajaté (odplatne alebo bezodplatne) a vždy vzniká zákonný paušálny nárok na náhrady uvedené v § 7 zákona. 12. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí. 13. Podľa § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 14. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný, i keď nie v celom rozsahu. Žalobca si voči žalovanej uplatnil nárok na náhradu škody v podobe cestovných náhrad, ktorá škoda mu vznikla dňa 25.6.2022 v dôsledku toho, že márne cestoval na stretnutie so svojim synom v zmysle vyššie uvedeného neodkladného opatrenia Krajského súdu Trenčín z miesta svojho bydliska v Bratislave do miesta bydliska maloletého v Bojniciach. 15. Predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a nakoniec zavinenie. Všetky uvedené zodpovednostné zložky musia byť splnené kumulatívne. Bolo spoľahlivo preukázané a medzi stranami nesporné, že v rozhodnom čase dňa 25.6.2022 bolo stretávanie sa otca (žalobcu) s maloletým synom upravené vykonateľným súdnym rozhodnutím zo dňa
9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351. Z odôvodnenia rozhodnutia vo veci maloletého syna strán sporu vyplýva, že medzi stranami sporu ako rodičmi maloletého v danom čase existovali osobné rozpory, ktoré sa negatívne prejavovali aj v oblasti výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému B.. V predmetnom období nebolo súdom rozhodnuté o osobnej starostlivosti o maloletého, ktorú de facto zabezpečovala matka. V tom čase sa vykonávalo rozsiahle dokazovanie v konaní o úprave rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu, prebiehalo aj rozvodové konanie strán sporu. Obaja rodičia boli opakovane vyzývaní vo veci konajúcimi súdmi k uvedomeniu si rodičovskej zodpovednosti, aby sa povzniesli nad svoje osobné spory a nezhody a riešili vzniknutú napätú situáciu v prospech dieťaťa. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že v rámci rozvodového konania súd apeloval na rodičov, aby sa snažili rozšíriť styk otca s dieťaťom bez prítomnosti matky na obdobie celého víkendu, t.j. od soboty do nedele nepretržite. 16. Predmetom tohto sporového konania je posúdenie zodpovednosti žalovanej za zbytočne vynaložené cestovné náklady, ktoré mali vzniknúť žalobcovi a vzhľadom na obranu žalovanej posúdiť existenciu takých okolností, z ktorých možno vyvodiť, že škode nemohla žalovaná zabrániť, teda že vznik škody nezavinila. 17. V konaní bolo nesporné, že dňa 25.6.2022 sa stretnutie žalobcu s maloletým synom neuskutočnilo, i keď išlo o súdom upravený styk, podľa ktorého mal žalobca ako otec právo stretnúť sa so synom každú nepárnu sobotu od 10.00 hod. do 15.00 hod. a nedeľu od 11.00 hod. do 17.00 hod. v neprítomnosti žalovanej (t.j. matky dieťaťa), a to na vymedzenom mieste. Tomu zodpovedala povinnosť žalovanej matky dieťa na stretnutie s otcom – žalobcom pripraviť a stretnutie otca so synom umožniť. Žalobca sa dňa 25.6.2022 do miesta bydliska dieťaťa po predchádzajúcom upozornení prostredníctvom SMS správy dostavil, k odovzdaniu dieťaťa však v uvedený deň nedošlo. Žalovaná to odôvodňovala tým, že žalobca sa domáhal styku s dieťaťom podľa odporúčania Okresného súdu Bratislava IV, t.j. počas celého víkendu nepretržite a maloletý odmietal u otca spať. Z predloženej SMS správy zo dňa 24.6.2022 vyplýva, že otec naozaj uviedol, že si dieťa prevezme na námestí o 9.00 hod. nasledujúceho dňa a dieťa vráti v nedeľu o 17.00 hod. Po oznámení žalovanej, že dieťa plače a nechce spať u tatka, žalobca žalovanej uviedol, že počká do 10.00 hod. a žalovaná mu môže prísť dieťa odovzdať. K odovzdaniu dieťaťa otcovi však nedošlo, čo žalovaná odôvodňovala tým, že dieťa plače, nechce ísť, hoci ho presviedča, aby šiel, nechce ísť spať k tatkovi. Žalobca sa následne dostavil pred rodinný dom, kde žalovaná býva, táto s ním však komunikovala len prostredníctvom SMS a žalobca nemal možnosť maloletého ani vidieť. 18. Súd po vykonaní dokazovania a vyhodnotení skutkových okolností zmareného stretnutia žalobcu zo synom dňa 25.6.2022 dospel k záveru, že žalovaná zavinene zmarila stretnutie maloletého syna s otcom, keď bez relevantného objektívneho dôvodu syna na stretnutie s otcom nepripravila a stretnutie mu neumožnila. Súd dospel k záveru, že žalovaná svojim správaním priamo porušila povinnosť uloženú jej vykonateľným rozhodnutím súdu, teda žalovaná zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 19. Niet pochýb o tom, že žalovaná mala právnu povinnosť vyplývajúcu z vykonateľného súdneho rozhodnutia umožniť dňa 25.6.2022 stretnutie žalobcu ako otca s maloletým synom. Žalobca žalovanej riadne oznámil, že si dieťa prišiel vyzdvihnúť. Je teda preukázané, že jeho cesta dňa 25.6.2022 na miesto stretnutia so synom sa uskutočnila výlučne za týmto účelom, dôkazom toho je i podanie trestného oznámenia zo dňa 25.6.2022. Nie je pritom rozhodujúce, že otec sa domáhal rozšíreného styku s dieťaťom v zmysle odporúčania Okresného súdu Bratislava IV. Je nepochybné, že žalobca mal dňa 25.6.2022 právo na stretnutie s dieťaťom na základe rozhodnutia Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351 a v rozsahu tohto rozhodnutia bolo povinnosťou žalovanej stretnutie žalobcovi s dieťaťom umožniť a žalobcu upozorniť na jeho povinnosť dieťa v zmysle citovaného právoplatného rozhodnutia vrátiť o 15.00 hod. toho istého dňa. Niet takisto pochýb o tom, že škoda žalobcu v podobe vzniknutých nákladov na prepravu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s jeho cestou z miesta bydliska na miesto stretnutia sa so synom. Zavinenie žalovanej spočíva v jej úmyselnom konaní, pretože jednoznačne vedela, že svojím konaním, a to neumožnením stretnutia syna so žalobcom, poruší právo žalobcu na stretnutie so synom, a teda poruší povinnosť uloženú súdnym rozhodnutím a s týmto následkom bola uzrozumená. V konaní žalovaná argumentovala tým, že maloletý nechcel ísť na stretnutie s otcom napriek jej snahe, aby sa toto stretnutie uskutočnilo. Túto skutočnosť však žiadnym spôsobom nepreukázala a rovnako nepreukázala ani existenciu akejkoľvek objektívnej skutočnosti, pre ktorú nebolo možné stretnutie žalobcu so synom v uvedený deň realizovať. Súd pritom poukazuje
na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu Trenčín zo dňa 9.2.2022 č.k. 17CoP/6/2022-2351, podľa ktorého je potrebné zo strany matky toto rozhodnutie bezodkladne rešpektovať, nielen verbalizovať, ale do reálneho života premietnuť dôsledné splnenie si povinnosti dieťa v stanovených časoch na stretnutie s otcom pripraviť a vytvoriť tak podmienky v záujme dieťaťa pre to, aby sa jeho vzťah s otcom mohol rozvíjať. Akékoľvek obštrukcie za daného stavu totiž, už vo svetle poskytnutej ochrany záujmom maloletého dieťaťa, nie sú udržateľné. 20. Žalovaná v konaní poukazovala na to, že maloletý odmietal styk s otcom, nakoľko bol stresovaný skutočnosťou, že musí u žalobcu aj prespať. Tvrdila, že maloletý styk so žalobcom odmieta a je veľmi náročné tieto styky realizovať bez jej prítomnosti, najmä v rozsahu na prespanie tak, ako to žalobca neustále vyžaduje, keďže maloletý je na ňu naviazaný. V súvislosti s tým súd uvádza (ako už bolo uvedené vyššie), že táto skutočnosť nič nemení na povinnosti matky pripraviť dieťa na styk s otcom v zmysle právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. Ak medzi stranami nedošlo k vzájomnej dohode na odlišnej úprave styku žalobcu s dieťaťom, bolo povinnosťou strán sporu rešpektovať citované súdne rozhodnutie. Pokiaľ k realizácii styku nedošlo, žalovanú zaťažuje dôkazné bremeno na preukázanie takej skutočnosti, pre ktorú objektívne nebolo možné, aby sa styk realizoval. Žalovaná v tomto smere dôkazné bremeno v konaní neuniesla. Súd preto zastáva názor, že dňa 25.6.2022 nebola v konaní preukázaná existencia takej objektívnej skutočnosti na strane maloletého, ktorá by objektívne bránila jeho stretnutiu s otcom. 21. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že žalobca preukázal v konaní všetky prvky zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorá mu vznikla zbytočným vynaložením nákladov na cestu z miesta bydliska žalobcu do F. dňa 25.6.2022 a späť za účelom realizácie stretnutia sa žalobcu s maloletým synom na základe vykonateľného rozhodnutia súdu. Žalovaná na druhej strane nepreukázala, že škodu nezavinila. 22. Pokiaľ ide o rozsah týchto nákladov, teda o výšku náhrady škody, žalovaná poukazovala na to, že žalobca pricestoval na styk s dieťaťom osobným motorovým vozidlom, ktoré mal v užívaní na základe zmluvy o výpožičke bezodplatne. Neobstojí preto záver o nároku žalobcu na náhradu nákladov za užívanie vozidla a tento názor odôvodnila i rozhodnutím Krajského súdu Trenčín zo dňa 30.4.2024 č.k. 17Co/17/2023. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že vzhľadom na dlhodobý charakter výpožičky je zrejmé, že objektívne dochádza k opotrebovaniu vozidla a základná náhrada zohľadňuje opravy, údržbu, opotrebenie a výmenu pneumatík, motorového oleja, náplne do ostrekovačov, poplatky za umývanie auta, povinné zmluvné a havarijné poistenie, pričom na týchto nákladoch sa podieľa výlučne žalobca sám. V konaní zo strany žalovanej nedošlo k spochybneniu, resp. popretiu týchto skutkových tvrdení žalobcu, preto súd považoval uvedené skutkové tvrdenia za nesporné. Súd preto považoval nárok žalobcu na zaplatenie cestovných náhrad podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v súvislosti s použitím vozidla na cestu z Bratislavy do F. a späť za opodstatnený. 23. Predmetná cesta žalobcu z miesta bydliska Bratislava - Staré Grunty do miesta styku F., L. K. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km. V zmysle § 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách si žalobca nárokuje základnú náhradu vo výške 79,24 eur (0,213 eura x 372 km v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. 117/2022 Z.z.) a náhradu za spotrebované pohonné hmoty vo výške 54,11 eur (vychádzajúc z priemerných cien pohonných látok v SR podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola cena benzínu natural 95 oktánový v týždni od 20.6.2022 do 26.6.2022 v sume 1,914 eur/ liter; pri spotrebe vozidla 7,6 l/ 100 km predstavuje výška náhrady za spotrebované pohonné hmoty sumu: 372 km : 100 km = 3,72 x 7,6 l = 28,272 litrov; 28,272 litrov x 1,914 eur predstavuje po zaokrúhlení sumu 54,11 eur). Spolu predstavujú cestovné náhrady sumu 133,35 eur. Pokiaľ ide o spôsob vyčíslenia náhrady za účelom realizácie styku podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách aj v týchto prípadoch, ide o ustálenú súdnu prax, ktorú reprezentuje aj rozhodnutie R 12/90, ďalej rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn.20Co/9/2020 zo dňa 26.11.2020. 24. Žalobca si voči žalovanej uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojitosti s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške 5% ročne zo sumy 133,35 eur od 26.6.2022, t.j. odo dňa nasledujúceho po neuskutočnenom styku žalobcu s dieťaťom do zaplatenia. V danej veci sa však žalovaná dostala do omeškania s plnením až odo dňa nasledujúceho po dni doručenia žaloby (10.6.2024), nakoľko v konaní nebolo preukázané (a žalovaná to popierala), že by žalobca žalovanú pred podaním žaloby vyzýval na zaplatenie predmetnej náhrady škody. Žalovaná
sa o nároku žalobcu a jeho výške dozvedela až doručením žaloby. Súd preto považoval nárok žalobcu v tejto časti za dôvodný len za obdobie od 11.6.2024 až do zaplatenia. 25. Súd teda vo veci rozhodol tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 133,35 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.6.2024 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti, týkajúcej sa úrokov z omeškania, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 26. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (CSP). Žalovaná poukazovala na to, že žalobca voči nej podal viaceré takmer identické žaloby, pričom niektoré časovo súvisiace nároky si mohol uplatniť jednou žalobou. V súvislosti s tým žiadala, aby súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Súd pri rozhodovaní postupoval v súlade s rozhodovacou praxou Krajského súdu Trenčín sp.zn. 16Co/9/2023, 17Co/61/2023, 8Co/26/2023, 17Co/42/2023, 17Co/66/2023 a iných. Je na úvahe žalobcu, akým spôsobom uplatňuje svoje práva a skutočnosť, že sa domáha svojich nárokov samostatnými žalobami nemôže byť pripočítaná na jeho škodu. Súd preto o náhrade trov konania rozhodol podľa pomeru úspechu strán sporu v konaní. Žalobca sa v konaní voči žalovanej celkovo domáhal zaplatenia sumy 148,47 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu), súd mu priznal sumu celkom 135,39 eur (vrátane úroku z omeškania vyčísleného ku dňu rozhodnutia súdu). Žalobca tak mal v konaní úspech v rozsahu 91,19%, úspech žalovanej v konaní predstavuje 8,81%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 82,38% (91,19% - 8,81%). V tomto rozsahu súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania aj priznal. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza vo dvoch vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).