KAUZIS.SK
RozsudokOkresný súd Prievidza10. 12. 2024plný text

Rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 14Csp/47/2024 z 10. 12. 2024

CitáciaRozsudok Okresného súdu Prievidza z 10. decembra 2024, sp. zn. 14Csp/47/2024, ECLI:SK:OSPD:2024:6124304041.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza 14Csp/47/2024 6124304041 10. 12. 2024 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2024:6124304041.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Stredoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 442 151,so sídlom Žilina, Pri Rajčianke 2927/8, proti žalovanému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, B., o zaplatenie 805,05 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 805,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 805,05 EUR od 2.2.2024 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovaného zaviaže na zaplatenie sumy 805,05 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.2.2024 do zaplatenia. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že žalovaný neoprávnené odoberal zo zariadenia pre verejný rozvod elektrickú energiu na odbernom mieste. Žalobca faktúrou za neoprávnený odber elektriny číslo 9241009478 vyúčtoval splatnou dňa 1.2.2024 vyúčtoval žalovanému sumu 805,05 EUR. Žalovaný ku dňu podania žaloby predmetnú pohľadávku neuhradil. 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 29.5.2024, ktorým zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil žalovanú sumu a nahradil trovy konania. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk. 3. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. 4. Žalobca v podaní zo dňa 7.11.2024, doručenom súdu dňa 11.11.2024 bližšie špecifikoval žalovaný nárok, Uviedol, že nárok predstavuje škodu, ktorá bola žalobcovi spôsobená neoprávneným odberom a to tak, že odberné miesto bolo zapnuté bez platnej zmluvy. Zmluva bola ukončená dňa 11.12.2023 a odberné miesto odpojené dňa 26.10.2023 so stavom VT 26569 kWh. Pri kontrole dňa 3.1.2024 bol stav 27748 kWh a boli aj odtrhnuté plomby na kryte svorkovnice elektromera. Na základe uvedených skutočnosti má žalobca za to, že na odbernom mieste bola neoprávnene odoberaná elektrina a to v zmysle § 46 ods. 1 písm. a) zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike „ako odber bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou“. Žalobca poukázal na to, že žalovaný podpísal protokol o zistení neoprávneného odberu elektrickej energie zo dňa 3.1.2024. Z obsahu tohto protokolu podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznal, že neoprávnené odoberal elektrickú energiu na predmetnom odbernom mieste a zároveň uznal správnosť skutkových okolností týkajúcich sa zistenia neoprávneného odberu, jeho

popisu a spôsobu vykonania a zároveň vyhlásil, že zaplatí svoj dlh tak, ako mu bude vyúčtovaný faktúrou za neoprávnený odber elektrickej energie. Žalovaný svojím podpisom podľa žalobcu zároveň preukazuje aj tú skutočnosť, že sa na odbernom mieste v čase trvania neoprávneného odberu elektrickej energie zdržiaval a elektrickú energiu neoprávneným spôsobom odoberal. Žalobca uviedol, že pri výpočte škody spôsobenej neoprávneným odberom postupoval v zmysle § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. Doba trvania neoprávneného odberu bola stanovená na 69 dní (od 27.10.2023 do 3.1.2024). Žalobca použil jednotkové ceny zo svojho Cenníka pre distribúciu elektriny pre domácnosti pripojené do distribučnej sústavy v sadzbe D1, platné a aktualizované v rokoch 2023 a 2024. Celkovú škodu tvorí súčet jednotlivých položiek účtovaných podľa uvedených cenníkov pri celkovej spotrebe 1179 kWh, čo je 568,05 EUR. Súčasťou takto vyčíslenej škody je i zisťovací poplatok vo výške 237 EUR (§ 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z.). Poplatok spočíva v nákladoch žalobcu spojené so zisťovacím a odstránením neoprávneného odberu. 5. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Žalobca svoju neprítomnosť vopred ospravedlnil Žalovaný mal doručenie predvolania vykázané fikciou podľa § 111 ods. 3 Civilného sporového poriadku. Súd pojednával v neprítomnosti strán a vykonal dokazovanie týmito listinami: protokol o zistení neoprávneného odberu elektriny, faktúra za neoprávnený odber elektriny, fotodokumentácia, upomienka – pokus o zmier, súpis pohľadávok, rozhodnutie ÚRSO, oznámenia o výške efektívnej sadzby, cenník nákladov súvisiacich so zisťovaním a odstránením neoprávneného odberu elektriny za rok 2024. 6. Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluvou o dodávke elektriny sa zaväzuje dodávateľ elektriny dodávať elektrinu v dohodnutom množstve a v dohodnutom časovom priebehu výkonu odberateľovi elektriny a odberateľ elektriny sa zaväzuje zaplatiť dodávateľovi elektriny cenu za dodanú elektrinu. 7. Podľa § 3 písm. b) bod 3. zákona č. 251/2012 Z.z. prevádzkovateľom distribučnej sústavy sa rozumie osoba, ktorá má povolenie na distribúciu elektriny na časti vymedzeného územia. 8. Podľa § 39 ods. 13 zákona č. 251/2012 Z.z. akýkoľvek zásah do odberného elektrického zariadenia, ktorým prechádza nemeraná elektrina bez predchádzajúceho písomného súhlasu prevádzkovateľa distribučnej sústavy, je zakázaný. 9. Podľa § 46 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 251/2012 Z.z. neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny bez uzavretej zmluvy o pripojení do prenosovej sústavy alebo o pripojení do distribučnej sústavy alebo v rozpore s touto zmluvou. 10. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 251/2012 Z.z. pri neoprávnenom odbere elektriny je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. i). (pozn. súdu: ide o Vyhlášku MH SR č. 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny). 11. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č 292/2012 Z.z. ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny počas trvania neoprávneného odberu elektriny určenej podľa odseku 4 cenou neoprávnene odobratej elektriny podľa odseku 2. 12. Podľa § 1 ods. 7 Vyhlášky č 292/2012 Z.z. k škode vypočítanej podľa odseku 1 sa pripočítajú nevyhnutné náklady prevádzkovateľa sústavy spojené so zisťovaním a s odstránením neoprávneného odberu elektriny. 13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

14. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 15. Podľa názoru súdu má navrhovateľ v konaní aktívnu vecnú legitimáciu, keďže má postavenie prevádzkovateľa distribučnej sústavy podľa § 3 písm. b) bod 3. Zákona 251/2012 Z.z. o energetike. 16. V civilnom spore je žalobca povinný tvrdiť a preukazovať skutočnosti, ktoré jeho právo navodzujú a na žalovanom je, aby tvrdil a preukázal okolnosti, ktoré právo žalobcu vylučujú. V zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku sa skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, považujú za nesporné. Ak však strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, je zároveň povinná uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 16. Súd konštatuje, že žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávaní súdu sa nezúčastnil a skutkové tvrdenia žalobcu v spore žiadnym spôsobom nepoprel. Súd preto považoval skutkové tvrdenia žalobcu za nesporné. Súd v sporovom konaní nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných tvrdení skutkových strán ale osvojí si ich ako zistený skutkový stav, z ktorého potom vychádza v meritórnom rozhodnutí. Skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné ak ho strana nepoprela vôbec alebo ak ho poprela neúčinne. Súd preto pri rozhodovaní vychádzal zo skutkových tvrdení žalobcu. 17. Zo skutkových tvrdení žalobcu vyplýva, že žalovaný neoprávnene odoberal elektrinu z distribučnej sústavy prevádzkovanej žalobcom a to bez toho aby mal uzatvorenú zmluvu o pripojení do tejto distribučnej sústavy. Žalovaný minul v období od 27.10.2023 do 3.1.2024 celkovo 1179 kWh elektriny. Týmto neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda, ktorú si žalobca voči žalovanému uplatnil. Odber elektriny žalovaným v danom období tak možno posúdiť ako neoprávnený odber v zmysle § 46 ods. 1 zákona o energetike. Z uvedeného dôvodu je žalovaný povinný nahradiť žalobcovi skutočne vzniknutú škodu. Zákon konštruuje zodpovednosť za škodu spôsobenú neoprávneným odberom ako objektívu zodpovednosť, to znamená, že na vznik zodpovednosti postačuje bez ďalšieho už len samotná okolnosť, že konkrétny subjekt odoberá elektrinu bez uzavretej zmluvy. To, že žalovaný nemala žiadnu zmluvu uzavretú, a že napriek tomu elektrinu v predmetnom období odoberal, nebolo medzi účastníkmi sporné. 18. Skutočnú škodu, ktorá žalobcovi neoprávneným odberom vznikla, bolo možné vypočítať, keďže žalobca zistil množstvo neoprávnene odobratej elektriny. Žalobca vypočítal škodu v zmysle svojich cenníkov, pričom výška škody pozostáva z vypočítanej ceny za neoprávnené odobratú elektrickú energiu a zisťovacieho poplatku v zmysle § 1 ods. 7 vyhlášky č. 292/2012 Z.z.. Na základe uvedeného považoval súd žalobu za dôvodnú a žalovaného zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy aj s úrokom z omeškania. 19. Žalobca si uplatnil aj úrok z omeškania v zákonnej výške. Omeškanie nastalo deň, nasledujúci po splatnosti faktúry, t.j. dňa 2.2.2024. Súd považoval žalobu za dôvodnú aj v tejto časti a priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania. Úrok je priznaný v sadzbe 5%, tak ako si to uplatnil žalobca. 20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 22. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 23. Vzhľadom na to, že žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal proti žalovanému nárok na náhradu 100% trov konania. O konkrétnej výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré po právoplatnosti rozsudku vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.