Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza BN-4C/18/2023 3223200401 11. 02. 2025 JUDr. Eduard Szabo ECLI:SK:OSPD:2025:3223200401.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, pracovisko Partizánske sudcom JUDr. Eduardom Szabom v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/X, zast.: Mgr Michal Ferčák, advokát s IČO: 50 825 739, so sídlom Topoľčany, Bernolákova 1652, proti žalovanému: F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., E. XXX/X, zast.: JUDr. Martin Žaťko, advokát so sídlom Bánovce nad Bebravou, Trenčianska cesta 603, o vrátenie daru takto rozhodol: I. Súd žalobu zamieta. II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha vrátenia daru – spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1 k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území D., obec D., H. F. I. F., zapísaným na LV č. XXX ako pozemky registra „C“, parc. č. XXX/X – orná pôda o výmere 1.312 m2 a parc. č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 118 m2 (ďalej iba ako „dar“) a náhrady trov konania. 2. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou zo dňa 24.03.2010 dar darovala žalovanému z dôvodu, že boli manželmi a mali spoločnú rodinu. Zmyslom darovania bolo, aby ako manželia vytvorili spoločné materiálne podmienky pre plnenie funkcií rodiny. Dňa 25.02.2021 žalovaný podal na súd návrh na rozvod manželstva. Manželstvo bolo rozsudkom sp. zn. 6P/15/2021, právoplatným dňa 10.06.2021 rozvedené. Žalovaný v návrhu na rozvod nepopieral, že bol žalobkyni neverný a mal cca pol roka vzťah s inou ženou. V konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou vedenom pod sp. zn. na adresu žalobkyne žalovaný uviedol, že „to, že exmanželka sa hrá na obeť a chudiatko, je jej chyba...že nie je schopná prejsť cca 350 metrov do práce je skôr jej lenivosť“. Okrem toho žalobkyňu opísal ako nepriateľskú, nevyspelú a detinskú. Takisto na adresu jej rodiny uviedol, že „Bohužiaľ je to zapríčinené tým, že má jej rodina psychické ťažkosti a liečili sa na psychiatrii“. S poukazom na správanie žalovaného ho výzvou zo dňa 22.02.2023 vyzvala na vrátenie daru. Žalovaný na výzvu žalobkyne nereagoval. 3. Ako dôkazy žalobkyňa navrhla vykonať: darovacia zmluva V 360/10; LV č. XXX; súdny spis vedený na Okresnom súde Bánovce nad bebravou pod sp. zn. 6P/15/2021 a výsluchy strán sporu. 4. Súd žalobu doručil žalovanému. Zároveň ho vyzval, aby sa k nej vyjadril a aby označil dôkazy, ktoré chce, aby boli v konaní vykonané a poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach. Dňa 20.06.2023 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k žalobe. Uviedol v ňom, že s podanou žalobou v celom rozsahu nesúhlasí. Dôvod pre ktorý sa žalobkyňa domáha vrátenia daru nie je podľa neho hrubým porušením dobrých mravov. Manželstvo bolo rozvedené z dôvodu vzájomného ochladnutia citov manželov, poukazuje na skutočnosť, že v čase rozvodu aj žalobkyňa
mala mimomanželský pomer. Manželstvo trvalo viac ako 23 rokov, počas ktorých strany sporu spoločne vychovali dve deti. Uvedomenie si, že po tomto období nie je človek vo vzťahu šťastný a chce v živote pokračovať sám teda nemôže byť hrubým porušením dobrých mravov. 5. Dňa 08.09.2023 doručila žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného. Uviedla v ňom, že k skutkovým tvrdeniam žalovaného sa vyjadrí žalobkyňa na pojednávaní. Poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/92/2017 zo dňa 28.06.2017, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Odo 936/2006 zo dňa 16.09.2008 a uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 3001/2009 zo dňa 17.12.2009 a nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 491/2015. 6. Dňa 12.09.2023 doručila žalobkyňa vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v ktorom uviedla, že nikdy manžela nepodviedla a nemala mimomanželský pomer. Tvrdenia žalovaného považuje za klamstvá, ktorými neustále osočuje jej osobu a jej blízkych. 7. Na pojednávaní dňa 08.10.2024 právny zástupca žalobkyne uviedol, že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. 8. Na pojednávaní dňa 08.10.2024 právny zástupca žalovaného uviedol, že nevera v manželstva automaticky nemusí byť posudzovaná ako hrubé porušenie dobrých mravov. Odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Cdo/288/2019 zo dňa 26.08.2020 a rozhodnutie najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Cdo/186/2012 zo dňa 25.10.2012. 9. Na pojednávaní dňa 08.10.2024 žalobkyňa na otázky právneho zástupcu žalovaného odpovedala tak, že si nie je vedomá, že by mal žalovaný známosti s inými ženami aj predtým, než si našiel známosť, ktorú uvádza v návrhu. Pred ňou podľa nej známosť s inou ženou nemal. Potom, čo sa dozvedela, že žalovaný má známosť, manželstvo fungovalo tak, že žalovaný bol pozitívne testovaný na COVID a povedal, že túto známosť ukončí, žili normálne, hospodárili v rámci spoločnej domácnosti až do 28.12.2020, kedy syn povedal žalovanému, prečo ju klame, tzn., že žalovaný si písal na mobile so svojou známosťou. V tento deň žalovaný povedal, že OK, končí a odišiel zo spoločnej domácnosti. O známosti sa dozvedela koncom októbra 2020, kedy po tom, čo žalovaný mal vypité a vypadol mu z vrecka mobil, si náhodne prečítala správy od jeho známosti. V tom čase sa osobne starala o žalovaného, lebo mal COVID. Počas známosti so žalovaným nemala známosť s iným mužom. 10. Na pojednávaní dňa 03.12.2024 žalovaný uviedol, že už v roku 2019 ich spolužitie prestalo byť dobré, už dva roky pred rozvodom manželke povedal, že sa rozvedie, pretože to už nefungovalo, ako malo. Asi rok pred rozvodom už intímne nežili. Kamarátku si našiel nejako v septembri 2020. O tomto žalobkyňa vedela a povedala to aj partnerovi tej jeho kamarátky. Dohodli sa, že sa rozvedú a on podá návrh na rozvod a to sa aj stalo. Pred touto známosťou známosti s inými ženami intímneho charakteru nemal. Či mala iné známosti žalobkyňa, uviesť nevie. V decembri 2020 odišiel zo spoločnej domácnosti, dovtedy ešte jeho známosť nebola intímna, ale potom už začala byť, lebo od roku 2021 začal bývať na byte. Žalobkyňa nežiadala o vrátenie daru, ale žiadala oň až potom, čo podal návrh na vyporiadanie BSM. Na otázky právneho zástupcu žalobkyne a otázku právneho zástupcu žalovaného odpovedal, že na kontext správy, v ktorej uvádza, že vie, že ublížil žalobkyni a aj deťom si nepamätá. Predtým rokom, než podal návrh na rozvod, povedal žalobkyni, aké veci mu na nej vadia a ona mu povedala, že to napraví, ale to trvalo iba pár dní a vrátilo sa všetko do starých koľají. Žalobkyňa na neveru reagovala tak, že keď ti je tu zle, tak choď za ňou. Do konca roku 2020 si iba písali a ako sa odsťahoval preč na byt, tak asi v januári 2021 sa už osobne stretával s jeho priateľkou. Od februára 2021 sa začal stretávať s jeho priateľkou. O známosti sa manželka dozvedela v októbri 2020. 11. Dňa 12.01.2025 žalobkyňa doručila prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverečné vyjadrenie v ktorom uviedla, že zotrváva na všetkých predchádzajúcich tvrdeniach. Zároveň predkladá komunikáciu žalovaného s jeho známosťou z ktorej vyplýva, že títo už počas manželstva strán sporu plánovali svoj spoločný život. Dňa 05.02.2025 doručila žalobkyňa vyjadrenie v ktorom zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach, pričom ako dôvody vrátenia daru uviedla neveru zo strany žalovaného a jeho správanie voči jej osobe, ich deťom a rodine žalobkyne.
12. Dňa 24.01.2025 žalovaný doručil prostredníctvom svojho právneho zástupcu záverečné vyjadrenie v ktorom uviedol, že zotrváva na všetkých predchádzajúcich tvrdeniach. Zároveň vzniesol námietku premlčania. 13. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: darovacia zmluva na čísle listu (ďalej len ako „č.l.“) 7; výpis z LV č. XXX na č.l. 10; návrh na rozvod manželstva na č.l. 12; rozsudok o rozvode manželstva na č.l. 16; výpis z LV č. XXX; sms komunikácia na č.l. 68; obsah pripojeného spisu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. BN-6P/15/2021; sms komunikácia medzi žalovaným a jeho priateľkou na č.l. 120, výsluchom žalobkyne a žalovaného a zistil nasledujúci skutkový stav: Manželstvo žalobcu a žalovanej bolo uzatvorené dňa 04.07.1998. Žalobkyňa dar darovala žalovanému na základe darovacej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 24.03.2010. Žalovaný dňa 25.02.2021 podal návrh na rozvod manželstva v ktorom ako dôvod podania návrhu uviedol ochladnutie vzájomných citov a jeho známosť, ktorá trvá už pol roka. Z vyjadrenia žalobkyne v konaní vedenom na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 6P/15/2021 vyplýva, že s návrhom na rozvod síce súhlasí, ale nie je s ním stotožnená. Za dôvod rozpadu manželstva považuje výlučne neveru zo strany žalovaného Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 6P/15/2021-50 zo dňa 27.05.2021, právoplatným dňa 10.06.2021. Z sms komunikácií medzi stranami sporu a žalovaným a jeho priateľkou vyplýva, že žalobkyňa viní žalovaného z rozpadu manželstva, žalovaný si uvedomuje, že svojim konaním žalobkyni a ich deťom ublížil. Zároveň z komunikácie žalovaného a jeho priateľky vyplýva, že títo už počas trvania manželstva spolu plánovali spoločný život. Komunikácia medzi nimi síce nie je datovaná, avšak z obsahu komunikácie vyplýva, že v čase tejto komunikácie ešte nebývali spolu, musí ísť teda o obdobie počas trvania manželstva. Žalobkyňa sa o nevere žalovaného dozvedela v októbri 2020 a žalovaný sa so spoločnej domácnosti odsťahoval 28.12.2020. 14. Podľa § 630 Občianskeho zákonníka, darca sa môže domáhať vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. 15. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 16. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. 17. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobou možno požadovať o určení či právo je alebo nie je ak na tom naliehavý právny záujem. 18. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 20. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vrátenia daru. 21. Vzhľadom na charakter podanej žaloby sa súd v prvom rade musel zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu žalobkyne na podanie takejto žaloby. Ak má byť žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je úspešná, musia byť z procesného hľadiska splnené dve podmienky: po prvé, účastníci konania musia mať vecnú legitimáciu a po druhé, žalobca musí mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem. V zmysle ustálenej judikatúry, žaloba ktorou sa žalobca domáha určenia či tu právo je alebo nie je podľa § 137 písm. c) CSP nemôže byť opodstatnená v prípadoch, kedy žalobca môže žalovať na splnenie povinnosti podľa § 137 písm. a) CSP (R 17/1972, R53/1973). Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že tento naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalobkyňa v konaní preukázala. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým, preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej
právnej neistoty medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. 22. Z rozhodnutia Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 17 Co 161/2007 vyplýva, že „určovací návrh podľa § 80 písm. c) OSP (§ 137 písm. c/ CSP), podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod zamietnutia návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).“ 23. Vzhľadom na uvedené je zjavné, že ako vyplýva aj z rozhodovacej praxe súdov naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by sa rozhodnutím súdu o určovacej žalobe odstránila spornosť (neistota) v právnych vzťahoch medzi stranami sporu. To znamená, že rozhodnutie súdu by malo mať za následok konečné usporiadanie právnych vzťahov medzi stranami sporu ohľadom predmetu žaloby. Medzi stranami sporu je sporné, či zo strany žalovaného došlo k hrubému porušeniu dobrých mravov voči žalobkyni, teda či je žalobkyňa oprávnená sa domáhať vrátenia daru od žalovaného. Rozhodnutím v predmetnom spore bude definitívne vyriešená otázka vrátenia daru podľa ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa preto preukázala naliehavý právny záujem na podaní žaloby. 24. Súd sa ďalej zaoberal prípadným premlčaním nároku žalobkyne vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného. Premlčacia doba začína plynúť odo dňa, kedy sa právo mohlo prvýkrát vykonať. Keďže žalobkyňa ako hrubé porušenie dobrých mravov vníma neveru žalovaného o ktorej sa dozvedela v októbri 2020, začiatok premlčacej doby sa viaže práve na túto skutočnosť. Premlčacia doba je v tomto prípade všeobecná trojročná. Keďže žaloba bola podaná dňa 21.04.2023, nárok žalobkyne premlčaný nie je, keďže od októbra 2020 do 21.04.2023 neuplynula trojročná premlčacia doba. 25. Následne sa súd zaoberal samotným nárokom žalobkyne na vrátenie daru. Táto svoj nárok odôvodňovala hrubým porušením dobrých mravov zo strany žalovaného, ktoré videla jednak v nevere žalovaného počas manželstva a zároveň vo vyjadreniach žalovaného na adresu žalobkyne a jej rodinných príslušníkov v súdnych konaniach. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný si počas trvania manželstva od augusta 2020 našiel priateľku, následne sa o tejto skutočnosti v októbri 2020 žalobkyňa dozvedela, 28.12.2020 sa žalovaný odsťahoval zo spoločnej domácnosti a 25.02.2021 podal návrh na rozvod manželstva. Medzi stranami sporu bolo jedinou spornou skutočnosťou to, či správanie žalovaného napĺňa znaky hrubého porušenia dobrých mravov. 26. Hrubé porušenie dobrých mravov nie je zákonom definované. Preto súd vychádzal z ustálenej judikatúry. Z rozhodnutia R 88/1998 vyplýva, že „Hrubým porušením dobrých mravov sa rozumie ich porušenie značnej intenzity alebo ich sústavné porušovanie.“ Správanie, ktoré jednorazovo nemusí byť právne významné, sa pri určitej periodicite stáva relevantným. Hoci subjektívny prvok hrá v odvolaní darovania významnú úlohu, je nevyhnutné, aby bolo správanie obdarovaného posudzované objektívne (R 61/1997), „za právne relevantné sa považuje len také správanie obdarovaného, ktoré sa objektívne prejavilo“. Judikatúra vyvodila, „že právo darcu domáhať sa vrátenia daru nevzniká pri prostej nevďačnosti obdarovaného voči darcovi ani pri menej významnom porušení dobrých mravov zo strany obdarovaného. Za hrubé porušenie dobrých mravov obdarovaným nemožno považovať napríklad predaj darovanej veci cudzej osobe alebo nenavštevovanie darcu pri príležitosti sviatkov a jeho životných jubileí“ (R 31/1999) – hoci sú osoby, ktoré takéto správanie subjektívne veľmi zle znášajú. Objektívne
posúdenie však vždy musí rešpektovať konkrétnu osobnosť dotknutej osoby (napr. vyhrážky a násilné správanie treba hodnotiť rozdielne, ak smerujú voči osamelej staršej chorej osobe ako rovnaké správanie adresované silnému zdravému mladému subjektu žijúcemu v podpore komunity, aj vzhľadom na vzájomné vzťahy, osobnosť, prostredie, životné osudy a pod.). 27. Nevera počas manželstva je porušením povinnosti uloženej manželom podľa ustanovenia § 18 zákona o rodine. Súd je však toho názoru, že nie každá nevera musí byť automaticky aj správaním, ktoré hrubo porušuje dobré mravy. Každý takýto vzťah treba vnímať osobitne, vzhľadom na osobitné skutočnosti každého vzťahu. V tomto konkrétnom prípade bolo manželstvo uzatvorené v roku 1998, pričom k darovaniu daru zo strany žalobkyne došlo v roku 2010. Následne k nevere zo strany žalovaného došlo v roku 2020, teda po desiatich rokoch po darovaní a po 22 rokoch od uzatvorenia manželstva. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný nemal v úmysle nejakým spôsobom žalobkyňu o majetok oklamať. Takisto z uvedeného nevyplýva, že by žalovaný mal v čase darovania úmysel ukončiť vzťah so žalobkyňou. Práve časové obdobie od darovania súd posúdil ako osobitnú skutočnosť, ktorú považoval za najdôležitejšiu pri určení, že správanie žalovaného síce bolo správaním proti dobrým mravom a porušením povinnosti v zmysle ustanovenia § 18 zákona o rodine, avšak nedosahuje intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov. Súd poukazuje na skutočnosť, že v žiadnom prípade neschvaľuje neveru druhému partnerovi počas manželstva. Avšak v partnerskom živote vo vzťahoch dochádza k rôznym situáciám a niekedy aj k postupnému ochladnutiu vzťahov medzi partnermi. Žalovaný celú situáciu riešil nesprávne, keď ako uvádza žalobkyňa, pokiaľ s ňou nebol šťastný mal sa rozviesť a až následne si hľadať novú partnerku. Správanie žalovaného však vzhľadom na skutkové zistenia súd považoval za konzistentné v tom, že po zistení o nevere zo strany žalobkyne sa následne odsťahoval zo spoločnej domácnosti a následne podal návrh na rozvod. Nešlo v tomto prípade teda o dlhodobú neveru zo strany žalovaného, ktorá by trvala po dlhšiu dobu počas trvania manželstva. Samotná žalovaná vo výpovedi uviedla, že si nemyslí, že by jej žalovaný bol už skôr neverný s inou ženou, okrem terajšej partnerky žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené súd neposúdil správanie žalovaného ako hrubé porušenie dobrých mravov a to aj napriek tomu, že ide o porušenie dobrých mravov pretože tomuto správaniu chýbala intenzita, prípadne sústavnosť takéhoto správania. Pokiaľ ide o hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré mal žalovaný vykonať vykreslením žalobkyne ako lenivej, detinskej a nevyspelej osoby a zároveň vyjadrením na adresu rodinných príslušníkov žalobkyne, že majú psychické ťažkosti a liečili sa na psychiatrii, súd takéto konanie zo strany žalovaného nepovažoval za hrubé porušenie dobrých mravov. Súd poukazuje na skutočnosť, že k uvedeným vyjadreniam došlo v rámci súdnych konaní, ktoré sa týkali či už rozvodu, alebo úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. V týchto konaniach je bežné, že pokiaľ k rozvodu manželstva nedôjde v dobrom, a bývalí manželia majú následne medzi sebou zlé vzťahy, častokrát v týchto konaniach používajú expresívne výrazy na adresu druhého z manželov. Vyjadrenia žalovaného však voči žalobkyni ani jej rodinným príslušníkom nie sú natoľko expresívne, aby naplnili podmienku intenzity v rámci hrubého porušenia dobrých mravov. Zároveň žalovaný neuvádza vo svojich vyjadreniach, ktorých rodinných príslušníkov žalobkyne presne myslí. Súdu zároveň nie je zrejmé, akým spôsobom by mohli tieto vyjadrenia v rámci súdneho konania žalobkyni uškodiť v jej bežnom živote, keďže vyjadrenia žalovaného zostávajú v súdnom spise a rozsudky súdov sú následne anonymizované. Pokiaľ ide o hrubé porušenie dobrých mravov voči spoločným deťom strán sporu, žalobkyňa neuviedla, akého nevhodného správania sa voči vlastným deťom žalovaný dopustil. Uviedla iba, že nevera žalovaného a rozvod manželov deti zasiahol. Táto skutočnosť je prirodzená, vždy rozvod manželstva a zlé vzťahy medzi bývalými manželmi najviac zasiahnu deti. To však neznamená, že by konanie žalovaného bolo smerované proti spoločným deťom z manželstva. Iné nevhodné správanie žalovaného voči spoločným deťom žalobkyňa neuviedla a zároveň ani z vykonaného dokazovania nevyplynulo. 28. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v spore úplný úspech, vzhľadom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.