Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 16Er/290/2010 3810201522 24. 06. 2025 Mgr. Marianna Hašková ECLI:SK:OSPD:2025:3810201522.2
Uznesenie Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávnenej: A. B., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX, proti povinnému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 492,24 eur s prísl., takto rozhodol: I. P r i p ú š ť a zmenu účastníka na strane oprávnenej, na právnych nástupcov oprávnenej: 1./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, G. H. a 2./ H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, G. H.. II. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e. III. Súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi, Exekútorský úrad so sídlom G. Švéniho 3E/9, 97101 Prievidza, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 2.2.2010 sa oprávnená domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 492,24 eur s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Prievidza č.k. 9Ro/207/2009-6 z 23.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 5.1.2010. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Martinovi Bujnovi udelené tunajším súdom dňa 8.2.2010. 2. Podľa § 38 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 31.03.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3 Exekučný poriadok). 3. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla. 4. Podľa § 37 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak k prevodu alebo prechodu práv alebo povinností z exekučného titulu dôjde po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie, pokračuje exekútor vo vykonávaní exekúcie na základe pôvodného poverenia, ku ktorému priloží originál právoplatného rozhodnutia súdu o pripustení zmeny alebo odpis rozhodnutia.
5. Súd má z osvedčenia o dedičstve č.k. 14D/1022/201-48 z 21.6.2013 preukázané, že oprávnená v priebehu exekúcie zomrela a dedičské konanie vedené na Okresnom súde Prievidza sa osvedčením o dedičstve právoplatne skončilo. Dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, na základe ktorej dedičstvo po oprávnenej nadobudli: 1./ E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, G. H. a 2./ H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. XX/XX, G. H.. Uvedení dedičia vyhlásili, že sú spôsobilí dediť a dedičstvo neodmietli. 6. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia. 7. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 8. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 9. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 10. Z dedičského spisu vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 6D/145/2020 má súd preukázané, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX, nezanechal závet, zomrel slobodný, bezdetný a nezanechal žiadnych dedičov. Z tohto dôvodu v zmysle § 462 Občianskeho zákonníka dedičstvo nadobudol štát ako odúmrť. 11. V tomto prípade nie je možné pokračovať v exekúcii voči dedičom, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinného, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má v tomto prípade práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania, kde sa môže s veriteľmi dohodnúť o úhrade ich pohľadávok alebo nariadiť likvidáciu dedičstva v zmysle § 472 OZ. Jediným prípadom, kedy by štát mohol byť dedičom a následne aj účastníkom exekučného konania je dedenie zo závetu, ktorá podmienka v tomto prípade nebola splnená. 12. V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. 13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. 15. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 17. Povinný nezanechal závet, zomrel slobodný, bezdetný a nezanechal žiadnych dedičov. Z uvedeného dôvodu nemožno nikoho zaviazať na úhradu trov exekúcie. 18. Ako bolo uvedené vyššie, v zásade platí, že náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku v princípe znáša povinný. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá je upravená v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. V tomto prípade však nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky
uvedené v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súd teda nemá koho zaviazať na úhradu trov exekúcie. 19. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie nie je v exekučnom konaní v postavení vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov /v časti trov/. 20. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 z 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/. Poučenie: Proti výroku I. a III. odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Proti výroku II. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.