Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 15Er/3318/2012 3812217147 26. 11. 2025 JUDr. Eva Kiššová ECLI:SK:OSPD:2025:3812217147.2
Uznesenie Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Prievidza, IČO: 30 807 484, Matice slovenskej 10, 971 01 Prievidza proti povinnému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, pre vymoženie istiny vo výške 1.117,02 eur s prísl., takto rozhodol: I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e. II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi ml., Exekútorský úrad, so sídlom Mierové námestie 1, 911 01 Trenčín, náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1. Návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdnemu exekútorovi 18.09.2012 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie istiny vo výške 1.117,02 eur s prísl. na základe exekučných titulov, ktorými sú Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza č.k. 700-1011099412-GC04/12 zo dňa 26.06.2012. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Ďorďovičovi ml. udelené dňa 22.10.2012. 2. Podľa § 243h ods. 1 Zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /ďalej len „Exekučný poriadok“/, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. 3. Súdny exekútor doručil súdu 10.8.2017 návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods.1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z dôvodu, že povinný zomrel dňa XX.XX.XXXX a Okresný súd Prievidza nariadil likvidáciu dedičstva po poručiteľovi. Uplatnil si aj nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 53,03 eur. 4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 5. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v platnom znení, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. 6. Podľa § 175v ods. 4 prvá veta zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok právoplatným skončením likvidácie zaniknú proti dedičom neuspokojené pohľadávky veriteľov. 7. Uznesením Okresného súdu Prievidza č.k. 9D/97/2013-131 zo dňa 22.06.2017 sa nariadila likvidácia dedičstva podľa § 175t ods.1 a 2 zákona č. 99/1963 Zb. OSP a súd vyzval veriteľov poručiteľa, aby oznámil svoje pohľadávky v lehote 30 dní od vyvesenia tohto uznesenia na úradnej tabuli súdu. Pohľadávky, ktoré nebudú pri likvidácii dedičstva uspokojené, zaniknú. Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 9D/97/2013-308 z 03.04.2020 má súd preukázané, že časť majetku z dedičstva sa
po poručiteľovi nepodarilo speňažiť a pripadol do vlastníctva Slovenskej republiky ako odúmrť § 462 zákoná č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (osobné motorové vozidlo zn. AUDI 80, EVČ B., rok výroby 1989 v hodnote 100 eur, 8 ks neobchodovateľné cenné papiere v Majetkový Holding, a.s. Bratislava, Prievozská 2/A, ISIN C. na účte majiteľa vedenom v Centrálnom depozitári cenných papierov SR, a.s. Bratislava 29. augusta č. 1/A č. účtu XXXXXXXXXXXX bez hodnoty). Z uznesenia Okresného súdu Prievidza č.k. 9D/97/2013 -310 zo dňa 03.04.2020 došlo k rozvrhu speňaženého majetku poručiteľa vo výške 1.098,62 eur medzi veriteľov. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor si v likvidácii dedičstva uplatnil trovy exekučného konania EX 2875/2012 a Sociálna poisťovňa, pobočka Prievidza dlh poručiteľa z titulu nedoplatku na sociálnom poistení. 8. V tomto prípade nie je možné pokračovať v exekúcii voči dedičom, ktorí dedičstvo odmietli, nakoľko dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ani štát nemôže byť v tomto prípade účastníkom exekučného konania, nakoľko nie je právnym nástupcom povinného, ale len subjektom, ktorý nadobudol majetok ako odúmrť. Štát má v tomto prípade práva a povinnosti účastníka len v rámci dedičského konania, kde sa môže s veriteľmi dohodnúť o úhrade ich pohľadávok alebo nariadiť likvidáciu dedičstva v zmysle § 472 OZ. Jediným prípadom, kedy by štát mohol byť dedičom a následne aj účastníkom exekučného konania je dedenie zo závetu, ktorá podmienka v tomto prípade nebola splnená. 9. V zmysle citovaného ustanovenia Exekučného poriadku exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. 10. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 11. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. 12. Podľa § 196 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 13. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný. 14. Dedičia, ktorí dedičstvo odmietli, nevstúpili do žiadnych práv a povinností poručiteľa. Z uvedeného dôvodu ich nemožno zaviazať na úhradu trov exekúcie. 15. Ako bolo uvedené vyššie, v zásade platí, že náhradu trov potrebných pre účelné vymáhanie nároku v princípe znáša povinný. Z tejto zásady vyplýva výnimka, kedy je možné zaviazať oprávneného k náhrade trov a tá je upravená v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku účinného do 31.3.2017. V tomto prípade však nemožno zaviazať na trovy exekúcie oprávneného, nakoľko nie sú splnené podmienky uvedené v § 203 ods. 1-3 Exekučného poriadku, aby ho súd zaviazal na náhradu trov exekúcie. Súd teda nemá koho zaviazať na úhradu trov exekúcie. 16. Uvedené preto vedie súd k záveru, že súdnemu exekútorovi v tejto výnimočnej situácii nie je možné priznať náhradu trov exekúcie. Exekútor ako nositeľ práva na náhradu trov exekúcie nie je v exekučnom konaní v postavení vykonávateľa verejnej moci, pričom je na výsledku exekúcie materiálne zainteresovaný. Svojim súhlasom stať sa súdnym exekútorom a vykonávať činnosť exekútora musí preto znášať aj s tým spojené riziko, že nie vo všetkých prípadoch dosiahne uspokojenie svojich zákonných nárokov /v časti trov/. 17. Otázkou nepriznania trov súdnemu exekútorovi sa vo viacerých rozhodnutiach zaoberal aj Ústavný súd SR /napr. IV. ÚS 27/08 z 24.1.2008, uznesenie č. II.ÚS 272/08 z 22.10. 2008, uznesenie I.ÚS 438/08 z 17.12.2008, uznesenie I.ÚS 256/08 z 7.8. 2008 a iné/, v ktorých opakovanie poukázal na to, že ak v konečnom dôsledku môže nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri
výkone exekúcie, nemusí viesť tento stav k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré nesie exekútor, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Len nad rámec uvedeného súd udáva, že obdobné stanovisko zaujal aj Ústavný súd ČR vo svojich skorších rozhodnutiach, ako napr. uznesenie sp. Zn. II.ÚS 150/04, III. ÚS 283/06, IV.ÚS 180/06, III. ÚS 118/05, III. 158/05, II.ÚS 294/05 a iné/. Poučenie: Proti výroku II. odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Proti výroku I. možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.