Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 11C/13/2020 3820202139 02. 10. 2025 JUDr. Klaudia Šišková ECLI:SK:OSPD:2025:3820202139.9
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Klaudiou Šiškovou v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, zastúpená JUDr. Janou Bezákovou, advokátkou v Prievidzi, Bakalárska 6, IČO: 37 915 061, proti žalovaným: v 1 rade D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XX, v 2. rade F. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. G., H. XXX/XX, v 3. rade F. I., nar. X.X.XXXX, bytom J. K. K. XXX, v 4. rade F. E., nar. XX.X.XXXX, bytom J. K. K. XXX, o zdržanie sa neoprávnených zásahov do vlastníckeho práva žalobkyne a o vzájomnej žalobe, takto rozhodol: I. Žalovaní v 1. až 4. rade sú p o v i n n í zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne a umožniť žalobkyni oplotenie nehnuteľností v jej vlastníctve, a to pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor na LV č. XXX, kat. úz. C., ako CKN parc. č. 269 - záhrada o výmere 408 m2, CKN parc. č. 270 - záhrada o výmere 553 m2 a CKN parc. č. 271 - záhrada o výmere 601 m2. II. Súd vzájomnú žalobu žalovaných v 1. až 4. rade z a m i e t a . III. Súd štátu p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. až 4. rade v rozsahu 100%. IV. Súd žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré trovy sú žalovaní v 1. až 4. rade povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne. odôvodnenie: 1. Žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovaným v 1. až 4. rade domáhala, aby im bola uložená povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu jej vlastníckeho práva a umožniť jej oplotenie nehnuteľností v jej vlastníctve, a to pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. ako CKN parc. č. 269 – záhrada o výmere 408 m2, CKN parc. č. 270 – záhrada o výmere 553 m2 a CKN parc. č. 271 – záhrada o výmere 601 m2, ako aj trov konania. V žalobe uviedla, že žalovaní sú každý v podiele 1/4-ina spoluvlastníkmi susediacich nehnuteľností zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. ako CKN parc. č. 247 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2 a CKN parc. č. 249/1 – záhrada o výmere 111 m2. Ona si dňa 26.3.2018 dala vytýčiť hranice svojich pozemkov, aby si ich mohla oplotiť, k čomu boli prizvaní aj žalovaní v 2. a 3. rade. Po vytýčení hranice si na svojom pozemku dala osadiť stĺpy oplotenia, avšak žalovaný v 2. rade ju informoval, že s vytýčením hranice nesúhlasí a následne stĺpy oplotenia niektorý zo žalovaných odstránil. Žalobkyňa uviedla, že kvôli správaniu žalovaných nemohla svoje pozemky užívať na účely záhrady, pretože bez oplotenia jej úrodu ničila divá zver a vznikala jej škoda. Žalovaných preto žiadala, aby sa zdržali zásahov do výkonu jej vlastníckeho práva, na čo však nereagovali. V žalobe žalobkyňa ďalej uviedla, že v marci 2020 znovu oplotila svoje pozemky, kvôli čomu vznikol medzi ňou a žalovanými konflikt, žalovaní jej nadávali, namietali hranice pozemkov a na miesto musela byť privolaná polícia. So žalovanými sa žalobkyňa nevie dohodnúť a aby predišla konfliktom, dočasne oplotila svoj pozemok až
za jeho hranicou. Zvyšnú časť nemôže oplotiť a užívať, hoci oplotenie na hranici pozemkov by nebránilo účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb vo vlastníctve žalovaných. 2. Žalovaní v 1. až 4. rade so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že pozemok, ktorý chce žalobkyňa oplotiť, je pozemkom, ktorý oni vždy užívali ako svoj vlastný a pred nimi pozemok užívali od roku 1953 ich rodičia L. E. a M. E.. Hranica medzi pozemkom, ktorý užívala ich rodina, a pozemkom, ktorý patrí žalobkyni, nie je totožná s hranicou vytýčenou podľa protokolu, ktorý doložila žalobkyňa k žalobe. Uviedli, že pokiaľ by tento protokol aj bol správny po technickej stránke, určite nezohľadňoval skutočné vlastnícke vzťahy k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli zaužívané od 50-tych rokov minulého storočia. Žalovaní tiež uviedli, že hranica medzi ich pozemkom a pozemkom žalobkyne bola už v dávnej minulosti vymedzená plotom, voči ktorému nikto nikdy nenamietal a časti tohto plota sú viditeľné aj v súčasnosti. Stĺpiky oplotenia žalobkyňa v roku 2019 odstránila svojvoľne bez toho, aby sa s tým súhlasili. Podľa ich vyjadrenia z plota zostal stáť jeden stĺp pri vstupnej bráne na ich pozemok. Poukazovali na to, že na mieste sa nachádzajú aj dva hraničné kamene, ktoré podľa ich vedomostí sú umiestnené na tom mieste, kde bol aj pôvodný plot. Žalovaní uviedli, že rozdiel medzi ich pozemkom, ktorý užívali, a pozemkom žalobkyne je aj výškový, spôsobený navážkou zeminy a časť tejto navážky naviezla žalobkyňa po pôvodnej zaužívanej hranici, čím sama vymedzila svoj pozemok. Po tejto pôvodnej hranici podľa žalovaných v minulosti sama žalobkyňa vyhotovila plot z pletiva a oceľových stĺpikov. Tento plot tam bol viac ako 10 rokov a nikto nenamietal správnosť hranice, po ktorej žalobkyňa vyhotovila plot. Na konci pozemkov v smere od cesty zasadili v 50-tych rokoch na hranici ich pozemku a susedného pozemku strom – jelšu ich otec a vtedajší vlastník pozemku, ktorý je teraz vo vlastníctve žalobkyne, E. I.. Na hranici pozemkov boli vtedy vysadené aj viaceré vŕby a tieto tvorili prírodnú hranicu medzi pozemkami. Žalovaní tiež argumentovali tým, že na začiatku ich pozemku od cesty je asi od roku 2000 postavená brána, ktorá je oceľová a umiestnená v betónových základoch, a to na mieste predchádzajúceho plota. V prípade, že by hranica pozemku žalobkyne bola vytýčená správne, zasahovala by cca 1,2 m do ich brány a bol by znemožnený vstup na ich pozemok a k ich domu. Takýto výsledok nemôže byť podľa žalovaných správny a ani logický vo vzťahu k dlhodobo zaužívanému stavu. Žalobkyňa teda tiež akceptovala dlhodobo za majetkovú hranicu tú hranicu, ako sa pozemky skutočne užívali už od 50-tych rokov minulého storočia. 3. V priebehu konania sa žalovaní v 1. až 4. rade vzájomnou žalobou voči žalobkyni domáhali určenia, že tá časť nehnuteľností v obci C., v k.ú. C., zapísaných na LV č. XXX ako CKN parc. č. 269 – záhrada vo výmere 408 m2, CKN parc. č. 270 – záhrada vo výmere 553 m2 a CKN parc. č. 271 – záhrada vo výmere 601 m2, ktorá tvorí podľa geometrického plánu, vyhotoveného dňa 11.1.2023 spoločnosťou GEOSKTEAM s.r.o., č.p. 52433927-120/2022, overenom Okresným úradom Prievidza, katastrálnym odborom dňa 18.1.2023 pod č. 11/2023, novoutvorenú CKN parc. č. 270/2 – záhrada vo výmere 140 m2, bola ku dňu smrti L. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, v celosti bezpodielovým spoluvlastníctvom L. E. a jeho manželky M. E., N. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa 22.1.2021, a patrí do dedičstva po L. E. v podiele vo veľkosti 1/2-ica a M. E., N. C., v podiele vo veľkosti 1/2-ica. Žalobkyňa so vzájomnou žalobou nesúhlasila a uviedla, že žalovaní objasňujú, ako sa ich právny predchodca dohodol s vtedajším vlastníkom EKN parc. č. 78 (teraz CKN parc. č. 269 a 271) na priebehu hranice oddeľujúcej EKN parc. č. 78 od pozemkov v užívaní právneho predchodcu žalovaných, pričom poukázala na to, že medzi pozemkami vo vlastníctve žalovaných a pozemkom EKN parc. č. 78 bol ešte pozemok EKN parc. č. 77 a žalovaní neboli vlastníkmi EKN parc. č. 77. Dohodu o hranici pozemkov mohli uzatvoriť len vlastníci týchto pozemkov, čo žalovaní neboli. 4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím žalobkyne, žalovaných v 1. až 3. rade, svedkov D. O. a B. C., oboznámením obsahu vytyčovacieho náčrtu vlastníckej hranice obvodu parciel č. 269, 270 a 271 vyhotoveného GEODÉZIA LMPD, s.r.o., dňa 26.3.2018, protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 26.3.2018, výzvy na zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv zo dňa 5.6.2019 a 30.9.2019, výpisu z LV č. XXX D. XXX pre k.ú. C., vyjadrenia žalovaných v 1. až 3. rade zo dňa 5.6.2020 a žalovaného v 4. rade zo dňa 23.6.2020, vyjadrenia žalobkyne zo dňa 7.7.2020, 27.8.2020, 30.8.2022, 6.3.2023 a 23.1.2025, vyjadrenia žalovaných zo dňa 31.7.2020, 5.11.2020, 31.1.2025, výpisu z PK vložky č. XXX, k.ú. C., snímky z pozemkovej mapy zo dňa 17.10.1969, výpisu z evidenčného listu č. 105 k.ú. C., geometrického plánu GEOing. spol. s r.o. č. 113/2004, pripojeného spisu Okresného úradu Prievidza, katastrálny odbor č. V 1754/06, ohliadky na mieste samom s fotodokumentáciou, odpovede OÚ Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 27.7.2018, kópie z mapy určeného operátu – obec C., vyjadrenia žalovaných v 2. a 3. rade zo dňa 29.3.2022, fotografie predloženej žalovanými, rozhodnutí Štátneho notárstva v Prievidzi č.k. D 936/85-37 a D 999/88-96, kópie katastrálnej mapy na parc. č. 244 zo dňa 9.6.2010, exportu
- kópie z katastrálnej mapy obce Kocurany zo dňa 21.2.2023, zmluvy o zrušení spoluvlastníctva zo dňa 17.4.1988, vyjadrenia OÚ Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 12.7.2022, odpovede OÚ Prievidza, katastrálny odbor žalovanému v 2. rade zo dňa 26.4.2019 a 29.9.2020 a OO PZ v Prievidzi zo dňa 9.8.2021, meračského náčrtu ZMVM, kópie katastrálnej mapy obce Kocurany pred ZMVM a mapy pozemno-knižného stavu, geometrického plánu Geodézie n.p. Žilina č. 244-249-1109-87 na parc. č. 78/2, LV č. XXX pre k.ú. C., rozhodnutia Štátneho notárstva Prievidza č.k. D 1075/80-11, poľného náčrtu č. 3, kúpnej zmluvy V 1754/06, vzájomnej žaloby zo dňa 10.2.2023, kúpnej zmluvy zo dňa 4.5.1962, osvedčenia o dedičstve č.k. D 358/01-100, Dnot 98/01, uznesenia tunajšieho súdu č.k. 7D/18/2021-17, Dnot 46/2021, geometrického plánu GEOSKTEAM Prievidza č. 52433927-120/2022 na zameranie pozemku parc. č. 270/2, kópie PK vložky č. XX k.ú. C., vyjadrenia žalovaného v 2. rade zo dňa 29.6.2023, 11.8.2023, 5.2.2025, ako aj oboznámením obsahu ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav: 5. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou CKN parc. č. 269 – záhrada o výmere 408 m2, CKN parc. č. 270 – záhrada o výmere 553 m2 a CKN parc. č. 271 – záhrada o výmere 601 m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C.. Uvedené nehnuteľnosti nadobudla na základe rozhodnutia Štátneho notárstva v Prievidzi č.k. D 936/85-37 zo dňa 8.7.1986 o dedičstve po poručiteľovi F. P.. Na základe tohto rozhodnutia nadobudla žalobkyňa do spoluvlastníctva parc. č. 78 v k.ú. C. v podiele 1/2-ica a následne na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva zo dňa 17.4.1988, uzavretej s M. E., nar. X.XX.XXXX, došlo k zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva k parc. č. 78 – záhrada o výmere 3546 m2 tak, že na základe geometrického plánu Geodézie Žilina č. 244-243-1109-87 nadobudla žalobkyňa do svojho výlučného vlastníctva parc. č. 78/2 o výmere 1661 m2. Po priamom meraní základnej mapy veľkej mierky („ZMVM“) bola táto parcela prečíslovaná ako parcely reg. CKN č. 269, 270 a 271. 6. Žalovaní v 1. až 4. rade sú podielovými spoluvlastníkmi CKN parc. č. 247 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 113 m2 a CKN parc. č. 249/1 – záhrada o výmere 111 m2, zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. každý v podiele 1/4-ina. Uvedené nehnuteľnosti nadobudli žalovaní do podielového spoluvlastníctva na základe kúpnej zmluvy uzavretej dňa 6.4.2006 s Obcou Kocurany. Z obsahu zmluvy vyplýva, že predmetom prevodu vlastníckeho práva bola EKN parc. č. 77 – ostatné plochy o výmere 225 m2 zapísanej na LV č. XXX pre k.ú. C.. Na základe geometrického plánu, vyhotoveného GEOing, spol. s r.o. Prievidza č. 113/2004 zo dňa 1.10.2004, boli od uvedenej EKN parcely odčlenené CKN parcely č. 247 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 113 m2 a č. 249/1 – záhrady o výmere 111 m2 a tieto boli prevedené do podielového spoluvlastníctva žalovaným v 1. až 4. rade. CKN parc. č. 247 a 249/1 vo vlastníctve žalovaných susedia s CKN parc. č. 269, 270 a 271 vo vlastníctve žalobkyne. 7. Žalobkyňa si dňa 26.3.2018 dala vytýčiť hranice svojich pozemkov na účely ich oplotenia. V súvislosti s tým bol vypracovaný GEODÉZIOU LMPD s.r.o., vytyčovací náčrt č. 583. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku zo dňa 26.3.2018 vyplýva, že vytýčenie bolo vykonané na podklade VKM, podrobné body vlastníckej hranice boli vytýčené metódou GPS, prijímačom TopconHiPer+ s interným GSM/GPRS modemom a kontrolérom FC 200 s bluetooth kartou s pripojením v sieti SKPOS. Pri vytýčení hranice pozemkov bol prítomný aj žalovaný v 2. rade, ktorý odmietol protokol podpísať. 8. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že po vytýčení hranice pozemkov osadila na svojom pozemku stĺpy oplotenia, avšak žalovaný v 2. rade jej oznámil, že s vytýčením hranice nesúhlasí a následne niekto zo žalovaných stĺpy oplotenia odstránil. Žalovaných vyzývala, aby sa zdržali svojich zásahov do výkonu jej vlastníckeho práva, avšak na jej výzvy nereagovali. Po tom, čo sa pokúsila pozemok oplotiť v roku 2020, vznikli opäť konflikt so žalovanými, ktorí jej nadávali, namietali hranice pozemkov a ona musela privolať políciu. Vo výpovedi uviedla, že rodičia žalovaných začali chovať sliepky, preto si ona asi pred 20 rokmi urobila plot, aby jej sliepky nerobili škodu, tento plot asi pred 5 – 6 rokmi zlikvidovali a chcela si urobiť nový plot, pretože chcela užívať záhradu, ktorú predtým neužívala. Dala si vytýčiť hranicu pozemku, asi pred dvoma rokmi postavili plot, ale niekto zo žalovaných železné koly zlikvidoval. Uviedla, že žalovaní jej začali zavážať zeminu a záhradu jej zahrnuli a pokazili pletivo na plote. V konaní uviedla, že ešte keď bola dievča, bol na mieste postavený plot, ktorý robil hranicu medzi pozemkami. Spor o priebeh hranice v minulosti nebol žiadny, pretože medzi pozemkami bola obecná cesta. Túto obecnú cestu žalovaní odkúpili, ide o hranicu medzi jej pozemkom a pozemkom žalovaných. 9. Žalovaný v 1. rade v konaní uviedol, že medzi ich pozemkami a pozemkom žalobkyne existoval pôvodne asi 100 rokov starý plot, čo je doteraz označené stromom a kameňmi. Žalobkyňa začala do ich
pozemku navážať zeminu a oni tiež začali zeminu navážať. Na svojom pozemku teraz žalovaní chovajú sliepky, v záhrade nič nesadia. Uviedol, že pred 22 rokmi si spravili do ich záhrady bránu, dali tam kameň, ktorý je tam doposiaľ a týmto je označená stará hranica pozemku. Žalobkyňa asi pred rokom zasiahla do ich pozemku asi 1,20 m. Žalovaný v 1. rade tiež uviedol, že bránu osadili ako vchod do ich pozemku na pozemku, ktorý v tom čase patril obci, t.j. v tom čase to ešte nebolo ich. Obecnú cestu oni užívali asi 50 rokov a užívali ju aj iní, chodilo sa tade pešo aj vozmi. 10. Žalovaný v 2. rade uviedol, že je spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré susedia s pozemkami žalobkyne a ktoré sú oddelené plotom, ktorý tam bol od 50-tych rokov. Doteraz je tam pozostatok toho plota – jelša a dva staré kamene. Uviedol, že nehnuteľnosti užívali ich právni predchodcovia od 50-tych rokov a teraz ich užívajú oni. V roku 2006 ich rodina kúpila obecnú cestu, ktorá je teraz už súčasťou ich parciel. Obecnú cestu užívali ako svoju. Podľa žalovaného v 2. rade im žalobkyňa neoznámila, že si dáva vytýčiť hranice pozemku a vstúpila na ich pozemok. Zamerať hranicu si žalobkyňa dala v roku 2018 a 2019 a túto hranicu označila až v roku 2020. Podľa takto zameranej hranice žalobkyňa prešla do pozemku žalovaných asi 1,2 m. Žalovaný v 2. rade poukázal na to, že starý pozemok, ktorý im patril, bol o výmere 1342 m2 a obecná cesta mohla mať 70 m2. Pri meraní v roku 1994 bola podľa neho posunutá hranica o 389 m2 v neprospech žalovaných. 11. Žalovaná v 3. rade v konaní uviedla, že hranica medzi pozemkami bola odjakživa, predtým tam boli za sebou stromy, bol tam aj plot, doteraz je to tak. Potvrdila, že žalobkyňa si teraz dala vytýčiť hranicu pozemkov a týmto novým vytýčením hranice zasiahla do ich pozemkov. Uviedla, že medzi právnymi predchodcami strán sporu neboli nikdy spory. 12. V písomných vyjadreniach žalovaný v 2. rade (vo vyjadrení zo dňa 29.3.2022 spolu so žalovanou v 3. rade) uvádzal, že pôvodnú parc. č. 73 užíval otec žalovaných L. E. od roku 1950, pričom jej vlastníkom bol starý otec E. E.. V roku 1951 si ich rodičia na tejto parcele (č. 73) postavili rodinný dom a pozemok a dom užívali bez akýchkoľvek rušení a problémov až do roku 1962, kedy od E. E. pozemok v polovici, t.j. 670 m2, odkúpili a postavili si nový dom, ktorý stojí doposiaľ. Po smrti starého otca bol otec žalovaných jeho dedičom. Otec žalovaných v starom dome otvoril v roku 1968 krčmu, v súvislosti s ktorou používal i dvor z parc. č. 73 a tento dvor bol ohraničený vŕbovým i drôteným plotom od hlavnej cesty až k potoku. Podľa žalovaných bol tento plot postavený v 50-tych rokoch ich otcom a susedom E. I. a doteraz z tohto plotu je časť zachovaná – jedna vŕba a jedna jelša, ktoré teda majú cca 70 rokov. Žalovaní v 2. a 3. rade v písomnom vyjadrení tvrdili, že ich rodičia sa dohodli so spoluvlastníkmi parc. č. 73 – I., že táto parcela zostane iba vo vlastníctve ich rodičov a parc. č. 74, ktorú mali tiež v spoluvlastníctve, bude patriť len I.. Takto sa pozemky užívali doteraz. V roku 1994 došlo k mapovaniu, kedy sa posunula hranica do parc. č. 73, čo sa podľa žalovaných udialo bez vedomia vlastníkov. V dôsledku toho podľa žalovaných získala obec aj časť majetku ich rodiny z pôvodnej parc. č. 73, a preto boli oni donútení odkúpiť si od obce svoj vlastný pozemok. Parc. č. 73 bola prečíslovaná na parc. č. 247, 248 a 249. Žalovaní v 2. a 3. rade tvrdili, že výmera pozemku, ktorý si ich rodina musela odkúpiť, bola odpočítaná z ich pozemku. Podľa ich názoru sa takto stala vlastníkom časti ich pozemku (ktorý bol užívaný ich rodinou najmenej 70 rokov) žalobkyňa, ktorá nemala od nich žiadny právny titul na jej vlastníctvo. Podľa žalovaných posunutím hraníc medzi parc. č. 73, 77 a 78 došlo k posunutiu do ich parc. č. 73, čím získali od žalovaných ich m2 a potom aj geometrické plány vychádzajú z nesprávnych údajov evidovaných na katastri nehnuteľností pri mapovaní pred rokom 1995. Žalovaný v 2. rade poukazoval na to, že pôvodná PKN parc. č. 73 mala vo vl. č. 304 pre k.ú. C. výmeru 1342 m2, v súčasnosti majú ich pozemky iba výmeru iba 888 m2, pričom užívateľmi a držiteľmi celej pôvodnej parc. č. 73 boli rodičia žalovaných. Poukazoval na snímku z pozemkovej mapy z roku 1969, kde je vidno, ako ďaleko od hranice parc. č. 77 je postavený ich dom, čo v súčasnosti nie je dodržané, žalobkyňa využijúc podvody na katastri sa natlačila do ich dvora tak, že by sa do dvora nemohli dostať autom. Podľa jeho názoru žalobkyňa vedela o posune hraníc, keďže v 90-tych rokoch bol jej brat starosta obce. Nakoľko s hranicou parc. č. 72 sa nehýbalo, úbytok výmery musí byť iba od parc. č. 73 smerom ku žalobkyni. Žalovaný v 2. rade uviedol, že oni chcú iba to, aby sa obnovili pôvodné hranice parc .č. 73 podľa stavu v pozemkovej knihe. 13. Právny zástupca žalovaných v 1. až 4. rade v konaní uviedol, že žalovaný v 2. rade síce namieta preidentifikáciu pôvodných parciel, ale on pri šetrení v katastri nehnuteľností nenašiel žiaden dôkaz o tom, že by (pôvodne) obecná parcela bola posunutá. Za žalovaných v 1. a 3. rade uviedol, že príčinou sporu je neobjasnený rozdiel vo výmere pôvodných parciel 73/1 až 73/3 vo vzťahu k CKN parc. č. 244, 245, 246 a EKN parc. č. 73, medzi ktorými po prečíslovaní katastrom je rozdiel 346 m2. Preto sa
žalovaní domnievajú, že táto výmera sa nachádza v pozemku žalobkyne, ktorú časť ich rodičia aj užívali. Keďže šetrením a zo správ z katastra sa problém vyriešiť nepodarilo, žalovaní sa nápravy domáhajú vzájomnou žalobou, pričom sa odvolávajú na dohodu medzi právnymi predchodcami žalovaných a E. I., ktorý bol spoluvlastníkom nehnuteľností, ktoré v súčasnosti vlastní žalobkyňa. Podľa názoru žalovaných, ak by aj ich právni predchodcovia užívali obecnú parc. č. 77 bez právneho dôvodu, neznamená to, že nemohli dobromyseľne užívať tú časť pozemku, ktorú formálne vlastnil E. I. a s ktorým sa právni predchodcovia žalovaných dohodli, že táto časť bude patriť im a takto aj pozemky oplotili. Od tohto titulu potom ubehlo viac ako 10 rokov, počas ktorých bola táto sporná časť pozemku užívaná a teda najneskôr dňom 31.12.1963 rodičia žalovaných vydržali vlastnícke právo. V držbe a užívaní ich nikto nerušil, nikto sa voči nim žiadnym spôsobom nedomáhal ochrany vlastníctva. 14. V konaní boli ako svedkovia vypočutí D. O. a B. C.. 15. Svedkyňa D. O. vo výpovedi uviedla, že so žalovanými sú spriatelené rodiny. Do roku 1983 bývala v obci C., potom sa odsťahovala. Z detstva si pamätala, že jej matka sa priatelila so žalovanou v 3. rade, denne ku nim chodili, resp. okolo nich prešli aj 2 – 3 krát. Podľa svedkyne rodina E. užívala celý dvor, a to aj potom, ako sa ona odsťahovala. Dvor žalovaných mal byť oddelený radom stromov od ostatných pozemkov, kde sa domy nenachádzali. Ona do obce C. chodievala aj po tom, čo sa odsťahovala. Podľa svedkyne bol stav dlhodobo rovnaký, ale zhruba pred dvoma rokmi si všimla, že plot z pletiva bol asi pol metra k bráne patriacej k rodinnému domu E.. Pletivo išlo až ku koncu pozemku, rad stromov tam už dávno nie je. Asi pred rokom sa od žalovanej v 3. rade dozvedela, že takéto oplotenie urobila žalobkyňa. Svedkyňa uviedla, že od cesty až po potok bol voľný priechod, nebol tam žiadny plot. Ľudia tade chodili po pravej strane od stromov od rodiny E.. Ona nikdy nepočula o spore medzi rodinou žalobkyne a rodinou žalovaných, až teraz. 16. Svedok B. C. uviedol, že do C. sa prisťahoval v roku 1959 a býval tam do roku 1972, kedy odišiel bývať do Prievidze. Pamätal si, že cesta bola rovná, tiahla sa od cesty až po potok, kde sa po pravej strane nachádzal plot, bolo to tam zarastené, plot bol odhora až dolu. Kto užíval tam nachádzajúce sa nehnuteľnosti nevedel uviesť, v tom čase sa o to nezaujímal. Uviedol, že pri potoku bola nejaká záhradka, boli tam nejaké jelše, v plote bolo asi 30 stromov. Cestou, ktorá viedla k potoku, chodili občania, išlo o prístupovú cestu k potoku. Svedok uviedol, že pokiaľ sa pamätá, bolo to obecné, cesta bola široká, chodilo sa tadiaľ vozom a prešlo sa aj traktorom. Stromy boli po pravej strane a po ľavej strane sa nachádzal rodičovský dom žalovaných, ktorý bol od plota vzdialený možno 5 m. V tom čase tam nebola osadená žiadna brána. 17. Vo veci bola vykonaná aj ohliadka na mieste samom. Bolo zistené, že pozemok žalobkyne je oplotený šedým pletivom, toto oplotenie však nezodpovedá výmere pozemkov žalobkyne. Podľa vyjadrenia žalobkyne pletivo v prvej časti pozemku nie je osadené podľa vytyčovacieho náčrtu, ale dovnútra smerom k pozemku žalobkyne, pretože jej nebolo umožnené, aby bolo pletivo osadené podľa zamerania. Vedľa oplotenia sa pri ceste nachádza staršia, hrdzavá brána, ktorá podľa žalobkyne stojí sčasti – asi 0,5 m na jej pozemku. Cca 0,5 m pred pravým okrajom brány (z čelného pohľadu od cesty) žalovaný v 2. rade označil kameň, ktorý má podľa jeho vyjadrenia označovať hranicu medzi pozemkami so žalobkyňou a ktorý sa na mieste má nachádzať od r. 1952. Ďalší takýto kameň bol označený cca v polovici pozemkov smerom k potoku, pričom tento sa nachádza cca 0,5 m za oplotením smerom vpravo z čelného pohľadu od cesty. Podľa žalovaného v 2. rade by pletivo žalobkyňa mala osadiť smerom doprava cca o 1,20 m. Žalobkyňa o existencii kameňov – bodov oddeľujúcich pozemky strán sporu nemala vedomosť. Na konci pozemkov sú 3 jelše, z ktorých 2 sa nachádzajú vo vnútri oplotenia, t.j. na pozemkoch, ktoré si ohradila žalobkyňa. 18. Z výpisu z PKN vl. č. XXX k.ú. C. vyplýva, že PKN parc. č. 73 – záhrada o výmere 1342 bola v spoluvlastníctve v podiele po 1/2-ica E. E. a F. I.. E. E. svoj spoluvlastnícky podiel previedol kúpnou zmluvou zo dňa 4.5.1962 na L. E. a M. E., N. C., a to každému v podiele po 1/4-ine. 19. Zo snímky z pozemkovej mapy zo dňa 17.10.1969 vyplýva, že parc. č. 73 bola rozčlenená na parc. č. 73/1 – záhrada o výmere 389 m2, parc. č. 73/2 – záhrada o výmere 390 m2 a parc. č. 73/3 – dom č.p. 559 m2 (t.j. spolu parcely o výmere 1338 m2). Pozdĺž parc. č. 73/1 a 73/2 sa nachádzala parc. č. 77, ktorá susedila s parc. č. 78.
20. Z odpovede OÚ Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 27.7.2018 na žiadosť o prešetrenie výmer parciel CKN registra č. 241, 243/1, 244, 245, 246, 247, 249/1 a 249/2 s parcelami reg. EKN č. 68, 72, 73 a 77 pre k.ú. C. bolo zistené, že: Na základe listiny D 878/73 došlo k zápisu v prospech vlastníka na LV č. XXX, kde bola zapísaná aj parc. č. 72 s výmerou 421 m2. Na základe listiny D 1075/80 bol vykonaný zápis v prospech vlastníka na LV č. XXX, pričom EKN parc. č. 73 bola preidentifikovaná na parcely č. 73/1 o výmere 389 m2, 73/2 o výmere 390 m2 a 73/3 o výmere 559 m2. Na základe rozsudku sp.zn. 6C/45/83-12, ktorého súčasťou bol geometrický plán (GP) č. 244-245-704/81, zanikli EKN parc. č. 68 a 69 a výmera EKN parc. č. 72 sa zmenila na 119 m2. GP bola vytvorená parc. č. 68 o výmere 1294 m2 a spolu s parc. č. 70/1 a 70/2 boli zapísané v prospech M. I. na LV č. XXX. Pod PVZ č. 31/06 bola zapísaná listina – kúpna zmluva, ktorej súčasťou bol GP č. 113/04 a jeho predmetom bola aj EKN parc. č. 77 o výmere 225 m2. Časť o výmere 113 m2 bola zabratá pod novovytvorenú CKN parc. č. 247 a časť o výmere 111 m2 bola zabratá pod novovytvorenú CKN parc. č 249/1. EKN parc. č. 77 o výmere 1 m2 zostala vo vlastníctve obce (LV č. XXX). V roku 1994 prebehlo v k.ú. C. mapovanie ZMVM. Vlastníci a užívatelia nehnuteľností boli obcou rozhlasom a verejnou vyhláškou oboznámený o konaní miestneho šetrenia a obnove operátu katastra nehnuteľností, boli vyzvaní k označeniu a omedzníkovaniu hraníc, t.j. na vlastné náklady trvale označiť lomové body hraníc pozemkov, ktorých sú vlastníkmi, alebo majú v nájme na základe zmluvy. Proti obnovenému katastrálnemu operátu bolo možné v stanovenej lehote podať námietky a pokiaľ sa tak nestalo, obnovený katastrálny operát sa považoval za správny a bola vyhlásená jeho platnosť. Pôvodná parc. č. 72 bola po ZMVM prečíslovaná na CKN parc. č. 240, 242/1, 242/2 (LV č. XXX); parc. č. 73/1 – 73/3 boli po ZMVM prečíslované na CKN parc. č. 241, 243/1, 243/2, 244, 245 a 246 (LV č. XXX); parc. č. 68 bola po ZMVM prečíslovaná na CKN parc. č. 239/1 - 239/3; parc. č. 77 bola usporiadaná pod CKN parc. č. 247 a 249/1. Rozdiel vo výmerách pôvodných a nových parciel bol v rámci stanovených dovolených odchýlok. V roku 2000 v katastri Kocurany prebiehalo konanie o obnove evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim – ROEP. ROEP-om sa zlučoval zápis vlastníctva evidovaného v pkn vložkách s vlastníctvom evidovaným na listoch vlastníctva, rušili sa HLV (list vlastníctva bez evidovania parciel registra EKN a CKN) a nehnuteľnosti sa zapísali na listy vlastníctva s vlastníkmi a ich spoluvlastníckymi podielmi. Pokiaľ neboli v stanovenej lehote podané námietky, komisia schválila návrh registra a bola vyhlásená jeho platnosť. Zhotoviteľ ROEP-u z dôvodu iného technologického postupu spracovania grafických podkladov v tej istej lokalite vyhodnotil situáciu odlišne od skutočností citovaných v predchádzajúcich bodoch. V mape určeného operátu zobrazil parcely registra EKN č. 68, 69, 72 a 73. 21. Zo správy OÚ Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 12.7.2022 vyplýva, že parcely reg. CKN v k.ú. C. vznikli priamym meraním pri tvorbe základnej mapy veľkej mierky (reálne zamerané v teréne) v súlade s inštrukciou na tvorbu ZMVM. K prevzatiu obnoveného operátu do katastra nehnuteľností došlo v roku 1996, kedy bol obnovený operát vyhlásený za platný (na obci prebiehalo v konaní námietkové konanie, ktorého sa mohol zúčastniť každý vlastník a podať námietky) a hranice jednotlivých parciel reg. CKN sa stali platnými a záväznými. Parc. č. 78/2, ktorú nadobudla žalobkyňa na základe zmluvy o zrušení spoluvlastníctva, o výmere 1661 m2, bola po ZMVM prečíslovaná ako CKN parc. č. 269, 270 a 271. Žalovaní nadobudli CKN parcely zapísané na LV č. XXX na základe kúpnej zmluvy V 1754/06, ktorej súčasťou bol GP č. G1-1086/2004 (diel 3 a diel 4 z parcely č. 77) od obce C.. OÚ Prievidza, katastrálny odbor v minulosti riešil podania žalovaného v 2. rade, pričom zo všetkých jeho podaní, ako aj osobných stretnutí je zrejmé, že zameranú hranicu pri ZMVM CKN parciel č. 244, 245, 246 (LV č.XXX pôvodne parc. č. 73/1-3) s parcelami CKN č. 247 a 249/1 (LV č. XXX predtým č. 645 pôvodne parc. č. 77) neuznáva ako vlastnícku hranicu, napriek tomu, že: a) nadobudol nehnuteľnosti na LV až darovacou zmluvou V 757/18 t.j. parcely z operátu po ZMVM; b) bol účastníkom kúpnej zmluvy V 1754/06 na strane kupujúcich, kde došlo k odkúpeniu CKN parc. č. 247 a 249/1 (pôvodne parc. č. 77) na základe GP vyhotoveného po ZMVM – GP č. 113/2004. Z vyjadrenia OÚ Prievidza, katastrálny odbor vyplýva, že pri preberaní ZMVM sa prihliadalo na zákres parciel v operáte pre ZMVM a po ZMVM, ako aj na súčet výmer parciel evidovaných na liste vlastníctva v stanovenej dovolenej odchýlke. Úrad má za to, že vlastnícke práva, ako aj údaje k predmetným parcelám eviduje v súlade s listinami predloženými na zápis do katastra a v konaní o preberaní ZMVM postupoval v súlade s platnou metodikou.
22. V liste OÚ Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 29.9.2020, adresovanom žalovanému v 2. rade sa uvádza, že vo veci evidencie parcely č. 73 v katastri nehnuteľností k.ú. C. už bolo žalovanému podané podrobné vysvetlenie v liste zo dňa 25.7.2018. Výmera parcely určená geometrickým zameraním lomových bodov priamo v teréne je v súlade so zobrazením predmetnej parcely v katastrálnej mape. 23. V odpovedi zo dňa 9.8.2021, na žiadosť OO PZ Prievidza, OÚ Prievidza, katastrálny odbor uvádzal skutočnosti v súvislosti s registrom obnovenej evidencie pozemkov, ktoré sú uvedené aj v bode 21 odôvodnenia. Úrad uviedol, že zo všetkých podaní žalovaného v 2. rade, ako aj z osobných stretnutí je zrejmé, že zameranú hranicu pri ZMVM neuznáva ako vlastnícku hranicu a z toho dôvodu ide o spor, ktorý je potrebné riešiť dohodou alebo súdnou cestou. 24. Z mapy pozemno-knižného stavu obce Kocurany vyplýva, že pkn. parc. č. 73 susedila s parc. č. 77, s ktorou z druhej strany susedila parc. č. 78. Z mapy pred ZMVM obce Kocurany vyplýva, že parc. č. 77 sa nachádzala medzi parcelami č. 73/3, 73/2, 73/1 na jednej strane a parc. č. 78/2 na druhej strane. Z meračského náčrtu z mapovania ZMVM bolo zistené, že medzi CKN parc. č. 244, 245 a 246 a jednej strane a CKN parc. č. 269, 270 a 271 na druhej strane sa nachádzajú CKN parcely č. 247, 248 a 249. 25. Z kópie originálu listu vlastníctva č. XXX pre k.ú. C. vyplýva, že na tomto liste vlastníctva sú zapísané CKN parc. č. 241, 243/1, 243/2, 244, 245 a 246 v prospech žalovaného v 2. rade v podiele 1/2-ica a F. I. v podiele 1/2-ica. Titulom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu žalovaného v 2. rade je podľa zápisu na liste vlastníctva darovacia zmluva V-757/18. 26. Dňa 4.5.1962 uzavreli E. E. ako predávajúci a L. E. a manželka M. ako kupujúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti v k.ú. C. zapísané PKN vl. č. 74 ako parc. č. 73 a 74 v podiele 1/2ica. Z výpisu z PKN vl. č. XXX k.ú. C. vyplýva, že na základe uvedenej zmluvy bolo zapísané vlastnícke právo k parc. č. 73 na L. E. v podiele 1/4-ina a na M. E. v podiele 1/4-ina. 27. Z osvedčenia o dedičstve po poručiteľovi L. E. č.k. D 358/01-100, Dnot 98/01 zo dňa 5.11.2003 vyplýva, že spoluvlastnícky podiel 1/4-ina na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX k.ú. C. nadobudla M. E. (matka žalovaných). Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 16.3.2021 č.k. 7D 18/2021-17, Dnot 46/2021 bolo konanie o dedičstve po poručiteľke M. E. zastavené a majetok nepatrnej hodnoty (finančný zostatok na účte vedenom v Q. I. D. v sume 39,46 eur) bol vydaný žalovanej v 3. rade, ktorá sa postarala o pohreb poručiteľky. 28. Z výpisu z PKN vl. č. 80 k.ú. C. vyplýva, že pkn. parc. č. 78 bola v spoluvlastníctve E. I. a D. I. (každý v podiele 1/2-ica). E. I. previedol svoj spoluvlastnícky podiel darovacou zmluvou zo dňa 27.11.1952 na D. P.. Zápis v pozemkovej knihe bol vykonaný dňa 23.2.1953. 29. Na základe GP Geoskteam Prievidza č. 52433927-120/2022 zo dňa 11.1.2023 bola vytvorená nová CKN parc. č. 270/2 – záhrada o výmere 140 m2, ktorá vznikla odčlenením časti výmery z CKN parc. č. 269, 270 a 271 (po novom CKN parc. č. 270/1). Ide o časť CKN parc. č. 269, 270 a 271, ktoré susedia s CKN parc. č. 247 a 249/1 vo vlastníctve žalovaných v 1. až 4. rade (predtým parcela EKN č. 77). 30. V priebehu konania sa žalovaní v 1. až 4. rade vzájomnou žalobou domáhali, aby súd určil, že tá časť z nehnuteľností v obci C. v k.ú. C. zapísaných na LV č. XXX, parc. CKN č. 269 – záhrada o výmere 408 m2, parc. CKN č. 270 – záhrada vo výmere 553 m2, parc. CKN č. 271 – záhrada o výmere 601 m2, ktorá tvorí podľa GP vyhotoveného dňa 11.1.2023 spoločnosťou GOSKTEAM s.r.o., so sídlom Košovská cesta 1, Prievidza č.p. 52433927-120/2022 overeného OÚ Prievidza, katastrálnym odborom dňa 18.1.2023 pod č. 11/2023, novoutvorenú parc. CKN č. 270/2 – záhrada o výmere 140 m2, bola ku dňu smrti L. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, v celosti bezpodielovým spoluvlastníctvom L. E. a jeho manželky M. E., N. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa 22.1.2021, a patrí do dedičstva po L. E. v podiele vo veľkosti 1/2-ica a M. E., N. C., v podiele vo veľkosti 1/2-ica. Vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že žalovaný v 2. rade je v podiele 1/2-ica spoluvlastníkom nehnuteľností v k.ú. C. zapísaných na LV č. XXX, a to CKN parciel č. 244, 245 a 246 a EKN parc. č. 73. V takom podiele je evidovaný aj ako vlastník k CKN parc. č. 41, 243/1 a 243/2. Nehnuteľnosti nadobudol do spoluvlastníctva na základe darovacej zmluvy v roku 2018 od jeho matky M. E.. V druhej polovici je evidovaná ako spoluvlastníčka nehnuteľností C. R., N. I.. V skutočnosti však podľa žalovaných v roku 1953 boli tieto nehnuteľnosti predmetom reálnej deľby, kedy pozemnoknižní spoluvlastníci nehnuteľností si reálne rozdelili svoje pôvodne spoločné nehnuteľnosti
tak, že starému otcovi žalovaných E. E. pripadli okrem iných aj súčasné CKN parc. č. č. 244, 245, 246 a I. zasa CKN parc. č. 241, 243/1, 243/2, ako aj pôvodné pkn parc. č. 74, 75, ktorých spoluvlastníkom bol aj starý otec žalovaných E. E.. Zároveň sa právny predchodca žalovaných v tomto období dohodol s vlastníkom vtedajšej pkn parc. č. 78 E. I. na priebehu majetkovej hranice oddeľujúcej pkn. parc. č. 78 od pozemkov užívaných E. E.. Nimi dohodnutá hranica tvorila majetkovú hranicu medzi pozemkami a na tejto bol hneď aj postavený plot z pletiva na vŕbových a jelšových koloch E. I. a E. E. a jeho synom L. E.. Koly v plote sa postupom času zakorenili a vytvorili živý plot, v ktorom bol zarastený pletivový plot. Takýto stav podľa žalovaných trval od roku 1953 až do konca 60-tych rokov, kedy sa plot obnovil za nový na tom istom mieste. E. E. previedol podiel na nehnuteľnostiach na L. E. a jeho manželku M., aby mohli stavať dom. Po stavbe domu sa užívanie nehnuteľností nezmenilo, rodičia žalovaných vstúpili do užívania pozemku tak, ako ho užíval E. E. až po pôvodný plot postavený so E. I. v roku 1953. Po tom, čo E. I. previedol svoj podiel z pozemku na D. P., bola hranica rešpektovaná a pozemok od cesty vľavo (časť pôvodnej parc. č. 78) užívali ako svoj rodičia žalovaných tak, ako predtým E. E.. Žalovaní uvádzali, že ich právnych predchodcov nikto v užívaní nerušil, teda ani D. P., ani D. I., ktorý užíval pravú časť pkn parc. č. 78. Žalobkyňa po nadobudnutí pozemku vytvoreného z pkn parc. č. 78 obnovila plot oddeľujúci pozemok patriaci právnym predchodcom žalovaných od jej pozemku na tom istom mieste, ako stál plot už od roku 1953. Žalobkyňa teda tiež rešpektovala dlhodobo zaužívaný stav vytvorený dohodou právnych predchodcov strán sporu. Na základe GP vyhotoveného spoločnosťou GEOSKTEAM s.r.o. č. 52433927-120/2022 bola vytvorená nová CKN parc. č. 270/2 – záhrada o výmere 140 m2, ktorá predstavuje pozemok, ktorý bol už od roku 1953 užívaný ako vlastný právnymi predchodcami žalovaných v 1. až 4. rade. Podľa žalovaných dohoda právnych predchodcov strán sporu mala byť urobená z dôvodu, aby bol zabezpečený riadny prístup aj povozmi na nehnuteľnosti ich právneho predchodcu, pričom podľa vedomosti od rodičov žalovaných E. I. od právneho predchodcu žalovaných žiadnu náhradu nežiadal. Je teda nepochybné, že právni predchodcovia žalovaných E. E. a po ňom L. E. s manželkou boli oprávnenými držiteľmi novoutvorenej CKN parc. č. 270/2, pretože túto nerušene užívali ako svoju vlastnú od r. 1953 počas doby dlhšej ako 10 rokov, teda aj ku dňu 31.12.1963. Oprávnenosť držby odvodzovali od dohody E. E. so E. I. v roku 1953. Dohoda medzi uvedenými právnymi predchodcami strán sporu bola podľa žalovaných v tom čase obvyklá a následne rešpektovaná aj ich právnymi nástupcami. Obdobie medzi rokmi 1953 a 1963 bol stav držby a užívania nehnuteľnosti pokojný, nerušený a najneskôr dňom 31.12.1963 nadobudli ich právni predchodcovia – L. E. a manželka M. vlastnícke právo vydržaním, keďže podľa § 116 ods. 2. Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. si mohli započítať vydržaciu dobu ich predchodcu. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení žalovaní odôvodnili tým, že bez takéhoto určenia nie je možné vykonať dodatočné dedičské konanie po ich rodičoch a určením vlastníckeho práva sa zlepší ich v súčasnosti neisté právne postavenie vyvolané konaním žalobkyne, ktorá zasiahla do pokojného užívania trvajúceho viac ako 70 rokov. 31. Žalobkyňa so vzájomnou žalobou žalovaných nesúhlasila. Poukázala na to, že medzi pozemkami vo vlastníctve žalovaných a pozemkom EKN parc. č. 78 bol ešte pozemok EKN parc. č. 77 a žalovaní neboli vlastníkmi uvedenej parcely. Podľa jej názoru dohodu o hranici pozemkov mohli uzatvoriť len vlastníci týchto pozemkov. Žalobkyňa tiež poukázala na to, že EKN parc. č. 77 bola dlhodobo využívaná ako prístup k potoku a túto parcelu získala do vlastníctva v 90-tych rokoch od štátu obec. Žalovaní vedeli komu tento pozemok patrí, preto nemohli byť dobromyseľní, že k tomuto pozemku majú nejaké právo a nemohli dojednávať jeho hranicu. Tento pozemok si žalovaní vysporiadali až v roku 2006, keď od obce odkúpili do svojho vlastníctva CKN parc. č. 247 a 249/1, ktoré boli vytvorené na základe GP č. 113/2004 z časti EKN parc. č. 77. 32. Listami zo dňa 5.6.2019 a 30.9.2019, adresovanými žalovanému v 2. rade, žalobkyňa vyzývala žalovaného v 2. rade, aby sa zdržal všetkých konaní, ktorými zasahuje do jej vlastníckych práv. Uviedla, že si dala svoje pozemky zamerať, keďže sa nevedia dohodnúť na určení hranice pozemkov, a to s úmyslom oplotiť si svoje pozemky. K zameraniu pozemkov bol žalovaný prizvaný, po zameraní si dala osadiť stĺpy oplotenia, ktoré jej žalovaný odstránil s tvrdením, že s vytýčením hranice nesúhlasí. Týmto konaním zasahuje do jej vlastníckych práv a navyše na jej pozemku na CKN parc. č. 269 má umiestnenú bránu. V dôsledku tohto konania ona nemôže pozemok užívať na účely záhrady, pretože bez oplotenia jej úrodu zničí divá zver. V liste zo dňa 30.9.2019 žalobkyňa žalovaného v 2. rade upozornila, že sa rozhodla, že si svoje pozemky opätovne oplotí a znovu ho vyzvala, aby nezasahoval do jej vlastníckych práv.
33. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. 34. Podľa § 116 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb. vlastnícke právo k hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec, je potrebná vydržacia doba desaťročná. Kto nadobudne oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa, môže si započítať vydržaciu dobu predchodcu. 35. Podľa § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. 36. Podľa § 854 ods. 1 Občianskeho zákonníka (40/1964 Zb.), pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov. 37. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Žalobkyňa sa voči žalovaným domáhala ochrany svojho vlastníckeho práva tým, že sa voči nim domáhala uloženia povinnosti zdržať sa zásahov do výkonu jej vlastníckeho práva a umožniť jej oplotenie nehnuteľností, ktoré sú v jej vlastníctve, t.j. pozemkov zapísaných na LV č. XXX pre k.ú. C. ako CKN parcely č. 269, 270 a 271. V konaní žalobkyňa predložila aj vytyčovací náčrt vyhotovený spoločnosťou GEODÉZIA LMPD s.r.o. č. 20/2018-PD, ktorým bola vytýčená hranica uvedených pozemkov. V konaní bolo preukázané, že žalovaní v 1. až 4. rade s takto vytýčenou hranicou nesúhlasia. Žalobkyňa v konaní uvádzala, že sa snažila na základe vytýčenia hranice pozemkov tieto pozemky si oplotiť, avšak žalovaní jej stĺpy, ktoré na oplotenie osadila, odstránili. Toto tvrdenie žalobkyne žalovaní v konaní nepopreli, preto ho súd považoval za nesporné. 38. Žalovaní v 1. až 4. rade sa v konaní bránili tým, že priebeh hranice pozemkov vo vlastníctve žalobkyne je v skutočnosti iný, nakoľko ich právni predchodcovia E. E. a L. E. s manželkou časť z týchto pozemkov, ktoré tvoria novoutvorenú CKN parc. č. 270/2 – záhrada o výmere 140 m2, vytvorenú GP č. 52433927-120/2022 zo dňa 11.1.2023, vydržali. V súvislosti s tým sa domáhali určenia, že táto novoutvorená parcela bola ku dňu smrti L. E., nar. XX.X.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX, v celosti bezpodielovým spoluvlastníctvom L. E. a jeho manželky M. E., N. C., nar. XX.X.XXXX, zomrelej dňa XX.X.XXXX, a patrí do dedičstva po L. E. v podiele vo veľkosti 1/2-ica a M. E., N. C., v podiele vo veľkosti 1/2-ica. Súd sa preto zaoberal dôvodnosťou vzájomnej žaloby žalovaných. 39. Vzhľadom k tomu, že ide o tzv. určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), súd sa najskôr zaoberal tým, či na strane žalovaných je daný naliehavý právny záujem na takomto určení. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa je vlastníčkou pozemkov v k.ú. C. zapísaných na LV č. XXX, pričom v konaní predložila aj vytyčovací náčrt zachytávajúci priebeh hraníc predmetných pozemkov. Žalovaní v 1. až v 4. rade tvrdili, že časť z týchto pozemkov o výmere 140 m2 patrí do dedičstva po ich rodičoch na základe vydržania vlastníckeho práva. Keďže aktuálny právny stav vlastníctvo právnych predchodcov nezohľadňuje, bez požadovaného určenia, by bolo právne postavenie žalovaných ako dedičov po L. a M. E. neisté. Žalovaní v 1. až 4. rade teda majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. 40. Žalovaní v 1. až 4. rade vlastníctvo svojich rodičov k novoutvorenej parc. č. 270/2 v k.ú. C. odvodzovali od dohody, ktorú mali v roku 1953 uzatvoriť E. E. (v tom čase podielový spoluvlastník parc. č. 73) a E. I. (v tom čase podielový spoluvlastník parc. č. 78) na priebehu majetkovej hranice oddeľujúcej pkn. parc. č. 78 od pozemkov užívaných E. E.. 41. K tomu, aby došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním je potrebné, aby boli splnené zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom dobromyseľnosť
musí byť posudzovaná z objektívneho hľadiska, t.j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nadobudol. Nemožno vychádzať len zo subjektívnych predstáv držiteľa. Pri posudzovaní dobromyseľnosti držiteľa treba brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvod na pochybnosti o tom, že mu vec patrí. 42. Podľa tvrdení žalovaných mal ich právny predchodca E. E. vstúpiť do držby pozemku - novoutvorená CKN parc. č. 270/2 - v roku 1953 na základe dohody s vtedajším vlastníkom pkn. parc. č. 78 E. I.. V tom čase bol v účinnosti Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb., ktorý pripúšťal vydržanie vlastníckeho práva v prípade nehnuteľností v desaťročnej dobe za predpokladu, že išlo o oprávnenú a nepretržitú držbu. 43. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že právni predchodcovia, ale ani žalovaní neboli dobromyseľní v tom, že sporný pozemok im patrí. Bolo preukázané, že právny predchodca žalovaných E. E. bol v podiele 1/2-ica spoluvlastníkom pkn. parc. č. 73, pričom tento podiel previedol kúpnou zmluvou zo dňa 4.5.1962 (registrovanou Štátnym notárstvom v Prievidzi dňa 18.6.1963) na rodičov žalovaných L. a M. E., spolu so spoluvlastníckym podielom 1/2-ica k pkn. parc. č. 74. Z mapy pozemno-knižného stavu obce Kocurany vyplýva, že s parc. č. 73 susedila parc. č. 77 a až za ňou sa nachádza parc. č. 78. Rovnaká situácia vyplýva aj zo snímky mapy pred ZMVM (s tým, že parc. č. 73 bola rozčlenená na parc. č. 73/1 až 73/3). Z výpovedí žalovaných v 1. a 2. rade, ako aj svedka C. bolo preukázané, že parc. č. 77 bola obecná, bola využívaná na prístup k potoku. Svedok C. uviedol, že táto cesta bola prejazdná vozom, ale i traktorom. Je teda zrejmé, že tak žalovaní, ako aj ich právni predchodcovia mali vedomosť o tom, že ich pozemky nesusedia s pozemkom právneho predchodcu žalobkyne. Z uvedeného dôvodu nebolo možné, aby sa E. E. so E. I. v roku 1953 dohodli na hranici oddeľujúcej ich pozemky. Navyše, z výpisu v pkn. vl. č. 80 k.ú. C. vyplýva, že E. I. už v roku 1952 previedol svoj spoluvlastnícky podiel na parc. č. 78 darovacou zmluvou na D. P. a táto bola zapísaná do pozemkovej knihy vo februári 1953. Pokiaľ teda E. I. svoj spoluvlastnícky podiel na uvedenom pozemku daroval ešte v roku 1952, nebol dôvod, aby v roku 1953 uzatváral dohodu s právnym predchodcom žalovaných o hranici pozemku, ktorý už nevlastnil. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že ak by aj právni predchodcovia žalovaných užívali časť bývalej pkn. parc. č. 78, nemohli byť s ohľadom na všetky okolnosti dobromyseľní, že im pozemok patrí. Rovnako ani žalovaní nemohli nadobudnúť vlastníctvo k spornému pozemku vydržaním, keďže si boli vedomí existencie parc. č. 77 medzi pozemkami ich právnych predchodcov a pozemkami vo vlastníctve žalobkyne. O tejto ich vedomosti svedčí to, že v roku 2006 odkúpili od obce CKN parc. č. 247 a 249/1 vytvorené z pôvodnej parc. č. 77. Vzhľadom na neexistenciu jedného z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, súd považoval vzájomnú žalobu žalovaných za nedôvodnú, a preto ju zamietol. Súd vo veci nevykonal navrhované dôkazy – výsluch svedkov I. a S., ktorí mali preukázať priebeh hranice medzi pozemkom rodičov žalovaných a susedným pozemkom, nakoľko tieto dôkazy nepovažoval za potrebné pre rozhodnutie vzhľadom k záveru o nedostatku dobromyseľnosti držby nehnuteľnosti. 44. Vzhľadom k tomu, že časť pozemku žalobkyne (novoutvorená CKN parc. č. 270/2) nepatrí do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných, súd žalobe žalobkyne vyhovel. V konaní bolo preukázané, že žalovaní nerešpektujú vlastnícke právo žalobkyne, neumožňujú jej riadne si oplotiť pozemky, čo vyplýva z vyjadrení žalovaných, ale aj zo situácie zistenej ohliadkou na mieste samom. Žalobkyňa preukázala priebeh hranice pozemkov v jej vlastníctve vytyčovacím náčrtom, s ktorým žalovaní síce nesúhlasili, ale žiadnym spôsobom nepreukázali jeho nesprávnosť. V konaní najmä žalovaný v 2. rade uvádzal, že po ZMVM došlo k posunu hranice parc. č. 77 a pozemkov žalobkyne do ich pozemkov, avšak táto skutočnosť nebola preukázaná. Súd v tejto súvislosti poukazuje na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaných, že nenašiel žiaden dôkaz o tomto tvrdení žalovaného v 2. rade, ako aj na to, že nebolo zistené a ani tvrdené, že by pozemky vo vlastníctve žalobkyne mali v skutočnosti väčšiu výmeru, než jej patrí. Žalobkyňa je vlastníčkou CKN parc. č. 269, 270 a 271 v k.ú. C. a žalovaní do jej vlastníckeho práva zasahujú tým, že jej znemožňujú riadne oplotenie pozemkov, preto súd žalovaným uložil povinnosť zdržať sa zásahov do výkonu vlastníckeho práva žalobkyne a umožniť jej oplotenie uvedených nehnuteľností. 45. Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ žalovaný v 2. rade v konaní poukazoval na to, že výmera pôvodných parc. č. 73/1 až 73/3 bola podľa snímky pozemkovej mapy z roku 1969 1338 m2
a v súčasnosti CKN parc. č. 244, 245, 246 a EKN parc. č. 73 majú výmeru iba 921 m2, súd poukazuje na vyjadrenie OÚ Prievidza, katastrálny odbor zo dňa 27.7.2018, podľa ktorého parc. č. 73/1 – 73/3 boli po ZMVM prečíslované na CKN parc. č. 241, 243/1, 243/2, 244, 245 a 246 (LV č. XXX). 46. V konaní vznikli štátu trovy v súvislosti s vykonaním obhliadky na mieste samom vo výške 5,39 eur. Civilný sporový poriadok (CSP) náhradu trov konania štátu neupravuje. Súd preto postupoval podľa čl. 4 základných princípov CSP, podľa ktorého, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. V prípade, že takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Na základe toho súd považoval za spravodlivé usporiadanie otázky náhrady trov konania štátu tak, ako to ustanovoval Občiansky súdny poriadok v § 148 ods. 1. Podľa citovaného ustanovenia mal štát nárok na náhradu trov konania proti účastníkom podľa výsledku konania s tým, že ak sú u niektorého účastníka predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal. V danej veci boli žalovaní v konaní neúspešní, preto súd rozhodol tak, že štátu priznal voči žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov v rozsahu 100% (t.j. v rozsahu neúspechu každej strany sporu). 47. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že vo veci úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným v 1. až 4. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že tieto trovy sú žalovaní povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne. 48. Súd o náhrade trov konania štátu, ako aj strán sporu rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP len o nároku na náhradu trov konania, o konkrétnej výške tejto náhrady bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným rozhodnutím (§ 262 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd Trenčín. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v piatich vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať, okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).