Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 2T/33/2024 3824010294 06. 05. 2025 Mgr. Vojtech Chmelan ECLI:SK:OSPD:2025:3824010294.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. mája 2025 takto rozhodol: O b ž a l o v a n ý : A. B. C. D. E. F. G. B. , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Mesto A., t.č. bytom A., I. J. XXX/XX K. L. D., uznáva
sa
za
vinného , že:
1) dňa 04.10.2023 v presnejšie nezistenom čase od 10.30 hodiny do 11.00 hodiny v A. na ulici M. v C. I. na predajnej ploche, v uličke s pečivom odcudzil mobilný telefón značky CUBOT NOTE 7, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a to takým spôsobom, že ho vytiahol poškodenej N. O. z predného vrecka ruksaku, ktorý mala počas celej doby nákupu na sebe, čim spôsobil poškodenej N. O. škodu odcudzením mobilného telefónu vo výške 50 eur, dňa 04.10.2023 v presnejšie nezistenom čase od 10.30 hodiny do 11.00 hodiny v A. na ulici M. v C. I. na predajnej ploche, v uličke so zeleninou odcudzil hnedú koženú peňaženku s obsahom finančnej hotovosti vo výške 110 eur a to takým spôsobom, že ju vytiahol poškodenej N. P. z bledohnedej plátenej tašky, ktorú mala v nákupnom vozíku v tesnej blízkosti pri sebe, čim spôsobil poškodenej N. P. škodu odcudzením koženej peňaženky a finančnej hotovosti vo výške 120 eur, pričom uvedené skutky spáchal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného sudu Zvolen, sp. zn. 5T/145/2019 zo dňa 25.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského sudu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/63/2022 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa 16.11.2022 uznaný vinným za spáchanie pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), písm. f), ods.3 písm. a), písm. b), ods.4 písm. b), písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, 2) obvinený dňa 15.10.2023 v bližšie nezistenom čase v priestoroch bytu v mieste trvalého bydliska poškodenej L. D. na ulici I. K. XXX/XX E. A. odcudzil z voľne položenej peňaženky poškodenej finančnú hotovosť vo výške 10 eur a platobnú kartu číslo XXXX XXXX XXXX XXXX, vydanú k bankovému účtu poškodenej číslo Q. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v XXX.R., S., pričom následne touto platobnou kartou v meste A. vykonal neoprávnené bezkontaktné platby a výbery finančnej hotovosti z bankomatu a to: - dňa 15.10.2023 v čase o 21.08 hodine dva výbery hotovosti v sume 300 eur a 30 eur E. číslo Q. na ulici L. D. T. X,
v bankomate
- dňa 16.10.2023 v čase o 00.37 hodine a v čase o 01.10 hodine výbery hotovosti v sume 200 eur a 10 eur v bankomate Q. Q. číslo S. na ulici G. E., - dňa 16.10.2023 v čase o 03.39 hodine kúpu cestovného lístka v sume 4,05 eur U., S., na ulici G. E.,
v spoločnosti
- dňa 16.10.2023 v čase o 03.41 hodine kúpu nezisteného napoja v sume 0,70 eur v kávomate V. na ulici G. E., kde uvedeným konaním spôsobil poškodenej L. D. škodu vo výške 554,75 eur, pričom tento skutok spáchal napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného sudu Zvolen, sp. zn. 5T/145/2019 zo dňa 25.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského sudu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/63/2022 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa 16.11.2022 uznaný vinným za spáchanie pokračovacieho zločinu krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), písm. f), ods.3 písm. a), písm. b), ods.4 písm. b), písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, teda v bode 1) a 2) prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, sčasti čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe a pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, v bode 2) neoprávnene použil platobný prostriedok, čím
spáchal
v bode 1), 2) pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a), sčasti písm. d), ods.2 písm. b), ods.3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, sčasti v súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. a za to sa odsudzuje Podľa § 212 ods.3 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej N. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., R. X/XX škodu vo výške 120 eur. odôvodnenie: Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku tak, že po poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe
okresného prokurátora. Po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe, prokurátor žiadal vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe prijal jeho vyhlásenie a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie ohľadne trestu a náhrady škody a oboznámil sa so správami o povesti na obžalovaného, s odpisom registra trestov. Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaného A. B. jeho konanie tak po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a), sčasti písm. d), ods.2 písm. b), ods.3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. j) Trestného zákona a ako prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods.2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., pretože obžalovaný A. B. si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, sčasti čin spáchal na veci, ktorú mal iný na sebe a pri sebe a hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách a neoprávnene použil platobný prostriedok. Spáchanie skutkov je obžalovanému preukázané aj výpoveďami poškodených, ktorých vierohodnosť nie je nijako spochybnená, ako i listinnými dôkazmi a kamerovými záznamami. Samosudca poukazuje na to, že zločinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a), sčasti písm. d), ods.2 písm. b), ods.3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, sčasti čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený a čin spácha závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, pričom objektom predmetného trestného činu krádeže je vlastníctvo veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom rozhodujúci je faktický stav. Prisvojením veci sa v zmysle Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou, cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec alebo nepatrí výlučne len jemu. Páchateľ sa veci zmocní, keď majiteľovi, resp. oprávnenému držiteľovi odníme vec z jeho dispozície a vytvorí si možnosť s vecou úmyselne disponovať. Pod spáchaním činu na veci, ktorú ma iný pri sebe sa rozumie odcudzenie napr. tašky, mobilného telefónu, dáždnika, prípadne iných vecí nachádzajúcich sa v taške, vreckách a podobne (t.j. pri sebe). Prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods.2 Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene použije platobný prostriedok, pričom objektom tohto trestného činu je vlastnícke právo, najmä výkon vlastníckeho práva slúžiaci na využívanie platobných prostriedkov. Bankovou platobnou kartou sa rozumie platobný prostriedok, ktorý umožňuje používateľovi platobných služieb prístup k finančným prostriedkom čerpaným do výšky limitu povoleného poskytovateľom platobných služieb. Použitím sa rozumie napr. platba takouto kartou, výber z bankomatu a podobne. Pre dokonanie trestného činu sa nevyžaduje zrealizovanie transakcie, stačí už samotné použitie takého prostriedku. Podľa § 138 písm. j) Trestného zákona závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu na viacerých osobách. V zmysle § 127 ods.12 Trestného zákona sa viacerými osobami rozumejú najmenej tri osoby. Podľa Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin. Samosudca poukazuje na to, že obžalovaný konal v priamom úmysle. Samosudca poukazuje aj na to, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného sudu Zvolen, sp. zn. 5T/145/2019 zo dňa 25.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského sudu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/63/2022 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa 16.11.2022 za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), písm. f), ods.3 písm. a), písm. b), ods.4 písm. b), písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019. Obžalovaný A. B. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval, priťažujúcou
okolnosťou u obžalovaného je to, že v minulosti už bol odsúdený a spáchal viac trestných činov. Motívom konania obžalovaného bola zištnosť a snaha zabezpečiť si finančné prostriedky na svoju obživu. K osobe obžalovaného A. B. súd zistil, že sa jedná o bezdomovca. Obžalovaný bol dosiaľ riešený v priestupkovom konaní 2-krát a to v roku 2024. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ od roku 2000 do roku 2022 šestnásťkrát súdne trestaný, z toho dvanásťkrát išlo o trestný čin krádeže a v troch prípadoch sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu v Lučenci, sp. zn. 22T 40/14 zo dňa 24.04.2014, právoplatným dňa 12.05.2014 bol odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 3 roky v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 18.11.2016. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene, sp. zn. 5T/145/2019 zo dňa 25.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského sudu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/63/2022 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa 16.11.2022 za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), písm. f), ods.3 písm. a), písm. b), ods.4 písm. b), písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, za čo mu bol uložený súhrnný spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody na 5 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený s probačným dohľadom dňa 10.03.2023 so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov. Zároveň mu bolo uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a povinnosť zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený A. B. spáchal predmetné skutky v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia 212 ods.3 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. h), m) Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd v prípade obžalovaného zistil, že základná sadzba u obžalovaného je 2 roky až 8 rokov. Pokiaľ prokurátor žiadal uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby po použití § 38 ods.3 Trestného zákona, teda zvýšenú dolnú hranicu o jednu tretinu, teda minimálne 4 roky, súd tomuto návrhu nevyhovel. Naopak, samosudca poukazuje na to, že trestnou činnosťou obžalovaný naplnil znaky zločinu, resp. prečinu, ale vzhľadom na výšku spôsobenej celkovej škody 724,75 eur, je podľa názoru súdu neprimerane prísne ukladať obžalovanému nepodmienečný trest ako navrhoval prokurátor. Súd však v danom prípade využil ustanovenie § 39 ods.1 Trestného zákona a mimoriadne znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky. Samosudca dôvody mimoriadneho zníženia vidí v tom, že obžalovaný sa od počiatku k trestnej činnosti doznal a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní /samosudca z toho dôvodu preto vo výrokovej časti nedával poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. n) Trestného zákona/, taktiež samosudca poukazuje na okolnosti prípadu, keď škoda prevyšuje tesne presahuje malú škodu, t.j. sumu nad 700 eur, konanie obžalovaného na poškodeného mali len minimálny dosah na ich život a finančné zabezpečenie, keď len jedna z poškodených uplatnila nárok na náhradu škody. Podľa názoru súdu, uloženie nepodmienečného trestu v trvaní 4 roky by nesplnilo svoj účel a preto súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody kratšieho trvania, pričom samosudca poukazuje aj na to, že v prípade právoplatnosti tohto rozsudok bude musieť obžalovaný ešte vykonať zvyšky trestov z ktorých bol podmienečne prepustený z výkonu trestu. Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bude miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj účel.
v dostatočnej
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody, škoda bola dokladovaná, preto súd v zmysle § 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného k náhrade škody tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.