Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25Nt/20/2024 3824010711 19. 03. 2025 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2025:3824010711.2
Uznesenie 25Nt/20/2024 Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD., v trestnej veci odsúdeného A. B., o návrhu odsúdeného na povolenie obnovy konania, na verejnom zasadnutí konanom v Partizánskom dňa 19.03.2025 takto rozhodol: 25Nt/20/2024 Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. D. XX, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, na povolenie obnovy konania v trestnej veci vedenej na Okresnom súde Partizánske pod spisovou značkou 2T/70/2009 zamieta. odôvodnenie: 25Nt/20/2024
Rozsudkom Okresného súdu Partizánske (v tom čase) č.k. 2T/70/2009-267 zo dňa 17.03.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 3To/48/2010-277 zo dňa 27.05.2010 bol obžalovaný A. B. uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. a/ k § 47 ods. 2 Trestného zákona s tým, že skutku sa dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (v tom čase) sp. zn. 3T/16/89 zo dňa 15.02.1989, právoplatným dňa 28.02.1989 pre trestný čin výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku a trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku k úhrnnému trest odňatia slobody vo výmere dva roky nepodmienečne so zaradením do II. nápravnovýchovnej skupiny, pričom mu bol zvyšok trestu odpustený amnestiou prezidenta republiky zo dňa 01.01.1990 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1T/44/93 zo dňa 08.10.1993 bol odsúdený pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. f/ Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku a trestný čin porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 14 rokov nepodmienečne so zaradením do III. nápravnovýchovnej skupiny, pričom bol podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody dňa 31.08.2005 uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2Pp/70/05 so skúšobnou dobou na sedem rokov.
Za tento trestný čin mu bol uložený podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona za použitia § 47 ods. 2 Trestného zákona, § 46 Trestného zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 23 rokov 7 mesiacov a 3 dni so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Zároveň mu bol uložený aj trest prepadnutia doličnej veci a bolo rozhodnuté o nárokoch na náhradu škody. Dňa 14.08.2024 bol tunajšiemu súdu doručený návrh odsúdeného zo dňa 12.08.2024 na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že novelizáciou Trestného zákona účinnou od 01.01.2024 došlo k zmene ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona, čo má vplyv aj na jeho trestnú vec z hľadiska ukladania trestu. Zároveň požiadal aj o ustanovenie obhajcu, nakoľko sa nachádza vo výkone trestu. Nakoľko sa odsúdený v súčasnosti nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd postupoval v zmysle § 38 ods. 2 písm. a/ Trestného poriadku a ustanovil mu opatrením obhajcu, ktorého vyzval na doplnenie podania. Dňa 09.10.2024 odsúdený prostredníctvom ustanoveného obhajcu doplnil svoj návrh na povolenie obnovy konania, ktorý odôvodnil tým, že nadobudnutím účinnosti novely Trestného zákona č. 40/2024 Z.z., o ktorej rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom sp. zn. PL. ÚS. 3/2024 zo dňa 03.07.2024 došlo k úplne novej legislatívno-právnej situácií a podľa názoru obhajoby priaznivejšie (miernejšie) podmienky pre ukladanie trestov uvedené v novele Trestného zákona je možné považovať za nové skutočnosti, ktoré súdu pred právoplatným rozhodnutím vo veci neboli známe. Taktiež v návrhu uviedli, že trest odňatia slobody vo výmere 2 roky so zaradením do II. NVS uložený odsúdenému rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 3T/16/89 zo dňa 15.02.1989, právoplatným dňa 28.02.1989 bol odsúdenému odpustený amnestiou prezidenta republiky zo dňa 01.01.1990. V návrhu na povolenie obnovy konania ďalej odsúdený poukázal na znenie § 47 ods. 2 Trestného zákona účinného do 05.08.2024 a na znenie účinné od 06.08.2024, kde novelou Trestného zákona došlo k výraznej zmene pre ukladanie trestu za trestný čin lúpeže podľa § 188 Trestného zákona, nakoľko sadzba uvedená v § 47 ods. 2 sa vzťahuje len na trestné činy lúpeže podľa § 188 ods. 3 alebo 4 a nie za všetky trestné činy lúpeže podľa § 188 ako tomu bolo pred novelou. Na základe uvedeného odsúdený zastáva názor, že sú splnené podmienky na obnovu konania podľa § 394 Trestného poriadku a preto navrhol, aby mu súd povolil obnovu konania. Na verejnom zasadnutí odsúdený zotrval na podanom návrhu, ako aj na skutočnostiach v ňom uvedených a viac sa k návrhu už nevyjadril. Obhajca odsúdeného v konečnom návrhu uviedol, že trvajú na podanom návrhu v písomnom vyhotovení a podľa názoru obhajoby došlo pri tomto konaní k možnosti využiť ustanovenia novely Trestného zákona, kde nastala nová legislatívno-právna situácia pokiaľ ide o posudzovanie trestného činu, za ktorý bol odsúdený odsúdený prvým právoplatným rozsudkom. Trvajú na skutočnostiach, ktoré boli už v priebehu verejného zasadnutia povedané, a to najmä pokiaľ ide o posudzovanie trestného činu lúpeže podľa § 188 Trestného zákona, za ktorý bol odsúdený potrestaný s prihliadnutím na zmenu po novele Trestného zákona a na posudzovanie trestného činu lúpeže. Účelom zákonodarcu pri novele Trestného zákona bolo aj dosiahnutie humanizácie a individualizácie trestu a preto v súčasnosti môže prichádzať k situáciám, že odsúdený bude vykonávať trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za prísnejších podmienok s iným odsúdeným, ktorý spáchal rovnaký skutok, avšak pri ktorom sa bude vychádzať pri určení a výmere trestu z miernejších podmienok. Podľa názoru obhajoby je preto jediným prostriedkom nápravy inštitút obnovy konania a na základe všetkých týchto uvádzaných skutočností sú podľa názoru obhajoby splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku a preto navrhujú, aby súd odsúdenému takéto konanie povolil. Prokurátor navrhol návrh odsúdeného zamietnuť. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Tdo/11/2014 zo dňa 04.03.2014 bolo dovolanie odsúdeného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To/48/2010 zo dňa 27.05.2010 podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku odmietnuté, kde v odôvodnení svojho rozhodnutia najvyšší súd okrem iného uviedol, že odsúdený sa mýli, pokiaľ tvrdí, že sa na neho v prípade odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Topoľčany zo dňa 15.02.1989, sp. zn. 3T/16/89 musí hľadieť, ako by nebol odsúdený, kde z článku III rozhodnutia prezidenta Československej socialistickej republiky o amnestii zo dňa 01.01.1990 vyplýva, že len tresty odňatia slobody, ktoré boli právoplatne uložené za trestné činy spáchané predo dňom tohto rozhodnutia, pri ktorých horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje
jeden rok (čo v prípade odsúdeného nebolo splnené), boli odpustené s účinkom, že sa na páchateľa hľadí dňom tohto rozhodnutia, ako by nebol odsúdený. Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 394 ods. 4 písm. b/ Trestného poriadku skutočnosťou skôr neznámou podľa odsekov 1 až 3 je aj strata účinnosti právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia podľa čl. 125 ods. 3 ústavy voči rozsudku vydanému na základe aplikácie takého právneho predpisu jeho časti alebo niektorého ustanovenia, ak tento rozsudok nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný. Podľa čl. 125 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto právne predpisy vydali, sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. b/ a c/, aj s inými zákonmi, a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. d/, aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 vo veci zákona č. 40/2024 Z. z. bol dňa 06.08.2024 zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Dňom vyhlásenia tak zanikajú účinky uznesenia Ústavného súdu SR z 28.02.2024, ktorým súd čiastočne pozastavil účinnosť novely Trestného zákona publikovanej pod číslom 40/2024 Z. z.. Novelizáciou zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona zákonom č. 40/2024 Z. z. tak došlo s účinnosťou od 06.08.2024 k zmene znenia § 47 ods. 2 Trestného zákona (známa ako zásada „trikrát a dosť“), pričom tieto aktuálne ustanovenia sú pre odsúdeného priaznivejšie. Avšak akákoľvek legislatívna zmena zákona, aj priaznivejšia pre odsúdeného, ktorá nastala až po právoplatnosti meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní, nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. Podstatou obnovy konania je totiž naprávať možné skutkové omyly, pričom pri zmene zákona sa nemení skutok, ale mení sa právo. V zmysle Stanoviska trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Tpj 44/2023 podmienky obnovy konania sa netýkajú zmeny právneho stavu, t.j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu, pričom splnením podmienky na obnovu konania „ex lege“ je tá právna skutočnosť, ak ústavný súd vyslovil nesúlad zákona s Ústavou Slovenskej republiky (§ 41b ods. 1 zák. č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky). Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 3/2024 však nekonštatoval nesúlad dovtedajšieho znenia ustanovenia § 47 ods. 2 Trestného zákona s Ústavou Slovenskej republiky, ale konštatoval, že novelizácia okrem iného aj tohto zákonného ustanovenia zákonom č. 40/2024 Z. z. je súladná s Ústavou Slovenskej republiky. Ide teda o inú právu situáciu ako predpokladá ustanovenie § 394 ods. 4 písm. b/ Trestného poriadku a nejde tak o dôvod povolenia obnovy konania. Záverom je potrebné uviesť, že prípustná je zmena skorších právoplatných rozhodnutí (retroaktivita) len ak to zákonodarca výslovne v zákone upraví, tak ako to urobil len v spojitosti s postupom podľa § 405a Trestného poriadku a § 405b Trestného poriadku, avšak predpokladom takého postupu je zánik trestnosti činu v dôsledku zmeny zákona podľa § 84 Trestného zákona, nie zmena pravidiel ukladania trestov, ani zmiernenie trestných sadzieb v dôsledku zmeny Trestného zákona. Preto za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle § 394 ods. 1 Trestného poriadku nemožno považovať novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, nakoľko táto v čase
vyhlásenia predmetného meritórneho rozhodnutia v pôvodnom konaní objektívne neexistovala, a teda nemohla byť zohľadnená v procese rozhodovania. Vzhľadom na vyššie uvedené súd návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol. Poučenie: 25Nt/20/2024 Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.