Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 26T/53/2024 3824010789 26. 02. 2025 Mgr. Michal Vigaš ECLI:SK:OSPD:2025:3824010789.2
Uznesenie Okresný súd Partizánske, samosudcom Mgr. Michalom Vigašom, v trestnej veci obžalovanej A. B., pre skutok v obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 26.02.2025 takto rozhodol: Podľa § 280 ods. 2 Trestného poriadku súd trestnú vec obžalovanej A. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX v A. E. A., bytom F. XXXX/X, A. E. A., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou č. Pv 75/24/3301-60 zo dňa 30.08.2024, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 08.03.2024 v čase o 10:02 hodine zavolala z telefónneho čísla XXXX XXX XXX vedúcej odboru školstva Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou G. G. H. na služobné telefónne číslo XXXX XXX XXX, ktorá sa v tej dobe nachádzala v A. E. A. E. I. J. K. X a po sťažnostiach na riaditeľa a pedagógov základnej školy na ulici Komenského v Bánovciach nad Bebravou začala kričať, že situáciu už ďalej nezvláda a zvýšeným tónom hlasu sa opakovane vyhrážala, že zabije seba aj svojho maloletého syna H. nar. XX.XX.XXXX, čo u G. G. H. vzbudilo dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého H. nar. XX.XX.XXXX, pričom k zraneniu osôb nedošlo, p o s t u p u j e Okresnému úradu v Bánovciach nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. odôvodnenie: Dňa 03.09.2024 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Bánovce nad Bebravou obžalobu pod č. Pv 75/24/3301-60 na obvinenú, pre skutok obžalobe právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Trestného zákona, na skutkovom základe ako v obžalobe. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne G. G. H., G. F. L., znalca MUDr. Juraja Lexmanna, prečítal zápisnicu o výsluchu opatrovníka poškodeného, prehral záznam o výsluchu mal. dieťaťa, prečítal zápisnicu o jeho výsluchu, listinné dôkazy, pričom bol zistený tento pre právne posúdenie skutku rozhodný skutkový stav. Obžalovaná na hlavnom pojednávaní uviedla, že riešila vzdelávacie problémy jej syna, pričom jej nechceli pomôcť, hoci školská inšpekcia zistila, že je sťažnosť bola oprávnená. Ona telefonovala pani H., nebola informovaná, že hovor je na hlasitý odposluch, ani si to nevšimla. Nebola hysterická ani nezvyšovala hlas. Ona asi dvakrát počas hovoru, keď sa svedkyňa vyhovárala, že nemôže pomôcť ona len povedala, že "čo máme teraz robiť, máme si hodiť mašľu?", nešlo však o žiadnu hrozbu, z jej strany išlo o volanie o pomoc, istotne nehovorila o zabití syna. Momentálne jej syn nie je zverený do
starostlivosti - je v náhradnej starostlivosti jej dcéry, nechcú ju zrušiť kým prebieha toto konanie, no obžalovaná je so synom v častom kontakte. Svedkyňa G. G. H. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala v čase skutku ako vedúca na odbore školstva Mestského úradu v Bánovciach nad Bebravou. Telefonovala jej obžalovaná na služobný mobil, v kancelárii bola aj G. L.. Ona sama mala v pláne jej volať, tak ju s tým aj oslovila, najprv hovor prebiehal v pokojne, no potom sa začal prejav obžalovanej stupňovať, ku koncu bola obžalovaná v hroznom afekte. Vyčítala, že svedkyňa nekoná, že je riaditeľovou kamarátkou. Stále sa dožadovala toho aby odvolali riaditeľa školy, na čo jej ona hovorila, že takto postupovať nemôžu, o tom bol v podstate celý hovor. Išlo v podstate o monológ obžalovanej. Ako obžalovaná povedala, že ak to takto bude pokračovať, tak to hodí sebe aj synovi tak, ona dala hovor na hlasitý odposluch, no aj predtým obžalovaná rozprávala tak nahlas, že to bolo počuť na meter od telefónu. Povedala aj, že bude spomenutá v liste na rozlúčku, že to bude kvôli H. - to svedkyňu ani nerozčúlilo, lebo sú od klientov na to zvyknutí, no tá veta o hodení sebe a synovi opakovala, preto konala. Keby sa nebála o osud dieťaťa nedala by trestné oznámenie. Hovor trval 10-15 min, ona tam rozrušená potom asi 5 minút sedela, rozhodla sa ísť za prednostom mestského úradu, s tým, čo má robiť, pretože mala obavu o dieťa a chcela ho chrániť, ten jej odporučil podať trestné oznámenie. Osobné stretnutie ohľadom podaní obžalovanej mali v januári 2024 tam sa slušne dohodli. Svedkyňa G. F. L. na hlavnom pojednávaní uviedla, že bola v kancelárii so svedkyňou H., tá mala hovor, ktorý dala na hlasitý odposluch, počula rozhovor, obžalovaná volala ohľadom jej syna, sťažovala sa na školu, bola nahnevaná, hysterická, povedala, že hodí mašľu sebe aj svojmu synovi, aj o liste na rozlúčku, nedala sa upokojiť. Ona ostala v nemom úžase, išli za prednostom a ten povedal, že vedúca musí ísť na políciu to oznámiť. Maloletému bol ustanovený kolízny opatrovník JUDr. Viera Vaňková, ktorý nárok na náhradu škody neuplatnil, nič relevantné neuviedol, pretože svedkom skutku nebol. Súd pre nekvalitný zvukový záznam, okrem prehratia videozáznamu podľa § 263 ods. 1, ods. 5 Tr. por. prečítal aj zápisnicu o výsluchu maloletého H. A. podľa § 263 ods. 1 Tr por. zo dňa 09.03.2024 na č.l. 78-80, ktorý uviedol, že býva s matkou, mama sa o neho dobre stará, o vyhrážkach vie z počutia, myslí, že to nie je pravda, lebo sa mu mama nikdy nevyhrážala a nemyslí si, že by mu mama dokázala ublížiť. Výsluchom znalca MUDr. Juraja Lexmanna, k obsahu znaleckého posudku z odvetvia psychiatria znaleckej organizácie Centrum duševného zdravia s.r.o. č 111/2024 bolo zistené, že obžalovaná netrpela v čase skutku duševnou chorobou v pravom zmysle slova. Jej osobnosť so zvýraznenými histriónskymi rysmi. Emotivita afektivita prevažuje nad racionalitou a s tým je spojené vystupovanie argumentácia a život. Profesionálne zvládnuť takúto osobnosť môže byť v komunikácii problém. V čase skutku sa jednalo u nej o veľmi silný afekt (afektívnu poruchu) spojený s emočne preexponovaným verbálnym prejavom. Konanie bolo skratové a afektívne. Jej rozpoznávacie a ovládacie schopnosti boli v čase skutku forenzne významne zmenšené, tieto však neboli vymiznuté. Pobyt obžalovanej na slobode nie je nebezpečný. Podľa rodného listu na č.l. 141 je mal. H. A. synom obžalovanej. Podľa správy ÚPSVaR na č.l. 65-66 sa 04.12.2023 uskutočnila konzultácia zákonného zástupcu dieťaťa k individuálnemu vzdelávaciemu programu. Matka podľa úradného záznamu nesúhlasí s individuálnym plánom, žiada ho prepracovať podľa správy z CPP Partizánske a odporúčaní v tejto správe z 14.09.2023, a podľa požiadaviek matky. Riaditeľ školy rozhodol žiaka vzdelávať podľa podporných opatrení odporúčaných zariadením poradenstva a prevencie tak, ako bolo oznámené poštovým doručením z 30.11.2023. Obžalovaná záznam odmietla podpísať. Podľa odpisu z registra trestov na č.l. 145 a lustrácie v registri priestupkov č.l. 144 a správy o povesti č.l. 143, je obžalovaná bezúhonná, má evidovaný len jeden drobný dopravný priestupok z roku 2018. Podľa správy z Centra duševného zdravia č.l. 213 zo dňa 10.02.2025 k poručenskej veci vedenej na Okresnom súde Prievidza, pracovisko Bánovce nad Bebravou sp. zn. 24P/31/2024, obžalovaná po prepustení z väzby na základe príkazu navštívila psychiatrickú ambulanciu dňa 12.04.2024, kde bola vyšetrená MUDr. Drobom s diagn. Adaptačná porucha - psychogénne podmienená najmä odňatím syna a tr. stíhaním. Záverom sa konštatuje, že pacientka netrpí trvalou duševnou poruchou, ktorá by
vyžadovala systematickú a trvalú psychiatrickú starostlivosť, nevyžaduje trvalú medikamentóznu liečbu, kontroly len podľa potreby. Podľa oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti z 10.01.2024 na č.l. 215, Štátna školská inšpekcia, školské inšpekčné centrum Trenčín matku informovalo, že sťažnosť matky voči pedagógovi G. F., riaditeľovi ZŠna ul. J.A Komenského 1290/1, Bánovce nad Bebravou je opodstatnená. Nie však z dôvodu nečinnosti riaditeľa školy, ale nerešpektovaní odporúčaní centra poradenstva a prevencie pedagógom G. M. N. na vyučovaích hodinách biológie, riaditeľovi bola uložená povinnosť prijať opatrenia na odstránenie nedostatkov a matku informovať. Podľa záznamu o dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu na č.l. 24 z 08.03.2024 o 15:40 hod. teda cca 5 a pol hodiny po skutku nebola zistená prítomnosť alkoholu v dychu. Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k právnemu záveru, že skutok, ktorý bol obžalovanej preukázaný nie je trestným činom, dospel však k tomu, že je potrebné vec postúpiť Okresnému úradu v Bánovciach nad Bebravou, odbor všeobecnej vnútornej správy, na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Súd z vykonaného dokazovania ustálil slovné spojenia, ktoré obžalovaná v telefonáte vyslovila - že hodí sebe aj synovi mašľu, pričom súd považuje za preukázané, že s tým spojila aj vyjadrenie, že v liste na rozlúčku to dá za vinu - spomenie svedkyňu G. H.. Hoci obžalovaná rozporovala nesúlad vyjadrení svedkýň G. H. a L. - ktorá spomenula mašľu, samotná obžalovaná vypovedala o tom, že použila rečnícku otázku - či si má hodiť mašľu. Slovné spojenie "hodiť si", "hodiť si mašľu" je všeobecne známe a zaužívané slangové slovné spojenie vo význame - obesenia sa. Najskôr je potrebné uviesť, že hoci neboli splnené podmienky na odmietnutie obžaloby, pretože formálne neboli naplnené dôvody podľa § 241 ods. 1 písm. f/ Tr. por. súd vnímal nesúlad skutkovej a právnej vety obžaloby. Podľa skutkovej vety totiž hrozby smrti zabitím seba a syna mali vzbudiť dôvodnú obavu o život a zdravie maloletého u svedkyne G. H., pričom skutok mal byť spáchaný na dieťati! Je celkom zjavné, že svedkyňa nie je dieťaťom. Predmetom útoku je v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania tá osoba, ktorej sa subjekt - páchateľ úmyselne vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví či inou ťažkou ujmou a to spôsobom, že to môže vyvolať dôvodnú obavu. Čo je podstatné, prednesenie tejto hrozby musí táto osoba - adresát - vnímať, či aspoň musí byť úmyselne adresovaná jemu s tým, že mu bude oznámená. V tomto prípade sa obžalovaná hrozí vlastnou smrťou a smrťou dieťaťa. Neadresuje ju však dieťaťu, ale svedkyni G. H.. Z dokazovania vyplynulo jednak, že táto hrozba bola prednesená v hneve, počas vystupňovaného silného afektu, najpravdepodobnejšie ako prejav frustrácie, keďže sa z priebehu hovoru zdalo, že požiadavke obžalovanej na odvolanie riaditeľa, s čím si zrejme spájala vyriešenie jej problémov nebude vyhovené. Zo žiadneho dôkazu nevyplynulo, že by obžalovaná mala skutočný úmysel - najmä nejaký motív ublížiť sebe a už vôbec nie vlastnému dieťaťu, v záujme dieťaťa práve s pedagógmi a úradníkmi odboru školstva bojovala. Samo dieťa rovnako nepociťuje nijaký strach z matky, naopak s matkou má dobrý vzťah aj v súčasnosti napriek formálne náhradnej starostlivosti je s matkou v častom kontakte. Je teda celkom vylúčené, že existoval nejaký čo i nepriamy úmysel obžalovanej hroziť sa smrťou vlastnému dieťaťu, pričom tento vonkajší prejav - hrozba sa k dieťaťu dostala až v súvislosti s trestným konaním, nik zo svedkov nevypovedal o tom, že by dieťa bezodkladne informoval. Obžalovaná ani danú hrozbu dieťaťu nevyslovila s tým, že má byť dieťa jej adresátom, ani neodkázala mu ju oznámiť. Pokiaľ tak ide o znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu k maloletému ako predmetu útoku, nie je nijako preukázaná subjektívna stránka trestného činu -úmysel, a rovnako ani objektívna stránka v tom zmysle, že konanie obžalovanej nie je spôsobilé vyvolať následok - ktorý daný prečin predpokladá. U dieťaťa nebolo spôsobilé vyvolať dôvodnú obavu o jeho život. Pokiaľ mal prokurátor za to, že predmetom útoku bola svedkyňa G. H., tak ako by vyplývalo zo skutkovej vety, tak s touto ako s poškodeným nevykonával procesné úkony. Jej ako osobe nebolo hrozené smrťou, ťažkou ujmou na zdraví ani inou ťažkou ujmou. Inú ťažkú ujmu nemožno vykladať tak široko, že je to každá hrozba smerovaná inej osobe spôsobilá vyvolať nejakú reakciu, či aj obavy či pocit zodpovednosti v prijímateľovi správy. Hrozba musí byť personalizovaná - spojená s osobou prijímateľa správy, schopná spôsobiť mu ťažkú ujmu. Takou by bola hrozba smrťou blízkej osoby, rodinnému príslušníkovi svedkyne, hrozbou vážnej ujmy na jej majetku.
Vykladajúc danú hrozbu v spojitosti s osobou svedkyne O. H., táto sa v podstate bola informovaná, že obžalovaná sa chystá siahnuť si na život a spáchať trestný čin - siahnuť na život svojmu dieťaťu, tiež že za to bude zodpovedná. Takúto informáciu nemohla brať na ľahkú váhu, pre celkový kontext hovoru a hysterické, afektované vystupovanie obžalovanej, pričom sa mohla oprávnene cítiť pod tlakom - ak by nijako nereagovala. Nemohla sa spoľahnúť na to, že obžalovaná len tak rozpráva do vetra, lebo pokiaľ by sa niečo stalo - mohla by byť braná na zodpovednosť, že sa trestnej činnosti nepokúsila zabrániť. Jej potenciálna ujma by nespočívala v tom, že by bola zodpovedná za smrť obžalovanej a jej dieťaťa, pretože nevyriešila ku spokojnosti obžalovanej vzdelávacie problémy jej syna. V tom je teda vyhrážka nespôsobilá vyvolať následok. Obžalovaná ju však vystavila do situácie, keď musela vyhodnotiť vyslovenú hrozbu. Bola teda v postavení osoby, ktorá má informáciu o možnej trestnej činnosti, ktorá sa pripravuje. Jej postavenie sa tak ničím nelíši od osoby, ktorá sa neželane dozvedela o chystajúcej sa trestnej činnosti či svedka trestnej činnosti. Nebolo preukázané, že by s touto hrozbou bezprostredne obžalovaná spájala, aby svedkyňa niečo spravila, a už vôbec nie niečo čo je svedkyňa schopná zariadiť. Z dokazovania vyplynulo, že išlo o prostý slovný hrubý prejav frustrácie obžalovanej. Opäť tak pokiaľ ide o znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania vo vzťahu ku svedkyni ako predmetu útoku, nie je nijako preukázaná subjektívna stránka trestného činu, a rovnako ani objektívna stránka v tom zmysle, že konanie obžalovanej nie je spôsobilé vyvolať následok - ktorý daný prečin predpokladá. Najlepšie je to viditeľné zo samotnej výpovede svedkyne. Tá uviedla, že mala obavy, pretože sa snažila chrániť dieťa, bola na pochybách ako reagovať a konzultovala to s nadriadeným. Pokiaľ je ľudský život rovnocenný - dôvodnú obavu by človek mal pociťovať nielen z hrozby ujmy dieťaťu, ale aj hrozby, že si ublíži samotná obžalovaná. Takto je zrejmé, že v tomto prípade "ujma" spočívala len v morálnej dileme či po tomto oznámení konať - teda oznámiť vec podaním trestného oznámenia, alebo vyhodnotiť ako v podstate bezvýznamnú vyhrážku - prejav frustrácie a vec ďalej po ukončení hovoru neriešiť. Tu súd uvádza, že svedkyňa O. H. postupovala správne a zodpovedne, a hoci konanie obžalovanej nenapĺňa znaky žiadnej trestnej činnosti, tak bolo veľmi nezodpovedné (napr. pri prečine šírenia poplašnej správy podľa § 361 Tr. zák. útok - spôsobenie vážneho znepokojenia alebo obdobné konanie je zamerané na aspoň časť obyvateľstva, teda nie na jednotlivca či úzky okruh jednotlivcov). Jej slová možno považovať formálne za hrozby, správanie za hrubé a spôsobilé narušiť občianske spolunažívanie - prečo súd aj vec postúpil na prejednanie ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov. Priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona č. 372/1990 Zb. nevyžaduje naplnenie rovnakých znakov ako skutková podstata prečinu nebezpečného vyhrážania - postačuje vyslovenie hrozieb či iné hrubé správanie. Obžalovaná sa vôbec nemôže čudovať následnému postupu a ani dôsledkom vedúcim k trestnému konaniu, pretože v čase vyslovenia hrozieb, ktoré sa pre afektovaný prejav v hneve nejavili byť v tom čase bezvýznamné, bolo potrebné preventívne zasiahnuť. Nik (tobôž nie cez slúchadlo telefónu) nevidí do skutočných myšlienok osoby, ktorá takéto hrozby vyslovuje, nepozná v tom čase jej skutočné rozpoloženie, reálne schopnosti, postoj adresáta hrozieb (toho komu sa hrozí smrťou), pričom ako v tomto prípade, bolo možné všetky podstatné okolnosti zhodnotiť až po vykonaní všetkých dôkazov. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu môže prokurátor podať sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní od jeho vyhlásenia, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne. Sťažnosť má odkladný účinok.