Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 3T/57/2024 3824011147 28. 05. 2025 JUDr. Noema Turanovičová ECLI:SK:OSPD:2025:3824011147.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 28. mája 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v Trnave, okres Trnava, trvale bytom mesto C., prechodne bytom D. X/XX, C., je vinný, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry E. B., nar. XXXX, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 11P/45/2019-127 zo dňa 06.03.2020, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.2020, je zaviazaný prispievať na jej výživu mesačne sumou 160 eur, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky F. B., ktorej bola dcéra zverená do starostlivosti, vyživovaciu povinnosť si úmyselne neplní riadne a včas od dňa v čase od 14.1.2023 do 28.5.2025 v Prievidzi, resp. všade tam, kde sa zdržiaval, hoci je živnostníkom s aktívnym živnostenským oprávnením a dostatočným príjmom, zaplatil spolu 1.600 eur, čím mu na nezaplatenom výživnom vznikol voči F. B. dlh vo výške 3.040 eur, pričom bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/98/2022-138 zo dňa 28.11.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 24.01.2023, za prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, čím
spáchal
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, a za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 49 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. odôvodnenie: Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré v zmysle § 252 ods. 2 Trestného poriadku konal v neprítomnosti obžalovaného A. B. (ďalej len obžalovaný), sa oboznámil s výpoveďou obžalovaného z prípravného konania, vypočul svedkyňu F. B., oboznámil sa s listinnými dôkazmi. Obžalovaný v prípravnom konaní využil zákonné právo obvineného a odmietol vypovedať. Svedkyňa – poškodená F. B. (ďalej len poškodená) potvrdila, že obžalovaný mal na dcéru E. prispievať výživným, čo sa však nestalo, výživné posielal sporadicky, uhradil výživné tak, ako to bolo ňou uvádzané v prípravnom konaní - vtedy 960 eur, potom jej poslal aj dňa 13.12.2024 sumu 320 eur, v januári 2025 spolu 320 eur, čo bolo za január a február, v mesiacoch marec, apríl a máj neposlal žiadne výživné. Tým, že obžalovaný riadne a včas neplnil si svoju vyživovaciu povinnosť, dcéra netrpela núdzou, na dcéru to, že obžalovaný na jej výživu neprispieval, nemalo trvalo nepriaznivé dôsledky, dokázala sa o ňu postarať. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi – rodnými listami č.l. 26, rozsudkami č.l. 31-42, 43-51, z ktorých vyplýva, že vyživovacia povinnosť obžalovaného na dcéru E. je súdom stanovená vo výške 160 eur k rukám matky vždy do 20-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred. Listinnými dôkazmi č.l. 27-30 potvrdzujúcimi prevzatie finančnej hotovosti ako výživné 160 eur dňa 13.09.2023, dňa 21.09.2023 výživné 160 eur a časť zameškaného výživného vo výške 140 eur, 146 eur dňa 2.11.2023, dňa 28.11.2023 sumu 160 eur ako výživné a 40 eur sumu zameškaného výživného. Oboznámil sa s trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/98/2022-138 zo dňa 28.11.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 24.01.2023, z ktorého vyplýva, že bol obžalovaný uznaný vinným za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona č.l. 55-56, listinnými dôkazmi preukazujúcimi existenciu a dobu, odkedy živnosť obžalovaný prevádzkoval a prevádzkuje, podával z nej daňové priznania, teda mal aktívnu živnosť, z ktorej mal aj príjem a nepoberal žiadne dávky sociálneho zabezpečenia v rozhodnej dobe (č.l. 58, 66, 73-74, 79-100). Vzhľadom na výpoveď poškodenej, ako i oboznámené listinné dôkazy mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov si úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, pretože hoci mal aktívnu živnosť, z ktorej mal aj príjem, mal teda dostatočný príjem, vyživovaciu povinnosť v plnej sume riadne a včas nie každý stanovený čas v tom ktorom mesiaci neuhrádzal, a na výživnom tak ostal dlhovať napriek uhradenej sume vo výške 1600 eur sumu 3040 eur. Týmto svojím konaním potom má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že vzhľadom na vyššie uvedené dôkazy jednotlivo a súhrnne, tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, naplnil zákonné znaky skutkových podstát prečinov zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, 3 písm. c) Trestného zákona. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov,
potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti. Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/98/2022-138 zo dňa 28.11.2022, právoplatným a vykonateľným dňa 24.01.2023, z ktorých vyplýva, že na obžalovaného sa hľadí, akoby bol v posledných 10 rokoch pred spáchaním skutku 1-krát súdne trestaný - odpis registra trestov č.l. 127, za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, práve trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T/98/2022-138 zo dňa 28.11.2022, právoplatným dňa 24.01.2023, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 4 mesiace, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti nebol postihnutý priestupkovým orgánom za priestupky - správa z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 125. V mieste bydliska sú o ňom známe evidenčné údaje - správa o povesti č.l. 126. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, obžalovanému súd nepriznal žiadnu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 Trestného zákona, nevzhliadol u obžalovaného však ani jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 Trestného zákona, pretože mu nepriznal priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona – že už bol za trestný čin odsúdený, pretože je nesporné, že pri ukladaní trestu súd musel prihliadnuť a prihliadol na ustanovenie § 49 ods. 2 Trestného zákona a to skutočnosť, že nemohol obžalovanému ukladať trest odňatia slobody s podmienečným odkladom, pretože spáchal danú trestnú činnosť v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci sp. zn. 2T/98/2022 ako i skutočnosť, že toto odsúdenie je znakom skutkovej vety, teda u obžalovaného pri ukladaní trestu použil ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona teda trest v trvaní 16 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný nebol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ho na výkon tohto trestu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Súd pre uloženie iného alternatívneho trestu u obžalovaného nemal splnené zákonné podmienky. Potom je súd názoru, že trest uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie. Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.