Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 7C/12/2024 3824201259 20. 03. 2025 JUDr. Ivana Macková ECLI:SK:OSPD:2025:3824201259.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. D. D. XX, právne zastúpený Podhorský & Partners, s.r.o., so sídlom Mlynské nivy 53, Bratislava, IČO: 46 962 000, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. D. XXX, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou UHAĽ, s.r.o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, Zvolen, IČO: 47 236 655, o nahradenie prejavu vôle, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%, pričom o výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. odôvodnenie: 1. Žalobca žalobou podanou 1.3.2024 navrhol, aby sú nahradil prejav vôle žalovaného, že ako predávajúci uzatvára so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu, predmetom ktorej je odplatný prevod spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území C. D. D., a to parc. registra E č. XXX o výmere 275 zastavaná plocha a nádvorie a parc. registra E. č. XXX o výmere 262 m2 záhrada (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“), o veľkosti podielu 31/36, zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX. V predloženom návrhu kúpnej zmluvy je ako predávajúci označený A. B. a ako kupujúci A. A.. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný je na LV č. XXXX evidovaný ako podielový spoluvlastník nehnuteľností o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 31/36 a tento spoluvlastnícky podiel nadobudol na základe kúpnych zmlúv, pričom pôvodné spoluvlastníčky (F. G. a H. I.) neponúkli ich spoluvlastnícky podiel na odkúpenie žalobcovi ako podielovému spoluvlastníkovi. Žalobca po oboznámení sa so zmenou spoluvlastníkov výzvou z 30.5.2023 upozornil žalovaného na porušenie predkupného práva a vyzval ho na predaj spoluvlastníckeho podielu. Neskôr z obsahu spisovej dokumentácie týkajúcej sa LV č. XXXX zistil, že žalovaný uzatvoril viacero kúpnych zmlúv, na základe ktorých nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, a to: 1- Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi predávajúcim I. H. a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol okrem iného i prevod spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 20/144 k celku (ďalej aj ako „kúpna zmluva 1“), 2-Kúpnu zmluvu zo dňa XX.XX.XXXX uzatvorenú medzi predávajúcim 1. J. H. K., L. G., trvale bytom D. XX, XXX XX M., narodená XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „J. H. K.“) a predávajúcim 2 N. O. G., L. G., trvale bytom M. XXX, XXX XX M., narodený XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „N. O. G.“) a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol okrem iného i prevod spoluvlastníckeho podielu J. H. K. k Nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 10/144 k celku a prevod spoluvlastníckeho podielu N. O. G. k Nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 10/144 k celku (ďalej aj ako „kúpna zmluva 2“),
3-Kúpnu zmluvu zo dňa 14.03.2022 uzatvorenú medzi predávajúcim F. B., L. P., trvale bytom C. D. D. XXX, XXX XX C. D. D., narodená XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „F. B.“) a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol okrem iného i prevod spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 35/192 k celku (ďalej aj ako „kúpna zmluva 3“), 4-Kúpnu zmluvu zo dňa 21.03.2022 uzatvorenú medzi predávajúcim O. P., L. P., trvale bytom A. J. XXX/ X, XXX XX Q., narodená XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „O. P.“) a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol okrem iného i prevod spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 49/192 k celku (ďalej aj ako „kúpna zmluva 4“), 5-Kúpnu zmluvu zo dňa 23.03.2022 uzatvorenú medzi predávajúcim J. A., L. A., trvale bytom C. D. D. XXX, XXX XX C. D. D., narodený XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „J. A.“) a žalovaným ako kupujúcim, predmetom ktorej bol okrem iného i prevod spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 7/96 k celku (ďalej aj ako „kúpna zmluva 5“), 6-Kúpnu zmluvu zo dňa 23.03.2022 uzatvorenú medzi predávajúcim J. O., L. A., trvale bytom C. D. D. XXX, XXX XX C. D. D., narodená XX.XX.XXXX (ďalej aj ako „J. O.“) a žalovaným ako predávajúcim, predmetom ktorej bol okrem iného prevod spoluvlastníckeho podielu k Nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 7/96 k celku (ďalej aj ako „kúpna zmluva 6“). Žalobca po zistení existencie ďalších kúpnych zmlúv, vo vzťahu ku ktorým bolo porušené predkupné právo žalobcu, výzvou zo dňa 18.07.2023 upozornil žalovaného na porušenie predkupného práva a zároveň ho vyzval na predaj spoluvlastníckeho podielu pani F. B., pani O. P., pána J. A. a pani J. O. vo vzťahu ku ktorým prevodu spoluvlastníckeho podielu bolo porušené predkupné právo žalobcu. Zároveň vyzval žalovaného, aby mu oznámil čiastkovú kúpnu cenu, za ktorú žalovaný nadobudol spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patriaci pánovi J. A. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/96 k celku a spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti patriaci pani J. O. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/96 k celku, nakoľko čiastková kúpna cena nebola jednoznačne určiteľná zo kúpnej zmluvy 5 a kúpnej zmluvy 6. Zároveň žalobca vyzval žalovaného, aby mu za rovnakých podmienok previedol predmetné spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti (nadobudnuté od pani F. B., pani O. P., pána J. A. a pani J. O.), a to v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 27.07.2023. Keďže v súvislosti s prevodom spoluvlastníckeho podielu nebola pred prevodom toho ktorého spoluvlastníckeho podielu žalobcovi doručená žiadna písomná ponuka na predaj, má žalobca za to, že uzatvorením kúpnych zmlúv bolo podľa § 140 Občianskeho zákonníka porušené jeho predkupné právo, a preto sa domáha, aby mu boli predávané spoluvlastnícke podiely ponúknuté na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za ktorých kúpil žalovaný spoluvlastnícke podiely od spoluvlastníkov. 2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 5.4.2024, v ktorom uviedol, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach o veľkosti 31/36 k celku, pričom tento podiel nadobúdal postupne od roku 2022. Na výzvu žalobcu odpovedal mailom, v ktorom uviedol, že má záujem o mimosúdne vyriešenie veci a taktiež mu uviedol, že niektorí z predávajúcich spoluvlastníkov sú jeho blízke osoby (F. B. – stará mama, O. P. – sestra starej mamy). Ďalej žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukázal na to, že žalobca požaduje nahradenie prejavu vôle pri prevode vo vzťahu k celému podielu, ktorý nadobudol na základe kúpnych zmlúv 1. až 6. V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu však takýto následok z porušenia predkupného práva nie je možný. Uviedol, že súdna prax už dávnejšie ustálila, že na predkupné právo vyplývajúce z ustanovenia § 140 Občianskeho zákonníka je potrebné primerane aplikovať všeobecnú právnu úpravu o zmluvnom predkupnom práve podľa ustanovení § 602 až 606 Občianskeho zákonníka. Pri uplatnení predkupného práva podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka má oprávnený spoluvlastník právo kúpiť prevedený spoluvlastnícky podiel, avšak len pomerne podľa veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu. Ide o právo osobné, ktoré nie je možné previesť na iný subjekt a nemožno ho nadobudnúť tým, že ostatní oprávnení podieloví spoluvlastníci sú pasívni a žiadnych nárokov z porušenia predkupného práva sa nedomáhajú. Žalobcov návrh na nahradenie prejavu vôle vo vzťahu k celým prevedeným podielom, t.j. o veľkosti 31/36 k celku je v rozpore s aktuálnou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a nie je možné mu vyhovieť. Keďže v konaní o nahradenie prejavu vôle nemôže súd meniť, dopĺňať, alebo inak korigovať žalobný návrh, ale môže mu buď len vyhovieť alebo ho zamietnuť, žalobu navrhol zamietnuť v celom rozsahu a priznať mu nárok na náhradu trov konania. Naviac kúpne zmluvy 3 a 4 uzatvoril so svojimi blízkymi osobami, a preto v týchto prípadoch
žalobca predkupné právo nemal. Vo vyjadrení poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008, 8Cdo/124/2018, aj 3Cdo/262/2009, 4Cdo/334/2009, 5Cdo/211/2009. 3. Žalobca vo svojich ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že sa nestotožňuje s názorom, že je oprávnený kúpiť prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne podľa veľkosti vlastného spoluvlastníckeho podielu, keďže sa takýmto obmedzením spoluvlastníka súdna prac odkláňa od primárneho cieľa a významu zákonného predkupného práva spoluvlastníkom, ktorým je zachovanie pôvodného okruhu spoluvlastníkov, resp. vylúčenie tretích osôb z okruhu spoluvlastníkov. Podľa neho je adekvátnejšie na túto danú situáciu uplatniť judikatúru Nejvyššího soudu České Republiky (porovnaj napr. 33 Cdo 603/2008, tiež ako Rc 75/2010 a taktiež 22 Cdo 2358/2010), kde je vyjadrené, že: „Předkupní právo spoluvlastníků, kteří podíl (resp. tu jeho ideální část, která by na ně připadala, kdyby zákonné předkupní právo uplatnili) vykoupit nechtějí, „přiroste“ ostatním spoluvlastníkům. To platí i v případě, že prodávající spoluvlastník poruší předkupní právo více spoluvlastníků, a někteří z nich dají najevo, že nárok z porušení předkupního práva uplatnit nechtějí. Přitom není třeba, aby byla o neuplatnění uzavřena výslovná dohoda; postačí, když spoluvlastník dá zřetelně, byť i konkludentně, najevo, že předkupní právo uplatnit nechce“. Mal za to, že výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky (správne zrejme Slovenskej republiky) sp. zn. 2Cdo 91/2008 bol v čase jeho vydania v roku 2009 nesprávny a neodrážal účel právnej normy a v roku 2023 nezodpovedá aktuálnym požiadavkám spoločnosti. Z neskorších rozhodnutí podľa jeho názoru vyplýva, že pomerné uplatňovanie rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 91/2008 je prekonané a nežiadúce, nakoľko uvedený postup nielen triešti spoluvlastníctvo, ale aj nad akceptovateľnú mieru obmedzuje práva pôvodného spoluvlastníka. Uviedol, že nemôže odignorovať ani fakt, že čím menším spoluvlastníckym podielom pôvodný vlastník v čase porušenia jeho predkupného práva disponuje, tým je jeho zákonná ochrana nižšia a naopak, čím je jeho spoluvlastnícky podiel vyšší, tým je aj jeho zákonná ochrana vyššia. Takýmto uvažovaním môže dôjsť k poškodeniu práv najmä minoritných vlastníkov, pri ktorých porušiteľ predkupného práva nemá dôvod predkupné právo akceptovať, nakoľko právo minoritného vlastníka je natoľko oslabené, že na neho netreba ani len nazerať. Aplikáciou vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo 91/2008 dochádza k priamemu zásahu do vlastníctva pôvodného spoluvlastníka. Ďalej uviedol, že žalovaný nepreukázal príbuzenský vzťah k osobám, ktoré označil za jemu blízke. Minimálne sestra starej mamy nespadá do rodinného vzťahu ani obdobného pomeru. 4. Žalovaný v duplike uviedol, že nie je dôvod, aby sa súd pri rozhodovaní v tejto veci odkláňal od konštantnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR a aj ustálenej súdnej praxe odvolacích súdov vychádzajúcich z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a sp. zn. 8Cdo/124/2018, podľa ktorých aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkom. Odklon od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, resp. rozdielnosť jeho rozhodovania v nastolenej právnej otázke v súčasnosti neexistuje. K blízkym osobám uviedol, že s F. B. je v príbuzenskom pomere v priamom rade (je to jeho stará mama) a vzťah s O. P. mienil preukázať jej výsluchom. Poukázal na to, že žalobný petit nie je perfektný a kúpnu zmluvu by bolo nutné meniť s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckeho podielu, ku ktorému je možné sa domáhať predkupného práva ako aj s prihliadnutím na prevod spoluvlastníckych podielov medzi blízkymi osobami, čo podľa názoru žalovaného nie je možné. 5. Súd vykonal dokazovanie vypočutím právnych zástupcov sporových strán, listinnými dôkazmi, a to najmä: výpis z LV č. XXXX k 12.8.2022 č.l. 9, výpis z LV č. XXXX k 1.3.2024 č.l. 11, výzva na predaj adresovaná žalovanému č.l. 13, kúpna zmluva z 15.8.2022 č.l. 17, kúpna zmluva z 3.3.2023 č.l. 19, kúpna zmluva z 14.3.2022 č.l. 22, kúpna zmluva z 21.3.2022 č.l. 24, kúpna zmluva z 23.3.2022 č.l. 26, kúpna zmluva z 23.3.2022 č.l. 28, výzva na predaj z 30.5.2023 č.l. 30, vyjadrenie k žalobe č.l. 46, replika č.l. 55, duplika žalovaného č.l. 61, rodný list č.l. 63, sobášny list č.l. 64, vyjadrenie žalobcu z 17.7.2024 č.l. 69, vyjadrenie žalovaného z 1.2.2025, odstúpenie od zmluvy z 20.1.2025 č.l. 77, výpis z LV č. XXXX z 19.03.2025, na základe čoho zistil tento skutkový stav: 6. Z LV č. XXXX k.ú. C. D. D. vyplýva, že parcely registra „E“ č. XXX a XXX sú evidované v podielovom spoluvlastníctve A. B. (žalobcu) v podiele 20/144 a A. A. (žalovaného) v podiele 31/36, pričom žalovaný
nadobudol svoj podiel na základe kúpnych zmlúv pod č. V XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX, V XXXX/XXXX. 7. Z kúpnej zmluvy z 15.8.2022 (V XXXX/XX) uzavretej medzi predávajúcou H. I. a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že predávajúca odpredala okrem iných tam uvedených nehnuteľností aj nehnuteľnosti v k.ú. C. D. D., zapísané v LV č. XXXX ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, podiel 7/96 a parc. č. XXX záhrady o výmere 262 m2, podiel 7/96. 8. Z kúpnej zmluvy z 3.3.2023 (V XXXX/XX) uzavretej medzi predávajúcim 1/ H. K., predávajúcim 2/ O. G. a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že predávajúci odpredali okrem iných tam uvedených nehnuteľností aj nehnuteľnosti v k.ú. C. D. D., zapísané v LV č. XXXX ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, podiel predávajúceho 1/ je 10/144 a podiel predávajúceho 2/ rovnako 10/144 a parc. č. XXX záhrady o výmere 262 m2, s rovnakým podielom 10/144 u oboch predávajúcich. 9. Z kúpnej zmluvy z 14.3.2022 (V XXXX/XX) uzavretej medzi predávajúcou F. B. a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že predávajúca odpredala okrem iných tam uvedených nehnuteľností aj nehnuteľnosti v k.ú. C. D. D., zapísané v LV č. XXXX ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, podiel 35/192 a parc. č. XXX záhrady o výmere 262 m2, podiel 35/192. 10. Z kúpnej zmluvy z 21.3.2022 (V XXXX/XX) uzavretej medzi predávajúcou O. P. a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že predávajúca odpredala okrem iných tam uvedených nehnuteľností aj nehnuteľnosti v k.ú. C. D. D., zapísané v LV č. XXXX ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, podiel 49/192 a parc. č. XXX záhrady o výmere 262 m2, podiel 49/192. 11. Z kúpnej zmluvy z 23.3.2022 (V XXXX/XX) uzavretej medzi predávajúcim J. A. a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že predávajúci odpredal okrem iných tam uvedených nehnuteľností aj nehnuteľnosti v k.ú. C. D. D., zapísané v LV č. XXXX ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, podiel 7/96 a parc. č. XXX záhrady o výmere 262 m2, podiel 7/96. 12. Z kúpnej zmluvy z 23.3.2022 (V XXXX/XX) uzavretej medzi predávajúcou J. O. a žalovaným ako kupujúcim vyplýva, že predávajúca odpredala okrem iných tam uvedených nehnuteľností aj nehnuteľnosti v k.ú. C. D. D., zapísané v LV č. XXXX ako parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 275 m2, podiel 7/96 a parc. č. XXX záhrady o výmere 262 m2, podiel 7/96. 13. Výzvou z 30.5.2023 vyzýval právny zástupca žalobcu žalovaného na prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti o veľkosti 20/144 k celku za rovnakých podmienok, za akých podiel nadobudol od pani G. a spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti o veľkosti 20/144 k celku za rovnakých podmienok, za akých podiel nadobudol od pani I.. Výzvou z 18.7.2023 vyzýval právny zástupca žalobcu žalovaného na prevod spoluvlastníckeho podielu F. B., O. P., J. A. a J. O. a oznámenie kúpnej ceny, za ktorú nadobudol spoluvlastnícky podiel na predmetných nehnuteľnostiach patriaci J. A. a J. O.. V oboch výzvach žalobca poukazoval na porušenie predkupného práva a možnosť domáhať sa nároku súdnou cestou. 14. Z rodného listu žalovaného vyplýva, že jeho matka je P. A., L. B. a otcom A. A.. Zo sobášneho listu rodičov žalovaného vyplýva, že matkou P. A., L. B. je F. B., L. P.. 15. Žalovaný a predávajúca O. P. formou dohody podpísanej 20.1.2025 odstúpili od kúpnej zmluvy zo dňa 21.3.2022 (V XXXX/XX), pričom odstúpenie zdôvodnili tým, že predávajúca v kúpnej zmluve vyhlásila, že si splnila všetky jej zákonné povinnosti, medzi ktoré patria aj jej povinnosti z predkupného práva a ubezpečila kupujúceho (žalovaného), že spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam nemá žiadne právne vady. Toto ubezpečenie sa ukázalo ako nepravdivé a ohľadom nehnuteľností je na Okresnom súde Prievidza vedené súdne konanie pod sp. zn. 7C/12/2024 pre porušenie predkupného práva. 16. Právni zástupcovia sporových strán zotrvávali na svojej skutkovej a právnej argumentácii vyjadrenej písomne.
17. Podľa § 140 Občianskeho zákonníka, ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe (§ 116, 117). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. 18. Podľa § 603 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj, alebo mu zostane predkupné právo zachované. 19. Existencia predkupného práva má za následok vznik povinnosti spoluvlastníka, ktorý chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť na inú osobu, ponúknuť svoj spoluvlastnícky podiel pred uskutočnením prevodu na predaj spoluvlastníkom (ak nejde o prevod blízkej osobe). Nesplnenie tejto povinnosti má za následok, že „obídený“ spoluvlastník sa môže domáhať ochrany na súde, pričom jednou z možností je, že sa bude voči nadobúdateľovi podielu domáhať, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od pôvodného podielového spoluvlastníka. 20. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že žalobe tak, ako bola súdu predložená, nie je možné vyhovieť, a preto ju zamietol. Žalobca v žalobe uplatnil právo z porušenia jeho predkupného práva ako podielového spoluvlastníka, ktoré vyplýva z § 140 Občianskeho zákonníka. Ako prostriedok súdnej ochrany zvolil žalobu o nahradenie prejavu vôle žalovaného predať sporné nehnuteľnosti za rovnakých podmienok, za akých ich žalovaný nadobudol, a to v rozsahu celého prevedeného podielu 31/36, pričom žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele 20/144. 21. Súd sa stotožňuje s obrannou argumentáciou žalovaného a vidí dôvod na neúspech žaloby z viacerých dôvodov. Žalobca ako „obídený“ podielový spoluvlastník navrhuje, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, ktorý predáva žalobcovi spoluvlastnícky podiel o veľkosti 31/36 na sporných nehnuteľnostiach. V konaní nebolo sporné, že podieloví spoluvlastníci H. I., H. K., O. G., F. B., O. P., J. A. a J. O. neponúkli svoj podiel na predaj ostatným spoluvlastníkom a je nesporné, že predkupné právo žalobcu porušené bolo. Žalobcovi však prislúcha právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedený spoluvlastnícky podiel len pomerne, teda u každej nehnuteľnosti len časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere dielom k ostatným spoluvlastníkom. Žalobca podľa žaloby mal záujem o celý podiel, teda aj nad rozsah svojho podielu. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí z 12.05.2009 sp. zn. 2Cdo/91/2008 konštatoval, že „za nesprávny je potrebné považovať názor, že v prípade ak spoluvlastník, ktorý svoj nárok z porušenia predkupného práva neuplatnil, tak ďalší dotknutý spoluvlastník ktorého predkupné právo bolo porušené sa môže domáhať uplatnenia svojho predkupného práva aj nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, t.j. celého podielu zodpovedajúceho predmetu prevodu. Správnym je názor, podľa ktorého môže tento ďalší spoluvlastník uplatňovať nárok len na pomernú časť podielov podľa veľkosti svojho vlastného spoluvlastníckeho podielu. Tento spoluvlastník sa v prípade porušenia predkupného práva, nemôže bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi o výkone predkupného práva domáhať prevodu celého podielu, pokiaľ ostatní spoluvlastníci zostávajú pasívni v obrane svojich práv. Mlčanie a pasivita nemôže v žiadnom prípade znamenať súhlas, preto má spoluvlastník, ktorá sa domáha svojho nároku, právo len na pomernú časť podielu a nadobúdateľovi pripadá len taký spoluvlastnícky podiel, ktorý by inak patril tým spoluvlastníkom (spoluvlastníkovi), ktorí by sa prevodu nedomáhali. Z toho vyplýva, že tento aktívny spoluvlastník má právo vykúpiť kúpnou zmluvou prevedené spoluvlastnícke podiely len pomerne, teda z každého predaného spoluvlastníckeho podielu len jeho časť pripadajúcu na jeho podiel v pomere k podielom ostatných spoluvlastníkov. 22. Ak teda žalobca netvrdí a ani nepreukazuje, že disponoval výslovným súhlasom všetkých dotknutých spoluvlastníkov o výkupe aj ich predkupného práva, nemôže takáto pasivita znamenať, že súhlas bol daný. Za týchto okolností by mal žalobca právo vykúpiť svoj podiel len pomerne, k čomu však žaloba nesmerovala. 23. K námietkam žalobcu týkajúcim sa nesprávnosti výkladu rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/91/2008 a vhodnosti použitia judikatúry Najvyššieho súdu Českej republiky súd uvádza, že riešením otázky, či v prípade porušenia predkupného práva má opomenutý spoluvlastník právo od nadobúdateľa spoluvlastníckeho podielu vykúpiť len takú časť, ktorá zodpovedá pomernej časti k výške jeho spoluvlastníckeho podielu, alebo má právo na vykúpenie celého spoluvlastníckeho podielu od nadobúdateľa, sa zaoberali už viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp.zn. 2Cdo/91/2008, sp. zn.
8Cdo/124/2018). Z ich záverov vyplýva, že ak podielový spoluvlastník prevedie svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného bez toho, aby ho písomne ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi, môže sa oprávnený domáhať, by mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj, avšak len pomerne do výšky svojho spoluvlastníckeho podielu. Tento záver bol vyjadrený aj v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Cdo/293/2021. Žalobcom prezentované dôvody, prečo by mali byť tieto rozhodnutia prekonané, súd nepovažoval za relevantné, teda spôsobilé privodiť odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je pritom vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo rozhodnutiach najvyššieho súdu, ktoré sú publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR. Do tohto pojmu však možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané nepublikované rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili, prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali. Čo sa týka žalobcom uvádzaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, v ktorých je uvedený iný právny názor na výklad inštitútu predkupného práva k otázke prirastania časti podielov pri výkone predkupného práva v rámci podielového spoluvlastníctva, súd zdôrazňuje, že tieto rozhodnutia cudzích súdov nemožno zahrnúť pod ustálenú rozhodovaciu prax súdov Slovenskej republiky. 24. Ďalším dôvodom neúspešnosti žaloby je skutočnosť, že návrh kúpnej zmluvy, tak ako bol predložený súdu, je zmätočný. Návrh označuje za predávajúceho A. B. (žalobcu) a za kupujúceho A. A. (žalovaného). Je nepochybné, že pri žalobe o nahradenie prejavu vôle sa v prípade úspechu žaloby nahrádza prejav vôle predávajúceho z kúpnej zmluvy, nadobúdateľa, ktorý má povinnosť odpredať „obídenému“ spoluvlastníkovi nehnuteľnosti. V návrhu kúpnej zmluvy, ktorá bola súčasťou žalobného petitu, sú zmluvné strany zamenené. Z chybného označenia zmluvných strán sa odvíjajú aj nesprávne vyhlásenia o vlastníctve jednotlivých podielov na nehnuteľnostiach. Takto formulovaná kúpna zmluva by nemohla byť prípadne podkladom pre zápis spoluvlastníckeho práva v prospech žalobcu. Tu je potrebné uviesť, že by bolo porušením princípu rovnosti sporových strán a priorizovaním jednej sporovej strany, ak by súd upozorňoval na vady žalobného návrhu. 25. V priebehu konania došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy, ktorú uzavrela jedna z podielových spoluvlastníčok so žalovaným. Po oboznámení s touto skutočnosťou žalobca žiadnym spôsobom procesne nereagoval napriek tomu, že prvé pojednávanie bolo z tohto dôvodu odročené. Nedotknutý zostal žalobný petit i po oboznámení s tým, že jedna z podielových spoluvlastníčok, ktorá prevádzala svoj podiel na nehnuteľnosti na žalovaného, je jeho blízkou osobu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, a preto k tomuto prevádzanému podielu žalobca predkupné právo nemal. Žalobca sa napriek týmto skutočnostiam domáhal nahradenia prejavu vôle ohľadom nehnuteľností v podiele 31/36, t.j. výška podielu žalovaného zapísaná na LV ku dňu podania žaloby. Žalobca neprejavil snahu upraviť, upresniť žalobný petit. 26. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 445/2016 zo dňa 28.06.2016 uviedol aj to, že pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle súd nemôže nič na podstatných náležitostiach budúcej zmluvy meniť, doplňovať, či upresňovať. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 27. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a § 262 ods. 2 CSP. V konaní bol plne úspešný žalovaný, preto mu prináleží náhrada trov konania v rozsahu 100 %. Súd nezistil žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by aplikoval § 257 CSP. Žalobca neprejavil žiadnu snahu o mimosúdne vyriešenie veci a napriek skutočnostiam, ktoré počas konania vyšli najavo (odstúpenie od zmluvy jednou z pôvodných podielových spoluvlastníčok, zistenie, že jedna z pôvodných spoluvlastníčok bola žalovaného blízkou osobou), trval na prejednaní žaloby v nezmenenom znení. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).