Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 22Pc/30/2024 3824205154 20. 02. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3824205154.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 22Pc/30/2024 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky – oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX proti manželovi – povinnému B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, o určenie manželského výživného, takto rozhodol: 22Pc/30/2024 I. Povinný B. B., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu navrhovateľky A. B., nar. XX.XX.XXXX sumou 400 € mesačne, vždy do 20. dňa v tom ktorom mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky, počnúc 30.09.2024. II. Výživné, ktorého zročnosť nastala v čase od 30.09.2024 do 20.02.2025 vo výške 2 058,49 € má povinný povinnosť zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 85 € mesačne spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného zročného výživného. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 22Pc/30/2024 (1) Navrhovateľka sa podaným návrhom domáha proti manželovi (ďalej označený aj ako „povinný“) určenia výživného v sume 400 € mesačne, do 20. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od podania návrhu na súd (30.09.2024). (2) Návrh odôvodnila v podstate tým, že povinný je jej manžel. V júli 2023 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti a býva so svojou priateľkou. Na domácnosť neprispieva. Ona pracuje v spoločnosti Hella Slovakia Lighting s.r.o. v Bánovciach nad Bebravou s priemernou výškou príjmu cca 830 €. Manžel pracuje v Rakúsku s príjmom cca 2 500 € mesačne. Svoje mesačné výdavky vyčíslila na 774,85 € a zároveň poukázala na mimoriadne výdavky, ktoré má v priebehu roka. Poukázala aj na svoju plánovanú operáciu a predpokladanú pracovnú neschopnosť najmenej 6 mesiacov. (3) Ako dôkazy označila sobášny list, výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C. a svoj výsluch. (4) Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 20.02.2025. Predvolal naň oboch účastníkov. Povinnému doručil zároveň návrh na začatie konania s prílohami, poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a umožnil mu urobiť k návrhu písomné vyjadrenie. Povinný svoje právo nevyužil a k návrhu sa písomne nevyjadril. (5) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, vypočul navrhovateľku a povinného. Z vykonaných dôkazov súd pre potreby rozhodnutia vo veci samej zistil nasledujúci skutkový stav: (6) Sobášny list na č.l. 5: účastníci uzavreli manželstvo dňa 12.06.1999.
(7) Lustrácie na č.l. 15: obaja účastníci majú rovnaký trvalý pobyt. Sú manželia. Majú dve plnoleté deti. Navrhovateľka je od 07.09.2011 evidovaná ako zamestnanec zamestnávateľa HELLA Slovakia Lighting s.r.o. Kočovce. V čase vyhotovenia lustrácie nebola poberateľom žiadnej dávky vyplácanej Sociálnou poisťovňou. Povinný nie je v Sociálnej poisťovni evidovaný ani ako zamestnanec, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba. (8) Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 24, 28 a 32: povinný bol v evidencii uchádzačov o zamestnanie naposledy do januára 2020, kedy bol vyradený z dôvodu umiestnenia v členskom štáte EÚ. Nie je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov. Nie je ani osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a nepoberá kompenzácie súvisiace s ťažkým zdravotným postihnutím. (9) Oznámenie zamestnávateľa navrhovateľky na č.l. 36: navrhovateľka je zamestnaná na dobu neurčitú od 07.09.2011. Priemerný čistý mesačný zárobok mala 888,37 €. Od 03.10.2024 je práceneschopná. Zamestnávateľom je hodnotená kladne. (10) Potvrdenie o príjme na č.l. 38: podľa potvrdenia mala navrhovateľka za rok 2024 za 11 mesiacov súčet príjmu a náhrady príjmu vo výške 9 998,26 €, čo predstavuje priemerný mesačný príjem 908,93 €. (11) Navrhovateľka k veci uviedla, že mesačné náklady domácnosti platí sama. Od kedy sa manžel odsťahoval, finančne jej na chod domácnosti neprispieva. Od podania návrhu zaplatil v novembri a v decembri 2024 po 100 €. Svoje sľuby, že bude mesačne prispievať, nedodržal. Ona je stále práceneschopná, má nemocenské okolo 800 € mesačne. Synovia jej prispievajú na stravu každý po 100 € mesačne. Syn jej prispel aj na opravu auta. V domácnosti býva s dvoma synmi a svokrou. Náklady na elektrinu a vodu platia so svokrou na polovicu. Telekomunikačné náklady uvedené v návrhu platí sama. Náklady na kúrenie uvedené v návrhu sú za celý dom. Náklady na stravu, hygienu, lieky, okuliare, ošatenie a obuv sú len jej. Iný nehnuteľný majetok okrem spoluvlastníckeho podielu v dome nemá, vlastnila staré motorové vozidlo, ktoré predala za 950 €. Teraz motorové vozidlo nemá. V decembri mala mimoriadne výdavky na pneumatiky. (12) Povinný k veci uviedol, že v priemere má príjem 2 700 € mesačne. V spoločnej domácnosti s navrhovateľkou nebýva. Po začatí konania neprispel na domácnosť. Z domácnosti sa odsťahoval, lebo si našiel priateľku. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Vlastní starší Volkswagen Passat. Náklady domácnosti neplatí, lebo tam nebýva. On má výdavky na cestu do Rakúska a späť 90 € týždenne, na čo mu polovicu prispieva kolega. Za ubytovňu platí 135 € mesačne, za stravu 400 € mesačne. Diaľničná známka stojí 90 € slovenská a 105 € rakúska. Platí byt v D. E. D. 350 € (mesačne) a poistné 70 € mesačne. Mal výdavky za opravu auta 230 € a za kúpu zimných pneumatík 250 €. Na drogériu a kozmetiku a oblečenie minie asi 150 €. Priateľka sa na financovaní bytu nepodieľa, s inými osobami v byte nebýva. Fajčí krabičku denne, stojí 5,40 €. Spláca pôžičky, bratovi po 250 € a kamarátovi, pričom spolu platí 400 € mesačne. Kamarátovi má zaplatiť ešte dve splátky. Spolu si požičal 2 500 € na živobytie, keď bol nezamestnaný. (13) Navrhovateľka poprela tvrdenie povinného, že za drogériu, kozmetiku a oblečenie minie 150 € mesačne, uviedla, že to nie je viac ako 100 €. (14) Súd nevykonal ako dôkaz výpis z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. C., pretože vykonanie tohto dôkazu pre rozhodnutie vo veci nebolo podstatné. Dôkaz nepreukazuje žiadne sporné skutočnosti, medzi účastníkmi nebolo sporu o tom, že sú spoločnými vlastníkmi nehnuteľnosti – rodinného domu a priľahlých pozemkov. (15) Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy: (16) Podľa § 71 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. (17) Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (18) Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. (19) Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
(20) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (21) Podľa § 18 ZR manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. (22) Podľa § 19 ods. 1 ZR o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. (23) Súd na podklade vykonaného dokazovania, po jeho zhodnotení, aplikujúc citované právne predpisy, dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný. (24) Manželstvo je zväzkom muža a ženy, v ktorom sú si obaja manželia rovní v právach a povinnostiach. Manželstvo so sebou prináša okrem iného aj povinnosť vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie i starať sa spoločne o domácnosť. Ak si niektorý z manželov tieto svoje povinnosti neplní, je do dôvod na rozhodnutie o výživnom podľa § 71 ZR. Zákon o rodine predpokladá, že životná úroveň oboch manželov má byť v zásade rovnaká. Ak životná úroveň jedného z nich podstatným spôsobom prevyšuje životnú úroveň druhého z manželov a manželia sa na spôsobe plnenia manželskej vyživovacej povinnosti nedohodnú, má tento druhý manžel právo domáhať sa plnenia manželskej vyživovacej povinnosti podaním návrhu na súd. Inými slovami, s manželstvom je spojená aj povinnosť manželov navzájom si finančne pomáhať a podporovať sa. (25) V posudzovanej veci ani nebol spor o tom, že povinný sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou a býva so svojou priateľkou. Nesporné je aj, že sa s výnimkou sumy 200 € zaplatenej po začatí konania nepodieľa na plnení si svojej vyživovacej povinnosti – neprispieva na vedenie spoločnej domácnosti, nepomáha navrhovateľke ani sa nepodieľa na vytváraní zdravého rodinného prostredia. Na strane navrhovateľky pritom súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by priznanie výživného podľa § 71 ZR malo byť v rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s deťmi, ktorých otcom je povinný, ba dokonca býva v rovnakom dome aj s matkou povinného. Naďalej sa stará o zabezpečovanie potrieb domácnosti, v ktorej bývajú aj spoločné deti účastníkov. V rozpore s dobrými mravmi je v tomto prípade skôr konanie povinného, ktorý uprednostnil pred svojou rodinou založenou manželstvom mimomanželský pomer s inou ženou. (26) Základ nároku navrhovateľky – manželstvo s povinným i neplnenie si vyživovacej povinnosti zo strany povinného je teda nepochybne preukázaný. Rovnako je preukázaná aj nižšia životná úroveň navrhovateľky ako povinného. Príjmy navrhovateľky sú cca 900 € mesačne (priemerne v čistom), pričom v súčasnosti deklarovala len príjem z nemocenského 800 € mesačne. Jej pravidelné výdavky predstavujú podľa prehľadu v návrhu na začatie konania sumu 774,85 €, avšak z jej výpovede na pojednávaní vyplýva, že sú v skutočnosti nižšie, pretože do nich započítala niektoré náklady celej domácnosti, hoci v nej býva i svokra a dve plnoleté deti, ktorí by sa na úhrade týchto nákladov mali tiež podieľať. Súd teda u nej vychádzal z nákladov na elektrinu a vodu 25 € mesačne (1/4 deklarovaných nákladov) a na kúrenie 20 € mesačne (1/4 deklarovaných výdavkov). Súd ďalej posúdil ako nie nevyhnutné výdavky na poistné a zároveň prihliadol na to, že z dôvodu predaja motorového vozidla nebude mať navrhovateľka naň výdavky. Súd teda posúdil ako nevyhnutné výdavky navrhovateľky vo výške 120 € na bývanie, 55,35 € telekomunikačné výdavky, 200 € výdavky na stravu, 50 € na hygienické potreby a kozmetiku, 20 € za lieky a okuliare a 50 € na ošatenie a obuv. Spolu ide o sumu 495,35 €. Po úhrade týchto nevyhnutných nákladov ostáva navrhovateľke v prípade, ak riadne pracuje, priemerne suma približne 400 €. V súčasnosti, keď je práceneschopná, je táto suma ešte o 100 € nižšia. Súd pritom ani neprihliadal na mimoriadne výdavky, ktoré je navrhovateľka nútená počas roka vynaložiť. (27) Ním deklarovaný priemerný príjem povinného je 2 700 € mesačne. Výdavky vyčíslil na cestovné 180 € mesačne, ubytovanie v mieste výkonu práce 135 € mesačne, stravu 400 € mesačne, bývanie v byte v D. E. D. 350 € mesačne, poistné 70 € mesačne, drogéria, kozmetika a oblečenie 150 € mesačne. Diaľničné známky ho stoja v prepočte na mesiac 16,25 €. Výdavky na cigarety podľa názoru súdu nie sú nevyhnutnými výdavkami, na ktoré by súd mal pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti prihliadať, naopak ide o výdavky, ktorými povinný bez dôležitého dôvodu znižuje svoj majetok. Rovnako nevyhnutné nie sú ani výdavky na životné poistenie, na ktoré súd neprihliadal ani pri navrhovateľke. Nevyhnutné výdavky povinného, z ktorých súd vychádzal, sú teda vo výške 1 231,25 €. Súd prihliadal aj na výdavky na splácanie úveru vo výške 400 € mesačne, pričom ale kamarátovi má splácať povinný už len dve splátky po 150 € mesačne (bratovi platí 250 € a spolu platí 400 €). Pôžičku použil v čase, kedy nebol zamestnaný, na úhradu svojich životných potrieb, súd považoval aj splátky 250 € mesačne za primerané a nevyhnutné výdavky. Povinný tak pri nevyhnutných výdavkoch do výšky 1 481,25 € mesačne má
v priemere mesačne ešte zostatok vo výške 1 218,75 € (ešte po dva mesiace znížený na 1 068,75 €). Na úhradu iných ako nevyhnutných výdavkov mu tak ostáva v čase vydania tohto rozsudku mesačne viac ako 1 050 €, pričom navrhovateľke len približne 300 €. Od povinného pritom možno spravodlivo požadovať, aby sa na úhrade jeho nákladov za bývanie v D. E. D. podieľala aj jeho priateľka, tak ako je spravodlivé požadovať, aby sa na úhrade výdavkov za bývanie navrhovateľky podieľali aj ostatné osoby bývajúce v domácnosti (na čo súd i prihliadol). (28) Z uvedených prepočtov je celkom jednoznačne zrejmé, že životná úroveň povinného podstatným spôsobom prevyšuje životnú úroveň navrhovateľky. V prepočte pritom nie sú zahrnuté mimoriadne výdavky navrhovateľky vynaložené na údržbu a zveľadenie spoločného rodinného domu, ani iné mimoriadne výdavky účastníkov. (29) S prihliadnutím na rozdiel životných úrovní účastníkov a na nepodieľanie sa povinného na výdavkoch domácnosti jeho rodiny súd považuje za primerané výživné na vyrovnanie životnej úrovne účastníkov vo výške 400 € mesačne. Po zaplatení tejto sumy ostane na úhradu iných ako nevyhnutných výdavkov povinnému stále suma viac ako 800 € (po splatení pôžičky kamarátovi) a navrhovateľke sa zvýši zostatok z približne 400 € mesačne (po skončení práceneschopnosti) na približne 800 € mesačne (s prihliadnutím na určené výživné). Tým sa životná úroveň účastníkov v zásade vyrovná. (30) Súd určil splatnosť vyživovacej povinnosti k 20. dňu v mesiaci, v súlade s návrhom na začatie konania, keďže povinný proti takto určenému dňu splatnosti nenamietal. Výživné je podľa Zákona o rodine splatné vždy na mesiac vopred. Platobným miestom je navrhovateľka ako oprávnená na plnenie vyživovacej povinnosti a účinnosť vyživovacej povinnosti súd určil od 30.09.2024, pretože vtedy sa začalo toto konanie (spätné určenie výživného na plnoletú osobu zákon neumožňuje) a už vtedy platili predpoklady pre určenie manželského výživného (manželia spolu nežili, povinný si vyživovaciu povinnosť neplnil, ich životná úroveň nebola v zásade rovnaká). (31) Keďže výživné bolo určené od 30.09.2024, v čase vyhlásenia tohto rozsudku už časť výživného nadobudla splatnosť. Súd túto splatnú časť výživného vypočítal tak, že sčítal zročné výživné za deň 30.09.2024 (1 deň x 400 € / 30 dní), za 19 dní mesiaca október 2024 (19 x 400 € / 31 dní) a výživné splatné 20.10.2024 až 20.02.2025, čo je za 5 mesiacov suma 5 x 400 €. Spolu je zročné výživné vo výške 2 258,49 € (13,33 € + 245,16 € + 2000 €). Od tejto sumy je ale nevyhnutné odpočítať čo povinný preukázateľne za toto obdobie zaplatil, a to je suma 2 x 100 €, teda 200 €. Ostáva mu teda ešte doplatiť výživné vo výške 2 058,49 €. S prihliadnutím k výške tejto sumy a k príjmom povinného a jeho nevyhnutným výdavkom mu súd v súlade s § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) určil dlhšiu ako zákonnú lehotu na splatenie dlžného výživného. Dĺžku lehoty súd určil tak, aby bolo dlžné výživné zaplatené približne za dva roky. Vzhľadom k tomu, že bežné výživné do budúcna vyrovná životnú úroveň oboch účastníkov, nebude povolením splátok dochádzať k neprimeranej ujme na strane navrhovateľky a zároveň povinný nebude zaťažený touto povinnosťou natoľko, že by ho to mohlo vystaviť stavu hmotnej núdze. Na ochranu navrhovateľky súd ustanovil stratu výhody splátok dlžného výživného pre prípad nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. (32) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (33) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (34) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (35) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. (36) Súd len pripomína účastníkom, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi trvá len do času, kým trvá manželstvo. V prípade, ak by manželstvo v budúcnosti zaniklo (napríklad rozvodom), vyživovacia povinnosť ex lege (zo zákona) zanikne. Poučenie: 22Pc/30/2024 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.