Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 12Pc/45/2024 3824205898 23. 01. 2025 JUDr. Róbert Matulák ECLI:SK:OSPD:2025:3824205898.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Róbertom Matulákom v právnej veci navrhovateľky: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D., E. F. XXX/XX, zast.: Advokátska kancelária JUDr. Eva Matulayová, PhD., spol. s r.o., so sídlom v Bojniciach, Nemocničná 575/1, IČO: 51920344, proti manželovi navrhovateľky: G. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XXX, o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Manželstvo A. B. C., H. I., narodenej XX.X.XXXX a G. C., narodeného XX.X.XXXX, uzatvorené dňa X.X.XXXX J. I., zapísané v knihe manželstiev Miestneho národného výboru J. I., vo zväzku X, ročník XXXX, strana XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á dz a. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Navrhovateľka sa návrhom, zo dňa 4.11.2024, domáhala rozvodu manželstva s manželom z dôvodu, že manželstvo si neplní svoj spoločenský účel, žiadnu zo svojich funkcií z dôvodu nadmerného požívania alkoholu zo strany manžela, jeho zadlžovania a fyzických atakov voči nej. Uviedla, že z manželstva pochádzajú dve, už plnoleté deti. Manželstvo uzavreli po 10 ročnej známosti, zo strany navrhovateľky z lásky, avšak zo strany manžela údajne nebola citová náklonnosť, ako sa jej manžel následne v priebehu manželstva vyjadril. Prvé tri roky bolo ich manželstvo funkčné a to až do doby, pokým manžel nezačal navštevovať pohostinské zariadenia a holdovať alkoholu. Po 5 rokoch od uzavretia manželstva prestal manžel prispievať do spoločnej domácnosti a všetky náklady, súvisiace s vedením domácnosti a starostlivosťou o deti, znášala ona. Manžel jej finančne neprispieval ani na výchovu vtedy ešte maloletých synov, ktoré výživné neplatil celý čas a to až do odchodu zo spoločnej domácnosti, v roku 2004. Po strate zamestnania v roku 1992 začal jej manžel podnikať v oblasti navrhovania designu, avšak v podnikaní nebol úspešný, pričom sa v tom čase finančne zadlžil, čo vyústilo až do exekučného konania, v ktorom hrozilo, že manželia prídu o rodinný dom. O finančných problémoch svojho manžela sa dozvedela až vtedy, keď už reálne hrozil predaj rodinného domu v rámci exekučného konania, pretože manžel po celý čas zamlčoval svoju finančnú situáciu. V snahe zachrániť si strechu nad hlavou navrhovateľka vzala úver a všetky finančné dlhy manžela uhradila. Po celú dobu manželstva tiež platila všetky náklady a živila celú rodinu a starala sa o spoločné deti. Frustráciu z neúspechu manžela v podnikaní a z toho súvisiace dlhy vyvolali zvýšenú agresivitu jej manžela, ktorý už predtým počas manželstva ju niekoľkokrát fyzicky napadol. Napriek tomu, že účastníci už 20 rokov nežijú v spoločnej domácnosti, manžela naďalej finančne podporuje, platí mu poplatky súvisiace s užívaním jednoizbového nájomného bytu J. D., kde manžel trvalo žije. Vyššie uvedené nezhody sa stali príčinami trvalého rozvratu manželstva. V súčasnosti sú citové väzby zo strany manželky úplne ochladnuté, manželia nevedú intímny život a nežijú v spoločnej domácnosti 20 rokov. Nevidí žiadnu možnosť na obnovenie manželského spolužitia s manželom, pretože vzťahy medzi nimi sú vážne a trvalo rozvrátené. Napriek tomu, že manžel prezentuje snahu o obnovu manželského spolužitia, ona nemá záujem obnoviť
manželstvo, pretože toto je v súčasnosti len formálnym zväzkom a v rovine manželského spolužitia už neexistuje žiadna vzájomná dôvera partnerov. 2. Manžel, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva, s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasil, mal záujem o obnovu spolužitia so svojou manželkou, a to aj napriek tomu, že potvrdil, že manželstvo si už dlhý čas neplní svoj spoločenský účel, že manželia dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a že manželstvo si neplní ani jednu zo svojich funkcií. Uviedol, že nemá záujem o odbornú pomoc psychológa, ani o mediáciu, má však záujem súčasnú situáciu riešiť s rozhovorom so svojou manželkou. 3. Dokazovaním, vykonaným na pojednávaní, vypočutím navrhovateľky a jej manžela a oboznámením obsahu spisu, osobitne návrh č.l. 4-6, sobášny list č.l. 8-9, rodné listy detí manželov č.l. 10-12, potvrdenie Mesta D. č.l. 13, písomné vyjadrenie A. K. C. č.l. 35, vyjadrenie A. A. C. č.l. 38, mal súd zistený tento skutkový stav veci: 4. Manželia uzavreli manželstvo v roku XXXX, obaja ako svoje prvé v poradí. 5. Z manželstva manželov pochádzajú dve, toho času už dospelé a samostatné deti, K. C., nar. XX.X.XXXX a A. C., nar. X.X.XXXX. 6. Posledným spoločným bydliskom manželov bola D.. Od 5.2.2018 manžel navrhovateľky žije sám, v podnájme jednoizbového bytu J. D.. 7. Z písomnej svedeckej výpovede A. K. C., syna manželov, mal súd zistené, že sa oboznámil s návrhom podaným jeho matkou, pričom môže čestne vyhlásiť, že skutočnosti uvádzané v návrhu o rozvod manželstva sú pravdivé. Jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti 20 rokov, pričom vzťahy medzi nimi sú trvalo rozvrátené. Podľa jeho názoru niet žiadnej nádeje na obnovu ich manželského spolužitia a ide v podstate len o formálny zväzok. Potvrdzuje, že jeho otec mal a má problémy s požívaním alkoholu, pod vplyvom ktorého sa u neho prejavuje agresivita. Všetky náklady na domácnosť, ako aj náklady na výchovu a výživu dvoch synov, teda jeho a jeho brata, znášala v celom rozsahu jeho matka, pričom otec neprispieval na domácnosť a takisto neplatil ani na nich výživné. Je toho názoru, že by súd mal manželstvo jeho rodičov rozviesť. 8. Z písomnej svedeckej výpovede A. A. C., syna manželov, mal súd zistené, že sa oboznámil s návrhom podaným jeho matkou, pričom môže čestne vyhlásiť, že skutočnosti uvádzané v návrhu o rozvod manželstva sú pravdivé. Jeho rodičia nežijú v spoločnej domácnosti striedavo od roku 2002 a trvalo od roku 2007. Už od útleho detstva vnímal ich manželský vzťah ako disharmonický, počas neho došlo k viacerým odlúčeniam jeho rodičov a k rozdeleniu rodiny, kedy napríklad on v roku 2002 jeden školský rok býval u starej matky (matkina matka) v obci I., kde aj navštevoval základnú školu. Jeho matka bývala vtedy vo svojej ambulancii a jeho brat už prevažne na internáte. Aj neskôr, počas dochádzky na základnú a strednú školu, opakovane býval a prespával s matkou v jej ambulancii. Dôvodom bývania mimo trvalej adresy v dome na E. XX J. D. I. nevypočítateľné a často agresívne správanie jeho otca. Najmä večer dochádzalo k hádkam medzi rodičmi, ktorých bol spolu s bratom účastný. Neskôr dochádzalo medzi rodičmi aj k fyzickým potýčkam, ktorých bol aj so svojím bratom svedkom. Nezanedbateľný podiel na tomto problematickom spolužití mal podľa neho aj alkoholizmus jeho otca. Podľa jeho vedomostí prevažnú časť rodinných nákladov zabezpečovala jeho matka, jeho štúdium na strednej a vysokej škole takisto financovala výhradne jeho matka, resp. čiastočne aj matka jeho matky. Otec sa na podpore jeho štúdia nijako nepodieľal. S odstupom času v dospelosti svojej matke položil otázku, prečo dvaja ľudia zotrvávajú v takto pokazenom vzťahu. Matka mu povedala, že to bolo kvôli deťom, aby mali kompletnú rodinu. Otec mu tiež poskytol odpoveď v telefonáte, kde vysvetľoval svoje dôvody, prečo ešte aj naďalej chce zostať v manželstve. Jeho prvý dôvod bol teologický. Verí v posvätnosť manželského zväzku. Druhý dôvod je citový, tvrdí, že má svoju manželku stále rád. Tretí dôvod je praktický. Jeho otec má obavu, že by mu po rozvode jeho matka mohla odmietnuť platiť za jeho podnájom a musel by svoje bývanie platiť sám. Z jeho pohľadu jeho otec nežil v kresťanských hodnotách. Svoju lásku, tak ako ju chápe on, svojej manželke ani rodine nepreukazoval, preto prvé dva dôvody na zotrvanie v manželstve nepokladá z jeho strany za úprimné. Ako skutočne úprimný dôvod na zotrvanie v manželstve zo strany jeho otca pokladá len dôvod praktický. Ako lekár si uvedomuje, že sú aj ochorenia, ktoré významne ovplyvňujú osobnosť človeka, nie je mu ale ani známe, že by niekedy jeho otec pripustil problém so závislosťou alebo iný dôvod a mal snahu vyhľadať odbornú pomoc. Svojej matke by z pohľadu syna
vytkol to, že sa k rozvodu neodhodlala už dávno počas jeho detstva. Osobne považuje manželstvo rodičov za nefunkčné, roky ich odlúčenia, bez akejkoľvek jemu badateľnej snahe o nápravu zo strany oboch rodičov, ho utvrdili v presvedčení, že je pre nich náprava a opätovné normálne fungovanie v tomto zväzku prakticky nemožné. 9. Navrhovateľka na pojednávaní na podanom návrhu zotrvala. Nemala záujem riešiť prípadné ďalšie spolužitie so svojím manželom za prípadnej pomoci psychológa, mediácie, resp. poskytnutím manželom sudcovskej lehoty na urovnanie ich vzťahu. Uviedla, že manželstvo je dlhodobo nefunkčné, hlboko, trvalo rozvrátené a niet žiadnej nádeje, že by mohlo ešte dôjsť k obnoveniu spolužitia medzi manželmi. V minulosti mala záujem problémy medzi manželmi riešiť, požiadala psychológa, psychiatra a aj duchovného o pomoc a navrhla, aby manžel podstúpil liečenie, manžel však žiaden problém u seba nepripustil a preto na všetko zostala sama. Dochádzalo kvôli správaniu manžela medzi nimi ku konfliktom, manžel ju aj fyzicky atakoval a ona ako slabší subjekt volila vždy cestu k ústupu. Jej prioritou bolo v manželstve to, aby svojím deťom zabezpečila nejakú istotu, z tohto dôvodu istý čas bývali aj v jej ambulancii. Manžel zatiaľ býval v ich rodinnom dome, na synov však nijako neprispieval, čo zdôvodňoval tým, že sa môžu vrátiť do domu, s tým, že pravidlá a všetko by však bolo podľa manželových predstáv. Manžel rodinu zadlžoval, musela za neho splácať hypotekárny úver, uhrádzať exekúcie. Nakoniec všetko zvládla, synovia sú už dospelí, obaja skončili vysokú školu a vo svojom odbore sa dokázali aj uplatniť. Manžel jej denne hovoril, že ,,musíš byť ponížená do prachu zeme, aby si sa mi priblížila“, čo o partnerskom komunikatívnom vzťahu nevypovedá. Aj počas manželstva, keď boli spolu, jej povedal, že je jedno, či by si zobral L., M. alebo A., išlo u neho o potrebu zabezpečenia. Manžel si ju ako partnera nevážil, preto sa aj u nej stratila láska k nemu a v ďalšom spolužití nevidela zmysel pokračovať. I v súčasnosti jej chodia rôzne exekučné zásielky, pričom rada by si svoj život poriešila tak, aby ho mala kľudný, aby sa nemusela obávať budúcnosti. V súčasnosti sa stará o svoju 93 ročnú mamu v jej rodnom dome. Manželovi povedala, že mu odpustila, nechce však v tomto spoločenskom a ani traumatizujúcom zážitku pokračovať. Prvé tri roky manželstva boli ešte o akejsi komunikácii medzi nimi, potom to začalo byť o direktíve, o fyzickom násilí, sila mala pravdu. Kvôli fyzickému útoku manžela bola hospitalizovaná, nepriznala to však, bola v tom, že to bolo niečo náhodné, po tomto útoku bola v bezvedomí, jej vtedy 6 ročný syn volal záchranku. Mladší syn bol vtedy deviatak, keď došlo k poslednému fyzickému útoku na jej osobu, išiel ju brániť a následne definitívne odišla s deťmi bývať do jej ambulancie. 20 rokov už s manželom v spoločnej domácnosti nežijú. 10. Manžel navrhovateľky na pojednávaní uviedol, že nesúhlasí s rozvodom, s tým, že ak by súd manželstvo rozviedol, nevedel by krotiť svoje vášne. V rozpore s tvrdeniami navrhovateľky uviedol, že v roku 2024 sa mu zdalo, že sa začali vzťahy medzi nimi „otepľovať“, zvažovali či ho pozvú na svadbu staršieho syna; mladší syn prišiel za ním, keď sa mu narodila dcéra, prišli mu ju ukázať, povedal si, že sa to bude zlepšovať. Keby by čokoľvek počas 20-ročného odlúčenia podnikol, došlo by to zase len k zbytočným konfliktom. Počas manželstva sa viackrát sťahovali, bol naučený manželku poslúchať, je manuálne zručný, zrekonštruoval aj rodinný dom, v ktorom začali bývať, mal vtedy celkom dobré zamestnanie, v meste bol Tatra nábytok, pracoval tam ako dizajnér. V roku 1995 Tatra nábytok skončil, prácu si však našiel inú, zarábal nadštandardne, doma žiadne spory neboli. Keď bol dom obývateľný, funkčný, prišla moja manželka s tým, že chce tam ambulanciu. V iných priestoroch J. D. manželke vytvoril svojimi rukami ambulanciu. Všetky priestory zrekonštruoval on. Ambulanciu mesto zhodnotilo, keď bola už prevádzky schopná, na sumu 460.000 Sk. Oni sami investovali do tejto ambulancie 60.000 Sk, čiže 400.000 Sk tam vložil on vlastnými rukami a manželka 10 rokov neplatila v tej ambulancii nájom, čo bol jeho vklad, keď hovoria, že sa nestaral o rodinu a že neplatil výživné na deti. Nie je pravda, že by manželku viackrát fyzicky trestal. stalo sa to len raz. Bolo to v čase, keď sa ocitol na dne, nemal prácu, pričom mu manželka pri raňajkách povedala, že sa s ním rozvedie, čo neuniesol psychicky a manželke dal facku. Bolo to v roku 2003-2004 a bol to jediný útok na jej osobu z jeho strany. Uviedol, že počas manželstva mali finančné problémy. Keď nemal peniaze, kúril plynom, nemal to z čoho zaplatiť, odpojili ho od plynu, vec sa riešila exekučne. Počas manželstva nevedel, v akej sú finančnej kondícii, nikdy nevedel, koľko manželka zarába, bolo to pre neho tabu, nesmel to vedieť. Poukázal tiež na to, že bez dohody s ním si manželka zobrala úver, kúpila nekvalitné auto od podozrivej firmy, musela ho vrátiť, pričom čistá strata tejto transakcie bola vo výške 45.000 Sk. Vlastnou vinou tiež prišla o diagnostický prístroj v sume 35.000 Sk a o peniaze vo výške 18.000 Sk, ktoré požičala ale vrátené jej neboli. Neskôr, na podnet manželky sa zúčastnili pyramídovej hry, v ktorej prišli o 90.000 Sk. Nepoprel, že požíva alkohol, nie však v takej miere, že by bol na ňom závislý. Tvrdil tiež, že darovacou zmluvou previedol na svoju manželku polovicu domu, na základe čoho mu ona našla ubytovanie J. D., jednoizbový byt,
pričom sa zmluvne zaviazala, že mu bude do smrti platiť toto bývanie. Myslela si, že ako alkoholik sa tam do pol roka upije k smrti, ale prešlo zatiaľ 9 rokov a on som stále živý a zdravý. Od roku 2014 nežijú spolu. Posledné idylické stretnutie medzi nimi bolo v roku 2003 J. N.. Kým sa mali dobre, bolo dobré aj manželstvo. Neskôr, kvôli každodenným hádkam medzi nimi manželka aj so synom A. odišla bývať do ambulancie. Hlavný problém ich konfliktov bol v tom, že som si nemohol nájsť prácu. 11. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti, a vytvárať zdravé rodinné prostredie. 12. Podľa § 19 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. 13. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. 14. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy v manželstve tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. 15. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. 16. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú vo vzájomnom citovom zblížení, v zhode, poskytujú si vzájomne pomoc a podporu. Základným predpokladom pre zrušenie manželstva rozvodom je vážny rozvrat medzi manželmi, ktorý neodčiniteľne bráni ďalšiemu plneniu spoločenského účelu manželstva. Rozvrat vo vzťahoch medzi manželmi v zmysle § 23 Zákona o rodine nastáva vtedy, ak sa manželia neriadia vo vzájomnom správaní pravidlami, ktoré vyplývajú z jednotlivých ustanovení citovaného zákona. Musí ísť o rozvrat medzi manželmi, ktorý je vážny, trvalý a narušuje ich spolužitie. Hĺbka rozvratu vo vzťahoch medzi manželmi závisí od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných stránok manželského spolužitia. 17. Z vykonaného dokazovania, vypočutím oboch manželov a z písomných vyjadrení ich dvoch synov, mal súd jednoznačne preukázané, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti natrvalo od roku 2012, no už aj predtým manželstvo neplnilo svoj účel, keďže len na začiatku ich vzťahu (asi tri roky) bolo manželstvo funkčné, medzi manželmi boli citové väzby, vzájomne si pomáhali, spoločne vychovávali svoje dve, vtedy ešte maloleté, deti a takisto spolu aj intímne žili. 18. Z vykonaného dokazovania, vypočutím navrhovateľky a z písomného vyjadrenia oboch synov manželov, mal súd takisto preukázané, že po asi troch rokoch manželstva začal manžel navrhovateľky požívať v zvýšenej miere alkoholické nápoje, čo navrhovateľke vadilo a čo bolo aj príčinou prvých konfliktov medzi manželmi. 19. K šťastnému spolužitiu manželov neprispeli ani ich rozdielne pohľady na financovanie potrieb rodiny, resp. niektoré neuvážené investície oboch manželov, najmä navrhovateľky (nepoprela tvrdenia manžela o neuváženej kúpe nekvalitného auta, neuváženej pôžičky, že prišla o diagnostický prístroj, že z jej podnetu sa manželia zúčastnili „pyramídovej hry“, v ktorej prišli o peniaze). 20. Súd nespochybňuje tvrdenia manžela navrhovateľky a nenamietala ich ani navrhovateľka, a síce, že manžel navrhovateľky je manuálne zručný, a že v tejto súvislosti pomohol rodine pri rekonštrukcii domu, či navrhovateľkinej ambulancie, a teda, že pre rodinu bol prínosom. Avšak následne, keď sa mu prestalo dariť v podnikaní, zadĺžil seba i celú svoju rodinu, čo bolo popri požívaniu alkoholu manželom navrhovateľky ďalším dôvodom postupného znefunkčnenia manželstva. Situácia dospela až do takého
stavu, že sa manželia začali aj fyzicky napádať, pričom manžel navrhovateľky, ako fyzicky silnejší jedinec, nebral na svoju manželku žiaden ohľad. Za týchto okolností navrhovateľka aj spolu s deťmi (v tom čase ešte neplnoletými) sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala a istý čas aj s deťmi dokonca žila vo svojej lekárskej ordinácii. 21. I v súčasnosti, a to niekedy od roku 2012, manželia nežijú v spoločnej domácnosti, manžel navrhovateľky od roku 2018 žije sám, v prenájme jednoizbového bytu v G. D., pričom navrhovateľka odvtedy všetky náklady súvisiace s bývaním v tomto byte hradí za svojho manžela sama. Vzájomná pomoc medzi manželmi však neexistuje. 22. Z výpovede navrhovateľky a z písomného vyjadrenia ich synov bolo v konaní takisto preukázané, že už počas spoločného bývania všetkých členov rodiny v rodinnom dome celá starostlivosť o domácnosť a osobnú starostlivosť o deti bola takmer výlučne na pleciach navrhovateľky. 23. Navrhovateľka počas celého priebehu konania na podanom návrhu trvala, nemala záujem riešiť manželské spolužitie prostredníctvom odbornej pomoci psychológa, mediácie, či poskytnutím manželom sudcovskej lehoty za účelom urovnania ich vzťahu. 24. Manžel navrhovateľky takisto nemal záujem riešiť vzťahové problémy medzi manželmi odbornou pomocou psychológa, či mediácie, mal však záujem sa o všetkom s navrhovateľkou ešte porozprávať a nájsť nejaké riešenie za účelom zachovania manželstva. Napriek vyššie uvedeným tvrdeniam však manžel navrhovateľky nevynaložil počas svojho dlhého odlúčenia od manželky žiadne úsilie, smerujúce k zlepšeniu ich vzájomného vzťahu. V podstate sa len nádejal, že situácia sa postupne sama vyrieši, keďže jeho rodina s ním kontakt úplne neprerušila (zvažovali či ho pozvú na svadbu staršieho syna; mladší syn prišiel za ním, keď sa mu narodila dcéra, prišli mu ju ukázať), čo vnímal ako „otepľovanie vzťahu“. 25. Deti majú manželia už dospelé a samostatné, o rozvode manželstva ich rodičov vedia, pričom rozvod ich rodičov nijakým spôsobom nepocítia. 26. Hoci ani jeden z manželov v súčasnosti nemá vzťah k inému partnerovi, nemožno navrhovateľku, na základe vyššie zisteného skutkového stavu, spravodlivo nútiť, aby v nefunkčnom manželskom vzťahu, v ktorom sa dlhodobo necíti ako rovnocenná partnerka svojho manžela, v ktorom absentuje akákoľvek citová náklonnosť medzi manželmi (najmä navrhovateľky voči svojmu manželovi), navyše, keď manželia od roku 2012 spolu ani nežijú a manželstvo si dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a takisto žiadnu zo svojich funkcií, zotrvala. 27. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu súd manželstvo ako nefunkčné rozviedol, majúc za to, že niet žiadnej nádeje, že by obaja manželia v budúcnosti ešte dokázali žiť v zhode a vytvoriť zdravé rodinné prostredie. 28. Hoci čiastočnú vinu na rozvrate manželstva má aj navrhovateľka (manželstvo s manželom uzavrela nedostatočne poznajúc povahové vlastnosti a osobnosť svojho manžela – napríklad tvrdila, že až počas manželstva sa dozvedela, že jej manžel mal problém s alkoholom už na strednej škole), podstatnou mierou sa na znefunkčnení manželstva pričinil manžel navrhovateľky nadmerným požívaním alkoholu, nesprávnou reakciou na neúspech v práci (v podnikaní), neprimeraným zadlžovaním rodiny, čo viedlo u neho aj k zvýšenej agresivite, nezáujmom o domácnosť, spoločnú výchovu detí, vyvolávaním konfliktov, ktoré viedli až k fyzickým atakom medzi manželmi. 29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach (§ 357 písm. d/ CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie
súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v § 365 ods. 1, 2 CSP a v § 62 ods. 1 CMP. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela, ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode oznámiť príslušnému matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.