Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 1T/22/2025 3825010339 19. 05. 2025 Mgr. Vojtech Chmelan ECLI:SK:OSPD:2025:3825010339.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. mája 2025 takto rozhodol: O b ž a l o v a n ý : A. B. C. D. C. E. C. , nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom Mesto G., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby H., je
vinný , že:
po tom, čo bola policajná hliadka Obvodného oddelenia PZ G., velená pod G., v zložení veliteľ hliadky I. E. A., ČOZ: XXXXXX a I. J. F., ČOZ: XXXXXX, dňa 12.01.2025 v čase o 21:00 hodine vyslaná Operačným dôstojníkom F. G. J. na preverenie oznámenia do mesta G., na adresu D. K. XX, D. K. X, kde mal A. B. nadávať svojej matke, tak počas preverovania udalosti, v čase okolo 21:10 hodiny ako hliadka prišla na miesto a vystúpili z výťahu, tak na mieste, konkrétne na chodbe sa nachádzal A. B., psychiatrický pacient, ktorý javil známky požitia alkoholu a omamných látok, pričom mal v ruke veľké kladivo, ktoré na výzvu hliadky odložil, následne sa začal správať agresívne, na čo hliadka privolala na miesto ešte jednu hliadku, pričom v čase 21:15 hodiny bola na vyžiadanie vyslaná policajná hliadka Obvodného oddelenia PZ v G. velená pod G., v zložení veliteľ hliadky G.. L. K., ČOZ: XXXXXX a člen hliadky I. G. K., ČOZ: XXXXXX, následne sa A. B. spoločne s hliadkou G. a hliadkou G., ktorá medzičasom dorazila na miesto presunuli po predchádzajúcom súhlase matky obžalovaného M. B. v čase okolo 21:20 hodiny do jej bytu, kde sa A. B. začal správať agresívne a nepokojne, hliadky sa ho snažili upokojiť, pričom ten stále menil náladu a správal sa nevyspytateľne, preto hliadky využili oprávnenie podľa § 22 ods.1 Zákona číslo 171/1993 Z.z. a presvedčili sa, či osoba nemá pri sebe zbraň, následne na to sa páchateľ rozbehol ku oknu, pričom bol policajnou hliadkou opakovane vyzývaný, aby nepristupoval k oknu, avšak aj napriek tomu si otvoril okno a začal liezť do okna, pričom sa cez pás vyklonil z otvoreného okna, preto aby hliadka zabránila tomu, aby vyskočil z okna, G.. L. K. a I. J. F. voči nemu použili hmaty a chvaty podľa § 51 ods.1 písm. a) Zákona číslo 171/1993 Z.z. stiahli ho z okna dnu do bytu, následne na to A. B. začal klásť aktívny odpor, na čo ho hliadky opakovane vyzývali, aby prestal, aby si dal ruky za chrbát, aby mohli byť použité putá, uvedené ignoroval, zohol sa, chytil za lýtka I. J. F. a nadvihol ho, následkom čoho I. J. F. stratil rovnováhu a spadol na podlahu, následne mu G.. L. K. chytil pravú ruku a I. G. K. ľavú ruku, aby nemohol nijako rukami udierať a iným spôsobom útočiť na hliadku, pričom sa neustále snažil vytrhnúť a uhryzol I. G. K. do ukazováka na ľavej ruke, pričom na ruke mal v tom čase rukavicu a páchateľovi sa nepodarilo ju prehryznúť a spôsobiť mu zranenia, následne sa snažili A. B. zhodiť na zem, na brucho, aby mu mohli nasadiť putá, pričom sa A. B. pozrel na G.. L. K. a niečo si zamrmlal a svojím čelom ho udrel do oblasti nad pravým okom, po uvedenom sa ho podarilo zhodiť na zem a boli mu priložené dvoje putá podľa § 52 ods.1 písm. a) Zákona číslo 171/1993 Z.z., čím spôsobil ppráp. L. K. zranenia, pomliaždenie hlavy v pravej čelovej oblasti a pravej očnice s odreninou kože, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie, ktoré poškodeného neobmedzovali v obvyklom spôsobe života,
teda použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách, čím
spáchal
zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a), ods.2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. a za to sa odsudzuje Podľa § 323 ods.2 Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov. Podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods.2 písm. c) Trestného zákona ukladá sa mu ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. odôvodnenie: Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku tak, že po poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora. Po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor žiadal vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prijal jeho vyhlásenie a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie ohľadne trestu a náhrady škody a oboznámil sa so správami o povesti na obžalovaného, s odpisom registra trestov. Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaného A. B. jeho konanie tak po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a), ods.2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., pretože obžalovaný A. B. použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa, čin spáchal závažnejším spôsobom konania – na viacerých osobách. Spáchanie skutku je obžalovanému preukázané aj výpoveďami poškodených, svedkov az listinných dôkazov, ktorých vierohodnosť nie je nijako spochybnená. Samosudca poukazuje na to, že zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods.1 písm. a), ods.2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. sa dopustí ten, kto počas policajného zákroku proti jeho osobe, je agresívny, fyzicky napadne pre výkon právomoci verejného činiteľa verejných činiteľov, v tomto prípade obžalovaný napadol troch verejných činiteľov a to príslušníkov Policajného zboru SR, pričom jedného ľahko zranil a teda v tomto prípade konal v priamom úmysle. Obžalovaný A. B. svojím konaním porušil záujem spoločnosti spočívajúci v ochrane výkonu právomoci verejného činiteľa. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval, priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Motívom konania obžalovaného bolo to, že mal požité psychotropné látky. K osobe obžalovaného A. B. súd zistil že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že tento bol pred skutkom 5-krát postihnutý v priestupkovom konaní, z toho dvakrát za priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1
písm. d) Zákona o priestupkoch a to v roku 2017 a 2021. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ 6-krát súdne trestaný, hladí sa na neho akoby súdne trestaný nebol.. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia § 323 ods.2 Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní 10 mesiacov a z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu, súd ho podľa § 48 ods.2 písm. a) Trestného zákona pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, zároveň mu súd uložil aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou tak, ako to navrhol znalec L. N. O.. Pokiaľ prokurátor navrhol uložiť obžalovanému nepodmienečný trest v samej spodnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby, resp. aby súd využil ustanovenie § 39 ods.5 Trestného zákona, t.j. ísť o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby, súd dospel k záveru, že ani takto znížený trest by bol vzhľadom na okolnosti prípadu neprimerane prísny a preto súd využil ustanovenie § 39 ods.1 Trestného zákona. Súd poukazuje na to, že pri tomto trestnom čine je základná sadzba 3 roky až 8 rokov, po úprave podľa § 39 ods.5 Trestného zákona by bola sadzba 16 mesiacov až 8 rokov, čo vzhľadom na okolnosti prípadu za akých bol spáchaný trestný čin, vzhľadom na to, že útok na verejných činiteľov na poškodených nezanechal podstatné zranenia a vzhľadom na uloženú ústavnú liečbu, mal súd za to, že prevýchovu obžalovaného možno zabezpečiť aj nepodmienečným trestom kratšieho trvania, t.j. 10 mesiacov. Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody, uložená protitoxikomanická liečba budú v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splnia svoj účel. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.