Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 25T/45/2025 3825010567 30. 07. 2025 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2025:3825010567.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 30.07.2025, takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D., slobodný, nezamestnaný, t. č. v ÚVV Ilava, je
v i n n ý, ž e :
v bode 1/ hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna E. A., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Senica sp. zn. 6C/14/2007-141 zo dňa 27.04.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.05.2010 bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna E. A., nar. XX.XX.XXXX sumou vo výške 35 € mesačne od 12.11.2004 do 31.03.2009 a sumou vo výške 40 € mesačne s účinnosťou od 01.04.2009, ktorú bol povinný platiť vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky F. A., plneniu tejto povinnosti sa v D., v D. D. a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v dobe od 05.05.2011 do 29.08.2013, od 01.01.2014 do 28.02.2014, od 01.06.2014 do 25.10.2015 a od 01.06.2017 do 30.06.2023 tým, že v dobe od 05.05.2011 do 25.08.2011 pracoval u jedného zamestnávateľa len na základe dohody, od 26.08.2011 do 31.07.2012 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, v období od 01.08.2012 do 05.12.2012 pracoval u jedného zamestnávateľa len na základe dohody, potom od 06.12.2012 do 08.08.2013 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, od 09.08.2013 do 29.08.2013 pracoval u jedného zamestnávateľa na základe pracovného pomeru, a hoci z výkonu tohto zamestnania mal dostatočný príjem na plnenie vyživovacej povinnosti, vyživovaciu povinnosť si neplnil a tento pracovný pomer sám ukončil v skúšobnej dobe, od 20.12.2013 do 31.05.2014 bol zamestnaný u jedného zamestnávateľa na základe pracovného pomeru, a hoci z tohto zamestnania mal dostatočný príjem, výživné v mesiacoch január 2014 a február 2014 neuhradil, od 01.06.2014 do 31.08.2014 poberal nemocenské dávky, z ktorých mal dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti, vyživovaciu povinnosť si však neplnil, od 01.09.2014 do 25.10.2015 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, potom od 01.06.2017 do 04.02.2018 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, od 05.02.2018 do 31.01.2019 a od 01.02.2019 do 18.08.2019 pracoval u jedného zamestnávateľa na základe dohôd o pracovnej činnosti, a hoci z výkonu týchto prác nemal dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti, nepokúsil sa nájsť si iné vhodné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, následne od 19.08.2019 do 04.10.2021 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, potom od 05.10.2021 do 10.09.2022 pracoval u jedného zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti, a hoci z výkonu tohto zamestnania nemal dostatočný príjem, nepokúsil sa nájsť si iné vhodné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a od 11.09.2022 do 30.06.2023 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, čím na výživnom zostal dlhovať za obdobie od 05.05.2011 do 29.08.2013, od 01.01.2014 do 28.02.2014, od 01.06.2014 do 25.10.2015 a od 01.06.2017 do 12.11.2022 matke svojho syna F. A. sumu vo výške 4 480 € a za obdobie od 13.11.2022 do 30.06.2023 svojmu synovi E. A. sumu vo výške 320 €, a čin spáchal, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/31/2011-61 zo dňa 22.03.2011, právoplatným dňa 18.05.2011 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, hoci bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/126/2013 zo dňa 12.12.2013, právoplatným dňa 12.12.2013 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/31/2011 zo dňa 22.03.2011, právoplatným dňa 18.05.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/31/2011 zo dňa 08.07.2013, právoplatným dňa 06.08.2013, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/3/2013-152 zo dňa 09.09.2013, právoplatným dňa 22.08.2015 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, hoci bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/75/2016 zo dňa 16.06.2016, právoplatným dňa 16.06.2016 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/3/2013-152 zo dňa 09.09.2013, právoplatným dňa 22.08.2015, v bode 2/ hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojej dcéry D. G., nar. XX.XX.XXXX a rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 5P/146/2012-152 zo dňa 11.02.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2014 bola zvýšená jeho vyživovacia povinnosť na dcéru D. G., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 50 € mesačne na sumu 80 € mesačne s účinnosťou od 01.11.2012, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky F. G., plneniu tejto povinnosti sa v D., v D. a všade tam, kde sa zdržiaval úmyselne vyhýbal v dobe od 01.06.2014 do 25.10.2015 a od 01.06.2017 do 18.01.2025 tým, že v dobe od 01.06.2014 do 31.08.2014 poberal nemocenské dávky, z ktorých mal dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti, vyživovaciu povinnosť si však neplnil, od 01.09.2014 do 25.10.2015 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, potom od 01.06.2017 do 04.02.2018 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, od 05.02.2018 do 31.01.2019 a od 01.02.2019 do 18.08.2019 pracoval u jedného zamestnávateľa na základe dohôd o pracovnej činnosti, a hoci z výkonu týchto prác nemal dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti, nepokúsil sa nájsť si iné vhodné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, následne od 19.08.2019 do 04.10.2021 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, potom od 05.10.2021 do 10.09.2022 pracoval u jedného zamestnávateľa na základe dohody o pracovnej činnosti, a hoci z výkonu tohto zamestnania nemal dostatočný príjem, nepokúsil sa nájsť si iné vhodné zamestnanie ani prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a od 11.09.2022 do 18.01.2025 nebol nikde zamestnaný, nevykonával podnikateľskú činnosť a nezaevidoval sa ani na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, čím na výživnom zostal dlhovať za obdobie od 01.06.2014 do 25.10.2015 a od 01.06.2017 do 08.01.2024 matke svojej dcéry F. G. sumu vo výške 7 680 € a za obdobie od 09.01.2024 do 18.01.2025 svojej dcére D. G. sumu vo výške 1 040 €, a čin spáchal, hoci bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 1Pp/126/2013 zo dňa 12.12.2013, právoplatným dňa 12.12.2013 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/31/2011 zo dňa 22.03.2011, právoplatným dňa 18.05.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Senica sp. zn. 2T/31/2011 zo dňa 08.07.2013, právoplatným dňa 06.08.2013, hoci bol trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/3/2013-152 zo dňa 09.09.2013, právoplatným dňa 22.08.2015 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona,
hoci bol uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/75/2016 zo dňa 16.06.2016, právoplatným dňa 16.06.2016 podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/3/2013-152 zo dňa 09.09.2013, právoplatným dňa 22.08.2015, teda: v bode 1/ najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas, a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený,
v bode 2/ najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas, a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený a z výkonu trestu odňatia slobody uloženého za taký čin prepustený, čím spáchal: v bode 1/ prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, v bode 2/ prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. n/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon tohto trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodených: - F. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXX, - E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. D. XXX, - F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., H. XXX/XX, - D. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., H. XXX/XX s nárokmi na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 09.06.2025 na tunajšom súde obžalobu na obvineného A. B. v bode 1/ a 2/ v prípade oboch skutkov pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené v bodoch 1/ a 2/ výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo veci súd nariadil termín hlavného pojednávania na deň 30.07.2025, na ktorom obžalovaný po zákonnom poučení urobil v súlade s § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že je vinný zo spáchania oboch skutkov uvedených v obžalobe a svoje konanie oľutoval. Následne samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či: - rozumie z čoho je obžalovaný, - bol poučený o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, - rozumie právnej kvalifikácii skutkov, - vie, aká je trestná sadzba za tieto trestné činy, - sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznáva k spáchaniu žalovaných trestných činov. Nakoľko obžalovaný na všetky položené otázky odpovedal kladne (áno), súd po predchádzajúcom vyjadrení prokurátora a poškodenej F. A., ktorí navrhli vyhlásenie obžalovaného neprijať a obhajcu obžalovaného, ktorý navrhol vyhlásenie obžalovaného prijať podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku jeho vyhlásenie prijal, a to i napriek stanovisku prokurátora a poškodenej, nakoľko v prípade obžalovaného išlo v prípade oboch žalovaných skutkov o uzavreté obdobie, v ktorom si obžalovaný vyživovaciu povinnosť neplnil, pričom obžalovaný bol tiež riadne poučený v zmysle § 86 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona o účinnej ľútosti, kde v prípade zaplatenia dlžnej sumy výživného z jeho strany v celom rozsahu až do času kým sa odvolací súd neodoberie na záverečnú poradu a za predpokladu, že by neplnenie vyživovacej povinnosti z jeho strany nemalo trvalo nepriaznivý následok na jeho deti, mohol by dosiahnuť oslobodenie spod obžaloby v zmysle § 285 písm. f/ Trestného zákona (zánik trestnosti činu), pričom bol tiež poučený o okolnosti, že jeho vyhlásenie o vine je neodvolateľné a rozhodnutie nebude môcť napadnúť do výroku o vine riadnym opravným prostriedkom (odvolaním), kde obžalovaný aj po tomto poučení urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku o vine, pričom zároveň súd nezistil, že by takémuto postupu bránila prekážka predpokladaná v § 257 ods. 7 Trestného poriadku druhá veta (obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal už v prípravnom konaní). Súd preto dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznal k spáchaniu skutkov nevykonal a vykonal iba dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody. Súd uznal obžalovaného za vinného v bodoch 1/ a 2/ v prípade oboch skutkov z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/, písm. c/ Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b/ Trestného zákona, pričom vinu obžalovaného za skutky obžalobou mu v bodoch 1/ a 2/ kladené za vinu ustálil na základe ním urobeného vyhlásenia o vine, ktoré prijal a ktoré je neodvolateľné. Z hľadiska formy zavinenia obžalovaný konal v priamom úmysle v zmysle § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že chcel porušiť zákonom chránený záujem. Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. 29/2025 I. I. I. zo dňa 17.04.2025 (č.l. 498-513) za splnenia podmienok podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku, podľa § 269 Trestného poriadku oboznámením listinných dôkazov, a to opatrenie z č.l. 274, správa z ÚVV Ilava na obžalovaného + skrátený výpis klienta z č.l. 587-588 a 605, odpis z RT z č.l. 609, lustrácia ZVJS z č.l. 610, lustrácia GP SR z č.l. 611-614, lustrácia CESDaP z č.l. 615-618, lustrácia CDB z č.l. 619-620. Zo záverov znaleckého posudku MUDr. Márie Majzlanovej č. 29/2025, znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria zo dňa 17.04.2025 (č.l. 498-513) vyplýva, že znalkyňa u obžalovaného zistila disociálnu poruchu osobnosti, chronický abúzus (zneužívanie) alkoholu bez prejavov závislosti a nikotinizmus. Obžalovaný v čase spáchaniu skutku vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a
vedel svoje konanie ovládať, zo psychiatrického hľadiska nie je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný. Znalkyňa nenavrhla uložiť obžalovanému žiadne ochranné liečenie. Zo správ Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a ústavu na výkon väzby Ilava na obžalovaného zo dňa 13.06.2025 (č.l. 587) a zo dňa 02.07.2025 (č.l. 605) vyplýva, že tento sa vo výkone väzby nachádza od 20.01.2025 a je aktuálne umiestnený v oddiele so štandardným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného počas výkonu väzby je na požadovanej úrovni, prejavuje snahu o dodržiavanie ústavného poriadku. Príkazy a nariadenia personálu plní bez pripomienok. K osobám, s ktorými prichádza do styku, zachováva zásady slušného správania. Vo vzťahu k iným obvineným neboli zaznamenané konfliktné situácie. Nedovolenej činnosti sa doposiaľ nedopustil, disciplinárne riešený nebol, nebola mu udelená disciplinárna odmena. Obžalovaný sa zúčastňuje aktivít z ponukového listu záujmovej, športovej a inej činnosti, ktorých cieľom je zmysluplne zachovávať, rozvíjať a využívať schopnosti obžalovaného a zvládanie negatívnych vplyvov umiestnenia výkone väzby. Sociálne kontakty s vonkajším prostredím nadviazal výhradne prostredníctvom telefonovania a korešpondencie. Záverom sa v správe konštatuje, že ide o obžalovaného, ktorý si plní základné povinnosti vyplývajúce zo zákona o výkone väzby a priebeh výkonu väzby menovaného je zatiaľ bezproblémový. Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je slobodný, má dve deti (aktuálne však už len jednu vyživovaciu povinnosť), je nezamestnaný. Z lustrácie v systéme ZVJS vyplýva, že obžalovaný je v súčasnosti vo výkone väzby v predmetnej trestnej veci v ÚVV Ilava. Z lustrácie v Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MSSR (č.l. 615-618) vyplýva, že obžalovaný bol doteraz trikrát postihnutý v priestupkovom konaní za rôzne priestupky. Z odpisu z registra trestov obžalovaného (č.l. 609) vyplýva, že obžalovaný bol päťkrát súdom trestaný pre rôznu trestnú činnosť, a to i nepodmienečným trestom odňatia slobody, v dvoch prípadoch aj za rovnakú trestnú činnosť, ako mu je aktuálne kladená za vinu, v dvoch prípadoch má odsúdenia zahladené. Súd na predmetnú trestnú vec aplikoval Trestný zákon účinný od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšie a pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovaného súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. n/ Trestného zákona (napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom) a jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. h/ Trestného zákona (spáchal viac trestných činov). Súd obžalovanému nepriznal aj poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l/ Trestného zákona, nakoľko táto predpokladá okrem priznania sa aj istú formu sebareflexie v podobe úprimného oľutovania svojho konania, čo v danom prípade podľa názoru súdu splnené nebolo, keď súd prednesené slová obžalovaného, že svoje konanie ľutuje, považoval len za formálny prejav, bez prítomnosti vyššie zmienenej zložky sebareflexie, bez akéhokoľvek prejavu emócií, ktoré by podporovali toto jeho slovné vyjadrenie ľútosti nad svojim konaním. Toto konštatovanie súd tiež opiera o skutočnosť, že obžalovaný sa za svoje konanie poškodeným prítomným na hlavnom pojednávaní neospravedlnil, pričom jeho dcéra po tomto jeho prejave volala. Súd pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby 12 mesiacov až 60 mesiacov a obžalovanému uložil v zmysle § 207 ods. 3 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. n/, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, nakoľko mal za to, že účel trestu (najmä jeho zložku výchovnú ako aj zložku individuálnej prevencie) je možné dosiahnuť len nepodmienečným trestom odňatia slobody, a to vzhľadom na jeho predchádzajúcu trestnú minulosť, keď už bol v minulosti dvakrát odsúdený za rovnaký trestný čin, ako mu je aktuálne kladený za vinu a to i na nepodmienečný trest odňatia slobody, ako aj na spôsob života obžalovaného pred jeho vzatím do väzby, kedy tento žil bezdomoveckým, potulným spôsobom života, bez vážneho záujmu o prácu a bez toho, aby sa niekde usadil, pričom sa dlhodobo trestnému stíhaniu vyhýbal. Súd pri ukladaní trestu vychádzal i zo záverov znaleckého posudku I. I., znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorá u obžalovaného
konštatovala disociálnu poruchu osobnosti a chronický abúzus (zneužívanie) alkoholu bez prejavov závislosti. Súd tiež pri ukladaní trestu zohľadnil aj predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, keď tento bol celkovo päťkrát súdom trestaný i za rovnakú trestnú činnosť, a to i nepodmienečnými trestami odňatia slobody. Súd prihliadol i na priestupkovú minulosť obžalovaného, keď tento bol trikrát postihnutý za spáchanie priestupku. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj celkový postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti, keď tento sa doznal k spáchaniu trestnej činnosti kladenej mu za vinu a na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine a tým stratil možnosť v tejto otázke rozhodnutie napadnúť riadnym opravným prostriedkom, ktorú okolnosť významným spôsobom premietol do ukladaného trestu. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil tiež správu z výkonu väzby obžalovaného, v ktorej bol hodnotený kladne. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje za dostatočný i trest uložený na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov nepodmienečne, ktorý trest v dostatočnej miere spĺňa požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie a aj zložku výchovnú. Súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil v zmysle § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, nakoľko tento bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním predmetných trestných činov vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin. Súd poškodených F. A., E. A., F. G. a D. G. s uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkázal na civilné sporové konanie, nakoľko v adhéznom konaní nebolo možné o týchto ich nárokoch rozhodnúť. Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste, ochrannom opatrení a náhrade škody v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).