Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 1T/78/2025 3825010794 08. 09. 2025 Mgr. Vojtech Chmelan ECLI:SK:OSPD:2025:3825010794.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Vojtechom Chmelanom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 08. septembra 2025 takto rozhodol: O b ž a l o v a n ý : A. B. C. D. E. F. G. B. , nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom Mesto A., t.č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby I., uznáva
sa
za
vinného , že:
dňa 20. mája 2025 v čase okolo 09:15 hodiny na J. K. E. A. pred vstupom do vestibulu J. K., pri automate s nápojmi využil vyšší vek poškodenej a z neho plynúcu nižšiu pozornosť poškodenej, kedy jej vzal kabelku krémovej farby s celým jej obsahom, ktorú mala poškodená v danom čase položenú vedľa seba na zemi pri automate s nápojmi, zatiaľ čo obsluhovala predmetný automat s nápojmi a to tak, že si pootvoril dvere do vestibulu v bezprostrednej blízkosti automatu, zobral poškodenej nepozorovane kabelku a keď poškodená zistila, že jej kabelka chýba, nechal kabelku za dverami vnútri vo vestibule, otvoril dvere, pristúpil k poškodenej pri automate vonku a povedal jej, že kabelku jej vzala nejaká žena s deťmi, ktoré utekali smerom na autobusovú stanicu, pričom ukázal údajný smer pohybu údajnej ženy s deťmi a následne s kabelkou odišiel nepozorovane iným smerom, pričom poškodenej D. A., nar. XXXX spôsobil škodu odcudzením kabelky v sume 10 eur, odcudzením peňaženky 5 eur a odcudzením hotovosti 800 eur, teda spolu v sume 815 eur, teda prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku, čím
spáchal
zločin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a), d), ods.3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. e) Trestného zákona v spojení s § 127 ods.3 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z. a za to sa odsudzuje Podľa § 212 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 48 ods.2 písm. b) Trestného zákona sa pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 288 ods.1 Trestného poriadku sa poškodená D. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., L. M. XXXX/X s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. urobil vyhlásenie podľa § 257 ods.1 Trestného poriadku tak, že po poučení o jeho právach vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe okresného prokurátora. Po vyhlásení obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, prokurátor žiadal vyhlásenie obžalovaného prijať. Súd uznesením vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe prijal jeho vyhlásenie a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku uvedeného v obžalobe sa nevykoná a vykoná sa len dokazovanie ohľadne trestu, náhrady škody a ochranného opatrenia a oboznámil sa so správami o povesti na obžalovaného, s odpisom registra trestov. Súd vzhľadom na vyhlásenie a doznanie obžalovaného A. B. jeho konanie tak po stránke subjektívnej, tak i po stránke objektívnej kvalifikoval ako zločin krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a), písm. d), ods.3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods.1 písm. e) Trestného zákona, § 127 ods.3 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 40/2024 Z.z., pretože obžalovaný A. B. si prisvojil cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal na veci, ktorú mal iný pri sebe a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku. Spáchanie skutku je obžalovanému preukázané aj výpoveďou poškodenej, kamerovými záznamami, listinnými dôkazmi, pričom vierohodnosť týchto dôkazov nie je nijako spochybnená. Samosudca poukazuje na to, že zločinu krádeže podľa § 212 ods.1 písm. a), písm. d), ods.3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods.1 písm. e) Trestného zákona, § 127 ods.3 Trestného zákona sa dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní a spôsobí tak malú škodu, čin spácha na veci, ktorú má iný na sebe alebo pri sebe a konania sa dopustí závažnejším spôsobom konania, t.j. na staršej osobe, pričom objektom predmetného trestného činu krádeže je vlastníctvo veci, ďalej držba veci, ale aj faktická dispozícia vecou, pričom rozhodujúci je faktický stav. Prisvojením veci sa v zmysle Trestného zákona rozumie odňatie veci z dispozície vlastníka alebo inej osoby, ktorá ju má oprávnene, bez súhlasu, s úmyslom s ňou nakladať ako s vlastnou vecou, cudzou vecou sa rozumie vec, ktorá nepatrí páchateľovi buď vôbec alebo nepatrí výlučne len jemu. Páchateľ sa veci zmocní, keď majiteľovi, resp. oprávnenému držiteľovi odníme vec z jeho dispozície a vytvorí si možnosť s vecou úmyselne disponovať. Pod spáchaním činu na veci, ktorú ma iný pri sebe sa rozumie odcudzenie napr. tašky, mobilného telefónu, dáždnika, finančnej hotovosti, prípadne iných vecí nachádzajúcich sa v taške, vreckách a podobne (t.j. pri sebe). Podľa § 125 ods.1 Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur. Podľa § 139 ods.1 písm. e) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku a podľa § 127 ods.3 Trestného zákona osobou vyššieho veku sa na účely tohto zákona rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov. Samosudca poukazuje na to, že obžalovaný konal v priamom úmysle. Samosudca poukazuje aj na to, že obžalovaný sa trestnej činnosti dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/145/2019 zo dňa 25.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského sudu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/63/2022 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa 16.11.2022 za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), písm. f), ods.3 písm. a), písm. b), ods.4 písm. b), písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019 a aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 33/2024 zo dňa 06. júna 2025 bol odsúdený pre zločin krádeže podľa § 212 ods.3 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia
slobody v trvaní 2 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý však nie je právoplatný z dôvodu, že prokurátor voči rozhodnutiu podal odvolanie. Obžalovaný A. B. svojím konaním porušil záujem spoločnosti na ochrane majetku fyzických osôb. Súd u obžalovaného zistil poľahčujúcu v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval, priťažujúcou okolnosťou u obžalovaného je to, že v minulosti už bol odsúdený. Motívom konania obžalovaného bola zištnosť a snaha zabezpečiť si finančné prostriedky na svoju obživu. K osobe obžalovaného A. B. súd zistil, že sa jedná o bezdomovca. Obžalovaný bol dosiaľ riešený v priestupkovom konaní dvakrát a to v roku 2024. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný A. B. bol doposiaľ od roku 2000 do roku 2022 šestnásťkrát súdne trestaný, z toho dvanásťkrát išlo o trestný čin krádeže a v troch prípadoch sa neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 22T/40/2014 zo dňa 24.04.2014, právoplatným dňa 12.05.2014 bol odsúdený za zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f), ods.3 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody na 3 roky v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý trest vykonal dňa 18.11.2016. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T/145/2019 zo dňa 25.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského sudu Banská Bystrica, sp. zn. 3To/63/2022 zo dňa 16.11.2022, právoplatným dňa 16.11.2022 za pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods.2 písm. c), písm. f), ods.3 písm. a), písm. b), ods.4 písm. b), písm. f) Trestného zákona účinného do 31.07.2019, sčasti formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a za prečin neoprávnené vyrobenie a používanie platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty podľa § 219 ods.1 Trestného zákona účinného do 31.07.2019, za čo mu bol uložený súhrnný spoločný nepodmienečný trest odňatia slobody na 5 rokov v ústave na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený s probačným dohľadom dňa 10.03.2023 so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov a s probačným dohľadom v trvaní 3 rokov. Zároveň mu bolo uložená povinnosť nahradiť spôsobenú škodu a povinnosť zamestnať sa alebo preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie. Z uvedeného je zrejmé, že obvinený A. B. spáchal predmetný skutok v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste, vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, uložil súd obžalovanému za použitia 212 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.3 Trestného zákona, § 38 ods.2 Trestného zákona, § 36 písm. l) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 39 ods.1 Trestného zákona nepodmienečný trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky a z dôvodu, že v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu, súd ho pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd v prípade obžalovaného zistil, že základná sadzba u obžalovaného je 2 roky až 8 rokov. Pokiaľ prokurátor žiadať uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby po použití § 38 ods.3 Trestného zákona, teda zvýšenú dolnú hranicu o jednu tretinu, teda minimálne 4 roky, súd takémuto návrhu nevyhovel z dôvodu, že podľa názoru súdu, je uloženie takéhoto trestu neprimerane prísne. Naopak, samosudca poukazuje na to, že je pravdou, že obžalovaný svojím konaním naplnil znaky zločinu krádeže, ale vzhľadom na výšku spôsobenej celkovej škody 815 eur, vzhľadom na spôsob spáchania trestnej činnosti (obžalovaný nepoužil násilie pri odcudzení vecí), je podľa názoru súdu, neprimerane prísne ukladať obžalovanému nepodmienečný trest ako navrhoval prokurátor. Súd preto v danom prípade využil ustanovenie § 39 ods.1 Trestného zákona a mimoriadne znížil obžalovanému trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby a uložil mu nepodmienečný trest v trvaní 2 roky. Samosudca dôvody mimoriadneho zníženia vidí v tom, že obžalovaný sa od počiatku k trestnej činnosti doznal a napomáhal orgánom činným v trestnom konaní /samosudca z toho dôvodu, preto vo výrokovej časti nedával poľahčujúcu okolnosť u obžalovaného podľa § 36 písm. n) Trestného zákona/, taktiež samosudca poukazuje na okolnosti prípadu, keď škoda tesne presahuje malú škodu, t.j. sumu nad 700 eur, konanie obžalovaného na poškodenú malo len minimálny dosah na jej život a finančné zabezpečenie, keď poškodenej bola finančná hotovosť vrátená. Podľa názoru súdu, uloženie nepodmienečného trestu v trvaní 4 roky by nesplnilo svoj účel a preto súd obžalovanému uložil nepodmienečný trest odňatia slobody kratšieho trvania, pričom samosudca poukazuje aj na to, že v prípade právoplatnosti tohto rozsudku bude musieť obžalovaný ešte vykonať zvyšky trestov, z ktorých bol podmienečne prepustený z výkonu trestu, resp. vykonať aj celý trest, ktorý mu bude právoplatne uložený vo veci Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T 33/2024.
Súd mal za to, že takto uložený nepodmienečný trest odňatia slobody bude miere vplývať na prevýchovu obžalovaného a splní aj svoj účel.
v dostatočnej
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody, škoda bola dokladovaná, odcudzené veci, ako aj finančná hotovosť jej boli vrátené, preto súd v zmysle § 288 ods.1 Trestného poriadku poškodenú s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.