Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/3/2025 3825200077 11. 06. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3825200077.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29P/3/2025 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bývajúceho u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, dieťa matky A. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. - E. B., B. XXXX/XXX a otca F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., G. XXX/X, o udelenie súhlasu za otca so zmenou priezviska maloletého, takto rozhodol: 29P/3/2025 I. Súd udeľuje za otca F. B., nar. XX.XX.XXXX súhlas s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX z B. na C.. II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29P/3/2025 (1) Matka sa podaným návrhom na začatie konania domáha udelenia súhlasu za otca maloletého s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého z pôvodného B. na nové priezvisko C.. (2) Návrh odôvodnila tým, že otec nejaví o syna záujem, nestretáva sa s ním, nekontaktuje ho, pričom to trvá už 8 rokov. Výživné platí len cez exekútorku, má dlhy, gembluje. Maloletý by sa chcel volať po mame, za otca považuje matkinho partnera, ktorý sa o neho stará ako o vlastného syna. (3) Súd maloletému ustanovil na zastupovanie v tomto konaní opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske a na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 02.04.2025. Vzhľadom k tomu, že sa do určeného termínu nepodarilo otcovi riadne doručiť návrh na začatie konania, bol termín pojednávania zmenený na 11.06.2025, o čom bola upovedomená matka a kolízny opatrovník a na nové pojednávanie bol predvolaný otec. Otcovi maloletého sa podarilo doručiť návrh na začatie konania s poučením o jeho procesných právach a povinnostiach, vrátane predvolania na pojednávanie, dňa 11.04.2025. (4) Dňa 03.06.2025 otec doručil súdu písomné ospravedlnenie z pojednávania a žiadosť o odročenie pojednávania, ktorú odôvodnil tým, že pracuje v zahraničí. V žiadosti neuviedol žiaden telefonický alebo e-mailový kontakt, hoci to od neho zákon vyžaduje. Súd žiadosti nevyhovel, pretože otcom uvedený dôvod nepovažoval za dôležitý. Otcovi bolo doručené predvolanie dňa 11.04.2025, mal dosť času na vyhľadanie zástupcu, ktorý ho mohol na pojednávaní zastupovať. Ak tak neurobil a o odročenie pojednávania žiadal až tesne pred pojednávaním, nie je možné jeho žiadosť vyhodnotiť ako dôvodnú. Okrem toho, súd otcovi umožnil vyjadriť sa k veci (čo otec využil) a jeho osobný výsluch nebol nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci. Vec bola preto prejednaná na pojednávaní dňa 11.06.2025 v otcovej neprítomnosti, s poukazom na § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“).
(5) Z dôkazov vykonaných na pojednávaní súd zistil pre potreby rozhodnutia vo veci nasledujúci skutkový stav: (6) Z lustrácií na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4 vyplýva, že matka maloletého je slobodná, má priezvisko C.. Má tri deti, jedno plnoleté a okrem maloletého aj jedno mladšie dieťa, jej staršie i mladšie deti majú priezvisko C.. Otec maloletého je slobodný, má dve deti, okrem maloletého aj staršiu dcéru (jej matka jej aj matkou maloletého). (7) Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 14 vyplýva, že matka maloletého býva v spoločnej domácnosti so svojím partnerom H. C., s maloletým a s mladším dieťaťom pochádzajúcim z jej súčasného vzťahu. Otec sa o maloletého nezaujíma, nemá s ním žiadny kontakt a žiadnu citovú väzbu. Maloletý za otca považuje matkinho partnera a aj ho tak oslovuje. Otec sa podieľa na starostlivosti o maloletého len platením výživného. Maloletý k veci uviedol, že sa mu priezvisko po otcovi nepáči, ako otca berie matkinho partnera a chcel by sa po ňom aj volať. Ten sa mu venuje, chodia spolu na výlety, oslovuje ho „ocino“. So „skutočným“ otcom nie je v kontakte, nepamätá si, kedy s ním bol naposledy. Nemá záujem sa s ním stretávať, ani s ním telefonovať. V minulosti sa skúšal podpisovať „C.“, ale nikto ho nebral vážne. Zmena priezviska je pre neho dôležitá, lebo sa tak volá mama, mladší brat aj plnoletá sestra. Otec sa pred Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec vyjadril, že s návrhom matky súhlasí. Nezdržiava sa v mieste trvalého bydliska, pracuje v zahraničí, domov chodí len zriedka. Jeho pomery sa nezmenili. (8) Z vyjadrenia otca na č.l. 23 vyplýva, že so zmenou priezviska maloletého nesúhlasí, lebo aj jeho staršia dcéra si zmenila priezvisko a veľmi to ľutuje. Vzťahy jeho detí s otčimom sú podľa neho zlé, dcéra sa musela odsťahovať – sú v pravidelnom kontakte a ich vzťahy sa po jej odsťahovaní z domácnosti zlepšili. Predpokladá, že to isté sa stane pri maloletom, keď dospeje a osamostatní sa, bude ľutovať, že si zmenil priezvisko. (9) Z podstatného obsah pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29P/85/2024, najmä zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec na č.l. 68 vyplýva, že s maloletým nebol v tom čase (01.10.2024) v kontakte už sedem rokov. Vyživovaciu povinnosť si plnil, maloletého nenavštevoval z dôvodu veľkej vzdialenosti jeho bydliska – musel by si zabezpečiť aj nejaké ubytovanie, čo by pre neho prestavovalo zvýšenie finančných výdajov. (10) Matka k veci na pojednávaní uviedla, že keby mal otec o syna záujem, vzdialenosť by nebola problém. Súhlas otca sa nepokúšala získať, už dávno sa vyjadril, že súhlas nedá. Nie je s ním v žiadnom kontakte. Vzťahy otca so synom sa neprehlbovali, otec syna nekontaktoval, ani ona (matka) jeho. Vie, že otec gembluje. Je v kontakte so susedmi z bytovky, kde otec býva. Výživné platí v exekučnom konaní. O stretnutie so synom sa nikdy nepokúšal, ani žiaden návrh na výkon rozhodnutia nedával. Raz pred 8 rokmi, keď prišla s otcom jeho matka, tak deti sa skryli, on sedel v aute, odvtedy k stretnutiu nedošlo. Otec sa ju ani maloletého nijako nepokúša kontaktovať. Ona zvážila zmenu identity maloletého - jemu samému jeho priezvisko vadilo. Na výchove maloletého sa podieľa jej partner, s ktorým sú spolu 8 rokov. Maloletý okrem jej partnera iný mužský vzor nevnímal. Jej partner ho berie ako vlastného syna, maloletý ho oslovuje „otec“, je si vedomý toho, že nejde o jeho biologického otca. (11) Zástupkyňa kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedla, že maloletý túži po zmene priezviska. (12) Pri rozhodovaní súd aplikoval nasledujúce právne predpisy: (13) Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (14) Podľa § 35 ZR ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
(15) Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 300/1993 Z.z. o mene a priezvisku v znení neskorších predpisov zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (16) Podľa § 9 citovaného zákona na povolenie zmeny mena a lebo zmeny priezviska je príslušný okresný úrad podľa trvalého, prípadne posledného trvalého pobytu štátneho občana Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky; ak štátny občan Slovenskej republiky takýto pobyt nemal, na povolenie zmeny mena alebo zmeny priezviska je príslušný Okresný úrad Bratislava. Ak ide o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého, príslušný je okresný úrad podľa trvalého pobytu zákonného zástupcu, ktorý žiadosť podáva. (17) Podľa § 11 ods. 3 citovaného zákona žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj a) písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať, b) právoplatné rozhodnutie súdu o pozbavení alebo obmedzení spôsobilosti na právne úkony druhého rodiča, ak bolo takéto rozhodnutie vydané. (18) Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že podaný návrh je dôvodný. (19) Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom. Na povolenie zmeny priezviska nie je právny nárok a podľa dlhodobej judikatúry súdov súd dá súhlas na podanie žiadosti jedným z rodičov (proti vôli druhého rodiča) len vtedy, ak sú na to závažné dôvody. Týmito dôvodmi sú predovšetkým dôvody, ak si rodič, ktorého priezvisko dieťa má, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, neprejavuje oň záujem a zrejme stratil k nemu citový vzťah alebo z iného vážneho dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby sa u neho udržiaval a prehlboval pocit spolunáležitosti s týmto rodičom. (z rozhodnutia KS Žilina 9CoP/23/2008) (20) Ak sa rodičia nedohodnú na priezvisku mal. dieťaťa, môže súd dať jednému z nich súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa, len ak sú pre také opatrenie vážne dôvody. Napríklad vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska mal. dieťaťa nesúhlasí, neplní svoje povinnosti voči dieťaťu, nejaví o neho záujem a stratil k nemu zrejmý citový vzťah, alebo ak z iného závažného dôvodu nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby u neho bol udržiavaný a prehlbovaný pocit spolupatričnosti s týmto rodičom (R 11/1973). (21) Nezáujem rodiča o životné osudy dieťaťa, najmä o to, v akom výchovnom prostredí sa dieťa nachádza ako prosperuje, môže byť považovaný za okolnosť významnú pre rozhodnutie súdu o žiadosti druhého rodiča o zmenu priezviska maloletého dieťaťa (R 12/1965). (22) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec neprejavuje skutočný záujem o maloletého. Jeho záujem je len vo forme plnenia si súdom určenej vyživovacej povinnosti. Svoje právo na styk s maloletým nevyužíva a maloletému tak z vlastnej vôle neumožňuje vytvoriť si s ním riadny vzťah. Robí tak napriek tomu, že maloletý je vo veku, kedy je pre neho kľúčové vytvárať si s ním ako otcom citové väzby. Skutočnosti, na ktoré poukazuje a ktoré sa týkajú jeho staršej dcéry, pritom vôbec nie sú podstatné. Či je alebo nie je ona spokojná so svojím zmeneným priezviskom nemá žiadny vplyv na maloletého. Otec ani vo svojom vyjadrení nijako nekomentoval tú skutočnosť, že o maloletého skutočný záujem neprejavuje. Osem rokov sa nestretli, nekontaktujú sa ani telefonicky či elektronicky. Postoj otca k maloletému, ktorý sám rezignoval na plnenie si svojich rodičovských povinností, maloletému sa osobne nijako nevenuje, nijako sa nepodieľa na jeho výchove a na starostlivosti o neho, hoci mu to je vykonateľným rozsudkom umožnené, je dôvodom, pre ktorý bude v záujme maloletého, ak u neho dôjde k zmene priezviska tak, že bude zhodné s priezviskom jeho matky, ktorá o neho zabezpečuje stálu starostlivosť a v starostlivosti ktorej neboli zistené žiadne nedostatky, ako aj s priezviskom ostatných členov domácnosti, v ktorej býva. Otec svojim postojom sám znemožňuje maloletému vytvoriť a udržiavať si s ním pocit spolunáležitosti, preto bude pre maloletého vhodnejšie, ak bude niesť priezvisko svojej matky. Súd prihliadal aj na vyjadrenie samotného maloletého, ktorý uviedol, že ako otca vníma partnera svojej matky, hoci si uvedomuje, že nejde o jeho biologického otca. S biologickým otcom nemá žiaden vzťah ani žiaden kontakt. Chcel by, aby mal rovnaké priezvisko ako jeho matka a jej partner. (23) Súd len pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá automaticky zmenu priezviska maloletého, len umožňuje matke, aby po jeho právoplatnosti podala žiadosť na príslušný okresný úrad. Nemení ani rodičovské práva a povinnosti rodičov. Otec maloletého tak naďalej bude mať právo na stretávanie sa s maloletým a vyživovaciu povinnosť k nemu.
(24) Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (25) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (26) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (27) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: 29P/3/2025 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.