Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 15Pc/4/2025 3825200540 14. 07. 2025 JUDr. Eva Kiššová ECLI:SK:OSPD:2025:3825200540.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr.Evou Kiššovou v právnej veci navrhovateľa, manžela: A. B. C. D., nar. X.X. XXXX, bytom E., F. F. G. XXX/X, štátny občan Slovenskej republiky, zast. Advokátska kancelária OLŠOVSKÝ, spol. s.r.o. so sídlom Prievidza, G. Švéniho č. 6, IČO 50595652, proti odporkyni, manželke: A. H. I. J., nar. X.X. XXXX, bytom K., H. L. XX, M., štátna občianka K. republiky, o rozvod manželstva, takto rozhodol: I. Manželstvo účastníkov konania A. B. C. D., nar. X.X.XXXX a A. I. J. H., N. H., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v F. B. a zapísané na Matričnom úrade F. B. pod matričným číslom XXX/XXXX r o z vádza. II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. III. Štátu sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: 1/ Navrhovateľ návrhom podaným 4.2. 2025 navrhol rozvod manželstva s odporkyňou na tom základe, že vzťahy v manželstve sú trvalo rozvrátené. Manželstvo uzatvárali v roku 2002 v K. po trojročnej známosti. Z manželstva pochádza syn K. D., nar. X.XX. XXXX. Spočiatku bolo manželstvo harmonické, funkčné, venoval sa práci a rodine. Ako dospieval syn, spolužitie v manželstve sa zhoršovalo a vzájomné vzťahy ochladli. Prestali komunikovať a stále sa prehlbovala rozdielnosť pováh, vznikali hádky, konflikty a tichá domácnosť. Od novembra 2023 spoločne nežijú v spoločnej domácnosti, presťahoval sa naspäť do rodného mesta v E., kde má dlhoročný trvalý pobyt. Je rozhodnutý sa s odporkyňou sa rozviesť. Syn je plnoletý, preto sa úprava styku a výživné neupravuje. 2/ Odporkyni súd doručoval návrh na začatie konanie, pričom žiadala preložiť listiny do K. jazyka, pretože nehovorí po slovensky. Žiadala vysloviť nepríslušnosť súdu SR a postúpiť vec príslušnému súdu v K., pretože tu mali posledné spoločné bydlisko ako manželia. Dieťa je študentom denného štúdia na vysokej škole, preto má nárok na výživné. 3/ Keďže ide o konanie s medzinárodným prvkom, pretože navrhovateľ je štátny občan SR, odporkyňa je štátny občan K., ich posledné spoločné bydlisko manželov bolo v K., súd v prvom rade posudzoval svoju právomoc konať vo veci rozvodu manželstva. 4/ Na predmetné konanie sa vzťahuje Nariadenie EÚ 2019/1111 z 25.6. 2019 o právomoci a uznávaní v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí. Podľa kapitoly II Právomoc v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, oddiel 1 Rozvod, rozluka a anulovanie manželstva, článok 3 Všeobecná právomoc vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu,
a) na ktorého území: i) majú manželia obvyklý pobyt; ii) manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva; iii) má odporca obvyklý pobyt; iv) v prípade spoločnej žiadosti má niektorý z manželov obvyklý pobyt; v) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu, alebo vi) má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je štátnym príslušníkom daného členského štátu, alebo
b) b)ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia. Pre naplnenie podmienky právomoci súdu postačí splnenie jednej z uvedených podmienok. Aktuálne manželia nemajú spoločný obvyklý pobyt na území rovnakého členského štátu, pretože navrhovateľ má obvyklý pobyt na území SR a odporkyňa na území K. republiky. Navrhovateľ si zvolil právomoc súdu podľa čl. 3 bod a) písm. v), a to právomoc štátu, v ktorom má obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu. Navrhovateľ v konaní preukázal, že mal obvyklý pobyt na území SR najmenej od novembra 2023. Okrem samotného tvrdenia, že od novembra 2023 odišiel zo spoločnej domácnosti, ktorú mali s manželkou v K., navrhovateľ preukazuje, že má dlhodobo evidovaný trvalý pobyt na území SR na adrese E., L. F. F. G. XXX/X, a to od X.X. XXXX. I keď pojem obvyklý pobyt sa nestotožňuje s evidovaným trvalým pobytom občana, v konaní je preukázané, že najmenej od novembra 2023 má navrhovateľ obvyklý pobyt na tejto adrese, zdržiava sa na Slovensku, uspokojuje svoje bývanie a pracovné aktivity na uvedenej adrese a pokiaľ aj cestuje pracovne do zahraničia, vždy sa vracia domov do E.. V predmetnom byte má svoje zázemie, má obchodnú spoločnosť J. B. D.. H., teda v blízkosti miesta bydliska. Za predmetný byt uhrádza náklady spojené s užívaním, k čomu predložil príslušné doklady za dobu od februára 2024 do súčasnosti, predložil doklady o zariadení tohto bytu z obdobia po novembri 2023. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že právomoc súdu SR je pre konanie o rozvod manželstva daná. 5/ Súd ďalej posudzoval rozhodné právo pre konanie o rozvod manželstva a dospel k záveru, že na predmetné konanie je potrebné aplikovať právny poriadok SR. Podľa Nariadenia Rady EÚ č. 1259/2010 z 20.12. 2010 , ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, a to v zmysle čl. 8 Rozhodné právo v prípade neexistencie jeho voľby účastníkom sa rozvod a rozluka spravujú: a) právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu manželov v čase začatia konania alebo ak neexistuje, b)
právnym poriadkom štátu posledného obvyklého pobytu manželov za predpokladu, že sa tento pobyt neskončil viac ako rok pred začatím konania, pokiaľ jeden z manželov stále býva v tomto štáte v čase začatia konania, alebo ak neexistuje, c) právnym poriadkom štátu, ktorého sú obidvaja manželia štátnymi príslušníkmi v čase začatia konania, alebo d) právnym poriadkom štátu konajúceho súdu. V predmetnej veci manželia nemajú spoločný obvyklý pobyt v čase začatia konania, posledný spoločný obvyklý pobyt manželov skončil viac ako rok pred začatím konania, manželia sú štátnymi občanmi rôznych členských štátov, preto do úvahy pripadá len právny poriadok konajúceho súdu v zmysle čl. 8 písm. d) citovaného nariadenia. Súd preto na predmetné konanie vzťahoval právny poriadok SR. 6/ Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, listinnými dôkazmi, a to potvrdením navrhovateľa o pobyte, sobášnym listom, listinami preukazujúcimi obvyklý pobyt navrhovateľa, písomnými vyjadreniami odporkyni, na základe čoho zistil tento skutkový stav: 7/Zo sobášneho listu a jeho prekladu do jazyka slovenského vyplýva, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X. XXXX v F. B., manželstvo je zapísané na Matričnom úrade F. B., pod matričným číslom XXX/XXXX. Na území SR manželstvo zapísané v príslušnej matrike nie je. Manželia žili naposledy v spoločnej domácnosti v K., na adrese pobytu odporkyni. Z manželstva pochádza syn K., nar. X.XX. XXXX. 8/ Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že na rozvode manželstva trvá, spoločne žili v K. na adrese manželky, ktorá bola ich spoločným bydliskom ako manželov. Od novembra 2023 nežijú v spoločnej domácnosti, kedy sa odsťahoval a spolužitie už neobnovili. Presťahoval sa trvale do E., kde sa zdržuje doteraz, má na území SR aj dlhodobo evidovaný pobyt. Po uzavretí manželstva žili spoločne v K., kde postavili dva domy neďaleko F., z ktorých je jeden napísaný na neho a jeden na manželku, kde žili a vychovávali dieťa. Sú to dve vedľa seba stojace nehnuteľnosti. V spolužití v posledných rokoch nastali nezhody, ktoré často vyústili do hádok, boli obdobia keď sa spolu nerozprávali. Z jeho pohľadu prestalo manželstvo byť funkčné, preto situáciu riešil tým, že sa rozhodol odísť. Nie je žiadna možnosť z jeho strany obnoviť spolužitie, čo neznamená, že sa prestal starať o rodinu a syna. Syn študuje na vysokej škole, v októbri 2024 mu previedol sumu 60.000,- eur zo sporenia, mesačne mu prispieva 350,- eur dávno predtým, než podal návrh na rozvod. Syn žije s manželkou, manželke prispieva mesačne 650,- eur. V mesiaci júl 2025 ide so synom na spoločnú dovolenku, sú v pravidelnom kontakte. Manželka v istom momente zmenila svoj názor k rozvodu manželstva. Diskutovali viackrát o zachovaní manželstva, čo vždy vyústilo len do hádky. Má zamestnanie, v rámci ktorého cestuje, má spoločnosť v H., podniká aj na živnosť, podniká v oblasti životného prostredia, venuje sa medzinárodným projektom v oblasti životného prostredia, má aktivity aj pre Európsku komisiu. Spolužitie v manželstve mohlo ovplyvniť aj tým, že veľa pracoval, niekedy bol viac ako polovicu dní v roku v zahraničí. Pri vstupe do manželstva mali dohodu, že sa budú rešpektovať. Jeho podnikanie bolo zdrojom príjmu a financovania ich spoločného životu. Manželku ubezpečil, že všetok majetok, ktorý nadobudli v K. jej prenechá a všetko čo je na území SR prenechá jemu, s čím súhlasila. Aj v súčasnej dobe, keď ide o väčší výdavok, pošle mu faktúru a on ju uhradí. Tiež je ochotný naďalej podporovať syna aj v budúcnosti. Pokiaľ ide o spoločné bydlisko, keď sa odsťahoval bol v dome len dvakrát zobrať si veci, alebo vyzdvihnúť syna. V poslednom období komunikujú mailom, predovšetkým ohľadom majetku. 9/ Súd zabezpečil v konaní účasť tlmočníčky z jazyka K., pričom tlmočníčka bola zabezpečená aj na pojednávaní dňa 14.7. 2025. Odporkyňa si prevzala súdne písomnosti vrátane predvolania na pojednávanie dňa 4.7. 2025, na pojednávanie sa nedostavila a svoju neúčasť ospravedlnila s tým, že sa pojednávania nemôže zúčastniť pre absenciu odpovede navrhovateľa. Vo vyjadrení z 14.7. 2025 uvádza, že namieta právomoc súdu SR, namieta, že manželstvo ochladlo a že ich spolužitie sa zhoršilo. Namieta, aby sa súd nezaoberal otázkou výživného o pre dieťa, ktoré je poslucháčom univerzity v rámci denného štúdia. Podľa jej názoru sa má na predmetné konanie použiť právny poriadok K.,
podľa ktorého má aj plnoleté dieťa, ktoré sa vzdeláva právo na výživné. Taktiež na rozvod manželstva treba aplikovať pravidlá Občianskeho zákonníka K., v zmysle ktorého je treba návrh zamietnuť. 10/ Podľa § 23 odst. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa § 23 odst. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa § 23 odst. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19. Podľa § 24 odst. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. 11/ Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na rozvod manželstva je dôvodný, a preto mu vyhovel. Súd uviedol vyššie na základe čoho mal danú právomoc súdu SR na konanie o rozvod manželstva, preto opakovaná námietka navrhovateľky o tom, že na konanie je daná právomoc súdu SR nie je dôvodná. Citované nariadenia EÚ umožňujú konanie o rozvod manželstva za situácie, že manžel nežije po dobu jedného roka v mieste spoločného obvyklého pobytu manželov, domáhať sa rozvodu aj v mieste svojho obvyklého pobytu, teda na území SR pred Okresným súdom Prievidza. Navrhovateľ spoľahlivo preukázal túto podmienku obvyklého pobytu pred podaním návrhu na rozvod manželstva. Taktiež použitie slovenského právneho poriadku ako rozhodného práva mal súd v konaní bez pochyby vyriešené, pričom na danú vec aplikoval právo konajúceho súdu, keďže žiadne iné predpoklady na použitie právneho poriadku K. splnené neboli. Ako súd konštatuje vyššie v predmetnej veci manželia nemajú spoločný obvyklý pobyt v čase začatia konania, posledný spoločný obvyklý pobyt manželov skončil viac ako rok pred začatím konania, manželia sú štátnymi občanmi rôznych členských štátov, preto do úvahy pripadá len právny poriadok konajúceho súdu v zmysle čl. 8 písm. d) citovaného nariadenia. Súd preto na predmetné konanie vzťahoval právny poriadok SR. 12/ Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že v manželstve účastníkov existuje kvalifikovaný rozvrat, ktorý odôvodňuje jeho rozvod. Účastníci konania ako manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2023, spoločne nehospodária, nevytvárajú prostredie, kde by si prejavovali úctu, dôveru, vzájomnú náklonnosť. Spoločne sa ani nepodieľajú na výchove ich dieťaťa, ktoré je aktuálne už plnoleté. Tento stav je dlhodobý a podľa navrhovateľa nezvratný. Pokiaľ manželia ani podobu viac ako rok a pol nedokázali obnoviť spolužitie, vyriešiť svoju manželskú krízu, hodnotí aj súd manželstvo účastníkov len ako formálny zväzok. Odporkyňa sa bližšie nevyjadrila k príčinám prerušenia spolužitia, jednoducho len namietla tvrdenia navrhovateľa, avšak bez bližšieho zdôvodnenia svojho postoja k manželstvu, resp. k jeho udržaniu. Javí sa skôr, že išlo jej o vyriešenie situácie ohľadom ich plnoletého syna. Navrhovateľ uvádzal, že finančne podporuje tak odporkyňu ako aj syna a je takto pripravený robiť aj do budúcna. Podľa názoru súdu ani prípadné majetkové vysporiadanie manželov ako také nemôže byť dôvodom na formálne udržiavanie manželstva, ak ostatné zložky manželského spolužitia nie sú napĺňané. Súd vychádza z názoru, že tak ako vstup do manželstva bol dobrovoľným rozhodnutím oboch manželov, nemožno proti vôli ani jedného z manželov. Pokiaľ ide o odporkyňou namietané podmienky rozvodového konania, súd konštatuje, že navrhovateľ naplnil podľa rodinnoprávnej úpravy SR všetky procesné predpoklady na rozvodové konanie. Súd v rozvodovom konaní upravuje práva a povinnosti len k maloletým deťom, čo vyplýva z § 100 Civilného mimosporového konania. Prípadné výživné na plnoleté dieťa si musí uplatňovať priamo plnoleté dieťa voči povinnému rodičovi a toto nie je možné upravovať v rozvodovom konaní. Námietky odporkyni v tomto smere boli neopodstatnené. 13/ Za situácie, že každý z manželov si vedie v podstate svoj vlastný život, navrhovateľ žije a pracuje na území SR, odporkyňa v K., pre zmenu tohto stavu nenavrhuje ani jeden z manželov žiadne návrhy, preto
súd vyhodnocuje manželstvo účastníkov za formálne a preto ho rozviedol. Súd ponecháva na úvahu oboch manželov príčiny rozvratu manželstva a či urobili všetko pre prípadné zachovanie manželstva. 14/ O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal. Nakoniec trovy konania účastníci ani neuplatňovali. 15/ O náhrade trov štátu, ktoré vznikli platením prekladateľa, resp. tlmočníka do jazyka maďarského súd rozhodol podľa § 2 odst. 1 Civilného mimosporového konania, § 155 odst. 1 Civilného sporového konania, § 155 odst. 2 Civilného sporového konania a tiež podľa 58 ost. 2 Civilného mimosporového poriadku, pričom rozhodol o náhrade trov štátu v rozhodnutí vo veci samej. Trovy spojené s tým, že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Štát preto nemá právo na náhradu trov konania v predmetnej veci. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza. Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku konania, podpis), označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko /§ 27 ods. 1 Zákona o rodine /.