Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/30/2025 3825201433 10. 04. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3825201433.1
Uznesenie 29P/30/2025 Okresný súd Prievidza vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., J. Matušku 766/19, bývajúcu u matky, dieťa rodičov E. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., G. A. XXX/XX a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., X. XXXXXX XXX/XX, o nariadenie neodkladného opatrenia na návrh matky, takto rozhodol: 29P/30/2025 I. Súd priberá do konania ako účastníka blízku osobu maloletej – A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., F. H. XXX/X. II. Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha obmedzenia styku otca s maloletou súd zamieta. III. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie: Súd ukladá blízkej osobe maloletej – A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. C., F. H. XXX/X až do právoplatného skončenia trestného konania vo veci vedenej Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou ČVS: ORP-27/VYS-BN-2025 zákaz styku s maloletou. IV. Súd poučuje A. A., nar. XX.XX.XXXX, že môže podať návrh na začatie konania podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, ktorým sa môže domáhať úpravy styku s maloletou. Právnym následkom podania takého návrhu je začatie konania vo veci samej, v ktorom súd môže rozhodnutím upraviť jeho styk s maloletou ako blízkou osobou. V. Súd ustanovuje maloletej opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. VI. Úlohou opatrovníka je zastupovať maloletú v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 29P/30/2025, a to aj v prípadnom odvolacom konaní. Funkcia opatrovníka sa končí najneskôr právoplatným skončením konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 29P/30/2025. odôvodnenie: 29P/30/2025 (1) Súd začal dňa 24.03.2025 na návrh matky konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha obmedzenia styku otca s maloletou jednak v jeho časovom rozsahu, ale aj v tom, že sa domáha svojej prítomnosti pri styku maloletej s otcom. (2) Návrh odôvodnila tým, že sa vedie vyšetrovanie vo veci zločinu sexuálneho zneužívania vo veci Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bánovce and Bebravou pod spisovou značkou ČVS: ORP-27/ VYS-SK-2025. Je podľa nej potrebné, aby počas celého vyšetrovania bola zabezpečená prítomnosť matky, čo otec nechce akceptovať. Preto žiada stretávanie počas vyšetrovania v prítomnosti matky.
(3) K návrhu pripojila rodný list maloletej a podnet vyšetrovateľa zo dňa 24.03.2025. (4) Súd požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bánovce nad Bebravou (ďalej len „ORPZBN“) o podanie správy, či bolo začaté trestné stíhanie, či bolo vznesené obvinenie, kto podal trestné oznámenie a v akom štádiu sa vyšetrovanie nachádza. (5) ORPZBN doručilo súdu dňa 31.03.2025 správu, z ktorej vyplýva, že vo veci bolo uznesením zo dňa 25.02.2025 začaté trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods. 1 Trestného zákona. Obvinenie žiadnej osobe vznesené nebolo. Podnetom na začatie trestného stíhania bol podnet ÚPSVaR Partizánske, pracovisko Bánovce nad Bebravou a trestné oznámenie matky zo dňa 25.02.2025. Vo veci sú vykonávané výsluchy poškodenej a svedkov a bude pribratý znalec – psychológ. (6) Z listín pripojených k návrhu a zaobstaraných súdom súd zistil pre potreby rozhodnutia o neodkladnom opatrení nasledujúci skutkový stav: (7) Z rodného listu na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 2 vyplýva, že maloletá je dieťaťom E. B. (teraz F. – pozn. súdu) a A. B.. (8) Z podnetu vyšetrovateľky ORPZBN zo dňa 24.03.2025 adresovaného Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bánovce nad Bebravou na č.l. 10 vyplýva, že sa vedie trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie, kde poškodená je maloletá A. a podozrivý jej krstný otec A. A.. Páchanie trestného činu sa malo uskutočňovať počas doby trvania stretnutí s otcom návštevami u krstných rodičov – podozrivého a jeho manželky. V záujme ochrany a bezpečnosti maloletej navrhuje „podať neodkladné a neopakovateľné opatrenie“ na okresný súd z dôvodu úpravy styku otca s maloletou. (9) Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 24.02.2025 číslo 2025/29031 na č.l. 13 vyplýva, že matka sa dostavila na úrad a uviedla, že má podozrenie z neprimeraného správania krstného otca maloletej k maloletej, u ktorého bola na návštevách a u ktorého aj prespala. Ten ju mal chytať za intímne telesné časti („šušku“), matke bolo odporučené psychologické vyšetrenie maloletej. (10) Zo zápisnice o trestnom oznámení na č.l. 14 vyplýva, že matka podala dňa 25.02.2025 trestné oznámenie, z ktorého vyplýva, že A. (prezývka A. A.) ju má chytať za „šušku“. Ide o manžela otcovej sestry, kde maloletá trávi čas, keď je spolu s otcom. (11) Z uznesenia o začatí trestného stíhania na č.l. 17 vyplýva, že dňa 25.02.2025 bolo ORPZBN začaté trestné stíhanie vo veci zločinu sexuálne zneužívanie podľa § 201 ods.1 Trestného zákona pre podozrenie, že páchateľ od presne nezistenej doby do 23.02.2025 minimálne dvakrát sexuálne zneužil maloletú dcéru brata jeho manželky. (12) Zo zápisnice o výsluchu svedka – poškodeného – matky maloletej na č.l. 18 zo dňa 13.03.2025 vyplýva, že otec sa s maloletou stretáva na podklade rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 30.11.2023 č.k. 29P/35/2023, a to u svojej matky alebo u krstných rodičov maloletej (A. A. a A. A.). Maloletá matke ukázala, ako ju mal chytať na prirodzení A., čo je prezývka A. A.. Mal ju aj oblizovať pri bozkávaní. Uvedené správanie (chytanie za „šušku“) sa malo zopakovať. (13) Zo zápisnice o výsluchu svedka – otca maloletej na č.l. 21 vyplýva, že podozrenie na konanie jeho švagra voči maloletej považuje za nezmysel. On nikdy nič také „nezachytil“. Podozrivý má s maloletou dobrý vzťah, venuje sa jej, nie je žiadny problém. (14) Zo zápisnice o výsluchu svedkyne I. B. na č.l. 23 vyplýva, že je starou matkou maloletej z otcovej strany. Maloletá má dobrý vzťah so sestrou svojho otca – manželkou podozrivého. Podozrivého volá A. a majú dobrý vzťah. Jej sa maloletá nikdy nezdôverila, že by mal mať podozrivý voči nej nevhodné správanie. Podozrivý ju nikdy nekúpe, ani jej neutiera intímne partie. Od začatia trestného stíhania maloletá ani k starej matke, ani k podozrivému nechodí. (15) Zo zápisnice o výsluchu svedkyne A. A. na č.l. 25 vyplýva, že je manželka podozrivého. Poukázala na zlé vzťahy matky a otca maloletej. Ona sa s maloletou stretáva každý víkend, keď má byť maloletá s otcom, majú veľmi dobrý vzťah. Maloletá má jej manžela rada. On s ňou netrávi čas sám, vždy sú spolu všetci. Kúpe ju ona alebo babka. Pri toalete ju kontroluje ona. Keď u nich maloletá spí, tak spí s ňou v posteli a podozrivý spí v obývačke. Podľa nej k celej situácii došlo z dôvodu, že otec nechcel matke vymeniť víkendy pri starostlivosti o maloletú. Poukázala na to, že maloletá si rada vymýšľa. Maloletá jej nikdy nepovedala, že sa podozrivého bojí, že jej robí zle alebo že sa na neho hnevá. (16) Zo zápisnice o výsluchu podozrivého na č.l. 28 vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi maloletej nie sú dobré. Matka odtrhla komunikáciu od rodiny otca. Otec s maloletou často k ním chodieval. Maloletá má veľmi rada jeho manželku (otcovu sestru). Oni sa s maloletou hrávajú, ale vždy v prítomnosti ďalšej osoby z rodiny. Nikdy s maloletou nebol sám. Maloletú neprezlieka, nechodí s ňou na toaletu, nekúpe ju. Poprel, že by sa jej dotýkal na intímnych miestach. On v súčasnosti rešpektuje, že maloletá k nim nemôže chodiť a nebude sa zdržiavať v jej prítomnosti. Nikdy pri ňom maloletá neplakala, nemala strach z jeho prítomnosti. Podľa neho matka nechce, aby sa mala maloletá u nich dobre a aby sa o ňu starali.
(17) Zo správy Centra poradenstva a prevencie Bánovce nad Bebravou zo dňa 18.03.2025 na č.l. 31 vyplýva, že s maloletou sa uskutočnili štyri stretnutia, pri ktorých spomenula podozrivého len raz, a to v súvislosti s tým, že má 50 rokov a je jej krstný otec. K podozreniu zo sexuálneho zločinu sa nevyjadrila pri stretnutiach nijakým spôsobom. (18) Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29P/35/2023 vyplýva, že podľa návrhu otca zo dňa 29.03.2023 mala matka brániť jeho styku s maloletou s prespaním u neho. Rodičia v konaní navrhli schváliť rodičovskú dohodu, na podklade ktorej je otec oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny kalendárny týždeň v stretu, piatok, sobotu a nedeľu a nepárny týždeň v stretu a štvrtok s výnimkou každého štvrtého týždňa v roku, kedy je otec oprávnený stretávať sa s maloletou od soboty do nedele v určených časoch. Súd rodičovskú dohodu schválil rozsudkom zo dňa 30.11.2023 č.k. 29P/35/2023-34, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.12.2023. (19) Súd aplikoval pre konanie o neodkladnom opatrení nasledujúce právne predpisy: (20) Podľa § 28 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. (21) Podľa § 36 ods. 1 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane. (22) Podľa § 25 ods. 3 ZR ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom. (23) Podľa čl. 5 ZR záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. (24) Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. (25) Podľa § 361 CMP súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem. (26) Podľa § 2 ods. 1, ods. 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (27) Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. (28) Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (29) Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú. (30) Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (31) Podľa § 329 ods. 1 až ods. 3 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací
súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci. (32) Podľa § 331 ods. 1 CSP návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené. (33) Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa (104/1991 Zb.) záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. (34) Súd po preštudovaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a obsahu spisu dospel k záveru, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia dôvodný nie je, avšak v záujme maloletej je potrebné nariadiť iné neodkladné opatrenie. (35) V prvom rade súd považoval za potrebné vyriešiť otázku účastníkov tohto konania. Matka sa domáha úpravy výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k otcovi – navrhuje obmedziť jeho styk s maloletou. Dôvodom však je podozrenie z nevhodného správania inej blízkej osoby k maloletej, ku ktorému správaniu malo dôjsť v bydlisku tejto osoby, ktoré nie je totožné s bydliskom otca. Keďže ide o krstného otca maloletej, ktorého maloletá pravidelne doteraz navštevovala, ide o jej blízku osobu v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka. Je k nej v rodinnom pomere a on i jeho manželka sa k nej správali ako k vlastnému dieťaťu. Je teda naplnený predpoklad pre posúdenie ich vzájomného vzťahu ako vzťahu blízkych osôb. (36) Podľa § 116 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. (37) Blízka osoba môže byť účastníkom konania o úprave rodičovských práv a povinností. Umožňuje to ustanovenie § 36 ods. 1 veta tretia ZR. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd upraviť aj styk dieťaťa s blízkou osobou. Zákon o rodine pritom odkazuje na ustanovenia paragrafov 24 až 26, ktoré sa použijú primerane. Súd teda môže aj vo vzťahu k blízkej osobe (nie rodičovi) použiť niektoré z opatrení upravených v § 24 až § 26 zákona o rodine. (38) A. A. doteraz nebol žiadnym z účastníkov (rodičov) označený za účastníka tohto konania. Súd však po posúdení skutkového stavu dospel k záveru, že je potrebné v záujme maloletej pre pomery v jej rodine upraviť styk maloletej s ním a tým zasiahnuť do jeho práv. (39) Podľa § 7 ods. 2 CMP v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať. (40) Podľa § 10 ods. 1 CMP ak sa niekto z tých, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka. (41) V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd pribral do konania A. A., pretože sa nezúčastnil konania od jeho začatia a súd zistil, že môže byť rozhodnutím zasiahnuté do jeho práv. (42) Súd sa po ozrejmení si okruhu účastníkov tohto konania vecne zaoberal návrhom matky na obmedzenie styku otca s maloletou. Dôvodom podania návrhu má byť nevhodné správanie otcovho švagra voči maloletej. Z obsahu pripojených dôkazov súd zistil, že je podozrenie, že k takémuto správaniu malo dôjsť mimo domácnosti otca, v čase otcovej neprítomnosti. Otec sa takéhoto konania sám nedopustil a ak k nemu došlo, nemal reálnu možnosť v čase, kedy k takému konaniu malo dôjsť, tomuto zabrániť (prítomný nebol). Ani z tvrdení matky v návrhu, ani z obstaraných dôkazov nijako nevyplýva, že by sa otec správal k maloletej nevhodne, že by zneužíval svoje rodičovské práva či iným spôsobom zadal dôvod, aby súd prehodnotil rozsah jeho styku s maloletou upravený rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 30.11.2023. Niet žiadneho dôvodu zužovať rozsah jeho styku s maloletou len na dva dni v každom kalendárnom týždni a len za prítomnosti matky. Je právom maloletej a je v jej najlepšom záujme udržiavať, budovať a rozširovať si svoj vzťah s otcom, v ktorého prevažnej osobnej starostlivosti nie je. Z ničoho nevyplýva, že by mala maloletá v domácnosti otca utrpieť akúkoľvek ujmu, že by jej akokoľvek mal ublížiť otec alebo jeho matka (stará matka z otcovej strany), ktorá s ním v spoločnej
domácnosti žije. Maloletá má u otca vytvorené bezpečné a stabilné prostredie a otec ju doteraz nijako neohrozil. Za takýchto okolností na obmedzenie styku otca s maloletou žiaden dôvod nie je. (43) Na druhej strane, závažnosť podozrení, že maloletá bola obeťou sexuálneho trestného činu, zadáva dôvod na vykonanie opatrení smerujúcich na jej ochranu. Maloletá má právo na ochranu dôstojnosti, duševného a telesného vývinu a na ochranu pred zásahmi do jej duševnej, telesnej a citovej integrity blízkou osobou (čl. 5 ZR). Súd si ctí a rešpektuje prezumpciu neviny. Na druhej strane ale musí pri rozhodovaní v prvom rade prihliadať na záujem maloletého dieťaťa, až potom na záujem osoby podozrivej z ohrozovania integrity dieťaťa. Podozrenia, ktoré vyšli najavo a ktorých objasňovanie je predmetom trestného stíhania odôvodňujú voči osobe podozrivej prijať opatrenia, aby sa zabránilo umožniť pokračovať v nevhodnom správaní voči maloletej, ak k takému správaniu došlo. Súd si nemôže sám urobiť záver o tom, či došlo k spáchaniu trestného činu, pri spáchaní ktorého bola maloletá poškodená. Trestné stíhanie však zatiaľ zastavené nebolo a stále je dôvodné podozrenie, že trestný čin na maloletej spáchaný mohol byť. Maloletú je potrebné počas vyšetrovania tohto podozrenia chrániť pred akýmkoľvek vplyvom osoby, ktorá je z trestného činu spáchaného na nej podozrivá. Nie je pritom možné čakať s rozhodnutím na riadne dokazovanie a pojednávanie, ale je potrebné zasiahnuť hneď. Maloletá potrebuje ochranu bezodkladne. Podozrivý A. A. sa s maloletou relatívne často a pravidelne stretával. Pokračovanie v takomto stretávaní by mu mohlo umožniť nevhodné správanie vo vzťahu k maloletej. Preto je potrebné, kým sa v trestnom konaní nevyjasní, či k spáchaniu skutku, z ktorého je podozrivý, došlo alebo nie, respektíve kým sa nevyjasní, či spáchal trestný čin, aby sa vyhol akémukoľvek kontaktu s maloletou. Preto mu súd ako blízkej osobe s poukazom na § 36 ods. 1 ZR a § 25 ods. 3 ZR zakázal styk s maloletou. Tento zákaz súd obmedzil do času, kým sa nevyjasnia podozrenia zo spáchania trestného činu, teda do skončenia trestného konania v príslušnej trestnej veci. (44) Keďže konanie podľa § 36 ZR je možné začať aj bez návrhu, súd nebol viazaný rozsahom návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia a mohol vo veci rozhodnúť aj iným spôsobom, a to aj neodkladným opatrením (§ 360 ods. 1 CMP). (45) Súd o neodkladnom opatrení rozhodol v zmysle § 329 ods. 1 CSP bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov a bez nariadenia pojednávania. (46) Nariadené neodkladné opatrenie je vykonateľné jeho doručením (§ 332 ods. 1 CSP). (47) Podľa § 336 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. (48) Týmto neodkladným opatrením boli upravené pomery účastníkov takým spôsobom, že ním možno dosiahnuť dostatočnú úpravu ich pomerov aj do budúcna, preto nie je dôvod ukladať účastníkom povinnosť podať návrh na začatie konania. (49) Podľa § 337 ods. 1 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje. (50) Súd podľa citovaného zákonného ustanovenia poučil osobu, ktorej neodkladným opatrením uložil povinnosť, o možnosti podať návrh na začatie konania podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine i o následkoch s tým spojených. Lehota na podanie návrhu určená nebola. (51) Podľa § 31 ods. 2, ods. 3 ZR žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník"). Kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať. (52) Podľa § 68 ods. 1, ods. 2 CSP v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (53) Podľa § 69 CSP súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný. (54) Podľa § 117 CMP ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého,
ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. (55) Zákonnými zástupcami maloletého dieťaťa sú jeho rodičia. V konaní pred súdom ho zastupovať nemôžu, ak sú obaja jeho účastníkmi alebo ak ich niet. Ak dieťa nemôže zastupovať zákonný zástupca, súd mu ustanoví na zastupovanie v konaní opatrovníka. (56) Opatrovníkom maloletého dieťaťa by mala byť najmä blízka osoba, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého dieťaťa a ktorá s ustanovením súhlasí. V prípade, ak takej osoby niet, súd ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). (57) Vzhľadom k tomu, že žiadnu inú vhodnú osobu účastníci za opatrovníka doteraz nenavrhli a súd ani pri vlastnej činnosti žiadnu takú osobu nezistil, rozhodol tak, že za opatrovníka ustanovil orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately – Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Zároveň súd vymedzil rozsah oprávnení ustanoveného opatrovníka. V prípade, ak by sa v priebehu konania zistila iná vhodná osoba, ktorá by mohla byť za opatrovníka ustanovená, súd môže na návrh alebo aj bez návrhu rozhodnutie o ustanovení opatrovníka zmeniť. Poučenie: 29P/30/2025 Proti tomuto uzneseniu okrem výrokov I., V. a VI. m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Prievidza (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d) CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Proti výrokom I., V. a VI. odvolanie prípustné nie je.