Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14C/32/2025 3825202575 30. 09. 2025 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2025:3825202575.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: Allianz- Slovenská poisťovňa, a.s., IČO: 00 151 700, Pribinova 19, Bratislava, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, D., o zaplatenie 3.770,78 EUR, takto rozhodol: I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 3.770,78 EUR do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. II. Žalobca má proti žalovanému
nárok na náhradu 100% trov konania. odôvodnenie:
1. Žalobou podanou na tunajšom súde sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.770,78 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že podľa správy OR PZ, ODI Prievidza, sp.zn. ORPZPD-ODI-11-997/2024 zo dňa 29.11.2024 a Hlásenia o spôsobenej škode (Správy o nehode) došlo dňa 20.6.2024 k škodovej udalosti tak, že žalovaný viedol elektrobicykel továrenskej značky EMGUIE EPZ PRO, bez EVČ na ceste 111/1774 v obci Dlžín v protismere, v dôsledku čoho narazil do ľavej strany protiidúceho vozidla zn. Toyota Verso, ev.č. E., vedeného vodičkou F. G., čím spôsobil škodu vlastníkovi vozidla zn. Toyota Verso - H. G. PCHE - montáže, Kostolná Ves 173, 972 26 Kostolná Ves, IČO: 34636013. Podľa správy OR PZ, ODI Prievidza, sa účastníci škodovej udalosti na mieste dohodli, že vinníkom škodovej udalosti je žalovaný. Na základe uzavretej poistnej zmluvy č. 8020318512, ktorou mal poškodený vlastník vozidla dojednané so žalobcom havarijné poistenie motorového vozidla zn. Toyota Verso, ev.č. E., žalobca vyplatil poškodenému dňa 29.10.2024 na účet autoservisu sumu 3.770,78 EUR za opravu poškodeného motorového vozidla. Od servisom fakturovanej sumy 3.870,78 EUR bez DPH, bola odrátaná suma 100 EUR ako zmluvne dohodnutá spoluúčasť. Na žalobcu prešlo právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, a to až do výšky vyplateného poistného plnenia. Žalobca si uplatnil voči žalovanému zaplatenie skutočnej škody vo výške 3.770,78 EUR a vyzval žalovaného listami zo dní 28.10.2024 a 10.12.2024 na zaplatenie sumy vo výške 3770,78 EUR. Žalovaný do dňa podania žaloby túto sumu neuhradil. 2. Súd vo veci vydal dňa 11.6.2025 platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil žalovanú sumu a nahradil trovy konania. 3. Žalovaný podal proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. Odpor odôvodnil tým, že sa necíti byť vinníkom dopravnej nehody. V správe od Okresného riaditeľstva policajného zboru sa uvádza, že účastníci dopravnej nehody sa dohodli na mieste kto je vinník. Došlo však k nedorozumeniu nakoľko žalovaný je zdravotne postihnutý a je na 70% hluchý. Nepočul a nerozumel, čo chcú a bol zranený a zrejme aj v šoku, nakoľko pri náraze si zlomil prst. Nákres z miesta nehody je nezrozumiteľný. Vodička poškodeného vozidla F. G. sa dostala do protismeru pri nadbiehaní do zákruty, kde žalovaného zbadala
v jeho jazdnom pruhu, zrejme spanikárila a zastavila vozidlo. Žalovaný kričal a ukázal nech ide, pričom vedel, že zrážke už nezabráni, natiahol ruky pred seba a tým si zlomil ľavý prst a padol ku krajnici vo svojom jazdnom pruhu. 4. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že aj po oboznámení sa s procesnou obranou žalovaného v podanom odpore v celom rozsahu popiera tvrdenia žalovaného a trvá na žalobnom návrhu. Žalovaný doteraz nenamietal že škodovú udalosť nezavinil. Žalobca preto jeho tvrdenie v odpore považuje za účelové a zároveň nepreukázané. Na strane vodičky pani G. nebolo zistené žiadne porušenie pravidiel cestnej premávky. 5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom svedkyne a týmito listinami: oznámenie č.l. 3, vyhlásenie o uznaní dlhu –v nepodpísané, doručenka č.l. 4, mailová komunikácia č.l. 5, oznámenie o poukázaní poistného plnenia č.l. 6, potvrdenie o prevode prostriedkov z účtu č.l. 7, oznámenie o likvidácii škody č.l. 8, mailová komunikácia č.l. 9, správa ODI ORPZ Prievidza z 29.11.2024 č.l. 10, faktúra z opravy vozidla č.l. 11, hlásenie o spôsobenej škode (správa o nehode) č.l. 13, kalkulácia opravy č.l. 14 – 17, zápis z obhliadky vozidla č.l. 18, fotografie č.l. 20 – 21, hlásenie udalosti č.l. 22 - 24, poistka č.l. 25, sprievodný list č.l. 26, poistná zmluva č.l. 27, lekárska správa predložená žalovaným. 6. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. 7. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje. 8. Podľa § 813 ods. 1 OZ ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol. 9. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 10. Podľa § 420 ods. 3 OZ zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 11. Z dokazovania vyplynulo, že žalobca v postavení poisťovne vyplatil poškodenému: H. G. PCHEmontáže poistné plnenie v celkovej výške 3.770,78 EUR. Poistnou udalosťou bola škoda spôsobená na vozidle Toyota Verso, ev.č. E.. Škoda vznikla dňa 20.6.2024. Výška poistného plnenia zodpovedá cene opravy poškodeného motorového vozidla, zníženej o zmluvne dohodnutú spoluúčasť poškodeného. 12. Žalobca si svoj nárok uplatnil v súlade s ustanovením § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že na neho ako na poistiteľa prešlo právo poškodeného na náhradu škody do výšky poskytnutého plnenia. Súd konštatuje, že takýto prechod práva nastáva priamo zo zákona (legálna cesia). Musia byť však splnené podmienky tohto prechodu, ktorými sú: 1. na poistenom majetku bola spôsobená škoda, ktorá je poistnou udalosťou podľa poistnej zmluvy, 2. išlo o škodu, za ktorú zodpovedá tretia osoba, 3. plnenie poistiteľa kryje plnenie škodcu zo zodpovednosti za škodu a 4. poistiteľ poskytol poistenému (osoba, ktorá má právo na náhradu škody voči tretej osobe) poistné plnenie. Až poskytnutím poistného plnenia prechádza právo poisteného na náhradu škody na poistiteľa. Právo na náhradu škody si uplatnil žalobca v súdnom konaní žalobou podanou proti žalovanému, ktorého považoval za toho, kto spôsobil poistnému škodu. 13. Súd mal za preukázané, resp. za nesporné splnenie vyššie uvedených predpokladov pod číslami 1., 3. a 4. Žalobca podal žalobu proti žalobcovi, pretože bol toto názoru, že za škodu spôsobenú na poistenom majetku zodpovedá on, a je tak splnený aj predpoklad uvedený pod číslom 2. Žalovaný svoju zodpovednosť za spôsobenú škodu odmietal. 14. Súd preto musel skúmať, či je daná zodpovednosť žalovaného za škodu na motorovom vozidle. Súd konštatuje, že v prípade skúmania existencie zodpovednosti žalovaného za škodu prichádzala do úvahy jeho zodpovednosť podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. všeobecná zodpovednosť za škodu. V čase škodovej udalosti žalovaný síce bol účastníkom cestnej premávky a pohyboval sa
na elektrobicykli, avšak neprichádzala do úvahy jeho zodpovednosť podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keďže podľa názoru súdu, elektrobicykel, ktorý v čase nehody viedol žalovaný nemožno považovať za motorové vozidlo. 15. V § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Bolo preto potrebné zistiť, či žalovaný škodu spôsobil a či za ňu zodpovedá. T.j., či v prípade žalovaného boli splnené predpoklady vzniku jeho zodpovednosti za škodu. Týmito predpokladmi sú: 1. protiprávny úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie škodcu. 16. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 20.6.2024 došlo ku škodovej udalosti (nehode), ktorej účastníkmi boli žalovaní a vodička poisteného motorového vozidla Toyota Verso, ev.č. E., I. F. G.. Nebolo sporné, že žalovaný sa v čase nehody pohyboval na elektrobicykli, v protismere jazdy motorového vozidla a že došlo k zrážke motorového vozidla a žalovaného na elektrobicykli. Sporným bolo, kto dopravnú nehodu spôsobil. Žalovaný tvrdil, že vodička motorového vozidla vošla do protismeru, t.j. do jeho jazdného pruhu, I. F. G., vo svojej svedeckej výpovedi naopak tvrdila, že to bol práve žalovaný, kto opustil svoj jazdný pruh a prešiel do jej jazdného pruhu, t.j. do protismeru, kde narazil do motorového vozidla, ktoré v čase nehody viedla. 17. Žalovaný sa v spore bránil tým, že nehodu nezapríčinil. Z výsluchu žalovaného a svedkyne I. F. G. vyplynulo, že pri nehode okrem nich nebola žiadna iná osoba. Zhodli sa v tom, že krátko po nehode sa na mieste nehody na chvíľu objavil nejaký pán. Žalovaný nevedel, odkiaľ prišiel. Svedkyňa I. G. uviedla, že išlo o vodiča vozidla, ktoré prechádzalo miestom nehody krátko po nehode, ktorý však nevidel ako sa nehoda stala a svedkyni poradil aby zavolala políciu. 18. Skutkové tvrdenia žalovaného a výpoveď svedkyne boli teda presne opačné. Každý z nich tvrdil, že nehodu spôsobil ten druhý tým, že prešiel do protismeru. Súd teda pri skúmaní priebehu škodovej udalosti musel vychádzať aj z ďalších dôkazov, ktoré boli navrhnuté. 19. Žalobca pripojil k žalobe okrem iného Správu Okresného riaditeľstva policajného zboru v Prievidzi, Okresného dopravného inšpektorátu Prievidza zo dňa 29.11.2024. Z uvedenej správy vyplýva, že v konkrétnom prípade išlo o škodovú udalosť v zmysle § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Polícia teda nevyhodnotila udalosť ako dopravnú nehodu podľa § 64 ods. 1, 2 zákona č. 8/2009 Z.z. Dychová skúška u oboch účastníkov bola negatívna. Účastníci škodovej udalosti sa na mieste dohodli, kto je vinník škodovej udalosti a tým bol podľa tejto dohody žalovaný. 20. Žalobca ďalej pripojil k žalobe aj „Hlásenie o spôsobenej škode“. Ide o tlačivo vyplnené oboma účastníkmi škodovej udalosti (vodičmi). Bolo vyplnené bezprostredne po udalosti, dňa 20.6.2024 o 13,34 hod.. Je na ňom aj nákres ako sa udalosť stala. Z nákresu vypláva, že do protismeru prešiel žalovaný. Obaja účastníci tlačivo zároveň podpísali. Žalovaný na pojednávaní potvrdil, že podpis na tlačive je jeho. 21. Z listín pripojených k žalobe, zo skutkových tvrdení žalovaného a z výpovede svedkyne vyplynulo, že predmetnou škodovou udalosťou sa zaoberala polícia. Zisťovala, či sa jedná o dopravnú nehodu a kto je jej prípadným vinníkom. Keďže sa účastníci udalosti dohodli na zavinení, nešlo o dopravnú nehodu. Polícia nevyšetrovala udalosť priamo na mieste, kde sa stala. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný, bezprostredne po tom, čo narazil do motorového vozidla, ktoré viedla svedkyňa a spadol na zem, nezotrval na mieste škodovej udalosti ale vysadol na bicykel a pokračoval v jazde ďalej, smerom k Mestu Bojnice. Svedkyňa bezprostredne po udalosti zatelefonovala na políciu a policajti zastavili žalovaného, ktorý bol už medzičasom v Bojniciach. Následne sa tam dostavila aj svedkyňa, došlo k dohode o zavinení a vyplneniu a podpísaniu tlačiva „Hlásenie o spôsobenej škode“. Žalovanému boli okrem iného uložené aj dve pokuty. Podľa jeho vyjadrenia na pojednávaní, bola to pokuta za nesprávnu jazdu a pokuta za opustenie miesta nehody. 22. Súd sa zaoberal obranou žalovaného a aj jeho správaním bezprostredne po škodovej udalosti. Súd poukazuje na to, že žalovaný začal svoju zodpovednosť za škodu popierať až v priebehu konania. Z mailovej komunikácie, ktorú predložil žalobca (v spise na č.l. 5) vyplýva, že po tom, čo bol žalovaný opakovane vyzvaný žalobcom na úhradu sumy zodpovedajúcej poistnému plneniu, poukázanému poškodenému, otec žalovaného požiadal žalobcu o poskytnutie splátkového kalendára. Do podania
žaloby teda žalovaný nárok žalobcu nepopieral. Až v odpore, podanom proti platobnému rozkazu žalovaný uviedol, že je nedorozumením, že sa účastníci dohodli, kto je vinník nehody. Tvrdil, že nepočul a nerozumel, o čo išlo, keďže je nepočujúci na 70% a bol v šoku a zranený, keďže si pri náraze zlomil prst. Na pojednávaní zase uviedol, že „Hlásenie o spôsobenej škode“ (správu o nehode) nečítal a podpísal ho preto, že si myslel, že škoda na vozidle nie je vysoká, že sa bude dať lak vyleštiť a dokonca, že sám skúšal, že sa lak vyleštiť dá. Z uvedeného možno dospieť k záveru, že žalovaný si bol po nehode vedomý svojej zodpovednosti za škodu na vozidle a začal ju spochybňovať až vtedy, keď sa dozvedel o skutočnej výške spôsobenej škody. 23. Súd tiež upriamuje pozornosť na to, že žalovaný z miesta nehody odišiel a to bez toho aby sa vôbec pokúsil komunikovať so svedkyňou, ktorá viedla vozidlo, do ktorého žalovaný narazil. Ani následne sa žalovaný nesprával ako niekto, kto nepociťuje svoju zodpovednosť. Bola to svedkyňa, ako druhý účastník nehody, kto privolal políciu, t.j. na rozdiel od žalovaného sa správala tak, ako to ukladajú ustanovenia § 65 a nasl. zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. 24. Podľa názoru súdu, uvedené závery, ktoré vyplynuli z dokazovania vyvracajú obranu žalovaného. 25. Súd teda konštatuje, že považoval za splnené predpoklady zodpovednosti žalovaného za škodu. Protiprávnym úkonom žalovaného bolo porušenie dopravných predpisov, spočívajúce v tom, že počas jazdy na elektrobicykli neprispôsobil jazdu povahe vozovky a prešiel do protismeru. Ujma vznikla mechanickým poškodením vozidla poškodeného. Súd považoval za preukázanú aj príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného a ujmou, keďže žalovaný potom, čo vošiel do protismerného jazdného pruhu narazil do vozidla Toyota a poškodil ho. Súd mal za preukázané aj zavinenie žalovaného, ktoré malo podľa názoru súdu formu vedomej nedbanlivosti. 26. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný spôsobil škodu na vozidle, ktoré bolo poistené u žalobcu. Keďže žalobca poskytol poistné plnenie poškodenému vo výške 3.770,78 EUR, prešlo na neho do výšky tohto plnenia právo poškodeného na náhradu škody voči žalovanému. Z uvedených dôvodov bola žaloba podaná dôvodne a súd jej v celom rozsahu vyhovel. 27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 29. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 30. Keďže súd žalobe v plnom rozsahu vyhovel, priznal zároveň žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.