Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29Pc/23/2025 3825203025 14. 10. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3825203025.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY 29Pc/23/2025 Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. – D., E. XXXX/XX proti oprávnenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. F. C., E. F. XXX/XX, o zrušenie vyživovacej povinnosti pre plnoleté dieťa, takto rozhodol: 29Pc/23/2025 I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.10.2023 č.k. 29P/11/2023-60. II. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.10.2023 č.k. 29P/11/2023-60 v časti o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému. III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 29Pc/23/2025 (1) Navrhovateľ – otec oprávneného A. B., nar. XX.XX.XXXX sa podaným návrhom domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k nemu z dôvodu, že nemá žiadne informácie o jeho štúdiu. (2) Súd návrh na začatie konania doručil oprávnenému a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach. Na prejedanie veci nariadil pojednávanie na 14.10.2025, na ktoré boli obaja účastníci riadne a včas predvolaní. (3) Oprávnený k veci uviedol, že prestal študovať a momentálne je brigádne zamestnaný. Súhlasí so zrušením vyživovacej povinnosti. (4) Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 14.10.2025 podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v neprítomnosti oprávneného, ktorý bol naň riadne a včas predvolaný, neustanovil sa naň a nežiadal z dôležitých dôvodov o jeho odročenie. (5) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci skutkový stav: (6) Z lustrácií na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4 vyplýva, že oprávnený je od 10.06.2025 evidovaný ako zamestnanec u zamestnávateľa PROTON Stav s.r.o. Trenčín. (7) Z oznámenia o zanechaní štúdia na č.l. 12 vyplýva, že oprávnený dňom 16.04.2025 prestal byť žiakom Spojenej školy Nábr. J. Kalinčiaka 4, Prievidza z dôvodu zanechania štúdia. (8) Z podstatného obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 29P/11/2023, najmä z rozsudku na č.l. 60 vyplýva, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa k oprávnenému bola naposledy určená rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 05.10.2023 č.k. 29P/11/2023-60. Oprávnený bol v tom čase maloletý. Výživné bolo rozsudkom zvýšené na 180 € mesačne a splatné bolo vždy do 20. dňa v mesiaci vopred. Rozsudkom bolo rozhodnuté aj o vyživovacej povinnosti k ďalšiemu dieťaťu. (9) Súd aplikoval v konaní nasledujúce právne predpisy:
(10) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (11) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (12) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (13) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k podstatnej zmene pomerov od času ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca k oprávnenému ako dieťaťu. Oprávnený nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, keďže zanechal štúdium na strednej škole a v ďalšom štúdiu nepokračuje. V súčasnosti je evidovaný v Sociálnej poisťovni ako zamestnanec. Vyživovacia povinnosť otca k nemu trvala len kým nebol schopný samostatne sa živiť. V súčasnosti už teda v súlade s § 62 ods. 1 ZR netrvá a preto ju súd zrušil. (14) Zároveň súd konštatoval, že týmto rozsudkom došlo k zmene ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému, a to výlučne v tej časti, ktoré sa týka tejto vyživovacej povinnosti. To znamená, že iné výroky ako výrok o bežnom výživnom k oprávnenému A. B. nie je týmto rozsudkom dotknutý. (15) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (16) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (17) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (18) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, na iné rozhodnutie ako na znášaní trov oboma účastníkmi súd žiaden spravodlivý dôvod nezistil. V mimosporovom konaní platí zásada, že účastníci si znášajú svoje trovy sami. Sama skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, nie je v tomto type konaní dôvodom na priznanie nároku na náhradu trov. Len výnimočné okolnosti prípadu môžu odôvodňovať priznanie nároku na náhradu trov niektorému z účastníkov (napríklad násilné správanie niektorého z účastníkov, úmyselné bránenie výkonu práv niektorým z účastníkov a podobne). V tomto konaní však oprávnený nemal možnosť zabrániť konaniu (inak ako rozhodnutím súdu vyživovaciu povinnosť zrušiť nebolo možné), ani nevytváral procesné prekážky rozhodnutiu (s návrhom súhlasil, jeho neúčasť na pojednávaní nebola prekážkou pre rozhodnutie). Preto nebol daný žiaden dôvod uložiť mu povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Poučenie: 29Pc/23/2025 Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.