Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29P/69/2025 3825203405 03. 11. 2025 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2025:3825203405.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Petrom Štefčíkom vo veci navrhovateľky – oprávnenej A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/X, v konaní zastúpenej Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 230/7, evidovanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 8163, proti povinnému F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXX, za účasti A. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXX/X, v konaní zastúpenej Mgr. Katarínou Šimánkovou, advokátkou v Partizánskom, Jesenského 230/7, evidovanou v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 8163, o zvýšenie výživného, takto rozhodol: I. Súd mení rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.07.2013 č.k. 6P/45/2013 – 27 vo výroku o vyživovacej povinnosti povinného – otca k navrhovateľke tak, že vyživovaciu povinnosť povinného zvyšuje s účinnosťou od 15.07.2025 zo sumy 100 € mesačne na sumu 220 € mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľky. II. Vo zvyšku súd návrh na zvýšenie výživného zamieta. III. Zvýšené výživné, ktorého splatnosť nastala od 15.07.2025 do 03.11.2025 vo výške 480 € má povinný povinnosť zaplatiť navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach najmenej po 20 € spolu s bežným výživným s účinnosťou od doručenia tohto rozsudku s tým, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky dlžného zvýšeného výživného riadne a včas nastane splatnosť celého nezaplateného dlžného zvýšeného výživného. IV. Vo zvyšných častiach ostáva citovaný rozsudok nezmenený. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Matka navrhovateľky sa návrhom podaným dňa 15.07.2025 domáha proti povinnému – otcovi navrhovateľky zvýšenia vyživovacej povinnosti určenej rozsudkom bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.07.2013 sp. zn. 6P/45/2013 zo sumy 100 € mesačne na sumu 250 € mesačne s účinnosťou od podania návrhu. 2. Návrh odôvodnila v podstate tým, že ku poslednej úprave vyživovacej povinnosti došlo pred dvanástimi rokmi. Odvtedy došlo k podstatnej zmene pomerov na strane oprávnenej. Výška výživného dostatočne nezohľadňuje jej potreby, ani možnosti, schopnosti a majetkové pomery jej rodičov. V čase poslednej úpravy mala oprávnená 5 rokov veku a navštevovala materskú školu. V júni tohto roku ukončila vzdelávanie v špeciálnej základnej škole. Nastúpila do zariadenia sociálnych služieb Centra Naše chalúpky o.z. v Partizánskom, ktoré navštevuje na 4 hodiny denne. Je zdravotne znevýhodnená, nedokáže byť samostatná a potrebuje takmer nepretržitý dohľad dospelej osoby. Trpí mentálnou
retardáciou s autistickými črtami. Aktuálne náklady na uspokojovanie jej potrieb sú približne vo výške 350 – 400 € mesačne. Ide o výdavky na pokrytie základných životných potrieb (strava, hygiena, drogéria a podobne) vo výške 150 až 200 € mesačne, poplatok za služby DSS vo výške 60 € mesačne, strava v DSS 50 € mesačne, lieky a výživové doplnky 20 € mesačne, ošatenie približne 50 € mesačne, vreckové a výlety v DSS asi 20 € mesačne a poistné 25 € mesačne. S oprávnenou pravidelne navštevuje psychológa a detského psychiatra v Nitre. Matka sa nemôže riadne zamestnať, musí sa o oprávnenú starať. Má príjem z opatrovateľského príspevku asi 800 € mesačne. Má výdavky na hypotéku a úver na bývanie 200 € mesačne, správcovi bytov 280 € mesačne, za elektrinu 25 € mesačne, internet a televíziu 20 € mesačne, telefón 10 € mesačne a poistné 26,50 € mesačne. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Otec oprávnenej žije v obci G. H., matka o ňom nemá informácie. S oprávnenou sa nekontaktuje, nemá o ňu záujem, videla ho naposledy keď mala asi 8 rokov. Výdavky súvisiace s výchovou a výživou oprávnenej sú len sčasti pokryté výživným od otca, vo zvyšku ich uhrádza výlučne matka. 3. Ako dôkazy označila v návrhu rozsudok Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.07.2013 sp. zn. 6P/45/2013, výsluch účastníkov konania, lekársku správu zo dňa 04.07.2025. 4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 03.11.2025. Predvolal naň účastníkov a ich zástupcov a povinnému doručil návrh na začatie konania s prílohami, poučil ho o jeho procesných právach a povinnostiach a umožnil mu vyjadriť sa k návrhu. 5. Povinný svoje právo nevyužil a k návrhu sa písomne nevyjadril. 6. Oprávnená súdu dňa 13.10.2025 písomne prostredníctvom svojej právnej zástupkyne oznámila, že trvá na podanom návrhu a pokračovaní v konaní. 7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 03.11.2025 bez prítomnosti oprávnenej, ktorá sa na pojednávanie neustanovila a ktorá nežiadala z dôležitých dôvodov o odročenie pojednávania. Predvolanie jej bolo doručené riadne a včas. Tým boli splnené podmienky na prejednanie veci v jej neprítomnosti podľa § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 8. Súd na pojednávaní vypočul matku oprávnenej, povinného a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi. 9. Z dôkazov vykonaných na pojednávaní súd pre potreby rozhodnutia vo veci zistil nasledujúci skutkový stav: 9.1. Z lekárskej správy na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 4 vyplýva, že oprávnená je mentálne retardovaná, maladaptívna. Vyžaduje si neustále vedenie, usmerňovanie. Je ľahko ovplyvniteľná, zneužiteľná, nepozná hodnotu peňazí, nevie sa zapojiť do riadneho pracovného procesu. Je potrebná invalidizácia a opatera matkou. Je medikovaná. 9.2. Z lustrácie na č.l. 11 vyplýva, že oprávnená je slobodná, má rovnaký trvalý pobyt ako jej matka. Matka oprávnenej je rozvedená, má dve staršie plnoleté deti a oprávnenú. Otec oprávnenej má len jediné dieťa – oprávnenú. Má trvalý pobyt vo G. H.. Je slobodný. Rodičia oprávnenej nie sú evidovaní v Sociálnej poisťovni. 9.3. Správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske na č.l. 22, 26 a 30: vyplýva z nich, že matka oprávnenej nie je poberateľkou pomoci v hmotnej núdzi ani žiadnych iných dávok a príspevkov. Otec oprávnenej je poberateľom pomoci v hmotnej núdzi od 01.02.2025 vo výške 175 € mesačne. Matka oprávnenej bola evidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie do júna 2014. Otec oprávnenej podal dňa 05.02.2025 žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, avšak do evidencie zaradený nebol, lebo bol vedený ako konateľ a spoločník spoločnosti IBMAG s.r.o. Žilina, IČO: 43 914 497. Matka oprávnenej nie je evidovaná ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Bola poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie maloletej fyzickej osoby s ŤZP. Peňažný príspevok bol vyplácaný od septembra 2013, naposledy vo výške 863,50 €. Otec oprávnenej nie je evidovaný ako osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a v tejto súvislosti nepoberá žiadne príspevky. 9.4. Z výpisu z obchodného registra na č.l. 39 vyplýva, že otec je jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TIBMAG s.r.o. so sídlom v Žiline, Hlinská 27, IČO: 43 914 497. Dňa 30.07.2025 bolo začaté konanie o zrušení spoločnosti. 9.5. Z výpisu z registra účtovných závierok na č.l. 41 vyplýva, že spoločnosť TIBMAG s.r.o. neuverejnila účtovnú závierku. 9.6. Z rozhodnutia úradu práce Partizánske zo dňa 06.10.2025 číslo PE1/OPPnKŤZP/PČ/ SOC/2025/7475-81 na č.l. 42 vyplýva, že s účinnosťou od 01.09.2025 bol matke oprávnenej znížený príspevok na opatrovanie na sumu 663,50 € mesačne, z dôvodu, že oprávnená prestala byť považovaná za dieťa. 9.7. Z dodatku zo dňa 28.08.2025 na č.l. 44 vyplýva, že oprávnená platí poplatok za sociálnu službu vo výške 80 € mesačne.
9.8. Z podstatného obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. PE-6P/45/2013 vyplýva, že v uvedenom konaní bolo naposledy rozhodované o vyživovacej povinnosti otca k oprávnenej. Oprávnená bola v tom čase maloletá. Konanie začalo dňa 24.04.2013. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom na č.l. 27 spisu, z ktorého vyplýva, že rozsudkom zo dňa 09.07.2013 č.k. 6P/45/2013-27 vola zvýšená vyživovacia povinnosť otca – povinného k oprávnenej na sumu 100 € mesačne, s účinnosťou od 01.05.2013, ktoré je otec povinný platiť k 15. dňu v mesiaci vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 10.08.2013. V čase vyhlásenia rozsudku mala oprávnená 6 rokov veku. Jej matka bola na predĺženej rodičovskej dovolenke s príjmom z rodičovského príspevku vo výške 199,60 € mesačne. Otec oprávnenej bol dobrovoľne nezamestnaný, bez známeho príjmu, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie ani ak poberateľ sociálnych dávok. Súd vychádzal z potenciálneho príjmu otca vo výške minimálnej mzdy. 10. Matka oprávnenej k veci uviedla, že oprávnená už neštuduje, štúdium ukončila ukončením minulého školského roka, nie je zamestnaná. Nemôže byť zamestnaná, pretože je postihnutá. Má ADHD s mentálnou retardáciou a autistickými črtami. Podali žiadosť o invalidný dôchodok pred jej osemnástkou. Povedali jej (v Sociálnej poisťovni), že do polroka by malo byť nejaké rozhodnutie. K žiadosti predkladali poslednú správu od psychiatra zo 04.07.2025. Ona v súčasnosti poberá príspevok za opatrovanie v sume 663 €. Iný príjem okrem príspevku nemá. Vlastní byt, v ktorom býva. Platí hypotéku okolo 100 € mesačne. Býva v ňom s dcérou a priateľom, je to 2-izbový byt. Platí nájomné 283 €, elektrinu 25 €, internet 20 €. V domácnosti hospodária s priateľom spoločne. Hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní, spláca ešte jednu pôžičku v sume 100 € mesačne, peniaze investovala v byte na okná. Nefajčí. Zdravotné obmedzenia nemá. S otcom navrhovateľky nie je v žiadnom kontakte, ani on nie je v kontakte s navrhovateľkou. Navrhovateľka nepoberá žiadne príspevky, v súčasnosti na žiadne nemá nárok. Iné výdavky na navrhovateľku okrem tých uvedených v návrhu nemá. Poplatok za služby v DSS sa zvýšil od 01.09. na 80 € mesačne. Iné vyživovacie povinnosti v súčasnosti nemá. Povinný – otec neplatí ani nikdy výživné neplatil. V súčasnosti, keď všetko zaplatí, ešte jej chýbajú peniaze, pomáha jej priateľ. Keď navrhovateľka chodí na výlety, ešte aj to musia ako rodičia platiť, je to okolo 50 € navyše. Rodinné prídavky na navrhovateľku boli vyplácané do jej 18 rokov. 11. Otec oprávnenej - povinný k veci uviedol, že ho to veľmi mrzí, nebol v kontakte s oprávnenou. Nevedel náklady, teraz keď to už vie, vie že treba zdvihnúť výživné, keď si to všetko prečítal. Jemu to prišlo v dobe, keď mal úraz. Mesiac ležal v nemocnici. Úraz sa mu stal 17.01.2025. Dovtedy pracoval v Českej republike na ranči. Robil za bývanie, stravu a sem-tam nejakú korunu. Dávali mu 5 000 až 6 000 Kč. Odkedy sa mu stal úraz, nepracoval. Žiadne peniaze od štátu nepoberal, iba príspevok v hmotnej núdzi. Býva u rodičov, ktorým prispieva na bývanie 100 €. Nehnuteľnosť ani hnuteľný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Fajčí, mesačne prefajčí do 50 €. Jeho matka za neho spláca dlh na zdravotnom poistení a zdravotné poistenie. K spoločnosti TIBMAG s.r.o. sa dostal tak, že bol mladý a mal v nej byť len dočasne. Nikdy v tejto spoločnosti nepracoval. Dal sa do zlej partie. Asi je „bielym koňom“. V súčasnosti výživné neplatí, v minulosti mu mama povedala, že oprávnenej niečo poslala alebo jej dala. (K tomu matka oprávnenej uviedla, že jej povinný nikdy nič nedal ani neposlal.) Od 01.12. by mal pracovať. Buď bude pracovať na Slovensku alebo v ČR ako ošetrovateľ zvierat v stajni. Mal by zarábať okolo 800 € v čistom. Nevie, či v tom bude mať ubytovanie alebo či mu bude zamestnávateľ strhávať. Všetky doklady o svojom zdravotnom stave má u svojho lekára v karte. Súhlasí, nech sa zdvihne výživné, keď začne robiť. Pripustil, že požíva alkohol – jedno pivo denne. V Holandsku skončil prácu, lebo firma bola ukončená a všetci boli prepustení. Pracoval na dohodu v Bratislave, kde zarobil 650 €. Riadne zamestnaný bol len v Holandsku a potom len na dohodu. Nevie, čo mu bránilo riadne sa zamestnať. Má základné vzdelanie, v Holandsku robil v mäsokombináte porážku. Stále je práceneschopný. Utrpel úraz – šmyklo sa mu, keď bol pod vplyvom alkoholu. Pripustil, že aj na pojednávanie prišiel pod vplyvom alkoholu. 12. Vo svojom záverečnom vyjadrení povinný uviedol, že súhlasí so zvýšením, nevedel, že je (oprávnená) v takej situácii. Chcel by zvýšiť iba na 200 € na začiatok. Keď zistí koľko bude zarábať, tak by jej dal 250 €. Je ochotný od budúceho mesiaca platiť 200 € mesačne. 13. Súd v konaní aplikoval nasledujúce právne predpisy: 14. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. 15. Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 16. Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
17. Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 18. Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 19. Podľa § 63 ods. 2 ZR u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval. 20. Podľa § 65 ods. 1 ZR ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. 21. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. 22. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 23. Podľa § 76 ods. 1 ZR výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. 24. Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. 25. Po vykonanom dokazovaní a zhodnotení jeho výsledkov, aplikujúc citované právne predpisy, súd dospel k nasledujúcim záverom: 25.1. Navrhovateľka – oprávnená nemá schopnosť samostatne sa živiť. Hoci už nadobudla plnoletosť a skončila aj povinnú školskú dochádzku, jej zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať sa. Požiadala síce o invalidný dôchodok, ten jej ale do času rozhodnutia súdu vo veci priznaný nebol. V súčasnosti teda nemá žiaden príjem, z ktorého by mohla uspokojovať svoje potreby. Vyžaduje sústavnú osobnú starostlivosť svojej matky. Vyživovacia povinnosť oboch rodičov k nej naďalej trvá. 25.2. O výživnom bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom zo dňa 09.07.2013. V tom čase mala oprávnená 6 rokov veku. Jej odôvodnené potreby boli celkom určite nižšie. Navštevovala špeciálnu materskú školu, navštevovala psychológa, psychiatra, neurológa a bola pod sústavnou kontrolou lekárov. Matka mala dotáciu na stravu a školské pomôcky pre oprávnenú, otec ani dovtedy určené výživné neplatil. Otec bol objektívne schopný dosahovať minimálnu mzdu. 25.3. V súčasnosti bola zistená zmena pomerov na strane oprávnenej, ktorá je staršia, má 18 rokov veku. S tým sú nepochybne spojené vyššie potreby na vlastné zaopatrenie, ako v čase, keď mala 6 rokov. Má vyššie náklady na stravu, ošatenie, drogériu a kozmetiku. Základ nároku na zvýšenie výživného je zmenou pomerov na jej strane celkom nepochybne daný, napokon sám otec ako povinný na platenie výživného súhlasil s tým, že návrh bol podaný dôvodne a je potrebné výživné zvýšiť. 25.4. Na strane matky súd zistil zvýšenie príjmov, v súčasnosti už nepoberá rodičovský príspevok, ale bol jej priznaný príspevok na opatrovanie oprávnenej, aktuálne vo výške 663 € mesačne. Nemôže však vykonávať prácu v pracovnom pomere, keďže s výnimkou krátkodobého pobytu oprávnenej v zariadení sociálnej starostlivosti musí oprávnenej poskytovať sústavnú starostlivosť, keďže tá z dôvodu svojho psychického stavu nie je schopná sama sa o seba postarať. 25.5. U otca súd v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti vychádzal z potenciálneho príjmu vo výške minimálnej mzdy. Otec v tom čase nebol zamestnaný. Na tom sa nič nezmenilo, naviac však otec v súčasnosti poberá príspevok – dávku v hmotnej núdzi. Poberaním tohto príspevku sa jeho pomery zlepšili. Otec v súčasnosti, tak ako v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti, stále nepracuje. Skutočnosť, prečo nie je zamestnaný (stále zamestnanie po dlhšiu dobu nemal), nijako objektívne nevysvetlil, uviedol, že od 01.12. by mal byť zamestnaný s príjmom okolo 800 €. Okrem toho uviedol aj výdavky, ktoré má a ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, a to na tabakové výrobky vo výške 50 € mesačne. Uviedol aj, že pravidelne konzumuje alkoholické nápoje, s čím sú taktiež spojené výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Otec sám uviedol, že je schopný platiť výživné vo výške 200 € mesačne. Súd však dospel k záveru, že jeho súčasným pomerom bude zodpovedať výživné vyššie, a to vo výške 220 € mesačne. Otec má jednu vyživovaciu povinnosť, pričom oprávnená má 18 rokov. Ak by súd rozhodoval o výživnom výlučne na základe Metodiky pre výpočet výživného v Slovenskej republike zverejnenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, malo by byť výživné otca na oprávnenú vo výške
24% z jeho čistých príjmov. Otec uviedol, že má nastúpiť do zamestnania, kde by mal dosahovať príjem 800 € mesačne v čistom. Túto sumu súd považoval za potenciálny otcov príjem, z ktorého určil jeho vyživovaciu povinnosť. Otec síce v čase vyhlásenia rozhodnutia zamestnaný nebol, ale podľa názoru súdu išlo len o subjektívnu skutočnosť na jeho strane, na ktorú nemôže doplácať jeho dieťa – oprávnená. Ak by otec vynaložil primerané úsilie, mohol by sa zamestnať. Jeho vzťah k trvalému zamestnaniu však až doposiaľ bol mierne povedané vlažný. Súdom určené výživné predstavuje 27,5% z potenciálneho čistého príjmu otca, z ktorého súd pri rozhodovaní vychádzal. Je to vyššia percentuálna hodnota ako tabuľkové výživné, ale súd prihliadal na to, že oprávnená je osobou zdravotne znevýhodnenou, ktorá nemá ani teoretickú možnosť vlastným pričinením si zlepšiť svoju finančnú a majetkovú situáciu, ďalej súd prihliadal na doterajší nezáujem povinného ako otca o oprávnenú i na to, že povinný nemá žiadne iné vyživovacie povinnosti. Preto súd považoval za spravodlivé výživné vo vyššej výške ako je tabuľkové výživné, a síce v rozpätí 25 až 30% z potenciálnych čistých príjmov povinného rodiča, a to práve v polovici tohto intervalu. Suma 220 € nebude síce plne postačujúca na úhradu všetkých odôvodnených potrieb oprávnenej (tie boli vyčíslené na 350 – 400 € mesačne), ale v možnostiach otca v súčasnosti nie je prispievať vyššou sumou. V budúcnosti, ak dôjde k zmene pomerov, bude možné na návrh oprávnenej alebo otca výšku vyživovacej povinnosti opäť upraviť. 25.6. K zmene vyživovacej povinnosti súd pristúpil s účinnosťou od 15.07.2025, kedy sa začalo toto konanie. Už v tom čase totiž boli pomery účastníkov konania zmenené. Na spätné určenie výživného (navrhovateľka v čase začatia konania bola ešte maloletá, takže je možné určiť výživné aj spätne), nebol zistený žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa. Za takých okolností bolo možné zvýšiť výživné až od začatia konania. Deň splatnosti výživného súd nemal dôvod meniť, pričom platobným miestom pre platenie výživného už bude navrhovateľka – oprávnená, ktorá nadobudla plnoletosť. 26. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že hoci navrhovateľka má vyššie oprávnené náklady ako súdom zvýšené výživné, nie je v možnostiach otca v súčasnosti platiť na výživné viac ako súdom určených 220 € mesačne. Otec nemá dostatočné pracovné skúsenosti na to, aby sa mohol zamestnať s vyšším príjmom. Ani jeho vzťah k alkoholu (alkoholické nápoje požíva pravidelne, pod ich vplyvom utrpel úraz, navštevuje pohostinské zariadenia) nedáva predpoklad, že by aktuálne mohol dosahovať vyšší ako potenciálny príjem, z ktorého súd vychádzal. Výška výživného mu musí umožniť, aby zo svojich (potenciálnych alebo skutočných) príjmov mohol uspokojovať aj svoje nevyhnutné náklady (musí bývať, jesť i obliekať sa a to aj na to, aby mohol dosahovať príjem, z ktorého bude môcť platiť výživné). Vyššie výživné pri jeho súčasných schopnostiach by ho mohlo dostať do stavu hmotnej núdze. Na druhej strane je možné dôvodne očakávať, že oprávnená nadobudne v budúcnosti príjem z invalidného dôchodku, ktorým bude môcť z ďalšej časti uhrádzať svoje odôvodnené potreby. Aj preto súd výživné zvýšil „len“ o 120 € mesačne a vo zvyšku (o 30 € mesačne) súd návrh ako nedôvodný zamietol. 27. Keďže o zvýšení výživného bolo rozhodnuté za obdobie od 15.07.2025, v čase vyhlásenia tohto rozsudku už časť zvýšeného výživného nadobudla splatnosť. Vzhľadom k skutočným pomerom povinného mu súd túto sumu umožnil splatiť v splátkach. Povinný nemá reálny príjem ani majetok umožňujúci mu celú sumu zaplatiť naraz. Výšku splátok súd určil tak, aby oprávnená neutrpela neodôvodnenú ujmu a zároveň aby bolo celé dlžné výživné splatené v primeranom čase, za ktorý súd považuje najviac dva roky. Na ochranu oprávnenej potom súd ustanovil stratu výhody splátok pre povinného v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky riadne a včas. Účinnosť začatia povinnosti povinného splácať splatné zvýšené výživné súd viazal na doručenie rozsudku, keďže rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením. Výšku sumy dlžného výživného súd určil ako násobok sumy 120 € (zvýšenie výživného) a štyroch splátok výživného (júl, august, september, október), teda 120 € x 4 = 480 €. 28. Zvyšná časť rozsudku bývalého Okresného súdu Partizánske zo dňa 09.07.2013 č.k. 6P/45/2013 – 27 (okrem časti o výške bežného výživného a platobného miesta na platenie výživného) týmto rozsudkom dotknutá nebola, čo súd konštatoval vo výroku IV. tohto rozsudku. 29. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CMP“) žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 30. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 31. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP. Keďže nebol zistený žiadny spravodlivý dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na ich náhradu, súd žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal. Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.