Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 14C/3/2025 6124376610 25. 03. 2025 Mgr. Štefan Fedor ECLI:SK:OSPD:2025:6124376610.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v spore žalobcu: A. B. C., D., E., nar. XX.X.XXXX, bytom F. G. XXXX/XX, H., právne zastúpený JUDr. Andrej Gara, advokát, IČO: 30 850 436, so sídlom Štefánikova 14, Bratislava, proti žalovanej: A. I. C., nar. X.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX H., právne zastúpená JUDr. Roman Henčel, advokát, IČO: 51 007 746, so sídlom Švéniho 83 Prievidza, o zaplatenie 133,24 EUR s príslušenstvom, takto rozhodol: I. Zastavuje konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,25% zo sumy 133,24 EUR od 30.10.2022 do 25.11.2024. II. Vo zvyšnej časti žalobu zamieta. III. Žalovaná má proti žalobcovi nárok na náhradu 100% trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica sa žalobca domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz (podľa zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní), ktorým žalovanú zaviaže na zaplatenie sumy 133,24 EUR s úrokom z omeškania vo výške 6,25 % ročne zo sumy 133,24 EUR od 30.10.2022 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch v súvislosti s cestou do miesta bydliska maloletého dieťaťa a späť. Uviedol, že so žalovanou vedú konanie o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas do rozvodu Konanie je vedené na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 18P/54/2019 a konanie o rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, je vedené na Okresnom súde Bratislava IV, pod sp.zn.: 13P/91/2019. Krajský súd v Trenčíne Rozsudkom zo dňa 23.6.2022, č. k.: 19CoP/20/2022-2736, zmenil výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.3.2022, č. k. 18P/54/2019-2555 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletým B. bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod. a v nedeľu od 9,00 hod. do 18,00 hod., matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy J. E. H., nachádzajúceho sa na K. L. C. H., kde jej ho otec v stanovenom čase odovzdá. Žalovaná vykonateľné súdne rozhodnutia dobrovoľne nerešpektuje a sústavne bráni v styku žalobcu s maloletým. Rôznymi obštrukciami a prieťahmi tak žalovaná zmarila do dnešného dňa 166 stykov žalobcu s maloletým. Žalovaná opakovane nereaguje na SMS správy žalobcu, ohľadom maloletého nekomunikuje, ani neposkytuje základné informácie o maloletom žalobcovi. Žalovaná si kladie vlastné podmienky pre styk žalobcu s maloletým a vytvára obštrukcie, ktorými sa snaží mylne vyvolávať dojem, že ona je síce ochotná dodržiavať súdne rozhodnutie, ale prekážky na strane dieťaťa to neumožňujú. Žalobca si v zmysle vykonateľného rozhodnutia šiel dňa 29.10.2022 prevziať maloletého a za účelom tohto stretnutia pricestoval z miesta svojho bydliska. Pred príchodom žalobca upovedomil žalovanú o svojom príchode prostredníctvom SMS správy a do pozornosti žalovanej dal odporúčanie
súdu, vyplývajúce z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 10.3.2024, sp. zn. 13P/91/2019, v zmysle ktorého súd apeloval na manželov, aby sa styk realizoval s maloletým v čase od soboty od 09,00 hod. do nedele do 17,00 hod. a to každý nepárny kalendárny týždeň až do následného pojednávania. Žalovaná následne žalobcovi stručne oznámila, že maloletý odmieta realizáciu styku. Následne žalobca postupoval v zmysle vykonateľného rozhodnutia, počkal ďalšiu hodinu a domáhal sa realizácie styku. Žalovaná pokračovala vo svojich tendenčných tvrdeniach o nevôli maloletého, nijakým spôsobom pritom svoje tvrdenie nepreukázala, žalobcovi neumožnila maloletého ani len vidieť a na jeho ostatné správy náležite nereagovala. V dôsledku tendenčných tvrdení žalovanej, spojených s pravdepodobným zastrašovaním a rozrušovaním maloletého, žalobca kontaktoval príslušníkov Policajného zboru a následne predmetné stretnutie oznámil prostredníctvom zápisnice. Škoda uplatnená žalobcom mala spočívať v zbytočne vynaložených nákladoch na cestu z Bratislavy do Bojníc a späť. Cesta žalobcu z miesta bydliska - F. G. XXXX/XX, XXX XX H., do miesta styku - J. E. H., K. L. XX, XXX XX H. a späť predstavuje vzdialenosť 372 km, t. j., z H. M. H. 186 km a z H. M. H. 186 km. si Žalobca si uplatnil aj základnú náhradu vo výške 84,44 EUR v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 v spojení s ustanovením § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách a náhradu za spotrebované pohonné látky vo výške 48,80 EUR (náhrada prepočítaná v zmysle spotreby pohonných látok uvedených v technickom preukaze a údajov štatistického úradu v týždni od 24.10.2022 do 30.10.2022). 2. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci platobný rozkaz zo dňa 20.9.2024, ktorým žalovanú zaviazal, aby žalobcovi zaplatila žalovanú sumu a nahradila mu trovy konania. Žalovaná podala proti platobnému rozkazu riadne a včas odpor. V odpore uviedla, že škoda nevznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s jej konaním. Uviedla, že odmieta tvrdenia žalobcu, že zámerne marí stretávanie sa otca s maloletým synom tým, že vytvára obštrukcie a kladie si vlastné podmienky na stretávanie, ktoré nezodpovedajú obsahu súdneho rozhodnutia. Podľa nej práve zo žalobcom predloženej SMS komunikácie vyplýva, že žalobca si kladie vlastné podmienky. Mal záujem syna prevziať v sobotu a matke ho odovzdať až v nedeľu, teda aj s prespatím, čo nie je v súlade s vykonateľným súdnym rozhodnutím. Maloletý má problém s prespávaním mimo miesto jeho bydliska a takémuto styku sa bráni. Aj v rámci vykonávacieho konania, vedeného na Okresnom súde Prievidza, pod sp.zn. 15Em/2/2022 sudkyňa jednoznačne upozornila rodičov, najmä otca, aby sa styk uskutočňoval v intenciách vykonateľného súdneho rozhodnutia. Maloletý styk s prespatím u otca odmieta. Práve otec maloletého sa nespráva v súlade s vykonateľným súdnym rozhodnutím a ani výzvou súdu vo vykonávacom konaní. Otec si musí byť vedomý toho, že pokiaľ bude trvať na styku s maloletým aj s prespaním matka mu to nemusí umožniť a sám prejavil vôľu, že ak mu maloletého odovzdá, že ho matke vráti až v nedeľu. Otec opakovane nalieha, aby matka pripravila dieťa na styk aj s prespatím. Pokiaľ otec maloletého sám vopred upozornil matku, že chce realizovať styk v rozpore s vykonateľným súdnym rozhodnutím, matka si splnila prevenčnú povinnosť, pokiaľ vopred oznámila otcovi, že mu takýto styk neumožní. Práve správaním otca maloletého došlo k tomu, že sa styk s maloletým neuskutočnil. Styk otca s maloletým nebol realizovaný pre objektívnu prekážku, ktorú vytvoril práve otec maloletého tým, že žiadal styk s maloletým nad rámec vykonateľného súdneho rozhodnutia a tvrdil matke, že syna zoberie do H. a vráti ho až v nasledujúci deň. V danom prípade, nie je podľa názoru žalovanej možné preukázať akékoľvek protiprávne konanie žalovanej, či jej úmyselné zavinenie. Neporušila ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nemohla maloletého odovzdať žalobcovi, vzhľadom k jeho značnému odporu. Žalovaná si počínala tak, aby nedošlo ku škode na zdraví, keďže takéto konanie by nemalo priaznivý dopad na psychický vývin maloletého. Žalovaná zároveň spochybnila vyčíslenie nákladov žalobcom v žalobe, a to z dôvodu, že žalobca sa do miesta bydliska maloletého za účelom jeho prevzatia dostavil na motorovom vozidle, ktorého nie je vlastníkom, išlo o bezplatne vypožičané vozidlo. Podľa žalovanej teda nemá nárok na paušálnu náhradu, ktorá je náhradou za opotrebenie vozidla. Žalovaná zároveň namietla výšku uplatnenú z úrokov z omeškania, nakoľko si tieto žalobca uplatnil v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Pokiaľ žalobca pred podaním žaloby nevyzval žalovanú na dobrovoľné zaplatenie škody. má žalobca prípadný nárok len na úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom sa druhá strana dozvedela o uplatnenom nároku. 3. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovanej uviedol, že žalovaná dlhodobo, sústavne a účelovo bez akéhokoľvek ospravedlniteľného dôvodu bráni v styku maloletého syna so žalobcom. Tvrdenie žalovanej, že táto skutočnosť sa nezakladá na pravdivých skutočnostiach a nesúvisí s predmetom konania je celkom klamlivé a nemožno sa s ním stotožniť. Práve vďaka niekoľkoročnému, opakovanému konaniu žalovanej možno konštatovať, že neuskutočnenie predmetnej realizácie styku maloletého syna so žalobcom nie je ospravedlniteľnou náhodnou okolnosťou, ale úmyslom žalovanej. Žalovaná v odpore
žiadnym spôsobom neobjasnila svoje konanie, ktoré ju viedlo k nerešpektovaniu vykonateľného súdneho rozhodnutia. Nepredložila dôkaz, odôvodňujúci jej konanie, ktorého následkom bolo zamedzenie styku žalobcu s maloletým synom. Žalobca následne navrhol pokračovať v konaní v zmysle § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní na miestne príslušnom Okresnom súde Prievidza. 4. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedla, že v zmysle čl. IV. bod 4. Zmluvy o výpožičke zo dňa 24.09.2021, na ktorú sa žalobca odvoláva, akékoľvek zmeny tejto zmluvy je možné vykonať len na základe písomnej dohody zmluvných strán formou písomných dodatkov podpísaných oboma stranami. V Zmluve o výpožičke nebolo dohodnuté to, čo uvádza majiteľ vozidla v čestnom prehlásení, ktoré žalobca pripojil a nebolo to následne dohodnuté ani formou, akú si strany dohodli (formou písomného dodatku). Vzhľadom na tieto skutočnosti je čestné prehlásenie irelevantné. Okrem toho žalobca pozabudol uviesť, že predmetné vozidlo VW TIGUAN, EČV F., bolo v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov (BSM) strán sporu a žalobca sám, bez súhlasu žalovanej predal vozidlo A. N. D., od ktorého si vozidlo následne bezodplatne vypožičiava. Nie je zrejmý hospodársky význam (kauza), teda cieľ týchto právnych úkonov. Pre rozhodnutie súdu je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že k dnešnému dňu sú strany sporu ešte manželia a nedošlo k zániku ich BSM. Vzhľadom na túto skutočnosť náklady, ktoré hradil poškodený za účelom cesty na realizáciu styku boli s veľkou pravdepodobnosťou vyplatené z majetku, ktorý je stále BSM. Príjem jedného z manželov počas trvania BSM patrí do BSM. Teda nie je pravdou tvrdenie, že konaním žalovanej vznikla žalobcovi škoda na majetku v jeho výlučnom vlastníctve a žalovaná sama sebe škodu spôsobiť nemohla. 5. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedol, že dňa 17.10.2024 Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Prievidza vydalo uznesenie, ktorým bolo voči žalovanej začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie za spáchanie prečinu marenie výkonu úradného rozhodnutia. Dôvodom pre začatie trestného stíhania a vznesenie obvinenia voči matke je dlhodobá a pretrvávajúca nerealizácia styku otca s maloletým z dôvodov neustálych prekážok výlučne na strane matky. Matka zámerne a vedome tieto styky dlhodobo marí a znemožňuje otcovi tráviť s maloletým plnohodnotný čas. Proti uzneseniu podala žalovaná lehote sťažnosť a prokurátorka Okresnej prokuratúry Prievidza uznesením zo dňa 28.10.2024 sťažnosť zamietla, nakoľko nie je dôvodná. Žalovaná nenapadla predaj motorového vozidla a nedomáhala sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu. Na premlčanú námietku žalovanej, vznesenú v nesúvisiacom konaní, po viac ako tri a pol roku od uzatvorenia kúpnej zmluvy, preto nie je možné bez ďalšieho prihliadať. Uplatňovaný nárok žalobcu v konaní nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože škoda vznikla nesporne v súvislosti s vecou, ktorá podľa svojej povahy slúži výlučne osobnej potrebe žalobcu. Náklady, ktoré žalobca vynaložil v súvislosti s realizáciou styku s maloletým, neboli vyplatené z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože objektívne a reálne byť použité ani nemohli. Odporuje tomu dlhodobý skutkový stav medzi manželmi. Žalobca a žalovaná spolu dlhodobo nezdieľajú domácnosť, ich domácnosti sú oddelené, spoločne nehospodária a nijakým spôsobom sa nepodieľajú na udržiavaní a rozvíjaní majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov 6. Tunajší súd vo veci nariadil pojednávanie. Strany sa na pojednávaní nezúčastnili. Boli prítomní právni zástupcovia strán, ktorí ospravedlnili neprítomnosť svojich klientov. Súd pojednával v neprítomnosti strán. 7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zobral žalobcu späť v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 6,25% zo sumy 133,24 EUR od 30.10.2022 do dňa doručenia žaloby žalovanej (25.11.2024). 8. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie týmito listinami: rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP 20/2022 – 2736 zo dňa 23.6.2022, Zmluva o výpožičke z 24.9.2021, osvedčenie o evidencii vozidla č.l. 31, SMS komunikácia strán na č.l. 32-33, zápisnica o trestnom oznámení č.l. 34, zápisnica o pojednávaní Okresného súdu Prievidza 15Em/2/2022 zo dňa 6.2.2022 (pravdepodobne išlo pojednávanie zo dňa 6.2.2023), mailová komunikácia č.l. 58-61, úradný záznam č.l. 62, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 17Co 77/2023 – 306 zo dňa 30.4.2024, čestné prehlásenie z 2.12.2024 na č.l. 75, uznesenie Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi zo dňa 17.10.2024 na č.l. 97, uznesenie Okresnej prokuratúry Prievidza z 28.10.2024 na č.l. 115. 9. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej aj OZ) každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
10. Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 11. Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 12. Podľa § 442 OZ 3 škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. 13. Súd v časti úroku z omeškania, v ktorej zobral žalobca žalobu späť konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku. 14. Žalobca je otcom a žalovaná je matkou spoločného maloletého dieťaťa (syna), narodeného XX.X.XXXX. Žalobca sa v tomto spore domáha náhrady škody, ktorú mu mala spôsobiť žalovaná tým, že mu bezdôvodne neumožnila styk s maloletým synom, pričom tento styk je upravený rozhodnutím súdu. Žalobca mal tak márne vynaložiť svoje peňažné prostriedky na cestu do Mesta Bojnice, kde sa má styk podľa rozhodnutia súdu uskutočňovať. 15. Zodpovednosť za škodu rodiča, ktorý neumožní druhému rodičovi súdom upravený styk s maloletým dieťaťom bola opakovane judikovaná už staršou (ešte československou) judikatúrou. Ide napr. o rozhodnutie vydané pod R 12/1990, v zmysle ktorého: „Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. o ochorení dieťaťa) brániacej uskutočneniu styku s maloletým na určitý čas“. Rovnako Najvyšší súd ČSSR v rozhodnutí sp.zn. 1Cz 24/89 konštatoval: „Žalovaná vo viacerých prípadoch zmarila styk otca s maloletými deťmi stanovený rozhodnutím súdu. Za účelom realizácie týchto neuskutočnených stretnutí žalobca vykonal bez akejkoľvek výstrahy žalovanej zbytočné cesty. Zbytočnými cestami do miesta určeného styku a späť vznikla žalobcovi škoda“. Uvedená judikatúra je akceptovaná aj aktuálnou rozhodovacou činnosťou slovenských súdov. 16. Rovnako aj konajúci súd je toho názoru, že pokiaľ v situácii, keď má jeden z rodičov rozhodnutím súdu upravený styk s maloletým a tento styk sa neuskutoční z dôvodov, ktoré nastali na strane druhého rodiča, a tento rodič včas vopred neinformoval oprávneného rodiča, že sa styk neuskutoční, má rodič, ktorý je oprávnený na styk s maloletým dieťaťom právo na náhradu škody voči druhému rodičovi. Táto škoda spočíva môže spočívať aj v peňažných prostriedkoch vynaložených na uskutočnenie cesty oprávneného rodiča do miesta, kde sa mal styk s maloletým dieťaťom uskutočniť. 17. Keďže sa žalobca od žalovanej domáhal náhrady škody, súd musel aj v zmysle vyššie uvedeného posúdiť, či sú na strane žalovanej splnené podmienky jej zodpovednosti za škodu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka. V § 420 ods. 1 OZ je vyjadrená zásada, že každý, t.j. tak fyzická, ako aj právnická osoba, zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Teda súd musel skúmať, či boli splnené nasledovné predpoklady: 1. protiprávny úkon, 2. vznik ujmy, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou ujmou a 4. zavinenie škodcu (v tomto prípade žalovanej). Škoda vyjadruje úbytok majetku poškodeného. V dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej škodcom poškodený utrpí majetkovú ujmu. 18. Strany ako rodičia maloletého, nežijú v spoločnej domácnosti. Momentálne prebieha konanie o rozvod ich manželstva a o úpravu práv a povinností k maloletému, ktoré sa vedie na Mestskom súde Bratislava II (predtým na Okresnom súde Bratislava IV). 19. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca sa dňa 29.10.2022 dostavil do B. H. a že v ten deň sa jeho styk s maloletým synom neuskutočnil, pretože mu žalovaná maloletého odmietla odovzdať. 20. Z výroku rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022, ktorým zmenil výrok V. rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.3.2022, č.k. 18P/54/2019-2555 vyplýva, že žalobca ako otec maloletého B. je oprávnený stýkať sa s maloletým bez prítomnosti matky každý nepárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 9.00 hod. do 18.00 hod. a žalovaná ako matka je povinná dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v stanovenom čase pred vchodom do budovy J. E. H., nachádzajúceho sa na K. L. C. H., kde jej ho otec v stanovenom čase
odovzdá. Súd k tomu uvádza, že dňa 29.10.2022 bola sobota v nepárnom týždni, žalobca by teda mal právo na styk s maloletým v uvedený deň v zmysle citovaného súdneho rozhodnutia. 21. Z SMS komunikácie medzi stranami sporu, ktorú žalobca preložil súdu vyplýva, že v stredu dňa 26.10.2022 žalobca požiadal žalovanú, aby maloletého „nachystala na víkend v H.“. V piatok dňa 28.10.2022 žalobca oznámil žalovanej, že: „Zajtra si prídem po B. o 9h, vrátim ti ho v nedeľu večer, nachystaj ho na styk podľa apelu OS BA IV, budem čakať na námestí už od 9h“. V sobotu dňa 29.10.2022 o 8.54 hod zaslal žalobca žalovanej SMS správu s textom: „Som na námestí“. Na odpoveď žalovanej, že: „B. nechce ísť, plače, že nechce spinkať u tatka“, žalobca odpovedal žalovanej o 9.02 hod. správou: „Staré klamstvá. Priprav syna ako som ťa žiadal, máš možnosť si svoje konanie rozmyslieť do 10h, počkám“. 22. Z citovanej komunikácie medzi žalobcom a žalovanou vyplýva, že žalovaný nemal v úmysle realizovať styk s maloletým dňa 29.10.2022 podľa vykonateľného rozhodnutia, Okresného súdu Prievidza zo dňa 9.3.2022, č.k. 18P/54/2019-2555 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022. Naopak odvolával sa na „apel Okresného súdu Bratislava IV“ a mal v úmysle si v sobotu maloletého prevziať, realizovať styk s prespatím a vrátiť maloletého žalovanej až v nedeľu. Konajúcemu súdu nebola predložená zápisnica z pojednávania Okresného súdu Bratislava IV, na ktorú sa žalobca odvolával. Súd však dospel k záveru, že medzi stranami nebolo sporné, že uvedený súd na pojednávaní apeloval na strany sporu ako rodičov maloletého B., aby sa pokúsili dohodnúť na takom rozsahu styku, že maloletý aj prespí u žalobcu. Takýto apel však nemožno považovať za vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého by si mohol žalobca ako otec maloletého vynucovať styk s prespatím. Apel Okresného súdu Bratislava IV, konajúceho vo veci rozvodu strán sporu a úpravy ich práv a povinností k maloletému, nepochybne smeroval k tomu, aby sa rodičia na prípadnom rozšírenom styku dohodli. Takýto styk s prespatím, keďže v tom čase neexistovalo vykonateľné rozhodnutie, ktoré by ho upravovalo, by však musel vychádzať iba z dohody strán a nebolo možné ho od žalovanej vynucovať. 23. Žalovaná teda nebola povinná odovzdať maloletého žalobcovi, pokiaľ ten celkom jasne a nepochybne prejavil úmysel ponechať si u seba maloletého až nedele 30.10.2022. Súd preto chápe, že žalovaná mala obavu, že pokiaľ maloletého žalobcovi odovzdá, tak sa žalobca nebude riadiť úpravou styku podľa rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 18P/54/2019-2555 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022 ale ponechá si u seba maloletého až do druhého dňa a to aj napriek tomu, že v tom čase neexistoval konsenzus rodičov o styku otca s maloletým aj s prespatím. 24. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/20/2022-2736, zo dňa 23.6.2022 (odsek 45) vyplýva názor odvolacieho súdu, že: „...je potrebné postupné rozširovanie styku medzi otcom a dieťaťom, čo sa javí ako primerané s predpokladom, že dieťa bude schopné sa na tieto nové podmienky bez vážnejších problémov adaptovať a pokiaľ po uplynutí určitého obdobia bude bezpečne zistené, že je reálne schopné odlúčenie od matky dieťaťa aj počas noci znášať a zároveň si vytvoriť vo vzťahu k otcovi porovnateľný pocit komfortného bezpečia a ochrany, teda identifikovať si ho s osobou, ktorá mu to poskytuje, je možné v ďalšom postupe uvažovať aj o tom, že dieťa bude u otca prespávať. Ako dlho však tento adaptačný proces potrvá a s akým reálnym výsledkom v tomto štádiu aktuálne bezpečne predpokladať nemožno, keďže dieťa dokonca aktuálne určitú dobu sa s otcom vôbec nestretáva a o okamžitej možnosti prespávania (nočného) u otca za týchto okolností aj vzhľadom na jeho útly vek uvažovať nemožno“. 25. Súd nemal preukázané, že by rodičia boli ku dňu 29.10.2022 dospeli k dohode, že styk žalobcu s maloletým bude prebiehať inak ako to bolo upravené v citovanom rozsudku Krajského súdu v Trenčíne. Apel Okresného súdu Bratislava IV adresovaný rodičom maloletého, ktorý odznel na pojednávaní nemožno považovať za dohodu rodičov a v tom čase ani žiadna dohoda schválená súdom v zmysle § 24 ods. 3 Zákona o rodine, ktorá by upravovala styk odlišne neexistovala. 26. Súd tak dospel k záveru, že žalobca sa dňa 29.10.2022 nedomáhal styku s maloletým v súlade s vykonateľným súdnym rozhodnutím. Naopak, mal v úmysle realizovať styk inak ako upravovalo v tom čase vykonateľné súdne rozhodnutie. Preto žalovaná neporušila svoje povinnosti pokiaľ mu maloletého neodovzdala. Na strane žalovanej tak nebol naplnený prvý predpoklad zodpovednosti za škodu a to protiprávny úkon. Žalovaná teda nespôsobila žalobcovi škodu a žaloba, ktorou sa žalobca
škody domáhal nebola dôvodná. Preto súd žalobu v časti, ktorá zostala premetom sporu po čiastočnom späťvzatí zamietol. 27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 28. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník 31. Žalobca vzal späť žalobu v časti úroku z omeškania. V tejto časti súd konanie zastavil. Žalobca procesne zavinil toto čiastočné zastavenie. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, preto možno konštatovať, že žalovaná bola v spore plne úspešná. Súd jej preto priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku. Poučenie: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.