Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza PE-1T/74/2022 3622010217 28. 01. 2026 Mgr. Radoslav Smatana, PhD. ECLI:SK:OSPD:2026:3622010217.11
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY PE-1T/74/2022
Okresný súd Prievidza samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Partizánskom dňa 28.01.2026, takto rozhodol: PE-1T/74/2022
Obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXX, zamestnaný, ženatý, j e v i n n ý, ž e : dňa 04.09.2021 v čase asi o 21:15 hod. v F. G., v križovatke ciest I/9 a II/576, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW s ev. č. A., pričom porušil povinnosť uloženú mu v ustanovení § 16 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov tým, že neprispôsobil svoju rýchlosť iným okolnostiam, ktoré možno predvídať a nerešpektoval okolnosť, že vodič smie jazdiť len primeranou rýchlosťou, aby bol schopný zastaviť vozidlo na vzdialenosť, na ktorú má rozhľad a spôsobil dopravnú nehodu tak, že počas prejazdu uvedenou križovatkou po tom, ako odbočil z cesty I/9 vľavo na cestu II/576, po prejdení 10 metrov v dôsledku skutočnosti, že jazdil v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia rýchlosťou 23 km/h, teda o 0,5 km/h vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho motorového vozidla v zákrute, zachytil pravou prednou časťou svojho motorového vozidla vo svojom jazdnom pruhu chodca H. G., ktorý prechádzal kolmo na os vozovky v smere z ľavej strany na pravú stranu, kedy následkom nárazu poškodený H. G. spadol na vozovku a v dôsledku dopranej
nehody utrpel zranenia, a to zlomeninu ihlicovej plochy pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov a zlomeninu ihlice pod hlavičkou, pomliaždenie mozgu v čelovo spánkovo temennej oblasti, prasknutie lebky v temennej oblasti vpravo, krvnú podliatinu v čelovej oblasti vľavo s odreninou, zlomeninu pravej očnice s minimálnym posunom s dobou liečenia v trvaní 6 mesiacov a s dobou závažného obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 70 dní, teda: inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchal: prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona. Za to sa odsudzuje: Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. j/, písm. p/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 56 ods. 2 Trestného zákona na peňažný trest v sume 200 (dvesto) €. Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona sa obžalovanému ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) mesiac. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, § 36 písm. j/, písm. p/Trestného zákona účinného od 06.08.2024, súd obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Partizánska 2315 s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces. odôvodnenie: Prokurátor Okresnej prokuratúry Partizánske podal dňa 22.11.2022 obžalobu na obvineného A. B. pod č.k. Pv 367/21/3305-42 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 04.09.2021 v čase asi o 21:15 hod. v obci G., v križovatke ciest I/9 a II/576, ako vodič viedol osobné motorové vozidlo zn. BMW s ev. č. A., pričom porušil povinnosti uložené mu v ustanoveniach § 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. h/, § 19 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, a to závažným spôsobom podľa § 137 ods. 2 písm. c/, písm. s/ citovaného zákona tým, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nedbal na zvýšenú opatrnosť voči cyklistom a chodcom, najmä deťom, osobám so zdravotným postihnutím, osobitne voči osobám, ktoré používajú bielu palicu, a starým osobám, ohrozil chodcov pri odbočovaní a ako vodič odbočujúci vľavo nedal prednosť chodcom prechádzajúcim cez vozovku a spôsobil dopravnú nehodu tak, že počas prejazdu uvedenou križovatkou po tom, ako odbočil z cesty I/9 vľavo na cestu II/576, po prejdení 10 metrov nedal prednosť chodcovi H. G. prechádzajúcemu kolmo na os vozovky v smere z ľavej strany na pravú stranu, ktorého počas prechádzania v jazdnom koridore prichádzajúceho motorového vozidla pravou prednou časťou zachytil, kedy následkom nárazu poškodený H. G. spadol na vozovku a v dôsledku dopranej nehody utrpel zranenia, a to zlomeninu ihlicovej plochy pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov a zlomeninu ihlice pod hlavičkou, pomliaždenie mozgu v čelovo spánkovo temennej oblasti, prasknutie lebky v temennej oblasti vpravo, krvnú podliatinu v čelovej oblasti vľavo s odreninou, zlomeninu pravej očnice s minimálnym posunom s dobou liečenia v trvaní 6 mesiacov a s dobou závažného obmedzenie obvyklého spôsobu života v trvaní 70 dní.
Súd na hlavných pojednávaniach dňa 07.09.2023, 22.11.2023, 09.10.2024 a 25.11.2024 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, poškodeného H. G., svedka I. G., znalca J. K. L., A., prečítaním zápisníc o výsluchu splnomocneného zástupcu poškodeného a svedkov, a to I. M. N. zo dňa 17.08.2022 (č.l. 83-85), M. B. zo dňa 23.08.2022 (č.l. 95-97), C. M. C. zo dňa 22.09.2022 (č.l. 225-227) za splnenia podmienok podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku, oboznámením podstatnej časti znaleckého posudku č. XXX/XXXX znalca M. O. N. zo dňa 22.12.2021 z č.l. 102-128 a jeho doplnku č. 9/2022 zo dňa 19.01.2022 z č.l. 129-133 a tiež znaleckého posudku č. 5/2022 znalca J. K. L., A. zo dňa 03.08.2022 z č.l. 141-207 a jeho doplnku č. 1 zo dňa 16.10.2022 z č.l. 231-269 v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku, oboznámením ostatného spisového materiálu (zápisnica o obhliadke miesta dopravnej nehody z č.l. 8, náčrtok dopravnej nehody z č.l. 9-10, fotodokumentácia z č.l. 11-14, zápisy o dychovej skúške z č.l. 15, lekárske správy z č.l. 17-29, evidenčná karta vodiča z č.l. 30, evidenčná karta vozidla z č.l. 31, nárok na náhradu škody z č.l. 44, plnomocenstvo z č.l. 50, náčrt poškodeného z č.l. 81, poverenie z č.l. 88, fotodokumentácia z č.l. 98-100, evidenčná karta vodiča z č.l. 208, lustrácia zbraní z č.l. 219, fotodokumentácia z č.l. 279-290 a z č.l. 306-307, správa o povesti obžalovaného z č.l. 331, zápisnica z previerky výpovede na mieste z č.l. 363, fotodokumentácia z č.l. 368, lustrácia ZVJS z č.l. 406, odpis z registra trestov z č.l. 407, lustrácia CESDaP z č.l. 408, lustrácia GP SR z č.l. 409, lustrácia CDB z č.l. 410) a po takto vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2024 vyhlásil rozsudok (č.k. PE-1T/74/2022-418), ktorým obžalovaného na skutkovom základe uvedenom v obžalobe prokurátora uznal vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona a uložil mu peňažný trest vo výmere 600 € za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody vo výmere 3 mesiace pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený. Zároveň mu súd uložil aj trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v cestnej premávke na dobu 12 mesiacov a bolo tiež rozhodnuté o nároku na náhradu škody. Na odvolanie obžalovaného proti všetkým výrokom citovaného rozhodnutia, Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 23To/24/2025-441 zo dňa 08.10.2025 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Trestného poriadku zrušil vyššie citovaný rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd okrem iného uviedol, že okresný súd pri dodržaní procesného postupu vykonal všetky dostupné dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní, takže z hľadiska dodržania zásad obsiahnutých v ustanovení § 2 ods. 10 Trestného poriadku podľa názoru odvolacieho súdu neexistuje žiaden relevantný dôkaz, ktorý by nebol v napadnutom konaní vykonaný. Následne však okresný súd už dostatočne dôsledne postupoval v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku pri hodnotení vykonaných dôkazov, a to jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, nevyrovnal sa so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, a preto dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne je napadnutý rozsudok navyše sčasti i nepreskúmateľným. V spojitosti s uvedenými pochybeniami došlo následne aj k chybám v napadnutom rozsudku spojeným s porušením ustanovení Trestného zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd pristúpil k podanej obžalobe prokurátora nekriticky a popis skutku neupravil s prihliadnutím na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Na jednu stranu síce okresný súd poukázal na vykonané znalecké dokazovanie J. L. vrátane jeho doplnení vo vzťahu k priebehu skutku a technickým príčinám kolízie motorového vozidla s poškodeným, avšak na tieto nereflektoval a konštatoval, že obžalovaný sa nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla a poškodeného si mohol (pravdepodobne podľa názoru okresného súdu v dostatočnom časovom predstihu) všimnúť. Práve uvedené nedostatočné venovanie sa vedeniu motorového vozidla následne okresný súd považoval za príčinu kolízie, ktorú svojou nedbanlivosťou spôsobil obžalovaný. Uvedené je však v zásadnom rozpore nielen s výpoveďou samotného obžalovaného (ktorý nevenovanie sa vedeniu motorového vozidla vylučuje), ale nevyplýva ani z výpovede poškodeného (z ktorej porušenie tejto povinnosti taktiež nemožno vyvodiť), avšak je primárne v rozpore s technickými príčinami kolízie v zmysle záverov znaleckého dokazovania a jeho doplnenia, z ktorých vyplýva, že obžalovaný ako vodič vozidla BMW mal po rozpoznaní nebezpečnej situácie reagovať na chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu správne, a to vyhýbaním a brzdením. Vzdialenosť, kedy mohol obžalovaný najskôr začať reagovať (12,5 metra pred miestom kolízie) je totožná s miestom, kedy mal v zmysle znaleckého dokazovania skutočne aj na prekážku reagovať. Okolnosť, že napriek skorej reakcii obžalovaného došlo ku kolízii s poškodeným je pritom súladná so závermi znaleckého dokazovania, keď znalec konštatoval, že obžalovaný ani skorou reakciou nemohol zabrániť vzniku dopravnej nehody. Z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že aj závery vyššie uvedeného znaleckého
dokazovania spochybňujú nevenovanie sa vedeniu motorového vozidla ako príčinu dopravnej nehody. Na uvedené nesprávne skutkové zistenie sú následne naviazané aj nesprávne ustanovenia právneho predpisu, ktoré mal obžalovaný svojim konaním porušiť. Odvolací súd opätovne poukázal na závery znaleckého dokazovania, ktoré za príčiny kolízie považujú primárne neprimeranú rýchlosť motorového vozidla v zákrute. Pochybnosti vo vzťahu k správnosti skutkových zistení, ako aj vyhodnotenie vykonaného dokazovania v rozpore s obsahom v podstate všetkých v danej otázke relevantných dôkazov spôsobujú podľa názoru odvolacieho súdu arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť výroku o vine. Podľa názoru odvolacieho súdu je napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, bez ohľadu na vyššie uvedené závažné pochybenie taktiež chybný, a to vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného (bez ohľadu na zistenú príčinu dopravnej nehody). Odvolací súd konštatoval, že konanie obžalovaného, za ktoré ho súd prvého stupňa odsudzoval, bolo kvalifikované ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona, s poukazom na § 138 písm. h/ Trestného zákona. Podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu kvalifikačného znaku spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania dôjde, ak k trestnej činnosti dôjde porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona. Za dôležitú povinnosť nemožno všeobecne považovať akúkoľvek povinnosť v zmysle zákona o cestnej premávke, a to napriek zneniu § 137 ods. 2 písm. c/ uvedeného zákona, ktoré by podľa názoru odvolacieho súdu v podstate vylučovalo pri obdobných prípadoch spáchanie tohto trestného činu inak, ako v jeho kvalifikovanej forme podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Preto pre naplnenie tohto znaku je potrebné zisťovať a hodnotiť význam a intenzitu porušenia povinnosti, resp. viacerých povinností uložených zákonom o cestnej premávke, ku ktorým konaním páchateľa došlo. Odvolací súd zdôraznil, že aj v prípade takéhoto znaku kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu je potrebné, aby okresný súd v dostatočnej miere v rámci odôvodnenia rozsudku zdôvodnil naplnenie tohto kvalifikačného znaku v nadväznosti na zistený skutkový stav, v inom prípade je rozhodnutie v tejto časti nepreskúmateľné. Okresný súd po vrátení veci odvolacím súdom na opätovné prejednanie a rozhodnutie v potrebnom rozsahu, majúc na zreteli ustanovenie § 327 ods. 1 Trestného poriadku na hlavnom pojednávaní dňa 28.01.2026 doplnil dokazovanie podľa § 269 Trestného poriadku oboznámením lustrácie CDB z č.l. 451, lustrácie ZVJS z č.l. 452, odpisu z RT z č.l. 453, lustrácie GPSR z č.l. 454, lustrácie CESDaP z č.l. 455. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 07.09.2023 urobil vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. a/ Trestného poriadku, že sa necíti byť vinný zo skutku obžalobou mu kladeného za vinu. Uviedol, že je ženatý, má jedno dieťa. Pracuje v Hradišti v Reštaurácii Daniela. V minulosti nebol súdom trestaný. Dňa 04.09.2021 v čase okolo 21:00 hod. skončil v práci a išiel domov. Auto mal odparkované pred predajňou kebabu. Sadol do auta, naštartoval a pohol sa autom smerom k ceste, dal smerovku doprava smerom na C. P. C.. Pozrel sa doľava i doprava keď nič nešlo, odbočil smerom na C. P. C. a asi po nejakých 20 metroch dal smerovku doľava smerom na A., chcel odbočiť doľava, avšak v danom momente si všimol, že z ulice Q. J. nejaké auto, ktoré predpokladal, že ide vyjsť na hlavnú cestu. Nespomína si presne, čo spravilo to auto, obžalovaný odbočil doľava a pred ním stála osoba niekde v strede jeho vozidla a on začal brzdiť a strhol volant doľava, avšak osobu zachytil pravou stranou vozidla. Osoba prepadla cez auto. Obžalovaný auto odstavil a vystúpil z auta. Keď prišiel k osobe, zistil o koho sa jedná, poskytol mu prvú pomoc, odtiahol ho na krajnicu a spýtal sa ho, ako sa cíti. Poškodený mu povedal, že mu nič nie je, mohol byť v šoku. Následne tam prišli ďalší ľudia a tí mu pomáhali s poškodeným. Obžalovaný následne dal auto na krajnicu a vrátil sa k poškodenému. Zavolali záchranku a tí pravdepodobne zavolali aj políciu. Poškodený moc nechcel aby volali záchranku, lebo že má vypité. Poškodený chcel, aby ho zaviezli domov, avšak nedokázal sa postaviť na nohy. Na otázky prokurátora obžalovaný uviedol, že keď vošiel do križovatky, tak len spomalil, nebolo nevyhnutné ostať stáť. Osvetlenie na mieste nehody bolo slabé. Obžalovaný poškodeného nevidel, nevie povedať, kde bol. Na otázky obhajcu obžalovaný uviedol, že poškodený si chcel ísť sadnúť na múrik. Poškodený im povedal, že sa pozeral na krčmu, či je otvorená. Prechod pre chodcov je cca 10 až 15 metrov od miesta nehody. Poškodený vyzeral, že je pod vplyvom alkoholu. Na otázky súdu obžalovaný uviedol, že prechod pre chodcov je smerom na B. K., A. býva na ulici Q., čo je smerom P. C. P. C.. Je tam len jeden prechod pre chodcov, pričom na stranu cesty, kde chcel ísť poškodený, nie je prechod pre chodcov. Z poškodeného bolo cítiť alkohol, nebol však značne pod vplyvom alkoholu. Najskôr po nehode vystúpil z vozidla, nehýbal s vozidlom. Vozidlo potom odtiahol na bok preto, že bol v takom strese, hneď za ním bolo nejaké vyššie auto ako Ducato a tlačilo sa na neho. Nik ho o to nepožiadal, on sám odtiahol auto na krajnicu. K stretu podľa neho došlo na úrovni stredu ostrovčeka. Poškodený schádzal z ostrovčeka. Po nehode s nikým netelefonoval. Po skončení v práci sa obžalovaný necítil byť unavený. Na poškodenom bol viditeľný opuch na čele.
Poškodený H. G. na hlavnom pojednávaní dňa 22.11.2023 uviedol, že bol v obci Hradište na oslavách a odtiaľ išiel domov. Prišiel až na koniec chodníka smerom k hlavnej ceste. Chcel prejsť cez cestu, pozrel sa, či niečo nejde. Nešlo nič od Vesteníc ani od Bánoviec, videl len auto stáť pred bufetom. Prechádzal cez cestu a potom si už nepamätá, prebral sa, len keď boli nad ním. Na oslavách pil len pivo, iné tam nepil. Na otázky obhajcu uviedol, že vypil asi 5 pív. Z osláv išiel panelovkou až na koniec chodníka k hlavnej ceste. Potom zastal a pozrel sa na smer na C. aj na Vestenice a nič nešlo, len to auto stálo tam pri bufete. Preto chcel prejsť cez cestu, čo bolo asi 10 metrov a potom sa už nepamätá. Cestu prechádzal rovno, kolmo na cestu na druhú stranu, odkiaľ pokračuje chodník na jeho ulicu zvanú Zaháje. Keď išiel cez cestu, nevidel približujúce sa auto. Pozeral sa pred seba a išiel na druhú stranu, potom sa už neobzeral. Náraz zacítil z pravej strany ako prechádzal. Potom sa už nepamätá, prebral sa až keď boli nad ním obžalovaný aj s kamarátom, to si však len myslí, lebo tam boli spolu. Na ten náraz si bližšie nepamätá. V tej križovatke je aj ostrovček a on cestu prechádzal pred tým ostrovčekom v smere od Partizánskeho, ostrovček mal po pravej ruke. Na tom trvá, že išiel mimo ostrovčeka. Na otázky prokurátora poškodený uviedol, že prvú časť cesty prešiel a za ostrovčekom už nevie. On ani nevidel, kto je vodič auta. On auto videl len stáť pred bufetom. Trvá na tom, že prechádzal kolmo cez cestu a po pravej ruke mal ostrovček. Poškodený ešte uviedol, že spravil asi 4 kroky naľavo, aby bol pred tým ostrovčekom a až potom prechádzal cez cestu. Na otázku prokurátora poškodený uviedol, že v tom čase ešte nemal žiadne pohybové problémy, nepoužíval palicu. Na otázku obhajcu poškodený uviedol, že ho v minulosti auto nezrazilo. Pripustil, že koncom júla roku 2021 padol zo schodov z vrchu. Na otázku súdu poškodený uviedol, že si nepamätá, čo mal v ten večer oblečené. Náhradu škody si neuplatňoval. Bola mu operovaná noha v súvislosti s tou dopravnou nehodou. Svedok I. G. na hlavnom pojednávaní dňa 25.11.2024 uviedol, že si už presný dátum nepamätá, ale cca pred tromi rokmi sa nachádzal vo večerných hodinách v Reštaurácii Daniela, ktorá patrí jeho rodičom, mali tam posedenie. V čase nehody sa nachádzal pred reštauráciou pred vchodovými dverami, bol sa vyvetrať. Všimol si odchádzať obžalovaného z práce na jeho motorovom vozidle. Videl ho odchádzať z parkoviska, prechádzal cez cestu a odbočil smerom do G. P. A. a v tom momente zachytil chodca. Chodec sa nachádzal na ostrovčeku, ktorý je v strede križovatky. Chodec vstúpil na cestu, bol ťažko viditeľný, mal tmavé oblečenie a bola tma, ten prejazd v tom čase nebol osvetlený. Ako obžalovaný odbočil smerom z hlavnej cesty na vedľajšiu, tak ho zachytil. Na otázky súdu svedok uviedol, že to bol september, nepamätá si už, aké bolo počasie, bola tma. Svedok sa išiel von vyvetrať. Obžalovaný bol v zornom poli svedka, keď odchádzal a odchádzal z ľavej strany z pohľadu svedka. Obžalovaný sledoval auto a chodca zaznamenal tesne pred nárazom. V strede križovatky je ostrovček a chodec schádzal z ostrovčeka smerom doprava. Svedok uviedol, že si nie je istý, či chodec prechádzal cez ostrovček, alebo popri ostrovčeku. Nevie sa presne vyjadriť kadiaľ išiel. Keď auto zabočilo doľava, zachytilo chodca pravou časťou. Obžalovaný sa snažil vyhnúť zrážke, vyhýbal sa vľavo. Chodec v momente ako zbadal auto, tak zastavil. To bol len moment. Chodec sa zastavil až počas prechádzania v tesnej blízkosti toho auta. Chodec mal oblečené tmavé oblečenie. Priamo na križovatke osvetlenie nie je, sú tam len pouličné lampy, je tam šero, nevidieť tam úplne jasne. Svedok nevidel dobre na to, kto tam je a čo mal oblečené, videl len postavu. Auto nešlo rýchlo, bola to plynulá jazda. Iné auto tam v križovatke nevidel. Nemá vedomosť o tom, že by išlo v tom čase nejaké auto aj z ulice Zaháje. Po náraze obžalovaný vystúpil z vozidla a išiel za poškodeným. Svedok sa vrátil do reštaurácie a povedal priateľke a prítomným, čo sa deje. Svedok išiel na miesto nehody až keď tam prišli záchranné zložky. V čase, keď obžalovaný vystúpil z auta, s autom nemanipuloval a keď svedok prišiel na miesto nehody, auto už bolo odstavené na chodníku. Svedok pripustil, že v ten večer pil, avšak nepamätá si, koľko toho vypil, bol len mierne ovplyvnený alkoholom. Znalec J. K. L., A., z odboru Doprava cestná, odvetvie Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel na hlavnom pojednávaní dňa 09.10.2024 k záverom svojho znaleckého posudku č. 5/2022 zo dňa 03.08.2022 a jeho Doplnku č. 1 (znalecký úkon č. 7/2022) zo dňa 16.10.2022 uviedol, že situácia bola komplikovaná tým, že obžalovaný odtiahol vozidlo a neboli tam prvotné záznamy o vozidle, ktoré zrazilo chodca, ako ani prvotné záznamy o tom, kde chodec skončil po zrážke. V takom prípade je možné situáciu riešiť simuláciou a znalec sa tiež opieral napr. o zotretý prach na vozidle, kadiaľ sa chodec posúval pri zrážke a po reakcii, ktorú mal vodič, že zatočil vľavo a chodec dopadol na zem. Chodec bol pod vplyvom alkoholu 0,44 promile, čo je klasifikované ako malé množstvo alkoholu. Podľa názoru znalca sa tá situácia dala technicky riešiť aj inak, keďže pri nehode boli aj ďalší ľudia a nemuseli sa tadiaľ vozidla púšťať. Z výpovede vodiča vyplývalo, že sa pohyboval rýchlosťou 20
až 23 km/h, bola zobratá tá horná hranica, ktorá pri tej simulácii najviac zodpovedala priebehu pohybu chodca po vozidle a následnom dopade, táto bola najprijateľnejšia. Bolo potvrdené poškodeným, kadiaľ sa pohyboval po vozovke a pohyb chodca bol riešený tak, ako to bolo riešené i pri previerke výpovede (obžalovaný tvrdil, že chodec išiel cez ostrovček, poškodený tvrdil, že išiel vedľa ostrovčeka), pričom znalec riešil simuláciu vedľa ostrovčeka a tam to zodpovedalo tomu, čo znalec konštatoval, že správanie sa tela chodca vyhovovalo tomu vozidlu, ktoré tam bolo a na ňom zachované stopy. Na poslednú chvíľu vodič reagoval správne a natočil vozidlo v smere svojej jazdy doľava a začal brzdiť, takže tá reakcia bola správna, avšak situácia už bola nezvrátiteľná a závery posudku sú také, že ani jeden z tých účastníkov by nedokázal zabrániť tej nehode. Rýchlosť vozidla bola 23 km/h, primeraná rozhľadu bola rýchlosť 22,5 km/h, teda vodič jazdil rýchlosťou 0,5 km/h vyššou, čomu svedčia aj poranenia chodca, ktoré neboli až také veľké, ako by boli pri vyššej rýchlosti. Tiež bolo konštatované, že chodec sa nachádzal v jazdnom pruhu a nemal reflexné prvky, kde nie je zrejmé, či ich má mať aj pri kolmom prechádzaní vozovky. Znalec konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo vyvolanie kolíznej situácie vodičom vozidla BMW, ktorý v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia jazdil rýchlosťou o 0,5 km/h vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho vozidla BMW v zákrute. Kolízna situácia bola vyvolaná takým spôsobom, že ani jeden z účastníkov už nemohol nehode zabrániť. Neboli tam zaznamenané ani žiadne biologické stopy z miesta nehody, kde pravdepodobne pri páde poškodeného z toho vozidla tam mohli byť nejaké stopy krvi, či slín, teda bolo jedine možné simuláciou nehodového deja stanoviť priebeh nehody. Znalec volil rýchlosť chodca 2,5 km/h na základe výpovedí, kde bol videný, ako sa tam pohybuje, mal mať nejaký hematóm brániaci mu v chôdzi a tiež hladina alkoholu, preto rýchlosť volil o niečo nižšiu, ak by sa pohyboval aj o niečo rýchlejšie, tak sa pohne o minimálnu vzdialenosť a prekrytie tým autom by tam bolo ešte väčšie. Na záveroch svojho posudku trvá. Na otázky obhajcu znalec uviedol, že pri stanovení rýchlosti chodca zohľadnil výpoveď svedka G., že išiel chodec ležérnym krokom a že pomalým krokom prešiel do stredu vozovky ako aj sťažnosť obžalovaného proti rozhodnutiu vyšetrovateľa, kde obžalovaný uviedol, že jeho zlý zdravotný stav bol príčinou jeho zlej chôdze a tiež zmienka o hematóme medzi nohami a pád poškodeného zo schodov, ku ktorému malo dôjsť 28.07.2021. Tieto skutočnosti nasvedčujú skôr o pomalšej rýchlosti chôdze poškodeného, tiež nízka hladina alkoholu a tiež tomu zodpovedajúca potenciálna únava poškodeného. Rýchlosť vodiča 23 km/h určil tak, že preskúmal všetky rýchlosti, ktoré uviedol obžalovaný od 20 km/ h do 23 km/h a na tom vozidle boli stopy v prachu na vozidle a telo chodca zodpovedalo najlepšie pri rýchlosti 23 km/h, v tejto rýchlosti pri výpočtoch chodec najlepšie naliehal na tú prednú kapotu a padal z nej dole pred vozidlo, čo zodpovedalo stopám na kapote. Robil to v programe Virtual Crash. Pri nižších rýchlostiach sa telo nachádzalo v iných polohách. V doplnku znaleckého posudku znalec použil nové výpočty na základe výpovede obžalovaného a ten výpočet bol taký, že tá rýchlosť na ten dohľad sa zmenila a teda obžalovaný mal ísť o jednu desatinu pomalšie. Na otázky prokurátora znalec uviedol, že tá vykonaná previerka výpovede na mieste nemala vplyv na závery znaleckého posudku. Z fotodokumentácie previerky naďalej vyplýva, že poškodený naďalej konzistentne tvrdil, že išiel popred ostrovček. Taktiež obžalovaný naďalej tvrdil podobne, ako znalec robil v doplnku znaleckého posudku. Na otázky súdu znalec uviedol, že daná situácia sa dá riešiť len simulačne a ten jediný oporný bod bol ten, ako ten chodec naliehal na tú prednú kapotu, čo znalec zaznamenal z otretia prachu na prednej kapote motorového vozidla. Znalec uviedol, že reakčný čas obžalovaného zvýšil, nakoľko to bolo v takom prítmí. Chodec už bol vo vozovke, nebol prekrytý značkou. Znalec robil tú simuláciu až do rýchlosti 27 km/h, pričom čím je rýchlosť vyššia, tým to telo inak nalieha na to auto a tam to už nevychádzalo, chodec už inak naliehal na to auto. Rýchlosť chodca znalec nemenil. Súd so súhlasom obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď splnomocneného zástupcu poškodenej spoločnosti Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. I. M. N. z prípravného konania zo dňa 17.08.2022 po vznesení obvinenia (č.l. 83-85). Vo svojej výpovedi uviedla, že sa ku skutku nevie vyjadriť. Poškodený H. G. bol ich poistencom, pričom Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vynaložila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a náklady konania v súvislosti s poškodením zdravia ich klienta vo výške 5573,80 € a tieto žiadajú v plnej výške nahradiť od obžalovaného. Súd so súhlasom obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedkyne M. B. z prípravného konania zo dňa 23.08.2022 po vznesení obvinenia (č.l. 95-97). Svedkyňa uviedla, že poškodený je jej brat. Nebola svedkom predmetného skutku. O skutku jej hovoril len brat. O skutku jej bol tiež povedať aj obžalovaný s advokátom pánom B.. Na otázky svedkyňa uviedla, že brat nemal pred nehodou zdravotné problémy, ktoré by ho negatívne ovplyvňovali.
Brat s alkoholom má problémy. Nemá vedomosť, že by mal brat pred nehodou nejaký úraz hlavy. Na otázku obhajcu obžalovaného a na základe ním predloženej fotografie poškodeného uviedla, že má vedomosť o tom, že brat ležal na plošine schodov pred vchodom do predajne Jednota, aj jej volal starosta, že tam leží jej brat opitý. Jej syn ho bol odtiaľ zobrať. Brat nemal okrem alkoholu žiadny iný problém pri chôdzi, čo by ho obmedzovalo. Súd so súhlasom obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora postupom podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal výpoveď svedka C. M. C. z prípravného konania zo dňa 22.09.2022 po vznesení obvinenia (č.l. 225-227). Svedok uviedol, že pracuje ako policajt ODI ORPZ Partizánske. Dňa 04.09.2021 bol vo večerných hodinách vyslaný operačným dôstojníkom na zdokumentovanie dopravnej nehody osobného motorového vozidla zn. BMW do F. G., kde mal vodič nedať prednosť chodcovi prechádzajúcemu cez cestu II/579. Po príchode na miesto nehody tam už bola RZP a poškodený sedel na múriku, kde bol ošetrovaný RZP, na mieste nehody sa nachádzal aj obžalovaný. Vozidlo BMW už bolo odparkované na krajnici hlavnej cesty, teda nebolo v polohe po dopravne nehode. Svedok vyťažil obe strany, obžalovaný uvádzal, že chodca nevidel a nevie, kde sa tam zobral. Uviedol, že odchádzal na svojom aute od Reštaurácie Daniela, kde len potom zacítil náraz a vozidlom zastavil. Bol tam ešte jeden svedok, ktorý spontánne počas nehody prišiel za nimi a uviedol, že to videl z terasy reštaurácie a povedal, že je ochotný svedčiť. Poškodený uvádzal, že prechádzal cez cestu z jednej strany na druhú, kde ho zrazilo auto, viac si nepamätal, nakoľko mal na hlave obrovskú podliatinu. Svedok si nepamätá, či poškodený na mieste vykonal dychovú skúšku alebo sa robila krvná skúška, vie však, že poškodený bol pod vplyvom alkoholu, čo vie z neskoršieho vyšetrovania. Po nehode bol v šoku a bol otrasený. Na otázky svedok uviedol, že poškodený povedal, že prechádzal za tou križovatkou cez ostrovček, ktorý sa tam nachádza. Pri dokumentovaní dopravnej nehody vychádzal z informácií, ktoré uvádzali poškodený aj obžalovaný. Obžalovaný bol prítomný pri dokumentovaní dopravnej nehody a je zapísaný aj v nákrese dopravnej nehody. Poškodený tam nebol, odviezla ho RZP na ošetrenie. Náčrtok z miesta dopravnej nehody zakreslil podľa toho, čo uvádzal obžalovaný. On mu priamo demonštroval miesto zrážky, ktoré svedok následne aj vyznačil sprejom na vozovke, poškodený bol v tom čase v sanitke, k dokumentovaniu nehody sa nevyjadroval. Poškodený na mieste neuvádzal, kadiaľ prechádzal cez cestu a miesto zrážky v náčrte bolo zaznačené na základe informácií získaných od obžalovaného. Zo záverov znaleckého posudku č. 5/2022 J. K. L., A., znalca z odboru Doprava cestná, odvetvia Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 03.08.2022 (č.l. 141-207) vyplýva že dopravná nehoda sa stala na trojramennej stykovej križovatke ciest II/579 a I/9 v km 152. Vozovka je v mieste križovatky rozdelená stredovým ostrovčekom, krajnice sú oddelené výrazným deliacim pruhom. Rýchlostný limit je 50 km/h. Rozbor – analýza priebehu dopravnej nehody bola spracovaná použitím počítačového simulačného programu Virtual Crash, účastník ako jednorazový abonent, ktorý umožnil spracovať najpravdepodobnejšiu variantu priebehu dopravnej nehody, tzn. stanoviť miesto zrážky, polohu účastníkov nehody v mieste kontaktu, nárazovú rýchlosť a najpravdepodobnejšiu variantu priebehu pohybov do miesta dopadu. Rýchlosť pohybu vozidla BMW znalec stanovil jednak na základe výpovede vodiča, ktorý uviedol, že išiel rýchlosťou 20 – 23 km/h a tiež svedka I. G., ktorý sa vyjadril, že vozidlo išlo pomalou rýchlosťou a pred odbočením spomalilo. Znalec z hľadiska stanovenia rýchlosti vozidla tiež zohľadnil, že vozidlo nemalo žiadne viditeľné poškodenia ani deformácie a na fotodokumentácii vozidla po nehode je viditeľné zotretie prachu na pravom prednom rohu vozidla BMW. Znalec uviedol, že pred zrážkou uvažoval s hornou hranicou uvedeného rozpätia 23 km/h. Rýchlosť pohybu chodca znalec stanovil na základe popisu svedka I. G., ktorý sa vyjadril, že chodec išiel ležérnym krokom, tiež na základe odbornej literatúry a zohľadnil aj okolnosť ovplyvnenia chodca alkoholom a v posudku pracoval s rýchlosťou pohybu chodca 2,5 km/h. Pri reakčnej dobe vodiča znalec uvažoval nad okolnosťou kontrastu medzi chodcom a jeho pozadím, kde osvetlenie miesta nehody bolo nízkej intenzity a poškodený mal na sebe oblečené tmavé oblečenie bez reflexných prvkov. Teda medzi chodcom a jeho pozadím bol veľmi nízky kontrast, čo má za následok predĺženie reakčného času. Pri reakčnej dobe chodca znalec zohľadnil okolnosť, že chodec bol pod vplyvom alkoholu, bola u neho zistená opitosť ľahkého stupňa, čo môže zvyšovať únavu a útlm psychomotoriky a môže mať vplyv na predĺženie reakčnej doby. Znalec tiež pri stanovení reakčnej doby chodca bral do úvahy, že už boli večerné hodiny. Podľa názoru znalca vodič mohol začať rozpoznávať prekážku najneskôr v čase 1,98 s pred nárazom, kedy reflektory jeho vozidla čiastočne osvetlili chodca a mohol začať rozpoznávať kontrast medzi chodcom a pozadím. Vzdialenosť vozidla BMW bola vtedy 12,5 m pred miestom nárazu. Po rozpoznaní nebezpečnej situácie vodič reagoval na chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu vyhýbaním a brzdením, čo je správny spôsob reakcie. Podľa výpovede vodiča, tento reagoval
na stojaceho chodca. Vodič jazdil v úseku s povolenou rýchlosťou 50 km/h rýchlosťou 23 km/h, čo je správna technika jazdy. Vzhľadom na nízku intenzitu osvetlenia daného úseku a dosvit svetiel jeho vozidla v zákrute je v danom úseku rýchlosť primeraná rozhľadu 22,5 km/h, teda jazdil rýchlosťou o 0,5 km/h vyššou, ako je v danom úseku rýchlosť primeraná rozhľadu, čo je podľa názoru znalca nesprávna technika jazdy. Vodič po rozpoznaní nebezpečnej situácie reagoval na chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu vyhýbaním a brzdením, čo je správna technika jazdy. Technickou príčinou dopravnej nehody je vyvolanie kolíznej situácie vodičom vozidla BMW, ktorý v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia jazdil rýchlosťou o 0,5 km/h vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho vozidla v zákrute. Kolízna situácia bola vyvolaná takým spôsobom, že ani jeden z účastníkov už nemohol nehode zabrániť. Reakčná doba vodiča bola 1,5 s. K iným okolnostiam znalec uviedol, že podľa Záznamu o podaní vysvetlenia vodičom zo dňa 05.09.2021 vyplynulo, že vodič po poskytnutí prvej pomoci chodcovi odtiahol vozidlo na krajnicu a teda nebola zadokumentovaná konečná poloha po zrážke ani jedného z účastníkov dopravnej nehody, čím nie je možné porovnávať konečné polohy získané simuláciou a zadokumentované na mieste nehody. Zároveň neboli zadokumentované žiadne biologické ani iné stopy, ktoré by poukazovali na miesto nárazu. Z Doplnku č. 1 znaleckého posudku č. 5/2022 (znalecký úkon č. 7/2022) J. K. L., A., znalca z odboru Doprava cestná, odvetvia Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel zo dňa 16.10.2022 (č.l. 231-269) vyplýva, že tento bol vypracovaný podľa výpovede vodiča. Podľa tejto verzie vodič v čase reakcie na chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu jazdil v úseku s povolenou rýchlosťou 50 km/h rýchlosťou 23 km/h a vozidlo sa nachádzalo vo vzdialenosti 12,6 m pred miestom nárazu. Aby zabránil nárazu do chodca, musel by jazdiť rýchlosťou 22,6 km/ h. Vzdialenosť vozidla 12,6 m pred miestom nárazu je vzdialenosť, kedy mohol vodič najskôr začať reagovať na chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu a vtedy aj reagoval s následným vyhýbaním sa chodcovi a brzdením. Vodič preto nemohol zabrániť vzniku nehody skoršou, ani včasnou reakciou. Chodec v čase odbočovania vozidla na cestu II/579 smerom na A. D. nachádzal už vo vzdialenosti 3,0 m za okrajom stredového ostrovčeka a 3,6 m od okraja pravého jazdného pruhu, kedy sa už nemohol rozhodovať, či má vstupovať do vozovky a preto nemohol zabrániť vzniku nehody. Chodec zastavil v mieste nárazu v čase približne 0,46 s pred nárazom. Ak by nezastavil, potom by za čas 0,46 s prešiel vzdialenosť 0,32 m. Prekrytie chodca s vozidlom počas nárazu bolo väčšie ako 0,32 m, preto by chodec vzniku nehody nezabránil. Technickou príčinou dopravnej nehody je vyvolanie kolíznej situácie vodičom vozidla BMW, ktorý v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia jazdil rýchlosťou o 0,4 km/h vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho vozidla v zákrute. Kolízna situácia bola vyvolaná takým spôsobom, že ani jeden z účastníkov už nemohol nehode zabrániť. Zo znaleckého posudku č. 130/2021 M. O. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia zo dňa 22.12.2021 (č.l. 102-128) vyplýva, že poškodený H. G. utrpel dňa 04.09.2021 pri dopravnej nehode nasledovné zranenia: 1. Zlomeninu ihlicovej plochy pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov a zlomeninu ihlice pod hlavičkou; 2. Pomliaždenie mozgu v čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo, prasknutie lebky v temennej oblasti vpravo, krvnú podliatinu v čelovej oblasti vľavo s odreninou, zlomeninu pravej očnice s minimálnym posunom. U poškodeného bola konštatovaná i opitosť ľahkého stupňa. Ku zlomenine vonkajšieho ihlicového hrboľa píšťaly s posunom kostných úlomkov a zlomenine pod hlavičkou pravej ihlice s minimálnym posunom došlo pôsobením vonkajšieho, priameho, aktívneho, tupého násilia silnej intenzity, ktoré pôsobilo z pravej strany na vonkajšiu oblasť pravej hornej časti predkolenia. Nakoľko sa jedná o tzv. nárazníkové zlomeniny, znalec konštatuje, že s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k tomuto zraneniu došlo nárazom vonkajšej časti motorového vozidla, nárazníkom do vonkajšej hornej časti pravého predkolenia. Pomliaždenie mozgu v čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo, prasknutie lebky v temennej oblasti vpravo, krvnú podliatinu v čelovej oblasti vľavo s odreninou, zlomeninu pravej očnice s minimálnym posunom, toto poranenie vzniklo najpravdepodobnejšie translačným mechanizmom, kedy došlo ku stretu hlavy s iným predmetom a poranenie je výsledkom prenosu kinetickej energie ich hmôt. V mieste nárazu vznikla na hlave v oblasti čelovo spánkovo temennej oblasti odrenina, krvná podliatina a prasknutie lebky. V mieste nárazu zostali na hlave stopy a následky na jej mäkkých prikrývkach, na kostiach lebky a na mozgu. Mozog narazil na vnútornú plochu lebky a poranil sa. V mieste nárazu vznikol v mozgovej hmote pretlak, kým na protiľahlom póle mozgu nastal podtlak. Keď podtlak dosiahol určitý stupeň, mozog sa poškodil, aj keď nebol nárazom priamo zasiahnutý. Znalec sa domnieva, že k týmto zraneniam došlo pádom na zem, kde poškodený pravou stranou hlavy narazil o tvrdú podložku a následne spätným
nárazom došlo k pomliaždeniu mozgu a čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo, tzv. mechanizmom „contre coup“ spánkovo temennej krajine krvná podliatina, následne mozog narazil na vnútornú plochu lebky a došlo k poraneniu mozgu. Jednalo sa o priame vonkajšie násilie silnej intenzity, ktoré pôsobilo na hlavu a následne prenosom síl na mozgové tkanivo. Zranenie pod č. 1. – priemerná doba liečenia a práceneschopnosti tohto zranenia je 6 mesiacov, ak hojenie a liečenie prebiehajú bez komplikácií a ak je poškodený v pracovnom pomere. Zranenie pod č. 2. - priemerná doba liečenia a práceneschopnosti týchto zranení je 12 týždňov, ak hojenie a liečenie prebiehajú bez komplikácií a ak je poškodený v pracovnom pomere. V prípade zranenia pod bodom 1. sa jedná z lekárskeho hľadiska o ťažký úraz a v prípade zranenia pod bodom 2. sa z lekárskeho hľadiska jedná o ťažké poranenie. Bodové ohodnotenie bolestného bolo stanovené spolu na 330 bodov. V prípade oboch zranení (1. aj 2.) je predpoklad, že zanechá trvalé následky. Z doplnenia znaleckého posudku č. 130/2021 Doplnkom č. 9/2022 M. O. N., znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia zo dňa 19.01.2022 (č.l. 129-133) vyplýva, že celková doba obmedzenia v obvyklom spôsobe života poškodeného H. G. v prípade zranenia v bode 1. (Zlomenina ihlicovej plochy pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov a zlomeninu ihlice pod hlavičkou) bola 140 až 150 dní. a v prípade zranenia v bode 2. (Pomliaždenie mozgu v čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo, prasknutie lebky v temennej oblasti vpravo, krvnú podliatinu v čelovej oblasti vľavo s odreninou, zlomeninu pravej očnice s minimálnym posunom) bola 70 až 84 dní. Zo zápisnice o obhliadke miesta dopravnej nehody zo dňa 05.09.2021 (č.l. 8) vyplýva, že miesto dopravnej nehody sa nachádza v F. G. na križovatke pri Reštaurácii B.. Ide o cestnú komunikáciu, ktorá je riadne označená dopravným značením, miesto nie je osvetlené pouličným osvetlením. Vozovka je nepoškodená, jedná sa o cestu II/579 km 152. Ide o trojramennú stykovú križovatku, povrch je suchý, neznečistený. Stav krajnice je dobrý, vodiaci pruh je výrazne viditeľný. Križovatka je riešená dopravnými značkami. Rýchlostný limit je 50 km/h. Vodič bol podrobený dychovej skúške s negatívnym výsledkom. U chodca je popísaná ľahká ujma na zdraví, presne nešpecifikované poranenie hlavy. Chodec bol podrobený dychovej skúške s výsledkom 0,21 mg/L alkoholu v dychu. Ako základný bod merania bol stanovený kanalizačný poklop verejnej kanalizácie. Ako pomocný bod merania bola stanovená pravá čiara krajnice vozovky v smere jazdy vozidla. Bol vyhotovený aj náčrtok z miesta dopravnej nehody (č.l. 9-10) a taktiež fotodokumentácia z miesta nehody v počte 18 čierno-bielych fotografií (č.l. 11-14). Zo zápisov o dychovej skúške (č.l. 15) vyplýva, že obžalovaný bol podrobený dychovej skúške dňa 04.09.2021 o 21:42 hod. s negatívnym výsledkom a poškodený bol podrobený dychovej skúške dňa 04.09.2021 o 21:35 hod. s výsledkom 0,21 mg/L alkoholu v dychu. Z lekárskych správ a prepúšťacích správ (č.l. 17-29) vyplýva popis zranení poškodeného, medikácia a odporúčania pre ďalšiu liečbu. Z evidenčnej karty vodiča obžalovaného (č.l. 30) vyplýva, že tento má vydaný vodičský preukaz od 01.10.2008, pričom doposiaľ mu nebol vodičský preukaz zadržaný a ani mu nebol ukladaný zákaz činnosti viesť motorové vozidlá. Z evidenčnej karty vozidla BMW 318i EČV: A. (č.l. 31) vyplýva, že jeho vlastníkom a zároveň aj držiteľom je obžalovaný. Z uplatneného nároku na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, a.s. (č.l. 44) vyplýva, že v dôsledku poškodenia zdravia ich poistenca H. G. dňa 04.09.2021 poisťovňa uhradila náklady za jemu poskytnutú zdravotnú starostlivosť v celkovej výške 5.573,80 €. K náhrade týchto nákladov žiadajú zaviazať obžalovaného. Obžalovaný do spisu doložil fotografie poškodeného (č.l. 98-100, 279-290, 306-307), ktorými chcel poukázať (ako to sám uviedol na č.l. 278) na spôsob života poškodeného a hlavne sústavné, každodenné požívanie alkoholu. Na č.l. 361 a 363 spisu sa nachádza zápisnica z previerky výpovede na mieste, ktorá sa uskutočnila dňa 04.04.2024 o 12:30 hod. na mieste stíhaného skutku a z ktorej bol aj vyhotovený kamerový záznam (č.l. 362) a fotodokumentácia (č.l. 368).
Pri hodnotení osoby obžalovaného súd zistil, že je ženatý, zamestnaný, má jedno dieťa. Z odpisu z registra trestov obžalovaného súd zistil, že doposiaľ nebol súdne trestaný. Z lustrácie v Centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov Ministerstva spravodlivosti SR vyplýva, že obžalovaný nebol postihnutý za spáchanie priestupku. Zo správy o povesti obžalovaného od obce Skačany vyplýva, že jeho vystupovanie na verejnosti je slušné. Na základe vykonaného dokazovania pri zohľadnení ustanovenia § 327 ods. 1 Trestného poriadku a vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu, postupom v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku posudzujúc každý vykonaný dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, dospel súd k záveru, že obžalovaný spáchal skutok obžalobou mu kladený za vinu, avšak nie v takom rozsahu, ako mu bolo obžalobou kladené za vinu, pričom aj vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu sa súd nestotožnil ani s právnou kvalifikáciou skutku, ktorý skutok súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania upravil, ktorou úpravou skutku však zostala jeho totožnosť zachovaná a touto úpravou nedošlo ani k porušeniu ustanovenia § 327 ods. 2 Trestného poriadku (zákaz reformatio in peius – odvolanie bolo podané len obžalovaným). Vzhľadom na vyslovený názor odvolacieho súdu, že súd prevej inštancie vykonal všetky dostupné dôkazy na hlavnom pojednávaní v danej veci, preto súd prvej inštancie opätovne len opakuje, ako už vo svojom skoršom rozhodnutí, že po vykonanom dokazovaní zostali o priebehu skutku dve verzie. V prospech obžalovaného svedčí samotná výpoveď obžalovaného, keď tento využil právo urobiť vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, pričom uviedol, že sa cíti byť nevinný. Obžalovaný priznal, že zrazil poškodeného, avšak podľa jeho názoru je vinníkom dopravnej nehody poškodený, ktorý bezdôvodne stál v ceste v smere jazdného koridoru obžalovaného. Svoju obranu postavil tiež na tom, že poškodený bol oblečený v tmavom a išiel mimo prechodu pre chodcov v trojramennej križovatke a nedostatočne sa presvedčil, či môže prejsť. Obžalovaný zároveň vo svojej výpovedi uviedol, že sa poškodenému snažil vyhnúť, pričom išiel rýchlosťou cca 20-23 km/h. V neprospech obžalovaného svedčí výpoveď poškodeného H. G., ktorý od počiatku vypovedal konzistentne a uviedol, že prechádzal cez cestu v križovatke, presvedčil sa pred prechádzaním, či nejde nejaké auto a potom už plynulo cez cestu prechádzal, išiel popred ostrovček stojaci v križovatke a následne zbadal auto a už si viac nepamätá. Cestu prechádzal kolmo. Pre vinu obžalovaného svedčia aj závery znaleckého posudku č. 5/2022 J. K. L., A., znalca z odboru Doprava cestná, odvetvia Technický stav cestných vozidiel, Nehody v cestnej doprave a Odhad hodnoty cestných vozidiel a jeho doplnku, ktorý v záveroch svojho posudku a jeho doplnku konštatoval, že technickou príčinou dopravnej nehody bolo vyvolanie kolíznej situácie vodičom vozidla (obžalovaným), ktorý v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia jazdil rýchlosťou o 0,5 km/h (resp. podľa doplnku posudku o 0,4 km/h) vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho vozidla v zákrute. Obžalovaný síce spochybňoval tieto závery znaleckého posudku a jeho doplnku, ku ktorým znalec dospel, avšak znalec konštatoval, že v danej situácii a za podmienok, z ktorých vychádzal pri vypracovaní svojho znaleckého posudku, musel situáciu riešiť na základe simulácie a dostupných stôp (otretie prachu na prednej kapote vozidla), nakoľko podmienky boli značne sťažené, kedy sa už nenachádzali pri dokumentovaní dopravnej nehody veci na pôvodnom mieste, nakoľko obžalovaný odtiahol vozidlo a neboli tam prvotné záznamy o vozidle, ktoré zrazilo chodca, ako ani prvotné záznamy o tom, kde chodec skončil po zrážke a tiež neboli zaznamenané ani žiadne biologické stopy (krv, sliny), ktoré by sa dali očakávať na mieste dopravnej nehody. Súd zároveň konštatuje, že znalec svoje závery, prečo pri výpočte rýchlosti vodiča uvažoval práve s rýchlosťou vozidla 23 km/h (horná hranica rozpätia, ktorú uviedol obžalovaný) riadne odôvodnil s tým, že to bolo riešené pri simulácii v programe Virtual Crash, kde práve pri rýchlosti 23 km/h zodpovedalo správanie tela poškodeného v tom, ako nalíhalo na prednú kapotu auta a jeho dopad na vozovku a tomu zodpovedajúce zranenia, ktoré utrpel (neboli až také veľké, ako by boli pri vyššej rýchlosti), pričom zohľadnil pri tomto konštatovaní stopy, ktoré bolo možné ešte zaznamenať, a to otretie prachu z prednej kapoty vozidla. Zároveň podľa názoru súdu znalec racionálne zdôvodnil, prečo pri rýchlosti chôdze chodca vychádzal z hodnoty 2,5 km/h, kde zohľadnil tvrdenie svedkov, že jeho chôdza bola pomalá, bol pod vplyvom alkoholu v pásme ľahkej opitosti a tiež zohľadnil, že boli už večerné hodiny a teda pri výpočte rýchlosti chôdze chodca uvažoval aj s možnou únavou chodca. Znalec pri výpočte zohľadnil aj nízky kontrast medzi chodcom oblečeným v tmavom a pozadím za chodcom a tým, že miesto nehody bolo slabo osvetlené. V prebiehajúcom konaní bola vykonaná aj previerka výpovede poškodeného na mieste nehody, kde tento ukázal na miesto, kadiaľ prechádzal cez cestu a kam smeroval, kde naďalej konzistentne tvrdil, že prechádzal popri ostrovčeku, nachádzajúcom sa v danej trojramennej križovatke v strede, ktorý ostrovček mal pri prechádzaní po svojej pravej ruke a ukázal aj na miesto zrážky, teda bolo preverené, že jeho výpoveď zodpovedala
realite a i záverom, ku ktorým dospel znalec pri vypracovaní svojho posudku, ktorý na otázku prokurátora potvrdil, že na závery jeho posudku nemali vplyv výsledky previerky výpovede poškodeného na mieste. Súd tiež poukazuje na výpoveď svedka I. G., ktorý uviedol, že si nie je istý, či poškodený prechádzal cez cestu cez ostrovček alebo mimo neho. Pokiaľ obžalovaný v konaní poukazoval, že poškodený menil svoje výpovede, súd poznamenáva, že takúto okolnosť nezaznamenal, kde poškodený bol počas celého prebiehajúceho konania konzistentný vo svojom tvrdení, ako prechádzal cez cestu a kde došlo k jeho stretu s vozidlom. Práve naopak, obžalovaný svoju výpoveď menil a prispôsoboval okolnostiam, kde napr. tvrdenie obžalovaného, že poškodený sa počas prechádzania cez cestu zastavil, resp. stál v ceste, keď ho obžalovaný svojim vozidlom zrazil a tiež okolnosť, že mu mal poškodený uviesť, že tam stál v ceste preto, lebo sa pozeral smerom na krčmu, či nie je otvorená, pôvodne neuvádzal, pričom v písomnej sťažnosti voči uzneseniu o vznesení obvinenia spomenul viaceré pochybenia chodca (ako napr. že bol pod vplyvom alkoholu, bol v tmavom oblečení bez reflexných prvkov, prechádzal cez cestu mimo prechodu pre chodcov), avšak okolnosť, že by mal chodec v ceste v smere jazdného pruhu obžalovaného stáť, vôbec neuvádzal a už vôbec nie, že by mu mal k tomu ešte uviesť aj to, že tak činil, aby sa presvedčil, či nie je otvorená krčma. Taktiež jeho tvrdenie, že poškodený mohol na prechádzanie cez cestu využiť neďaleký prechod pre chodcov sa ukázalo ako irelevantné, nakoľko tento prechod pre chodcov sa nachádza na ceste smerujúcej z Bánoviec nad Bebravou do Prievidze a jeho prejdením by sa poškodený dostal len k Reštaurácii Daniela, avšak odtiaľ už prechod pre chodcov na miesto, kam poškodený smeroval a kde býva (ulica Zaháje), chýba. Ani tvrdenie obžalovaného, že keď prišiel na miesto v križovatke, kde chcel odbočiť smerom na Partizánske, išlo z vedľajšej cesty z ulice Zaháje vozidlo, ktoré bolo ešte cca 100 metrov a ktoré ho osvetlilo, nebolo preukázané, nakoľko svedok I. G., ktorý v čase dopravnej nehody stál na terase Reštaurácie Daniela, sa o takejto skutočnosti nezmienil, žiadne auto na ulici Zaháje neregistroval. Pokiaľ išlo o zranenia poškodeného, ktoré pri predmetnej dopravnej nehode dňa 04.09.2021 utrpel (1. Zlomeninu ihlicovej plochy pravej píšťaly s posunom kostných úlomkov a zlomeninu ihlice pod hlavičkou; 2. Pomliaždenie mozgu v čelovo spánkovo temennej oblasti vľavo, prasknutie lebky v temennej oblasti vpravo, krvnú podliatinu v čelovej oblasti vľavo s odreninou, zlomeninu pravej očnice s minimálnym posunom), tieto popísal znalec M. O. N. z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia vo svojom znaleckom posudku č. 130/2021 a jeho doplnku, pričom tieto podľa názoru znalca vznikli ako dôsledok dopravnej nehody chodca (poškodeného) s motorovým vozidlom vedeným vodičom (obžalovaným) a s dobou liečenia v trvaní 6 mesiacov a s dobou závažného obmedzenia obvyklého spôsobu života v trvaní 70 dní. Zhodnotením vyššie uvedených skutočností a na základe vysloveného právneho názoru odvolacieho súdu potom súd konštatuje (oproti skoršie vyslovenému názoru v rozhodnutí zo dňa 25.11.2024, kde sa súd stotožnil so skutkom ako ho prokurátor ustálil v obžalobnom návrh), že technickou príčinou dopravnej nehody nebolo, ako to súd skôr konštatoval, že sa obžalovaný nedostatočne venoval vedeniu motorového vozidla a poškodeného si mohol všimnúť, pričom i znalec J. K. L., A. v záveroch svojho posudku konštatoval, že obžalovaný ako vodič vozidla po rozpoznaní nebezpečnej situácie reagoval na chodca nachádzajúceho sa v jeho jazdnom pruhu správne, a to vyhýbaním a brzdením, pričom obžalovaný ani skorou reakciou nemohol zabrániť vzniku dopravnej nehody. V zmysle záverov znaleckého posudku Ing. Vladislava Gubku, PhD. technickou príčinou kolízie obžalovaného s poškodeným bolo vyvolanie kolíznej situácie vodičom vozidla (obžalovaným), ktorý v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia jazdil rýchlosťou o 0,5 km/h vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho vozidla v zákrute. Vzhľadom na uvedené preto súd pristúpil k úprave skutku, v ktorej úprave zohľadnil výsledky vykonaného dokazovania, pričom zo skutku oproti obžalobe vypustil prokurátorom uvedené porušenia ustanovení zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (§ 4 ods. 1 písm. c/, písm. e/, ods. 2 písm. h/, § 19 ods. 4, § 137 ods. 2 písm. c/), vrátane ich popisu, ako i konštatovanie o nedaní prednosti poškodenému a tento doplnil o ustanovenie § 16 ods. 1 citovaného zákona a tiež vymedzil do skutku technickú príčinu kolízie obžalovaného s poškodeným (obžalovaný jazdil v úseku s nízkou intenzitou osvetlenia rýchlosťou 23 km/h, teda o 0,5 km/h vyššou, ako bola v danom úseku za daných okolností rýchlosť primeraná rozhľadu a dosvitu svetiel jeho motorového vozidla v zákrute). Danou úpravou skutku však jeho totožnosť zostala zachovaná. Zároveň sa súd, vzhľadom na vyslovený právny názor odvolacieho súdu, nestotožnil s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, ako ju posúdil prokurátor v obžalobnom návrhu, pričom pre naplnenie kvalifikačného znaku spáchania trestného činu závažnejším spôsobom konania je potrebné, aby k trestnej činnosti došlo porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona. Ako už konštatoval aj odvolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 08.10.2025, za dôležitú povinnosť nemožno všeobecne považovať akúkoľvek povinnosť v zmysle zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, a to
napriek zneniu § 137 ods. 2 písm. c/ tohto zákona, ktoré by (ako to konštatoval aj odvolací súd) v podstate vylučovalo pri obdobných prípadoch spáchanie tohto trestného činu inak, ako v jeho kvalifikovanej forme podľa § 157 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona. Spravidla pre naplnenie tohoto kvalifikačného znaku sa vyžaduje buď porušenie viacerých povinností uložených zákonom o cestnej premávke, alebo aj porušenie len individuálnej povinnosti, ktoré je možné hodnotiť ako významné (napr. nedanie prednosti chodcovi na prechode pre chodcov), čo však nebol daný prípad. Vzhľadom na uvedené preto súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, kde súd konanie obžalovaného posudzoval aj vo svetle ustanovenia § 10 ods. 2 Trestného zákona (tzv. „materiálny korektív“), pričom vzhľadom na spôsobený následok poškodenému (ťažká ujma na zdraví) je závažnosť konania obžalovaného vyššia než nepatrná. Z hľadiska zavinenia v prípade obžalovaného išlo o konanie z nedbanlivosti, a to minimálne vo forme nevedomej nedbanlivosti, nakoľko tento mal a mohol vedieť, že cez cestu môžu prechádzať aj chodci a vzhľadom na situáciu na danom mieste, intenzitu osvetlenia a jeho osobnú znalosť miestnych pomerov, nakoľko v blízkosti miesta nehody pracoval, mal prispôsobiť rýchlosť svojej jazdy situácii v cestnej premávke. Súd návrhy obžalovaného na doplnenie dokazovania o vypracovanie doplnku č. 2 k znaleckému posudku J. K. L., A., resp. na vypracovanie nového znaleckého posudku iným znalcom z odboru cestná doprava odmietol v zmysle § 272 ods. 3 Trestného poriadku, nakoľko tieto nepovažoval za dôvodné. Podľa názoru súdu znalec logicky vysvetlil, prečo vo svojom znaleckom posudku pri stanovení rýchlosti vodiča obžalovaného vychádzal z rýchlosti 23 km/h a taktiež logicky vysvetlil prečo pri rýchlosti chôdze chodca poškodeného vychádzal z rýchlosti 2,5 km/h, preto podľa názoru súdu nebol dôvod na doplnenie záverov znaleckého posudku J. K. L., A. a jeho doplnku č. 1. Naviac obžalovaný mal aj sám možnosť dať si vypracovať vlastný znalecký posudok, túto možnosť však nevyužil. Súd na predmetnú trestnú vec aplikoval Trestný zákon účinný od 06.08.2024 s poukazom na § 2 ods. 1 Trestného zákona, keďže použitie Trestného zákona účinného od 06.08.2024 je pre obžalovaného priaznivejšie a pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo všeobecných zásad ukladania sankcií v zmysle § 33a Trestného zákona účinného od 06.08.2024, ako aj zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osobu páchateľa, ako aj možnosti jeho nápravy, nakoľko trest musí mať v prvom rade prevýchovný účinok. Prihliadol tiež na to, že trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Zároveň prihliadol aj na zásadu, že tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. U obžalovaného súd zistil dve poľahčujúce okolnosti, a to v zmysle § 36 písm. j/ Trestného zákona (viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a v zmysle 36 písm. p/ Trestného zákona účinného od 06.08.2024 (dĺžka trestného stíhania, na ktorej nemal podiel obžalovaný), pri nezistení žiadnej priťažujúcej okolnosti. Vzhľadom na osobu obžalovaného a na možnosti jeho nápravy, na povahu a následok spáchaného trestného činu a pri rešpektovaní ustanovenia § 327 ods. 2 Trestného poriadku, dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a na naplnenie jeho represívnej zložky, ako i individuálnej, či generálnej prevencie, bude postačujúci aj trest peňažný, takmer na spodnej hranici trestnej sadzby vo výmere 200 €, pričom súd zároveň obžalovanému uložil aj náhradný trest odňatia slobody na 1 mesiac v prípade úmyselného zmarenia peňažného trestu, ktorý trest rovnako považoval za postačujúci a primeraný. Tento trest súd považuje za dostačujúci najmä s ohľadom na skutočnosť, že obžalovaný nebol do súčasnosti súdom trestaný a nebol ani postihnutý v priestupkovom konaní. Teda v danom prípade išlo u obžalovaného o jednorazové vybočenie z inak riadneho vedenia života, pričom išlo o nedbanlivostný trestný čin. Súd tiež prihliadol k správe o povesti obžalovaného z miesta jeho bydliska, kde je hodnotený kladne, jeho vystupovanie na verejnosti je slušné, žije usporiadaný spôsob života spolu so svojou manželkou a dcérou a je riadne zamestnaný. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj k celkovej dĺžke konania. Po zhodnotení všetkých týchto skutočností dospel súd k záveru, že i súdom určený peňažný trest bude v dostatočnej miere plniť požiadavku nielen represie, ale aj individuálnej, či generálnej prevencie, ako aj zložku výchovnú. Nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu v súvislosti s vedením motorového vozidla a s ohľadom na následok, ktorý jeho konaním nastal, súd mu zároveň uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkého druhu, pričom pri jeho ukladaní prihliadol na jeho doterajší spôsob života, keď obžalovaný bol doposiaľ bezúhonný a v danom prípade išlo o prvé vybočenie z inak riadne vedeného spôsobu života. Preto súd u obžalovaného považoval za postačujúci i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere 12 mesiacov, ktorý trest dostatočne vyjadruje výchovnú i represívnu zložku trestu, ako i zložku individuálnej a generálnej prevencie. Súd poškodenú spoločnosť Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s. s jej nárokom na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku odkázal na civilné sporové konanie, nakoľko táto si síce nárok na náhradu škody uplatnila riadne a včas, avšak v danom prípade by podľa názoru súdu prichádzalo do úvahy aj uspokojenie ich nároku zo zákonného poistenia obžalovaného. Poškodený H. G. si nárok na náhradu škody v tomto konaní neuplatnil. Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní od oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku).