Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 16Er/905/2006 3806202829 17. 02. 2026 Mgr. Marianna Hašková ECLI:SK:OSPD:2026:3806202829.2
Uznesenie Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: A. B., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom C. XXXX/ XX, XXX XX D. proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX E. pre vymoženie zameškaného a bežného výživného, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Stachovi Chladnému Exekútorský úrad so sídlom Stráž 223, 960 01 Zvolen trovy exekúcie vo výške 134,49 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet IBAN SK43 0900 0000 0003 0558 6380, ktorý je vedený v banke SLSP, a.s. s uvedením VS exekútora 205702006. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 20.03.2006 sa zákonná zástupkyňa oprávneného domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného a bežného výživného na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 22P/230/2004-32 zo dňa 13.09.2005. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Andrejovi Dembickému udelené dňa 13.06.2006. 2. Súdny exekútor podal zo dňa 24.04.2025 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu nemajetnosti povinného, ktorý bol na základe výzvy súdu doplnený dňa 10.12.2025 aktuálnymi lustráciami majetku povinného. 3. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5. Zo súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu má súd za preukázané, že súdny exekútor v priebehu vykonávania exekúcie opakovane rôznymi spôsobmi šetril majetkové pomery povinného. Zo šetrení vykonaných súdnym exekútorom nevyplýva, že by mal povinný akýkoľvek majetok postihnuteľný exekúciou. Povinný podľa aktuálnej lustrácie so Sociálnou poisťovňou nie je zamestnaný, nie je SZČO ani poberateľom úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky. Posledný zamestnanecký pomer bol ukončený k dátumu 03.09.2007 a od toho momentu nie je evidovaný žiadny ďalší pracovný pomer povinného. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok, nemá v banke vedený účet, nevlastní motorové vozidlo. Súd vyzval oprávneného na adrese z Registra obyvateľov, aby sa vyjadril k prípadnému zastaveniu exekúcie. Výzva nebola doručená z dôvodu, že adresát zásielky je neznámy. Na základe žiadosti súdu obec E., kde má povinný trvalý pobyt oznámila, že povinný má aktuálnu adresu F. E.. Povinný sa nezdržiava na území obce, nevykonáva aktivačné práce, ani verejnoprospešné
práce. Je evidovaný ako osoba bez domova. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa § 63 ods.1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. 6. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného. Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...). 7. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech oprávneného. 8. Vzhľadom na uvedené, súd na základe predložených listinných dôkazov - záznamov o šetreniach majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku) zastavil. 9. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Ten si ich uplatnil spolu 318,25 eur. 10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 11. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov.
12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky v znení účinnej do 30.04.2008, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti na určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 eura (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu . Paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura (100,- Sk). 15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 30.04.2008, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 30.04.2008, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 17. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 318,25 eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 185,92 eur + 42,76 eur ( 23 % DPH) za 28x po 15 min. exekučnej činnosti- prijatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie 15 min., žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 15 min., upovedomenie o začatí exekúcie 15 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti 15 min., 2x príkaz na začatie exekúcie – mzda po 15 min., 2x príkaz na začatie exekúcie mzda 15 min. ( exekučný príkaz), oznámenie 15 min., žiadosť o poskytnutie súčinnosti po 15 min., 2x oznámenie OR PZ 15 min., 14x potvrdenie ÚPSVaR po 15 min., z odmeny podľa § 14 ods.1 písm.b) vyhlášky vo výške 29,88 eur + 6,87 eur ( 23 % DPH) (9x 3,32 eur) za úkony –získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 2x doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, 2x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, účtu povinného, majetku povinného, bydliska povinného, 2x doručenie príkazu na začatie exekúcie, 2x doručenie príkazu na vykonanie exekúcie- exekučného príkazu a náhradu hotových výdavkov vo výške 43,86 eur + 8,96 eur (DPH) (§ 22 cit. vyhl. – poštovné ). Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, k odmene si uplatnil aj DPH (§ 196 Exekučného poriadku) pri každej uplatnenej položke trov exekúcie. 18. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie a pripojených dokumentov z exekučného spisu EX 1000/06 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 134,49 eur. 19. Vyhláška č. 288/1995 Z.z. v § 14 ods. 2 druhej vety ukladá súdnemu exekútorovi predložiť súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov. Súd však nie je povinný bez ďalšieho výpočet takto špecifikovaných trov prevziať. Počet hodín účelne vynaložených na exekúciu je súdny exekútor povinný odôvodniť časovou špecifikáciou jednotlivých úkonov. Vyhláška v § 15 taxatívne vymenúva tie úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Vyhláška, ani Exekučný poriadok však neustanovujú, čo treba považovať za jednotlivé úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 2 veta
druhá vyhlášky. Je však zrejmé, že pôjde o úkony odlišné od tých, ktoré sú odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. Účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu treba posudzovať v súvislosti s účelom exekučného konania so zreteľom, či jednotlivé úkony a čas vynaložený na ich realizáciu je v priamej súvislosti s účelom exekučného konania. Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nesprávne účtoval odmenu za výkon exekučnej činnosti podľa § 14 ods.1 písm. a/ vyhlášky podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a „duplicitne“ aj podľa § 15 ods.1 vyhlášky. K duplicitnému účtovaniu trov došlo pri: upovedomenie o začatí exekúcie 15 min., 2x príkaz na začatie exekúcie mzda po 15 min, 2 x príkaz na začatie exekúcie mzda – exekučný príkaz po 15 min. Ostatné úkony exekučnej činnosti uplatnené súdnym exekútorom podľa § 14 ods. 1 písm. a) neboli duplicitne uplatnené aj ako úkony odmeňované paušálnou sumou podľa § 15 ods. 1 vyhlášky. 20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon: prijatie a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie 15 min., žiadosť o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie 15 min. V § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom do 30.04.2008 sa uvádza, že odmena závisí od počtu hodín „účelne vynaložených na exekúciu“. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku „exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie.“ Z uvedeného je zrejmé, že zákon rozlišuje exekučné konanie a exekúciu. Je zrejmé, že účelné úkony exekúcie môže exekútor vykonať až okamihom, od ktorého mohol podľa zákona začať vykonávať exekúciu, všetky pred tým vykonané úkony predstavujú iba administratívne úkony vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene (§ 25 vyhlášky). Z vyššie uvedených dôvodov preto súd za tieto administratívne úkony odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal. 21. Súd vo zvyšnej časti uplatnených trov zamietol nárok súdnemu exekútorovi na náhradu trov exekúcie z nasledujúcich dôvodov. Súd bral do úvahy celkový čas vynaložený na exekúciu, pričom preskúmal, či súdnym exekútorom deklarovaný čas jednotlivých úkonov skutočne zodpovedá času, ktorého vynaloženie možno objektívne očakávať pri tom ktorom úkone, pričom rešpektoval tzv. sčítaciu zásadu pri výpočte časovej odmeny ( viď: rozsudok NS SR z 28.5.2007 sp.zn. 1MCdo 7/2006). Exekútor si účtoval sadzbu podľa § 14 ods. 2 vyhlášky za každý úkon, ktorý netrval celú hodinu, čo v konečnom dôsledku viedlo k navŕšeniu jeho odmeny. Exekútor tým porušil ustanovenie § 14 ods. 1 písm. a/, podľa ktorého mu uvedená sadzba patrí za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že počtom hodín sa rozumie súhrn celých hodín za jednotlivé úkony, ktoré je exekútor povinný sčítať. Ďalej súd nepriznal úkolovú odmenu podľa § 15 ods. 1 za jedno doručenia upovedomenia o začatí exekúcie (súdny exekútor si uplatnil 2x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie), nakoľko nárok na túto odmenu vzniká až za jeho doručenie všetkým osobám, ktorým sa malo doručovať (zákon hovorí o doručení ako takom – t.j. kompletnom, nie o doručení účastníkovi -len jednému). 22. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 134,49 eur, t.j. časová odmena podľa § 14 písm. a) 39,84 eur ( za 5 hod. 15 min.) + úkolová odmena vo výške 26,56 eur (odmena za 8 úkonov exekučnej činnosti) + 52,82 eur (náhrada hotových výdavkov za poštovné vrátane DPH)+ 15,27 eur (23 % DPH z odmeny). 23. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Nakoľko vymáhaný nárok má povahu nároku na výživné, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v celkovej výške 134,49 eur patriace súdnemu exekútorovi, je povinný uhradiť Okresný súd Prievidza vo výške 134,49 eur, ktorý ich podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku má znášať. Poučenie: Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).