Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 9Er/1436/2012 3812207490 12. 02. 2026 Mgr. Marianna Hašková ECLI:SK:OSPD:2026:3812207490.2
Uznesenie Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: A. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. X, XXX XX F. proti povinnému: G. H., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom G. pre vymoženie zameškaného a bežného výživného, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice, priznáva trovy exekúcie 40,82 eur. III. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Bílej, Exekútorský úrad Košice, so sídlom Hlavná 115, 040 01 Košice, trovy exekúcie vo výške 0,99 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet IBAN SK 97 1100 0000 0026 2114 4495, ktorý je vedený v banke s uvedením VS exekútora 332121. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 16.04.2012 sa zákonná zástupkyňa oprávneného domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného a bežného výživného na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu v Košiciach II č.k. 23P 49/2002-27 zo dňa 12.09.2003. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo pôvodnému súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Barilikovi udelené dňa 10.05.2012. Náhradníkom súdneho exekútora je JUDr. Mária Bíla. 2. Súdny exekútor podal dňa 24.11.2025 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu nemajetnosti povinného. Súdny exekútor bol vyzvaný na doplnenie podnetu na zastavenie exekúcie o aktuálne lustrácie majetku povinného, ktoré doručil súdu dňa 30.01.2026. 3. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5. Zo súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu má súd za preukázané, že súdny exekútor v priebehu vykonávania exekúcie opakovane rôznymi spôsobmi šetril majetkové pomery povinného. Zo šetrení vykonaných súdnym exekútorom nevyplýva, že by mal povinný akýkoľvek majetok postihnuteľný exekúciou. Povinný podľa aktuálnej lustrácie so Sociálnou poisťovňou nie je zamestnaný, nie je SZČO ani poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky. Posledný pracovný pomer mu skončil dňa 23.05.2013. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok, má
v banke vedený účet s mínusovým disponibilným zostatkom, nevlastní motorové vozidlo. Súd vyzval oprávneného, aby sa vyjadril k prípadnému zastaveniu exekúcie. Výzva nebola doručená, lebo adresát je neznámy, na adresách známych súdu. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa § 63 ods.1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. 6. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného. Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...). 7. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech oprávneného. 8. Vzhľadom na uvedené, súd na základe predložených listinných dôkazov - záznamov o šetreniach majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku) zastavil. 9. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Ten si ich uplatnil spolu 40,82 eur. 10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 11. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym
predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnej do 31.3.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 15. V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 33,19 eur + 23 % DPH. Tieto trovy pozostávajú z paušálnej odmeny najmenej 33,19 eur za úkony exekučnej činnosti (§ 14 ods. 1 cit. vyhlášky) a nakoľko súdny exekútor je platcom DPH, k odmene si uplatnil aj 23% DPH vo výške 7,63 eur (§ 196 Exekučného poriadku). 16. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celej uplatnenej výške 40,82 eur.
17. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Nakoľko vymáhaný nárok má povahu nároku na výživné, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v celkovej výške 40,82 eur patriace súdnemu exekútorovi, budú hradené z preddavku poskytnutého pôvodnému súdnemu exekútorovi pod dokladom č. 55-06-12 dňa 29.06.2012 vo výške 39,83 eur a doplatku, ktorý je povinný uhradiť Okresný súd Prievidza vo výške 0,99 eur, ktorý ich podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku má znášať. Poučenie: Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Proti II. výroku uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).