Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 9Er/1385/2014 3814206720 10. 04. 2026 Mgr. Marianna Hašková ECLI:SK:OSPD:2026:3814206720.2
Uznesenie Okresný súd Prievidza v exekučnej veci oprávneného: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/ XX, XXX XX E. proti povinnému: A. C., nar. XX.XX.XXXX trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX E., pre vymoženie zameškaného a bežného výživného, takto rozhodol: I. Exekúciu z a s t a v u j e . II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa priznáva trovy exekúcie 94,40 eur. III. Okresný súd Prievidza j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi, Exekútorský úrad Šaľa, P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, trovy exekúcie vo výške 28,01 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet IBAN SK13 1111 0000 0067 1571 6018, ktorý je vedený v banke UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. s uvedením VS exekútora 161114. odôvodnenie: 1. Návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 03.04.2014 sa zákonná zástupkyňa oprávneného domáhala vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie zameškaného a bežného výživného na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný rozsudok Okresného súdu v Prievidzi č.k. 12P/86/2013-31 zo dňa 09.01.2014. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi udelené dňa 09.07.2014. 2. Súdny exekútor podal dňa 10.03.2026 podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti z dôvodu nemajetnosti povinného. 3. Podľa § 58 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. 4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. 5. Zo súdnym exekútorom predloženého exekučného spisu má súd za preukázané, že súdny exekútor v priebehu vykonávania exekúcie opakovane rôznymi spôsobmi šetril majetkové pomery povinného. Zo šetrení vykonaných súdnym exekútorom nevyplýva, že by mal povinný akýkoľvek majetok postihnuteľný exekúciou. Povinný podľa aktuálnej lustrácie so Sociálnou poisťovňou nie je zamestnaný, nie je SZČO ani poberateľom dôchodkovej dávky, úrazovej dávky, dávky v nezamestnanosti a nemocenskej dávky. Posledný pracovný pomer skončil dňa 30.09.2005. Povinný nevlastní nehnuteľný majetok, nemá v banke vedený účet, nevlastní motorové vozidlo. Na základe lustrácie so ZVJS nie je v ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody. Na základe súčinnosti s obcou, kde má povinný hlásený trvalý pobyt bolo zistené, že trvalý pobyt od 27.05.2022 Mesto Handlová (bez bližšie udania adresy), prechodný
pobyt nemá hlásený v meste E., nie je známe, kde sa povinný zdržuje, v prospech obce nevykonával aktivačné práce. Súd vyzval oprávneného na adrese vedenej v registri obyvateľov, aby sa vyjadril k prípadnému zastaveniu exekúcie. Oprávnenému bola výzva doručená dňa 18.03.2026, do dnešného dňa na výzvu nereagoval. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie podľa § 63 ods.1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti. 6. Z citovaného ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku vyplýva, že pre rozhodnutie súdu o (ne)zastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania. Vo všeobecnosti súd môže prihliadať len na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé, alebo tie, ktoré sa s určitou mierou pravdepodobnosti môžu v budúcnosti vyskytnúť (muselo by ísť o pravdepodobnosť hraničiacu s istotou, čo v danej veci splnené nebolo). Toto ust. § 57 ods. 1 písm. h) EP neustanovuje ako podmienku zastavenia exekúcie to, že nemožno očakávať, že povinný určitý majetok nadobudne v blízkej budúcnosti. Naopak, výslovne sa v ňom ustanovuje, že majetok povinného v súčasnosti nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nie je preto možné vziať do úvahy hypotetickú zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ktorá je teoreticky možná vždy. Tomuto nasvedčujú výsledky aktuálnych šetrení - lustrácií ohľadom zisťovania majetku povinného. Ide o stav pretrvávajúci, pričom z týchto lustrácií majetku jednoznačne vyplýva rovnaký záver o nedostatku majetku povinného, vyplývajúci z dlhodobo nepriaznivej majetkovej a zárobkovej situácie povinného. Súdy nerozhodujú na základe teoretických eventualít, ale na základe preukázaných skutočností, pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Súd pritom vychádza zásadne zo zistení súdneho exekútora, ako aj z rozhodovacej činnosti krajských súdov v obdobných veciach (uznesenia Krajského súd v Banskej Bystrici sp. zn. 1CoE/109/2019, sp. zn. 43CoE/195/2019-46 zo dňa 22. 08. 2019, sp. zn. 41CoE/155/2019-53 zo dňa 16. 07. 2019, sp. zn. 41CoE/197/2019-63 zo dňa 14. 08. 2019, uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoE/83/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6CoE/6/2020...). 7. Skutočnosť, že povinný môže v budúcnosti nadobudnúť majetok, je právne irelevantná. Významná je len v tom, že oprávnený môže v budúcnosti podať nový návrh na začatie exekúcie. Exekučný poriadok nevyžaduje k zastaveniu exekúcie pre nemajetnosť povinného súhlas oprávneného. Postup v exekúcii je podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, ktorý by umožňoval realizovať niektorý (ďalší) zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. Nakoľko nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani len trovy exekúcie a ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného by bolo neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náhrady na exekúciu bez toho, aby bola rozumná nádej, že pohľadávka oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Nemajetnosť povinného je zákonným dôvodom pre zastavenie exekúcie, na ktorý súd musí prihliadať z úradnej moci, pretože pokračovanie v exekučnom konaní by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Účelom citovaného ustanovenia je zastaviť len neperspektívnu exekúciu, a nie umožniť povinnému vyhnúť sa jeho povinnosti (vyplývajúcej z exekučného titulu), keďže v konkrétnej veci nie je daný reálny predpoklad vymoženia pohľadávky v prospech oprávneného. 8. Vzhľadom na uvedené, súd na základe predložených listinných dôkazov - záznamov o šetreniach majetku povinného vykonaných súdnym exekútorom, exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku) zastavil. 9. Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Ten si ich uplatnil dňa 10.03.2026 vo výške 94,32 eur . 10. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. 11. Podľa § 199 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny
Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení neskorších predpisov. 12. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. 13. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods.1 Exekučného poriadku), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. 14. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnej do 31.03.2017, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. 15. Podľa § 15 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 31.03.2017, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. 16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v znení účinnej do 31.03.2017, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. 17. V predmetnej veci si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 94,32 eur. Tieto trovy pozostávajú z odmeny podľa § 15 ods. 1 vyhlášky vo výške 85,68 eur (21x 3,32 eur + 23 % DPH) za úkony – získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 1x každé zisťovanie bydliska povinného, 11x každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, 1x každé zisťovanie účtu povinného, 6 x každé zisťovanie majetku povinného: Správa katastra a dopravný inšpektorát a náhradu hotových výdavkov vo výške 8,64 eur (§ 22 cit. vyhl. – poštovné). Nakoľko súdny exekútor je platcom DPH k odmene si uplatnil 23 % DPH. Súd priznal náhradu za vynaložené poštovné vo výške 8,64 eur, nakoľko má preukázané doručovanie písomností poštovým doručovateľom. 18. Po preskúmaní špecifikácie trov exekúcie a pripojených dokumentov z exekučného spisu EX 1611/14 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 94,40 eur, vyššie ako si žiadal, z dôvodu správneho dorátania uplatnenej 23 % DPH súdom . 19. Na základe horeuvedeného dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie v celkovej výške 94,40 eur, t.j odmena podľa 16 ods. 2 vyhlášky 69,72 eur + 16,04 eur (23 % DPH) + 8,64 eur (náhrada hotových výdavkov za poštovné). 20. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Nakoľko vymáhaný nárok má povahu nároku na výživné, súd rozhodol tak, že trovy exekúcie v celkovej výške 94,40 eur patriace súdnemu exekútorovi, budú hradené
z preddavku poskytnutého súdnemu exekútorovi JUDr. Ľubomírovi Pekárovi pod dokladom č. 16-09-14 dňa 09.07.2014 vo výške 66,39 eur a doplatku, ktorý je povinný uhradiť Okresný súd Prievidza vo výške 28,01 eur, ktorý ich podľa § 203 ods. 2 druhá a tretia veta Exekučného poriadku má znášať. Poučenie: Proti I. výroku uznesenia možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prievidza písomne, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 127 ods. 1 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Podľa § 127 ods. 2 CSP, ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Proti výroku II., III. uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP).