Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 3T/56/2025 3825011158 04. 03. 2026 JUDr. Noema Turanovičová ECLI:SK:OSPD:2026:3825011158.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou na hlavnom pojednávaní dňa 4. marca 2026 v trestnej veci obžalovaného A. B. takto rozhodol: Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., okres Prievidza, trvale bytom mesto Prievidza, toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave zboru väzenskej a justičnej stráže C. C. - D., je vinný, že hoci mu zo Zákona o rodine vyplývala povinnosť starať sa o výživu svojich synov D. B., nar. XX.XX.XXXX, a E. B., nar. XX.XX.XXXX, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/560/2006-14 zo dňa 27.10.2006, právoplatným dňa 28.11.2006, bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa sumou 1.000 Sk / 33,19 eur mesačne, s účinnosťou od 01.07.2006, mesačne vždy vopred, najneskôr do 5. dňa v mesiaci k rukám matky F. G., pričom nedoplatky na výživnom za čas od 01.07.2006 do 31.10.2006 u každého dieťaťa vo výške 4.000 Sk mal povolené splácať v mesačných splátkach po 500 Sk na každé dieťa spolu s bežným výživným, počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod stratou výhody poskytnutých splátok, následne rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 16P/12/2022-198 zo dňa 21.10.2022, právoplatným dňa 23.11.2022, ktorým sa menil rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/560/2006 -14 zo dňa 27.10.2006, právoplatný dňa 28.11.2006, vo výrokovej časti o osobnej starostlivosti a o bežnom výživnom, na maloletého E. B. bol zaviazaný prispievať na výživu syna E. B. sumou vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, podľa osobitného zákona mesačne vždy vopred, najneskôr do 28. dňa kalendárneho mesiaca na účet Reedukačného centra, H. XXX/X, C., s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku, a rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 15P/53/2022-34 zo dňa 20.02.2023, právoplatným dňa 07.04.2023, ktorým došlo k zvýšeniu vyživovacej povinnosti na maloletého D. B. určenej rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/560/2006-14 zo dňa 27.10.2006, právoplatným dňa 28.11.2006, bol zaviazaný prispievať na výživu syna D. B. sumu 70 eur mesačne, počnúc dňom 01.11.2022, mesačne vždy vopred, najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho mesiaca k rukám matky F. G., sa plneniu tejto povinnosti v Prievidzi, Handlovej, Bystričanoch a všade tam, kde sa zdržiaval, v období od 01.07.2006 do 17.05.2009, od 02.07.2009 do 27.03.2011 a od 16.10.2012 do 15.06.2024 úmyselne vyhýbal tým, že bol zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, pričom išlo o pracovnoprávne vzťahy trvajúce krátku dobu, buď bol zamestnaný na dohodu, alebo v prípade, keď aj išlo o pracovný pomer, vo viacerých prípadoch bol tento ukončený v skúšobnej dobe, minimálne v dvoch prípadoch bol ukončený zo strany zamestnávateľa kvôli jeho absenciám, alebo bol vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, kde si nenahlásil vyživovaciu povinnosť voči svojim synom D. B. a E. B., a v období, keď nebol zamestnaný a nenachádzal sa ani vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie, hoci v danom období boli v ponuke Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza voľné pracovné miesta, o ktoré by sa mohol uchádzať, čím neprejavil záujem o riadne zamestnanie so stabilným príjmom, z ktorého by si mohol plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči synom D. B. a E. B., a zostal
dlhovať F. G., za obdobia od 01.07.2006 do 17.05.2009, od 02.07.2009 do 27.03.2011 a od 16.10.2012 do 11.03.2024 sumu vo výške 12.679,98 eur a G. H., H. XXX/X, C., ktorého práva a povinnosti po zrušení bez právneho nástupcu prevzal dňom 01.09.2025 Regionálny úrad školskej správy v Trenčíne, Hviezdoslavova 140/3, Trenčín, za obdobie od 23.11.2022 do 15.06.2024 sumu vo výške 544,84 eur, pričom bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/166/2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/47/2022 zo dňa 04.05.2023, právoplatným dňa 04.05.2023, odsúdený za dva prečiny zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní tridsaťosem mesiacov nepodmienečne, teda najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený, čím
spáchal
prečin zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona,
a za to sa odsudzuje:
Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 35 (tridsaťpäť) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. odôvodnenie: Na hlavnom pojednávaní obžalovaný A. B. (ďalej len obžalovaný) urobil vyhlásenie o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 227/23/3307, a preto v zmysle § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd prijal toto vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny za skutok uvedený v obžalobe prokurátora sp. zn. 2Pv 227/23/3307 a súčasne rozhodol, že dokazovanie v rozsahu priznaného skutku nevykoná a vykoná dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste. Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny mal súd preukázané, že obžalovaný najmenej dva mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, a hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin. Týmto svojím konaním potom má súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej naplnil zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b), c) Trestného zákona. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine plnenie zákonnej vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samy sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Štát má záujem na riadnej výchove nezaopatrených osôb. Neoddeliteľnou súčasťou pre vytvorenie podmienok na riadnu výchovu a výživu je i predpoklad mať dostatok finančných prostriedkov, potrebných na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Obžalovaný svojím konaním porušil tento záujem spoločnosti. Súd sa oboznámil i s listinnými dôkazmi, správami a charakteristikami osoby obžalovaného - odpis registra trestov č.l. 399-403, ako i pripojeným trestným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/166/2014, z neho predovšetkým rozsudkom č.l. 368 a uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.l. 203, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol viackrát súdne trestaný pre i totožnú trestnú činnosť - rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/166/2014 zo dňa 03.09.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/47/2022 zo dňa 04.05.2023, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, 3 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 38 mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obžalovaný pred spáchaním danej trestnej činnosti nebol postihnutý priestupkovým orgánom - správa z ústrednej evidencie priestupkov č.l. 398. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil základné zásady ukladania trestu, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona, pri určovaní druhu a výmery trestu, zohľadniac spôsob spáchania činu, jeho následok, obžalovanému súd priznal poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písm. l), n) Trestného zákona, že sa k spáchaniu trestnej činnosti priznaj a jej spáchanie úprimne oľutoval, a napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti tým, že na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o uznaní viny a súd jeho vyhlásenie prijal, čím súd a predovšetkým prokurátor na hlavnom pojednávaní nevykonával dokazovanie, vzhliadol u obžalovaného však aj jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený, teda u obžalovaného pri ukladaní trestu použil ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona, zohľadniac i osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy, dĺžku doby neplnenia vyživovacej povinnosti, a práve tu zohľadnil na jej skutočnú dobu, to, že túto vyživovaciu povinnosť si neplnil od počiatku až do nadobudnutia plnoletosti oprávneného subjektu a za celú dobu uhradil z výživného len sumu 226 eur prostredníctvom strhnutej sumy exekútorom, zohľadniac i ostatné okolnosti, vyplývajúce z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona a pri zohľadnení všetkých týchto okolností dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, no predovšetkým prevýchovu obžalovaného, morálne odsúdenie jeho konania, je dôvodný a spravodlivý trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby za použitia § 38 ods. 2 Trestného zákona, teda trest v trvaní 35 mesiacov nepodmienečne. Pretože obžalovaný bol v posledných 10 rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ho na výkon tohto trestu odňatia slobody v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Súd dospel k názoru, že je potrebné už v tomto štádiu konania pôsobiť na obžalovaného trestom nepodmienečným, pretože je nesporné, že ide o osobu, ktorá sa v minulosti dopustila totožnej trestnej činnosti, ide o páchateľa, ktorý nemal snahu aspoň dodatočne svoju vyživovaciu povinnosť si splniť, postoj obžalovaného k plneniu zákonnej povinnosti vyživovať iného ako i skutočnosti, že hoci si bol vedomý, že v inej jeho trestnej veci bolo na jeho osobu pôsobené vedením trestného konania, táto skutočnosť ho neodradila od páchania novej totožnej trestnej činnosti. Súd pre uloženie iného alternatívneho trestu u obžalovaného nemal splnené zákonné podmienky a rovnako, prihliadnuc i na všetky vyššie uvedené skutočnosti, nebol názoru, že by predchádzajúci uložený trest vo veci 3T/166/2014 splnil svoj účel, že by potom boli splnené podmienky na upustenie od uloženia ďalšieho trestu, tak ako to vo svojej záverečnej reči navrhla obhajoba. Potom je súd názoru, že trest uložený obžalovanému môže účelnejšie splniť účel trestu z pohľadu tak individuálnej ako i generálnej prevencie. Takýto trest súd hodnotil ako zákonný, spravodlivý a primeraný, a preto takýto trest obžalovanému uložil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 (pätnásť) dní odo dňa vyhlásenia rozsudku, prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trenčíne.