Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 18C/24/2025 3825202004 06. 03. 2026 JUDr. Zuzana Kotríková ECLI:SK:OSPD:2026:3825202004.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v spore žalobcu: Technické služby mesta Prievidza, s.r.o., so sídlom Mariánska ulica 17, 971 01 Prievidza, právne zastúpený: JUDr. Roman Henčel, advokát, so sídlom G. Švéniho 8, Prievidza, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C.: XX XXX XXX, s miestom podnikania D. XXX, XXX XX E., B. F., G. H., o zaplatenie 300,- Eur s príslušenstvom takto rozhodol: I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,65% ročne zo sumy 300,- Eur od 10.10.2024 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1.Žalobca sa žalobou z 28.04.2025, podanou na Okresný súd Prievidza domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 300,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,65% ročne zo sumy 300,- Eur od 10.10.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je podnikateľ aj žalovaná je podnikateľ. Žalobca je na základe osobitnej zmluvy uzatvorenej s Mestom Prievidza správcom a prevádzkovateľom verejného osvetlenia v meste Prievidza a za týmto účelom je oprávneným užívateľom stĺpov verejného osvetlenia umiestnených v jednotlivých častiach mesta Prievidza. Žalovaná napriek tomu, že zo strany Mesta Prievidza bola dňa 20.09.2024 upozornená, že na stĺpy verejného osvetlenia nemôže v meste umiestňovať žiadnu reklamu na predstavenia I. J. K., pretože stĺpy verejného osvetlenia nespravuje mesto, ale žalobca a zároveň bola upozornená aj na to, že v zmysle Internej smernice mesta Prievidza č. 131 Zásady hospodárenia s majetkom mesta Prievidza, z ktorej vyplýva, že majetok mesta, mestských organizácií a mestských spoločností nemôže byť prenajímaný na účely cirkusových vystúpení ani na verejné platené prezentovanie zvierat. Toto obmedzenie sa vzťahuje aj na krátkodobý nájom, nie je možné využívať majetok mesta resp. mestských spoločností na takýto účel, v priebehu víkendu od 21.9.2024 do 22.09.2024 žalovaná umiestnila na viacerých stĺpoch verejného osvetlenia takúto reklamu a to bez akéhokoľvek právneho titulu. Dňa 23.09.2024 bola žalovaná upozornená na svoje protiprávne konanie a požiadaná, aby bezodkladne odstránila zo stĺpov verejného osvetlenia umiestnenú reklamu. Žalovaná v rámci komunikácie potvrdila umiestnenie reklamy, ale uviedla, že technicky vie zabezpečiť odstránenie reklamy až dňa 26.09.2024, na čo bola upozornená, že takýto stav nie je možné do 26.09.2024 akceptovať uviedla, že reklamu neodstráni a že takýto postup považuje za diskriminačný. Následne bola upozornená, že ak do 24.09.2024 nedôjde z jej strany k odstráneniu reklamy, tak toto odstránenie vykoná žalobca na náklady žalovanej. Dňa 24.09.2024 došlo na náklady žalobcu k odstráneniu reklamných pútačov, ktoré boli umiestnené v priestoroch mestskej polície, kde si ich následne po výzve na prevzatie žalovaná aj prevzala. Dňa 25.09.2024 bola žalobkyni vystavená faktúra č. XXXXXXX, v ktorej boli vyúčtované náklady, ktoré vznikli žalobcovi v súvislosti s odstránením reklamných pútačov v celkovej výške 300,- Eur, prílohou
faktúry bol aj rozpis vykonaných prác ( demontáž a dopravné náklady). Žalovaná v termíne splatnosti ( do 09.10.2024) faktúru neuhradila, preto jej žalobca dňa 21.10.2024 poslal upomienku. Žalovaná do podania žaloby fakturovanú sumu nezaplatila. Žalobca tvrdí, že tým, že žalovaná neoprávnene umiestnila na stĺpy verejného osvetlenia reklamné pútače napriek upozorneniu, aby tak nerobila a následne, napriek predchádzajúcej výzve, dobrovoľne neodstránila tento protiprávny stav, postupovala protiprávne a žalobcovi vznikla škoda vo výške nákladov na odstránenie tohto protiprávneho stavu, za ktorú zodpovedá žalovaná. Podľa § 380 Obchodného zákonníka sa za škodu považuje aj ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Žalobca si okrem istiny požaduje aj úroky z omeškania. 2. Okresný súd Prievidza vydal dňa 11.07.2025 platobný rozkaz č.k. 18C/24/2025 - 22, ktorý sa po vyčerpaní všetkých súdu dostupných možností nepodarilo doručiť v súlade s § 266 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej ako ,,CSP“) do vlastných rúk žalovanej, preto bol platobný rozkaz uznesením zo dňa 07.11.2025 v súlade s § 266 ods. 3 CSP zrušený. 3. Žaloba a ostatné súdne písomnosti boli žalovanej doručené dňa 10.12.2025 ( podľa listiny na č.l. 46) a úradného záznamu zo dňa 15.12.2025 ( č.l. 47), z ktorého je zrejmé, že žalovaná žalobu prevzala, ale nesúhlasí s ňou, k čomu sa bližšie vyjadruje vo svojom písomnom vyjadrení, zároveň žiadala, aby jej súd súdne písomnosti doručoval prostredníctvom emailu ( ,,A.“). Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe ( č.l. 49 spisu) potvrdila, že navštívila mesto Prievidza s tým, že telefonicky aj emailom žiadala mestský úrad o povolenie vyvesiť reklamné pútače na stĺpy verejného osvetlenia v meste Prievidza. Na uvedené jej zamestnanec mesta reagoval, že je to možné a aby vyplnila tlačivo a poslala ho emailom. Zamestnancov cirkusu následne vyzvala na prichystanie pútačov. V tomto období však došlo k úmrtiu strýka a preto odcestovala do B. a chod cirkusu ponechala v starostlivosti rodinného priateľa, ktorý nemá skúsenosti s chodom cirkusu. Z mesta prišla informácia úplne opačná, ako bola prvotná informácia zamestnankyne mesta a to, že všetko, čo sa týka cirkusu, je v meste zakázané vrátane umiestnenia reklamy. Tento postoj považuje žalovaná za diskriminačný. Reklamné pútače boli umiestnené na súkromné stĺpy osvetlenia a pozemky, pár z nich bolo umiestnených aj na verejné stĺpy osvetlenia. Následne prišla faktúra na sumu 300,- Eur za demontáž pútačov, pričom žalobcovi v emaili uviedla, že pútače odstráni po príchode z Prahy a pani, ktorá pracovala u žalobcu jej nebola ochotná poskytnúť reálny termín. Žalobca zdemontoval všetky pútače aj zo súkromných priestorov, čím vznikla škoda, a žalobca si naúčtoval demontáž pútačov aj zo súkromných priestorov ( plotov, parkovísk a pod.). Žalobca si naúčtoval veľa kilometrov, čo nezodpovedalo umiestneniu pútačov. Taktiež suma 300,- Eur je vysoká, ona sa chcela so žalobcom dohodnúť na odstránení týchto pútačov, keďže došlo k úmrtiu v rodine. 4. K vyjadreniu žalovanej v replike zo dňa 15.01.2026 ( č.l. 56 spisu) žalobca uviedol, že trvá na svojich skutkových a právnych tvrdeniach uvedených v žalobe. Napriek vyjadreniu žalovanej považuje žalobu za dôvodnú. Žalobca odmieta tvrdenia žalovanej, že odstránil pútače aj z iných t.j. súkromných objektov. Žalobca odstránil pútače len zo stĺpov verejného osvetlenia, ktoré má v správe a nie je pravdou, že žalobca odstránením pútačov spôsobil žalovanej akúkoľvek škodu. Žalovaná umiestnila pútače bez povolenia a akéhokoľvek právneho titulu v dňoch od 21. do 22.9.2024. Žalobca nepovažuje za diskriminačné rozhodnutie mesta o tom , že nikto v meste Prievidza nemôže umiestniť pútače, propagujúce cirkusové vystúpenia súvisiace s plateným prezentovaním zvierať, pričom ale toto tvrdenie vo vzťahu k predmetu sporu irelevantné. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca navrhuje výsluch svedkov L. M. N. a L. B. L., ktorí sú zamestnancami žalobcu. 5.Súd pojednával v neprítomnosti žalovanej v súlade s § 180 CSP. Žalovaná bola na súdne pojednávanie riadne predvolaná spôsobom, o ktorý sama požiadala, predvolanie jej bolo riadne doručené dňa 19.01.2026. Neúčasť neospravedlnila ani nežiadala o odročenie pojednávania. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu, výsluchom navrhnutých svedkov, oboznámením s listinnými dôkazmi, a to najmä: žalobou, č.l. 4 faktúrou na sumu 300,- Eur, č.l. 4 opak návrh na vystavenie odberateľskej faktúry, č.l. 5 rozpis vykonaných prác, č.l. 5 opak predžalobná výzva, č.l. 6 upomienka, č.l. 6 opak emailová výzva žalobcu na demontáž reklamných pútačov, č.l. 7 až 12 vzájomná emailová komunikácia žalobcu so žalovanou z 23.09.2024, 25.09.2024 a 06.11.2024, č.l. 13 údaje zo Živnostenského registra G. na žalovanú, č.l. 22 platobný rozkaz, č.l. 10 uznesenie z 07.11.2025,
č.l. 47 úradný záznam z 15.12.2025, č.l. 49 vyjadrenie žalovanej k žalobe, č.l. 51 parte, č.l. 56 replika s návrhmi na dokazovanie, č.l. 65 kniha jázd žalobcu z 24.09.2025a ostatnými listinami v súdnom spise. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav: 6. Z faktúry č. XXXXXXX vystavenej žalobcom dňa 25.09.2024 žalovanej ako fyzickej osobe – podnikateľovi ( živnosť) je zrejmé, že predmetná faktúra bola žalovanej vystavená za demontáž neoprávnene namontovaných reklamných pútačov I. J. K. osadených na stĺpoch verejného osvetlenia v meste Prievidza. Boli fakturované dve položky. Prvá v sume 240,- Eur za demontáž reklamy na verejnom osvetlení v počte 80 ks v cene za 2,50 Eur / za jednotku s DPH a druhá v sume 50,- Eur za počet najazdených km v rozsahu 50 km s cenou za jednotku s DPH 1,- Eur. Celkovo bola fakturovaná suma 300,- Eur, faktúra bola splatná dňa 09.10.2024, súčasťou faktúry bol aj súpis prác, ktorý dňa 25.09.2024 vypracoval L. B. L., z neho je preukázaný rozsah prác za demontáž reklamy v počte 80ks a dopravné náklady 50 km. A tiež finančné vyúčtovanie týchto prác. 7.Dňa 14.10.2024 žalobca vystavil žalovanej upomienku pod č. XXXXXXXX z dôvodu neuhradenia faktúry č. XXXXXXX, splatnej dňa 09.10.2024. 8.Dňa 21.10.2024 žalobca písomne vyzval žalovanú (z dôvodu neuhradenia vystavenej faktúry ) na zaplatenie splatnej faktúry v lehote do 3 dní od doručenia predmetnej výzvy. 9.Zo vzájomnej emailovej komunikácie žalobcu so žalovanou zo dňa 23.09.2024 je zrejmé, že žalovaná bola žalobcom v tento deň upozornená, že ak neoprávnene osadené reklamné pútače žalovaná v danom termíne neodstráni, žalobca bude musieť túto demontáž vykonať na náklady žalovanej s upozornením, že ak k demontáži nedôjde do 24.09.2024, žalobca vykoná demontáž na náklady žalovanej, s tým, že uskladnenie demontovaných pútačov bude v priestoroch Mestskej polície Prievidza. Z emailu zo dňa 25.09.2024 je zrejmé, že faktúra za demontáž bola v tento deň žalovanej doručená. Dňa 21.10.2024 ( č.l. 11 spisu) žalobca avizuje žalovanej emailom, že nebola uhradená predmetná faktúra č. XXXXXXX vo výške 300,- Eur. 10.Z údajov z verejnej časti živnostenského registra G. boli preukázané, že žalovaná má založenú živnosť s prideleným ID: XXXXXXXX. 11.Z listiny na č.l. 65 ,,kniha jázd“ zo dňa 24.09.2024 žalobcu je zrejmé, že v daný deň v čase od 6:39 hod. do 14:03 hod. bola vozidlom O. I. – plošina verejného osvetlenia ŠPZ B. XXXXX vykonaná jazda po viacerých uliciach mesta Prievidza ( špecifikovaných v danom dokumente) s celkovým počtom najazdených 58 km. 12.Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že zotrváva na písomne podanej žalobe voči žalovanej. Žalovaná nerešpektovala informácie a umiestnila reklamné pútače. Bola vyzvaná, aby ich odstránila s upozornením, že ak tak neurobí v termíne, ktorý jej bol daný, urobí tak žalobca. Následne bola žalovanej vystavená faktúra na úhradu nákladov spojených s týmto odstránením reklamných pútačov. Žalovaná namietla rozsah počtu pútačov, ktoré boli odstránené, preto žalobca navrhuje výsluch svedkov. Súčasťou vystavenej faktúry bol aj súpis vykonaných prác, pričom boli fakturované dve položky, prvá demontáž reklamy v počte 80ks a dopravné náklady 50km, kedy žalobca vychádza zo svojich interných cenníkov. Predmetné vozidlo podľa predkladanej knihy jázd v daný deň vykonalo len túto činnosť vo vzťahu k demontáži pútačov žalovanej. Zástupca žalobcu záverom žiadal, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 13.Zo svedeckej výpovede L. M. N. bolo zistené, že svedkyňa komunikovala so žalovanou už vo februári 2024, keďže žalovaná mala záujem o osadenie pútačov na stĺpoch verejného osvetlenia, ktoré spravuje žalobca. Už v tom čase ona žalovanú upozornila, že v meste Prievidza nie je povolené prenajatie majetku mesta za účelom propagovania či využívania zvierat a preto jej nie je možné prenajať stĺpy verejného osvetlenia. Následne so žalovanou komunikovala aj dňa 23.09.2024 po tom, čo boli na stĺpoch verejného osvetlenia žalovanou neoprávnene osadené pútače apožiadala žalovanú, aby tieto zdemontovali. Na čo žalovaná tvrdila, že je to diskriminačné. Následne tvrdila, že nemá ľudí k tejto demontáži, lebo celá rodina je v G. H. na pohrebe a vrátia sa o 4 dni, žiadala preto o pozhovenie, s čím žalobca nesúhlasil a upozornil žalovanú, že pokiaľ neodstráni reklamné pútače, budú tieto na jej náklady odstránené žalobcom. Ku dňu jej výsluchu predmetná faktúra uhradená nebola.
14.Zo svedeckej výpovede L. B. L. bolo zistené, že pracuje u žalobcu ako vedúci verejného osvetlenia. Vyjadril sa, že museli odstrániť rozmiestnené pútače cirkusu, keďže boli osadené v rozpore so Všeobecne záväzným nariadením mesta Prievidza. Odstránili reklamné pútače v počte 80 ks, týchto pútačov bolo viac, ale žalobca odstránil v tomto počte len tie pútače, ktoré boli na verejnom osvetlení a ktoré sú v správe žalobcu, následne si tieto žalovaná prišla prevziať. Žalobca k tomu použil jednu autoplošinu zn. O. I., pričom bolo najazdených za týmto účelom v daný deň celkom 58 km, ale fakturovaných bolo 50 km k tomuto úkonu. Trval vo výpovedi na tom, že boli odstránené výlučne len tie pútače, ktoré boli na verejnom osvetlení v správe žalobcu. On ako vedúci pripravoval podklady pre vystavenie faktúry za demontáž. On vypracoval aj súpis vykonaných prác, a to že boli zdemontované pútače v počte 80 km a k počtu najazdených km vychádzal z údajov zaznamenaných na GPS záznam. Ide o reálne hodnoty. Pokiaľ ide o cenu za jednotku uvádzanú vo faktúre 2,50 Eur/ ks, je to zaúčtované podľa štandardného cenníka žalobcu, pričom tu je cena za demontáž nižšia ako napr. pri dopravnom značení. Vykonal vyúčtovanie v súlade s platným interným cenníkom žalobcu. V danej dobe bola cena za jednotku od jedného km 1,- Euro, preto aj bola vyúčtovaná suma 50 Eur za 50 km. Z knihy jázd je zrejmé, že v daný deň žalobca demontoval pútače na plošine O. I., ide o záznam z celého dňa jázd tohto vozidla v meste Prievidza, na konci je vyznačené, koľko dané vozidlo v daný deň najazdilo a po ktorých uliciach sa pohybovalo. K počtu najazdených km svedok uviedol, že pracovníci žalobcu ráno na rozdelení prác dostali informácie, že majú zdemontovať pútače cirkusu s tým, že žalobca nevedel presné miesta, kde pani tieto pútače rozmiestnila, kde presne sa nachádzajú, preto zamestnanci žalobcu jazdili po takých trasách, o ktorých majú vedomosť, že aj v minulosti sa tam pútače rozmiestňovali a keď pútač na verejnom osvetlení našli, následne ho zdemontovali. Pútače po meste takto dohľadávali počas dňa 24.09.2024, preto bolo najazdených 58 km, fakturovaných k tomuto výkonu bolo 50 km. Celkový počet zdemontovaných pútačov ( 80 ks) nebolo možné jednorázovo odviesť na miesto ich dočasného uskladnenia, vozidlo sa do miesta tohto uskladnenia otočilo štyrikrát za týmto účelom. 15.Právomoc Slovenskej republiky vyplýva zo zák.č. 97/1963 Zb. konkrétne ustanovenia § 37b písm. a) zákon o medzinárodnom práve súkromnom, kedy právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach nárokov na náhradu škody z iného ako zmluvného vzťahu, ak ku skutočnosti, ktorá zakladá nárok na náhradu škody došlo alebo mohlo dôjsť na území SR. Rovnako aj čl. 7 ods. 2, oddiel 2 nariadenia EU č.1215/2012 zakladá právomoc slovenského súdu a osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte vo veciach nárokov z mimozmluvnej zodpovednosti na súdoch podľa miesta, kde došlo alebo by mohlo dôjsť ku skutočnosti, ktorá zakladá takýto nárok. 16.Podľa § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka ( ďalej ako ,,Obch.Z“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. 17.Podľa § 261 ods. 1 Obch. Z. táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 18.Podľa § 380 Obch. Z. za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. 19.Podľa § 369c Obch. Z. omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 20.Podľa nar. vlády SR č. 21/2016 Z.z. (1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.
21.Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. 22.Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 23.V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno ako procesný inštitút v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo veci samej v jej neprospech. 24.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. 25.Predpokladmi zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti teda vznik rozporu medzi tým, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala , aby splnila povinnosti jej uložené právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Toto protiprávne konanie musí byť poškodeným preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako príčinou vzniku škody a škodou, a jej rozsahom ako následkom týchto príčin. 26.Za škodu v súlade s § 380 Obch. Z. sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany. Skutočná škoda obsahuje o.i. aj vynaložené náklady, ktoré by inak ( nebyť škodnej udalosti) poškodený musel vynaložiť. Pričom medzi vynaloženými nákladmi a porušením povinnosti musí byť príčinná súvislosť a poškodená strana si môže uplatniť len tie náklady, ktoré museli byť vynaložené, pretože druhá strana nesplnila svoju povinnosť. Dôkazné bremeno je na strane poškodenej, ktorá túto náhrady nákladov žiada a musí tak preukázať, že tieto náklady museli byť zo strany poškodeného vynaložené v dôsledku škodnej udalosti. 27.Na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Právomoc tunajšieho súdu rozhodnúť predmetný spor je daná v súlade s vyššie cit. ust. zákona a nariadenia EU. Žalobca má tiež aktívnu vecnú legitimáciu v spore s poukazom na to, že na základe osobitnej zmluvy s Mestom Prievidza je správcom a prevádzkovateľom verejného osvetlenia v meste Prievidza a žalovaná má pasívnu vecnú legitimáciu spore, táto bola preukázaná listinnými dôkazmi, aj svedeckými výpoveďami. Bolo zistené, že v priebehu víkendu od 21.9.2024 do 22.09.2024 žalovaná umiestnila na viacerých stĺpoch verejného osvetlenia reklamné pútače bez právneho titulu. V predmetnom spore sa žalobca domáha od žalovanej zaplatenia sumy 300,- Eur z titulu náhrady škody jemu spôsobenej porušením povinnosti žalovanej, ktorá napriek predchádzajúcej výzve žalobcu dňa 24.09.2024 neodstránila zo stĺpov verejného osvetlenia v správe žalobcu neoprávnene osadené reklamné pútače v pošte 80 ks. Pričom z dokazovania vyplynulo, že žalovaná bola žalobcom vopred upozornená na skutočnosť, že ak tak do 24.09.2024 neurobí, vykoná predmetnú demontáž žalobca, ale na náklady žalovanej. Žalovaná v uloženej lehote pútače dobrovoľne neodstránila. Následne dňa 24.09.2024 žalobca zdemontoval zo stĺpov verejného osvetlenia v meste Prievidza reklamné pútače žalovanej v pošte 80ks, ktoré si potom žalovaná z priestorov určených na ich uskladnenie aj prevzala. V súvislosti s demontážou neoprávnene umiestnených reklamných pútačov žalovanej vznikli žalobcovi náklady v celkovej sume 300,- Eur, ktorú sumu žalovanej vyúčtoval faktúrou zo dňa 26.09.2024 na sumu celkom 300,- Eur s DPH, so splatnosťou dňa 09.10.2024. Nebolo sporným, že predmetná faktúra bola žalovanej doručená, avšak doposiaľ túto nezaplatila. Žalovaná zospornila celkovú fakturovanú sumu, kedy tvrdila, že vyúčtovaná suma je neprimerane vysoká, tvrdila, že žalobca zdemontoval reklamné
pútače nielen zo stĺpov verejného osvetlenia, ale aj zo súkromných priestorov, čím jej mala vzniknúť škody, ktorú bližšie nešpecifikovala, pričom rozporovala aj počet najazdených km žalobcom za účelom zrealizovanej demontáže. Z predloženej faktúry č. XXXXXXX jednoznačne vyplýva, že spoločnosť žalobcu fakturovala žalovanej za demontáž neoprávnene namontovaných reklamných pútačov I. J. K. osadených na stĺpoch verejného osvetlenia v meste Prievidza celkom dve položky. Prvú v sume 240,- Eur za demontáž reklamy na verejnom osvetlení v počte 80 ks v cene za 2,50 Eur / za jednotku s DPH a druhú v sume 50,- Eur za počet najazdených km v rozsahu 50 km s cenou za jednotku s DPH 1,- Eur. Celkovo jej bola fakturovaná suma 300,- Eur, faktúra bola splatná dňa 09.10.2024, súčasťou faktúry bol aj súpis prác, ktorý dňa 25.09.2024 vypracoval L. B. L.. Z jeho svedeckého výsluchu bolo zistené, že žalobca zdemontoval výlučne reklamné pútače žalovanej len zo stĺpov verejného osvetlenia v celkovom počte 80 ks, pričom cena za demontáž za 1ks je stanovená interným cenníkom žalobcu a takto bola žalovanej aj vyúčtovaná. Ďalej k počtu najazdených km dňa 24.09.2024 potvrdil, že v daný deň vozidlo – plošina žalobcu realizovala len túto jednu pracovnú úlohu a bolo za účelom demontáže plošinou takto po meste Prievidza najazdených celkom 58 km s tým, že žalobca musel neoprávnene umiestnené reklamné pútače dohľadávať, keďže neboli zrejmé konkrétne miesta resp. konkrétne stĺpy verejného osvetlenia, na ktorých sú pútače neoprávnene umiestnené. Podklady pre fakturáciu takto vzniknutých nákladov pripravoval pre žalobcu on ako vedúci verejného osvetlenia u žalobcu. Súd mal vykonaným dokazovaním za dostatočne preukázané jednak rozsah vykonaných prác čo do počtu zdemontovaných reklamných pútačov aj rozsahu najazdených km za týmto účelom a to listinnými dôkazmi, ktoré žalobca do sporu predložil ako aj svedeckými výpoveďami navrhnutých svedkov. Ak žalovaná tvrdila, že výška fakturovaných nákladov je neprimerane vysoká, tiež tvrdila, že žalobca zdemontoval aj pútače zo súkromných priestorov a tiež jej spôsobil škodu, toto svoje tvrdenie nepreukázala žiadnym relevantným dôkazom ani nenavrhla, neoznačila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Strana sporu nemôže na súd prenášať dôkazné bremeno, ktoré stranu v spore zaťažuje. Žalobca tvrdil, že neoprávneným umiestnením reklamných plagátov mu vznikla škoda, keďže žalovaná tieto plagáty umiestnila v meste Prievidza na stĺpy verejného osvetlenia mesta v správe žalobcu bez súhlasu ich vlastníka, kedy ich žalobca musel dňa 24.09.2024 na náklady žalovanej odstrániť. Žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a do sporu predložil také dôkazy, z ktorým jednoznačne výška spôsobenej škody ako nákladov za demontáž neoprávnene namontovaných reklamných pútačov, osadených žalovanou na stĺpoch verejného osvetlenia mesta Prievidza je v žalovanom rozsahu preukázaná. Ide tak v sume 300,- Eur o vynaložené náklady, ktoré by inak (nebyť škodnej udalosti)) žalobca nemusel na odstránenie tohto protiprávneho stavu vynaložiť. Žalobca riadne preukázal, že tieto náklady museli byť vynaložené v dôsledku škodnej udalosti, pričom žalovaná bola vopred na tieto náklady žalobcom upozornená, čo bolo preukázané nielen emailovou komunikáciou medzi žalobcom a žalovanou, ale aj svedeckou výpoveďou L. N.. Záverom súd dodáva, že v sporovom konaní vychádza len zo skutočností tvrdených stranami sporu a vykonáva len tie dôkazy, ktorého strany sporu navrhli. Súd pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana sporu v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Strany sporu boli o tomto súdom riadne poučené. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi uplatnený nárok podľa vyššie cit. zákonných ustanovení. 28.Faktúra č. XXXXXXX zo dňa 25.09.2024 bola vystavená na sumu 300,- Eur, ktorú žalovaná v lehote jej splatnosti t.j. do 09.10.2024 nezaplatila. Žalovaná sa tak dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy istiny a preto má žalobca nárok aj na úrok z omeškania v súlade s § 369c Obch. Z v spojení s nar. vl. č. 21/2013 Z.z., žiadaná výška úroku z omeškania je v súlade so zákonom a príslušenstvo vo výške 12,65% ročne zo sumy 300,- Eur od 10.10.2024 ( ako dňa nasledujúceho po splatnosti predmetnej faktúry) do zaplatenia bolo v celom rozsahu žalobcovi priznané. 29.Na základe uvedeného súd žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 300,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,65% ročne zo sumy 300,- Eur od 10.10.2024 do zaplatenia v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP. Pričom dôvody na predĺženie lehoty na plnenie zistené neboli, avšak žalovaná sa so žalobcom môže dodatočne dohodnúť na splátkovom kalendári. 30.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 CSP tak, že rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca, ktorému súd priznal trovy konania v rozsahu 100% s poukazom na § 255 ods. 1 CSP. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
Poučenie: Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.