KAUZIS.SK
UznesenieOkresný súd Prievidza20. 1. 2026plný text

Uznesenie Okresného súdu Prievidza sp. zn. 24Pc/29/2025 z 20. 1. 2026

CitáciaUznesenie Okresného súdu Prievidza z 20. januára 2026, sp. zn. 24Pc/29/2025, ECLI:SK:OSPD:2026:3825203790.2

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Okresný súd Prievidza 24Pc/29/2025 3825203790 20. 01. 2026 Mgr. Miriam Manová ECLI:SK:OSPD:2026:3825203790.2

Uznesenie Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom E. F. XXX/XX, G., štátneho občana SR, proti osobe povinnej podľa návrhu platiť výživné E. B., nar. XX.XX.XXXX v H., trvale bytom H., toho času bytom I. J. D. K., L., štátneho občana SR, v konaní o zvýšenie výživného na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd konanie z a s t a v u j e. II. Žiaden z účastníkov

nemá

nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 04.08.2025 sa navrhovateľ A. B. domáhal zvýšenia vyživovacej povinnosti zo strany osoby povinnej podľa návrhu platiť výživné – otcovi E. B., nar. X.XX.XXXX v H.. 2. Dňa 07.01.2026 vzal navrhovateľ svoj návrh zo dňa 04.08.2025 na zvýšenie vyživovacej povinnosti v celom rozsahu späť, a žiadal konanie zastaviť. 3. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „CMP“) sa konanie vo veciach výživného plnoletých osôb začína len na návrh. 4. Podľa § 29 ods. 1 až 3 CMP navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí. 5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 6. Podľa § 146 ods. 1 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „CSP“) na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. 7. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ vzal svoj návrh späť skôr, než sa začalo predbežné prejednanie konania alebo pojednávanie, súd nevyžadoval súhlas druhého účastníka konania so späťvzatím návrhu. Pretože sa jedná o konanie, ktoré možno začať len na návrh, súd rešpektujúc dispozičné právo navrhovateľa, konanie o návrhu na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo dňa 04.08.2025, zastavil.

8. Podľa § 58 ods. 1 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 9. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. 10. Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. 11. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. 12. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 55 CMP a to tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže nebol zistený žiadny dôvod niektorému z účastníkov priznať nárok na náhradu. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Prievidza na Krajský súd v Žiline. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.