Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 18P/58/2025 3825204785 28. 01. 2026 JUDr. Zuzana Kotríková ECLI:SK:OSPD:2026:3825204785.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Zuzanou Kotríkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa rodičov - matka: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXX/XX, A. F., občan SR a otec: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X/X, H., občan SR, o návrhu otca na zníženie výživného , úpravu styku, a vzájomnom návrhu matky na zvýšenie výživného takto rozhodol: I.Súd návrh otca na zníženie výživného zamieta. II.Súd zvyšuje vyživovaciu povinnosť otca A. B., nar. XX.X.XXXX na maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX zo sumy 180,- eur mesačne na sumu 220,- eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku, ktorú sumu je povinný platiť k rukám matky najneskôr do posledného dňa v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, za ktorý sa výživné poskytuje. III.Súd schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave stretávania sa otca s maloletým A. každý nepárny týždeň kalendárneho mesiaca vždy v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky tak, že v určenom čase si otec maloletého prevezme pred bydliskom matky a matke po ukončení kontaktu odovzdá pred bydliskom matky. IV.Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Prievidza, č.k. 8P/40/2021 – 47 zo dňa 4.11.2021 vo výroku I. v časti o výživnom a styku. V.Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Návrhom podaným na Okresný súd Prievidza dňa 29.09.2025 žiadal otec maloletého dieťaťa o zníženie výživného a úpravu styku s maloletým. Svoj návrh odôvodnil tým, že je dlhodobo nezamestnaný. Súdom bol zaviazaný platiť výživné na maloletého v sume 180,- Eur, ktoré žiadal znížiť na sumu 80,- Eur mesačne. Býva momentálne u sestry, ktorej pomáha s platením nákladov za bývanie a popritom si platí paušál. Ďalej otec žiada, aby bol upravený styk s maloletým z dôvodu, že so synom nie je v kontakte, nestretávajú sa a matka mu neposkytuje žiadne informácie o ňom. Zo začiatku si o synovi písali, ale matka prestala reagovať a následne ho zablokovala. Z uvedeného dôvodu žiada znovu o úpravu styku so synom. 2. Matka maloletého vo svojom vyjadrení k návrhu otca matka uvádza, že s úpravou styku otca s maloletým nesúhlasí, pretože navrhovateľ mal súdom určené, že môže prísť za synom vždy, keď bude môcť, ale túto možnosť nevyužil. S navrhovateľom sa dohodli na desiatich návštevách, aby si maloletý na neho zvykol. Navrhovateľ pri deviatom stretnutí usúdil, že syn na neho nie je zvyknutý
a nevie s ním fungovať. Nepoznal synove obľúbené jedla, hry, jeho návyky, od vtedy už za synom neprišiel, ani nenapísal SMS správu. Je to už dva a pol roka. Terajší manžel matky navrhovateľa sám kontaktoval, aby zistil, prečo za synom nepríde a navrhovateľ mu uviedol, že mu to vysvetlí na pive. Síce manžel matky nepije, ale bol ochotný sa s ním stretnúť, ale navrhovateľ sa už neozval. Keď sa mu snažili znovu zavolať, tak telefónne číslo mal už neaktívne. Častokrát sa aj nachádzal v bydlisku maloletého, ale neprišiel za ním, iba keď stretol jeho sestru, tak po nej vykrikoval, ako sa maloletý má. Matka telefónne číslo nemenila a keď ho v novembri 2024 kontaktovala SMS správou, tak odpoveď do dnešného dňa nedostala. Nemá problém s tým, aby sa s maloletým stretával, len nech jej dá dopredu vedieť, aby sa vedela zariadiť, ale tiež musí chápať, že po takom dlhom čase musí ísť na syna pomaly. Vzhľadom na uvedené matka žiadala, aby súd žiadosť o úpravu styku zamietol. Čo sa týka výživného matka maloletého dieťaťa nesúhlasila so znížením výživného, ale naopak žiadala výživné zvýšiť na sumu 220,- Eur, nakoľko maloletý čoskoro nastúpi do školy. Okrem iného, navrhovateľ výživné neposiela a je dlžný 1.600,- Eur na výživnom. Matka dostáva náhradné výživné od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Podľa informácii matky je navrhovateľ nezamestnaný dobrovoľne. Matka k návrhu prikladá všetky náklady na maloletého. Žiada súd, aby návrh navrhovateľa zamietol a nariadil mu platiť výživné v sume 220,- Eur a splatenie dlhu vo výške 1.600,- Eur. V prílohe vyjadrenia matka priložila správu od ošetrujúceho lekára maloletého, v ktorej C. H. uviedla, že maloletý pri ochoreniach a predvolaní na vyšetrenie vždy prišiel len v sprievode svojej matky Otec na vyšetrenia neprišiel a ani sa neinformoval o jeho zdravotnom stave. Matka dodržiava nariadenia a o maloletého sa dobre stará. V správe zo Základnej I. J. C. I., K. I. XX/X A. F. je hodnotenie maloletého A.. Maloletý v uvedenom zariadení navštevuje predškolskú triedu. Dochádzku má pravidelnú, chýba len z dôvodu občasnej chorobnosti, do zariadenia ho privádza aj odvádza matka, prípadne súrodenci. Otec maloletého nevykazuje záujem o pobyt dieťaťa v materskej škole. O jeho správanie a o dianie materskej škole sa zaujíma iba matka. D zariadenia A. chodí vhodne a čisto oblečený. Hygienické návyky a sebaobslužné činnosti má osvojené. Jeho správanie je bezproblémové. Do materskej školy chodí s radosťou, kolektív ho akceptuje, zapája sa do hier. Rád sa hráva s autíčkami, vláčikovou dráhou a stavebnicami. Vo vyučovacom procese je menej sústredený. Čo sa týka komunikácie dieťaťa s rovesníkmi aj s dospelými komunikuje bezproblémovo. Ďalej bolo v prílohe priloženie rozhodnutie Okresnej prokuratúry Prievidza č. k. 2Pv 102/25/3307-10 zo dňa 02.09.2025, ktorým bolo rozhodnuté, že podľa § 230 ods. 2 písm. e) Trestného poriadku zrušené uznesenie povereného príslušníka PZ Okresného riaditeľstva PZ v Prievidzi, Obvodné oddelenie PZ Nováky č. ORP- XXX/XX-XX-XXXX zo dňa 25.05.2025, ktorým podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vzniesol obvinenie otcovi maloletého za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona, pretože je nezákonné. Matka pripojila náklady na maloletého ktoré vyčíslila nasledovne: škôlka – obedy mesačne – 50,- Eur, oblečenie a obuv mesačne – 150,- Eur, drogéria + lieky – 50,- Eur, strava doma – 150,- Eur, domáce záujmy – 30,- Eur, rodinné výlety 50,- Eur. 3. Uznesením z 02.10.2025 súd maloletému ustanovil Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, odbor sociálnych vecí ako kolízneho opatrovníka. 4. Súd vec prejednal a rozhodol v prítomnosti všetkých účastníkov konania, vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, prednesom kolízneho opatrovníka, výsluchom svedka L. D., oboznámením s listinnými dôkazmi najmä: návrhom otca, vyjadrením matky k návrhu otca a jej vzájomným návrhom, vyjadrenie zamestnávateľa matky spolu s potvrdením o jej výške príjmu za obdobie od 10/2024 do 9/2025 a pracovným posudkom, prvým informatívnym stretnutím rodičov, upovedomenia z Okresnej prokuratúry, rodným listom maloletého A., potvrdením o príjme matky, správou o šetrení pomerov u maloletého dieťaťa, správou úradu práce o voľných pracovných miestach, správu z úradu, Agenda prvého kontaktu pre HN, NV a ŠSD, potvrdenie z úradu o poberaní prídavku na dieťa za rok 2025, špecifikáciou výdavkov u otca, spismi tunajšieho súdu sp. zn. 18P/13/2023 a sp. zn. 8P/40/2021 a ostatným obsahom súdneho spisu 18P/58/2025.Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav: 5.Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. k. 8P/40/2021-47 zo dňa 04.11.2021 súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou maloletého zveril do osobnej starostlivosti matky, s tým, že je oprávnená zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach a otec maloletého bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 180,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca vopred k rukám matky. Styk otca s maloletým A. sa neupravoval. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.11.2021. V čase posledného rozhodovania o výške vyživovacej povinnosti mal maloletý A. rok aj 4 mesiace, matka žila v 3-izbovom byte, kde nájom uhrádzala vo výške 233,- Eur, za elektrinu 45,- Eur, za internet a televíziu 100,- Eur a za drogériu, plienky a jedlo platí približne 250,- Eur mesačne. Poberala prídavok na dieťa v sume 102,-
Eur mesačne, rodičovský príspevok v sume 387,10 Eur a privyrába si ako domovníčka, z čoho mala čistú priemernú mzdu vo výške 65,95 Eur. Počas konania č. 8P/40/2021 bol vzťah otca s maloletým dobrý, otec sa o neho zaujímal, stretávali sa, kupoval mu darčeky. Preto rodičia nechceli ani upravovať styk maloletého A. a otca. Otec maloletého pracoval ako lysár 8 hodín denne (7 dní pracoval a dva dni mal voľné), kde jeho priemerná mesačná mzda bola v sume 1068,78 Eur, žil v 2-izbovom byte u svojich rodičov, ktorým prispieval na chod domácnosti sumou 80,- Eur. Iné výdavky neuvádzal. Zdravotný stav maloletého bol dobrý a jeho ošetrujúcou lekárkou bola C. H.. 6.V konaní sp. zn. 18P/13/2023 uznesením Okresného súdu Prievidza č. k. 18P/13/2023-28 zo dňa 06.06.2023, právoplatným dňa 29.06.2023 súd konanie o úpravu styku otca s maloletým zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom – otcom. Počas tohto konania matka uviedla, že sa otec s maloletým stretávali menej, k sviatkom mu nekupoval nič, posielal SMS správu s blahoželaním. Údajne mu mal darčeky kúpiť, ale ona ich mala odmietnuť. Matka tvrdila, že to nebola pravda. Čo sa týkalo daňového bonusu, poberal ho otec, mal ho zaslať matke na účet, ale za celý čas jej zaslal 150,- Eur. Matka naďalej bývala v 3-izbovom nájomnom obecnom byte s maloletými deťmi, jej partner L. D. býva v jej domácnosti v pravidelných intervaloch, nakoľko pracuje a žije v M., finančne jej pomáha. Mali v záujme sa zobrať a ísť do L.. Matka mala príjem za rodičovský príspevok – 412,- Eur, rodičovský prídavok v sume 240,- Eur, výživné na maloletého A. v sume 180,- Eur a výživné na tri deti 400,- Eur. Jej výdavky boli zložené z nájmu 233,- Eur, elektrika – 50,- Eur, internet, televízia a paušál – 150,- Eur, strava pre celú rodinu 500,- Eur, oblečenie pre deti 200,- Eur. Otec uvádzal, že matka mu nezabraňuje sa stretávať, ale styk s maloletým chcel mať upravený. Na životné sviatky otec s jeho rodičmi maloletému zakúpili potrebné veci ako oblečenie, rukavice, topánky, avšak ich matka neprijala. Otec naďalej pracoval v spoločnosti F. F. A. F. ako lysár od pondelka do piatku a víkendy voľné, naďalej býval u svojich rodičoch, prispieval im na chod domácnosti v sume 100,- Eur mesačne. Poberal na maloletého daňový bonus, z ktorého chcel maloletému kúpiť oblečenie, ale matka ho pozastavila. Navrhoval, aby bol maloletému zriadený sporiaci účet. Platil 54,- Eur na internet a paušál, výživné v sume 180,- Eur, pôžička spotrebný úver na prerobenie rodičovského bytu v sume 120,- Eur. Z terénnej sociálnej práce bolo zistené, že otec žije v 3-izbovom byte. Komunikácia medzi rodičmi bola narušená, na referát nechceli ísť. 7.Z rodného listu maloletého A. bolo preukázané rodičovstvo C. N., t. č. D. a A. B.. 8.Zamestnávateľ matky F., a.s. vo svojom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 21.10.2025 uviedol, že poberá daňový bonus na maloletého A. a na tri deti z predchádzajúceho vzťahu. Matka za posledné tri mesiace poberala ošetrovné. Z potvrdenia o výške príjmu matky za obdobie 10/2024 až 9/2025 bola preukázaná jej čistá mesačná mzda vo výške 1.343,58 Eur a čistý priemerný mesačný príjem vo výške 1381,88 Eur. V pracovnom posudku matky maloletého zamestnávateľ uviedol, že pracuje ako gumár, jej pracovný pomer je uzavretý na dobu neurčitú, jej hlavnou náplňou je výroba, kontrola a balenie vytlačovaných výrobkov. Menovaná si svoje pracovné povinnosti plní svedomito, vzorne, v prípade potreby je ochotná pracovať nadčas a výkonovú normu plní. 9.Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza doručenej dňa 06.11.2025 o prešetrením pomerov mal súd preukázané, že úrad dokumentáciu maloletého eviduje od septembra 2021. Matka uviedla, že otec s maloletým nie je v žiadnom kontakte, nekontaktuje ho ani počas sviatkov. Naposledy sa so synom stretol v máji 2023 a od vtedy sa o neho nezaujíma. Keď otec pracoval v bydlisku maloletého, tak sa za ním ani nezastavil. Matka otcovi nebránila ani nebráni v kontakte so synom. Otec výživné neplatí, nad rámec výživného neprispieva. Matka požaduje zvýšiť výživné na sumu 220,- Eur, nakoľko náklady na maloletého vzrástli. Matka uviedla, že býva spolu s maloletým A., so svojim manželom L. D. a ďalšími jej maloletými deťmi – O., M. a J. P. v 3-izbovom nájomnom obecnom byte. Pracuje vo F. Q. F. A. F. na pozícií lysárka – kontrola, na dvoch zmenách. Maloletý A. navštevuje Materskú školu v A. F. a tanečný krúžok. Po zdravotnej stránke má maloletý alergiu, má atopický ekzém, používa špeciálne krémy a drogériu. O konaní maloletého neinformovala, nakoľko vzhľadom k veku a jeho rozumovej vyspelosti by nepochopil danému konaniu. Biologického otca nepozná a za otca považuje jej manžela. Maloletý nebol o konaní informovaný, ale uviedol bez prítomnosti iných osôb, že sa má dobre, baví ho byť na telefóne, pretože tam má veľa hier, nevie, prečo na úrad prišiel. Na otázku s kým býva ukázal na prstoch 8, havo E., mamina, oco L., starší brat O., J. a sestra M.. S otcom A. sa vyjadril, že sa nestretáva a nikdy s ním nebol. Matka s otcom L. sú na neho dobrí a keď niečo potrebuje, tak mu to kúpi L., aj jeho starší brat mu naposledy kúpil tričko. Maloletý bol primerane oblečený, riadne zaopatrený, počas pohovoru si maľoval obrázok, neudržiaval očný kontakt, dožadoval sa prítomnosti matky. Otec
maloletého prišiel na výsluch v iný deň ako matka s maloletým A.. Otec maloletého uviedol, že súdom stanovené výživné neplatí a s protinávrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí. Ohľadom úpravy stretávanie uviedol, že požaduje upraviť stretávanie na každý druhý víkend v piatok od 15:00 hod. do 18:00 hod. s tým, že maloletého vyzdvihne v predškolskom zariadení a v sobotu od 10:00 hod. do 17:00 hod.. Naposledy bol so synom rok dozadu, približne od októbra alebo novembra 2024 sa nedomáhal kontaktu s ním a to ani telefonicky. S matkou tiež nekomunikuje, nemá na ňu číslo. Uviedol, že sa dávnejšie bol informovať na maloletého v predškolskom zariadení a starostlivosť matky o maloletého nenamieta. Neprejavil záujem o odborné poradenstvo. Ku svojim pomerom uviedol, že býva so svojou sestrou v 1-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, kde má vhodné podmienky na uskutočňovanie styku so synom. Otec nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, ale brigádne si privyrába. Do augusta 2024 pracoval v spoločnosti M. v O. F. F. R. M. H.. 10. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, Oddelenie sprostredkovania práce zo 16.10.2025 mal súd preukázané, že otec nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, jeho posledná evidencia trvala od 04.11.2005 do 18.05.2006. Úrad uviedol, že vzhľadom na jeho kvalifikáciu má aktuálne v ponuke voľné pracovné miesta, o ktoré by sa mohol menovaný uchádzať, ich prehľad tiež súdu spolu s potvrdením predložil. 11. Z vyjadrenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny, Agendy prvého kontaktu pre HN, NV, ŠSD doručeného dňa 28.10.2025 je zrejmé, že otec maloletého nie je poberateľom žiadnych dávok vyplácaných úradom práce. Z prílohy vyjadrenia – Potvrdenie o poberaní prídavku na dieťa mal súd za preukázané, že matka maloletého za obdobie od januára 2025 do októbra 2025 poberala prídavok na dieťa v sume 240,- Eur mesačne. 12.Dňa 19.11.2025 bolo uskutočnené prvé informatívne stretnutie rodičov na tunajšom súde za účelom dohody, čo však bolo neúspešné. Otec na stretnutí uviedol, že maloletý na neho nie je zvyknutý, preto navrhol, aby prvotné stretnutia prebiehali za prítomnosti matky. Súhlasil by so znížením výživného na 120,- Eur. Výživné nehradil z dôvodu, že bol nezamestnaný. Aktuálne sa zamestnal na dohodu vo firme L. J., kde dosahuje príjem podľa odpracovaných dní. Hľadá si aj iné zamestnanie. Aktuálne býva v rodinnom dome, ktorý má sestra v prenájme spolu s ňou a jej dcérou. Pomáha jej s platením výdavkov na polovicu. Energie majú 180,- Eur, internet 45,- Eur, telefón do 30,- Eur mesačne, strava pre neho 70-80,- Eur mesačne, hygiena 50,- Eur, poistku si neplatí, výdavky na lieky nemá. Zdravotný stav otca je dobrý. Sestra otca pracuje v D. v M. ako upratovačka. Fajčí, mesačne na cigarety minie 120,- Eur. Nie je vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, auto nevlastní a úspory nemá žiadne. Exekúcie sú voči nemu vedené za výživné, za pôžičku a navýšenie telefónu. Je vyučený ako murár občasne sa tomu venoval. Občas sa nájdu brigády, kde si mesačne privyrobí 200-250,- Eur. Predtým pracoval vo firme M. na pozícii lysár, kde dosahoval príjem 1200,- Eur. Zmluva bola na dobu určitú a začali prepúšťať. Matka uviedla, že otcovi nebude brániť sa s ním stretávať aj za jej prítomnosti, alebo pokiaľ by otec chcel, tak aj za prítomnosti súrodenca, ale zrejme by s ním dlho sám nevydržal. Manžel matky aktuálne nepracuje, ale nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie. Čaká kedy pôjde znovu do zahraničia, dovtedy chodí na brigády do S.. Raz ide na dva dni a prinesie 200,- Eur, raz ide na tri dni a prinesie 600,- Eur. Raz pomáhal na dome a priniesol 1000,- Eur. Maloletý A. potrebuje ísť na špeciálne alergologické vyšetrenie , ktoré stojí 200,- Eur. Matka býva v byte a nájomné platí 293,- Eur, internet, TV a telefóny dokopy 300,- Eur, strava na maloletého v škôlke 50,- Eur a doma 100,- Eur. ZRPŠ – 27,- Eur na rok, oblečenie a obuv 150,Eur. Chodí na tanečný krúžok, ale zatiaľ sa neplatí nič. Matka nie je vlastníčkou nehnuteľnosti a nemá auto, nemá úspory a nie sú voči jej vedené žiadne exekúcie. 13.Bývalý zamestnávateľ otca spoločnosť M. J. s.r.o. vo svojom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 15.12.2025 uviedol, že otec maloletého mal dohodnutý pracovný pomer v ich spoločnosti na dobu určitú do 31.08.2024. K uvedenému dátumu aj ukončil svoj pracovný pomer na podnet zamestnanca. 14. Terajší zamestnávateľ otca spoločnosť L. T. J. s.r.o. vo svojom vyjadrení doručenom na tunajší súd dňa 18.12.2025 uviedol, že otec maloletého má v spoločnosti podpísanú dohodu o vykonaní práce a jeho priemerný zárobok za posledných 12 mesiacov bol vo výške 3.124,73 Eur, prepočtom 260,39 Eur mesačne. 15.Dňa 28.01.2026 predložila matka upovedomenie z Okresnej prokuratúry, v ktorom sa uvádza, že podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku bola podaná tunajšiemu súdu obžaloba na obvineného otca
maloletého za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Trestného zákona. V súvislosti s tým sa uvádza, že poškodenej matke maloletého otec maloletého dlhuje na výživnom od októbra 2024 do 22.01.2026 sumu 2.427,- Eur s výnimkou výživného exekútorov vo výške 453,- Eur. 16.Otec na pojednávaní dňa 28.01.2026 na začiatku uviedol, že na podanom návrhu trvá a žiada výživné zo sumy 180,- Eur znížiť na sumu 120,- Eur mesačne, následne záverom pojednávania navrhoval ponechať výživné v pôvodnej výške t.j. v sume 180,- Eur , čo sa týka úpravy styku pôvodne trval na návrhu k úprave styku s maloletým na každý druhý piatok a sobotu, pričom prvé stretnutia by mohli byť aj v prítomnosti matky. Následne súhlasil s kontaktom každý nepárny týždeň kalendárneho mesiaca vždy v sobotu od 15.00 hod. do 17.00 hod., v prítomnosti matky. Na pojednávaní bola rodičmi k úprave styku uzavretá rodičovská dohoda. K aktuálnym pomerom uviedol, že je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, cca od dnešného dňa, bude tam evidovaný približne 40 dní. Otcovej sestry priateľ má byť za cca 14 dní prepustený z výkonu trestu, čo znamená, že sa mu menia pomery, bude sa sťahovať z jej domácnosti zrejme do prenájmu. 1- a 2- izbové podnájmy spoja v Handlovej 500,- až 600,- Eur mesačne. Sestra ho nevyhadzuje, ale nechce u nej byť, keď tam bude jej priateľ. Nájde si prácu a zamestná sa, mohol by začať pracovať aj teraz, ale neoplatí sa mu to. Do týždňa by sa vedel vrátiť do práce, kde predtým pracoval. V spoločnosti L. J. dokladal a vykladal tovar. V spoločnosti M. ukončil pracovný pomer z dôvodu exekúcií. Dňa 17.12.2025 prešiel osobným bankrotom. Exekúcie už nemá, musí si dať do poriadku nedoplatky na výživnom. Na cigarety minie 120,- Eur mesačne. Netvrdí, že mu matka zabraňuje sa so synom stretávať, ale veľmi sa nemusia a trvá na tom, že si ho zablokovala, vie kde býva. Keď bude so synom, tak sa budú rozprávať, musí si na neho zvyknúť. Miesto kontaktu záleží na matke, ale môžu ísť niekde von, na ihrisko, do reštaurácie. Ak si na neho zvykne, tak ho môže zobrať do svojej domácnosti Cesta H. – A. F. trvá cca 1 – 1,5 h. Nemá problém si zohnať auto. Tým, že bol v bankrote, nedajú mu nikde žiadny úverom pôžičku, aby si mohol vyplatiť dlh na výživnom. Otec nemá problém sa zamestnať so zárobkom od 1.200,- Eur do 1.300,- Eur v čistom. 17.Matka vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.01.2026 uviedla, že s návrhom na zníženie výživného nesúhlasí, keďže maloletý pôjde do prvého ročníka, náklady sa jeho starostlivosť sa zvyšujú, pričom sa ona stará o ďalšie tri maloleté deti. Čo sa týka stretávania, nemá s tým problém, hoci zo začiatku bude problém, ak by sa stretávali bez jej prítomnosti, keďže maloletý nie je na neho zvyknutý, nepozná ho a ako otca volá jej manžela. K úprave stretávania súhlasila a uzavrela s otcom dohodu podľa výroku rozsudku. Čo sa týka ekzému maloletého, ten ustupuje, nemusí mu aplikovať špeciálnu kozmetiku, pretože užíva lieky proti alergii. Manžel matky stále nepracuje. Matka priznala, že si skutočne otca zablokovala, lebo od neho dostávala nepríjemné a výhražné správy. Na podnet matky jej manžel kontaktoval otca maloletého, ona pri telefonáte nebola, pretože jej manžel bol vtedy v Nemecku. Po tomto telefonáte si otec zmenil číslo. Otcov aktuálny telefonický kontakt matka nemá. Nemá problém s tým, aby sa syn s otcom stretával, ale sa obáva, že to skončí, ako po minulý raz, že otec napokon stratí o tento kontakt záujem. Syn sa na neho zatiaľ nedopytuje. Súhlasí so stretávaním sa syna s otcom podľa dohody uzavretej na pojednávaní, nesúhlasí so znížením výživného ani ponechaní výživného na sume 180,- Eur mesačne a trvá na zvýšenom výživnom v sume 220,- Eur mesačne. 18.Svedok L. D. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 28.01.2026 uviedol, že biologického otca kontaktoval v čase, keď pracoval v M., či sa nechce stretávať so synom, na čo sa následne dohodli, že pôjdu spolu na pivo, ako mu navrhol biologická otec, pretože on nepožíva alkohol, ale ani po telefonáte si pre syna biologické otec neprišiel. Následne sa mu snažila dovolať matka maloletého, ale už sa nedovolala. Svedok je momentálne nezamestnaný, má zdravotné problémy, konkrétne cukrovku, čím má zvýšené výdavky na lieky a obmedzuje ho to výrazne v práci. Nedostáva žiadnu dávku. Ďalej uvádza, že všetko na A. sa musí kúpiť, všetko je drahé. Uhrádzané je to z úspor z jeho zárobku v Nemecku, alebo zo zárobku matky maloletého. 19.Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, nakoľko otec sám pred súdom odprezentoval, že dokáže mesačne minúť 120,- Eur na cigarety. Úrad je toho názoru, že zvýšenie výživného je v záujme maloletého dieťaťa. Nakoľko sa rodičia dohodli na úprave stretávania sa otca s maloletým kolízny opatrovník navrhol dohodu schváliť. 20.Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
21.Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. 22.Podľa § 121 zák.č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. 23.Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. 24.Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. 25.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 26.Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. 27.Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. 28.Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. 29.Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 30. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že realizácia styku otca s maloletým sa v priebehu času postupne obmedzovala, až došlo k úplnému prerušeniu osobného kontaktu medzi otcom a maloletým v období posledného roka. Keďže zachovanie a obnova vzťahu maloletého s oboma rodičmi je v jeho najlepšom záujme, súd považoval za potrebné upraviť styk otca s maloletým presným a jednoznačným spôsobom. Takto určená úprava styku má vytvoriť predpoklady na pravidelný kontakt medzi otcom a maloletým, ako aj umožniť obom rodičom prispôsobiť svoje povinnosti vopred stanovenému režimu. V minulosti sa styk medzi otcom a maloletým neurčoval a bol ponechaný na dohode rodičov. Takto nastavený režim sa v praxi neosvedčil a postupne došlo k prerušeniu osobného kontaktu medzi otcom a maloletým, súd považoval za potrebné pristúpiť k úprave styku súdnym rozhodnutím. Z uvedených dôvodov súd pôvodné rozhodnutie v časti úpravy styku zmenil schválením rodičovskej dohody k úpravy styku otca s maloletým, ktorú rodičia uzavreli na súdnom pojednávaní a predložili súdu k schváleniu. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že matka otcovi nebránila v styku s maloletým, práve naopak, snažila sa tento vzťah udržať aj prostredníctvom svojho manžela, ktorý otca maloletého za týmto účelom tiež kontaktoval. Otec má záujem o obnovu jeho osobného kontaktu s maloletým synom. V najlepšom záujme maloletého je, aby sa kontakt obnovoval postupne a spočiatku aj za prítomnosti matky maloletého, s čím matka súhlasila. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že rodičovská dohoda k styku je uzavretá v záujme maloletého, preto aj s poukazom na súhlasné stanovisko kolízneho opatrovníka takúto rodičovskú dohodu vo výroku III. schválil.
31. Predpokladom na zmenu právoplatného súdneho rozhodnutia v časti o výživnom je výrazná zmena okolností, ktoré boli predpokladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Pre zmenu právoplatného rozhodnutia vo veci výživného na maloleté dieťa je nevyhnutné preukázať určitú kvalifikovanú zmenu pomerov tak na strane rodičov, ako aj na strane maloletého dieťaťa. Nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné je primerané, pretože inak by išlo o neprípustnú reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Táto zmena pomerov musí byť jasne špecifikovaná a vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázaná. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne (okolnosťami na stranne povinného, resp. oprávneného) alebo objektívne (vývojom životných nákladov podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine). Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb vzhľadom aj k veku a vzdelávaciemu procesu na rôznych stupňoch systému školstva, zmena majetkových pomerov a pod. Ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť. Zákon pojmovo vymedzuje kritériá, na základe ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sa preskúmavajú schopnosti, možnosti, majetkové pomery. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Povinný môže mať príjmy z jedného alebo viacerých zdrojov, z výkonu závislej činnosti, z podnikateľskej činnosti, odmeny za výkon rôznych funkcií, môže mať majetkovú účasť v podnikateľských subjektoch, príjmy z prenájmu nehnuteľností atď. 32. V prejednávanom prípade predmetom konania je zníženie vyživovacej povinnosti zo sumy 180,Eur na sumu 80,- Eur mesačne otca maloletého dieťaťa, ktorého vyživovacia povinnosť bola naposledy určovaná v roku 2021 rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 8P/40/2021 zo dňa 04.11.2021, kedy bola určená vo výške 180,- eur mesačne. A vzájomný návrh matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti zo sumy 180,Eur na sumu 220,- Eur mesačne. V priebehu konania otec maloletého súhlasil aj so znížením výživného na sumu 120,- Eur, záverom pojednávania už prezentoval, že by súhlasil aj s ponechaním výživného na doterajšej sume 180,- Eur. Súd v konaní skúmal zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu a dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov podstatného charakteru na strane otca, ktorú otec deklaroval tým, že je dlhodobo nezamestnaný. Ďalej však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec nebol do 28.01.2026 evidovaný ani ako uchádzač o zamestnanie, pritom na jeho kvalifikáciu má aktuálne v ponuke voľné pracovné miesta, o ktoré by sa mohol uchádzať. Aktuálne nepoberá žiadne dávky, zdravotne je v poriadku a práceschopný. Uviedol, že príjem dosahuje z občasných brigádnických prác 200 – 250,- Eur. Maloletému A. otec výživné prestal platiť odkedy je nezamestnaný. V práci, kde pracoval ako lysár dosahoval čistú mzdu vo výšku 1200,- Eur, ale pracoval na dobu určitú, následne sa vyjadril jeho zamestnávateľ, že je pravda, že bol na dobu určitú, ale pracovný pomer ukončil na vlastnú žiadosť, na čo sa otec vyjadril, že dôvodom bolo to, že mal exekúcie. Dňa 17.12.2025 prešiel osobným bankrotom a momentálne má ešte výdavky na výživnom. Na záver sa otec sám pred súdom vyjadril, že nemá problém sa do týždňa zamestnať tak, aby dosahoval čistý príjem v sume 1.200 – 1.300,- Eur. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine súd prihliada aj na schopnosti a možnosti otca a to možnosti otec má, môže sa zamestnať, je mnoho ponúk, ako bolo z úradu práce avizované, na pozície, ktoré korešpondujú s jeho vzdelaním. Nemá zdravotné problémy a ako sám uviedol, nemá problém sa zamestnať niekde, kde by mal čistý príjem vo výške 1.200 -1.300,- Eur, ale teraz sa mu ešte neoplatí sa zamestnať. Otec zo svojho príjmu hradí náklady na bývanie, býva u sestry, ktorej platí polovicu týchto nákladov, hoci v spoločnej domácnosti žijú 3 osoby on, sestra a jej maloletá dcéra, preto súd nevidí dôvod, aby sa na nákladoch na chod domácnosti podieľal až v rozsahu polovice úhrad spojených s bývaním. Súd zdôrazňuje, že v súlade s vyššie cit. ustanovením Zákona o rodine pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ako svoje aktuálne výdavky otec uviedol: energie v domácnosti svojej sestry 180,- Eur, internet 45,- Eur, telefón si platí do 30,- Eur mesačne, strava 70 – 80,- Eur, hygiena 50,- Eur, na cigarety minie mesačne 120,- Eur, ktorý výdavok súd neberie do úvahy ako dôvodný. V čase pôvodného rozhodnutia otec žil u svojich rodičov, ktorým na bývanie prispieval sumou 80,- Eur. Jeho zárobok bol 1068,78 Eur. Ďalšie vyživovacie povinnosti od posledného súdneho rozhodnutia k výške výživného na
strane otca nepribudli. Porovnaním aktuálnych pomerov na strane otca s jeho pôvodnými pomermi súd dospel k záveru, že aktuálny stav jeho zaradenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie je z jeho strany účelovým krokom, keďže z toho, čo otec odprezentoval na súdnom pojednávania jasne vyplýva, že pracovať môže, ale ,,aktuálne sa mu to neoplatí“, pričom ak by chcel, aj do týždňa by sa mohol zamestnať s mesačným zárobkom do cca 1300, - Eur netto. V konaní boli zistené aj viaceré voľné pracovné pozície, ktoré by mohol otec vzhľadom na dosiahnutú kvalifikáciu a vzdelanie vykonávať. Tiež je zrejmé, že výdavok na bývanie a výdavok na cigarety nie je odôvodneným výdavkom na strane otca, ktorý by súd mal resp. mohol zohľadniť. Povinnosťou každého rodiča totiž je korigovať si svoje výdavky tak, aby predovšetkým mohol plniť vyživovaciu povinnosť, ktorá mu vyplýva zo zákona. Podľa tabuľkového výpočtu výšky výživného odporúčanej v Metodike Európskeho sociálneho fondu EÚ prislúcha otcovi vyživovacia povinnosť na jedno dieťa v predškolskom veku v rozsahu 18% zo zárobku, ak teda otec vie pracovať a dosiahnuť zárobok do 1300,- Eur netto, z toho 18% predstavuje sumu 234,- Eur. Otcovi bola určená vyživovacia povinnosť v súlade s návrhom matky v sume 220,- Eur mesačne na dieťa. Súd berúc do úvahy uvedené skutočnosti dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach otca maloletého dieťaťa aj po zohľadnení všetkých jeho nevyhnutných výdavkov platiť výživné vo výške 220,eur mesačne, preto návrhu matky vyhovel a návrh otca na zníženie výživného zamietol. V uplynulom období na strane oprávneného teda maloletého dieťaťa od posledného rozhodovania o výživnom, kedy mal maloletý necelý rok a pol, nedošlo k zníženiu výdavkov, práve naopak, maloletý začal navštevovať materskú školu, je predškolák a jeho výdavky súvisia nielen s predškolským zariadením ale aj so zhoršeným zdravotným stavom (atopický ekzém). Na stravu v škôlke matka platí 50,- Eur, na stravovanie doma má u maloletého výdavok 100,- Eur, ZRPŠ – 27,- Eur na rok, oblečenie a obuv 150,- Eur, drogéria a lieky 50,- Eur, koníčky 30,- Eur, výlety 50,- Eur a náklady na bývanie – nájom 293,- Eur deleno 5 osôb v domácnosti na jednu osobu výdavok 58,60,- Eur. Teda aj na jeho strane nastala podstatná zmena pomerov. Výživné dieťaťa zahŕňa predovšetkým sumu na uspokojovanie hmotných potrieb, akými sú šatstvo, obuv, hygienické pomôcky, prostriedky nápomocné pre rozširovanie a prehlbovanie jeho vzdelania, záujmov, záľub, úhradu kultúrnych, športových a rekreačných potrieb, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná aj v závislosti od životnej úrovne svojich rodičov. Výživné vo svojej podstate slúži aj na vyrovnanie osobnej starostlivosti vynakladanej druhým rodičom, ktorému je maloleté dieťaťa zverené do osobnej starostlivosti. Nemožno zohľadniť ani skutočnosť, že na otca bola podaná obžaloba za prečin zanedbania povinnej výživy a poškodenej – matke maloletého dlhuje na výživnom sumu 2.427,Eur s výnimkou uhradeného výživného exekútorom vo výške 453,- Eur. Túto situáciu si zapríčinil sám otec, a to tým, že riadne a včas neplnil vyživovaciu povinnosť k maloletému. Ak matka v písomnom vyjadrení popri zvýšení výživného žiadala aj splatenie dlhu na výživnom v sume 1600,- Eur, s takto doposiaľ existujúcim dlhom na výživnom sa matka môže obrátiť na exekútora. 33.Súd vykonal dokazovanie a mal preukázané, že rodičmi uzavretá dohoda o úprave stretávania sa otca s maloletým A. je uzavretá v najlepšom záujme dieťaťa. S dohodou vyjadril súhlas aj kolízny opatrovník dieťaťa, preto súd v súlade s § 24 ods. 4 Zákona o rodine vo výroku III. dohodu schválil. Pokiaľ ide o výživné na maloletého, súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že zníženie výživného, ako ho navrhoval otec, nie je v záujme maloletého dieťaťa. Naopak, so zreteľom na zmenu pomerov na strane maloletého je plne dôvodné výživné zvýšiť. Súd sa v tomto smere stotožnil s návrhom matky uvedeným v jej vzájomnom návrhu, ktorý zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého a schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca maloletého dieťaťa. S uvedeným záverom sa stotožnil aj kolízny opatrovník maloletého. 34.O trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na ich náhradu. Poučenie: Proti tomuto rozsudku v časti schválenia rodičovskej dohody odvolanie rodičmi nie je prípustné /§ 122 CMP/ . V ostatných výrokoch je odvolanie prípustné v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Prievidza. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Žiline. Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.