Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Okresný súd Prievidza 29Pc/44/2025 3825205960 16. 04. 2026 JUDr. Peter Štefčík ECLI:SK:OSPD:2026:3825205960.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Okresný súd Prievidza vo veci navrhovateľa - povinného A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, v konaní zastúpeného JUDr. Mariánom Ševčíkom, CSc., advokátom so sídlom v Bratislave, Nezábudková 22, evidovaným v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod číslom 1231, proti oprávnenému D. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E. B., A. XXXX/X, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto rozhodol: I. Súd s účinnosťou od 23.06.2025 zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k oprávnenému D. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.05.2012 č.k. 1P/166/2011-60. II. Týmto rozsudkom dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.05.2012 č.k. 1P/166/2011-60 v časti o určení vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému F. B.. III. Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa zamieta. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: (1) Navrhovateľ – otec oprávneného sa podaným návrhom zo dňa 23.06.2025 domáha zrušenia vyživovacej povinnosti k oprávnenému z dôvodu, že skončil štúdium a má riadny pracovný pomer. (2) Súd návrh doručil oprávnenému fikciou doručenia podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a umožnil mu vyjadriť sa k nemu. Zároveň ho poučil o jeho procesných právach a povinnostiach a predvolal ho na pojednávanie na 16.04.2026, poučenie a predvolanie mu boli dourčené fikciou doručenia podľa § 111 ods. 3 CSP. (3) Oprávnený svoje právo nevyužil a k návrhu sa nevyjadril. Na pojednávanie sa napriek riadne doručenému predvolaniu neustanovil. (4) Súd s poukazom na ustanovenie § 180 CSP vec prejednal na pojednávaní dňa 16.04.2026 v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a oprávneného, keďže žiaden z nich sa na pojednávanie napriek riadne doručenému predvolaniu neustanovil, ani nežiadal o odročenie pojednávania. Boli splnené zákonné podmienky na prejednanie veci v ich neprítomnosti. (5) Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie podľa § 204 CSP listinnými dôkazmi a zistil z nich nasledujúci skutkový stav. (6) Z lustrácií na čísle listu spisu (ďalej len „č.l.“) 8 vyplýva, že oprávnený je synom navrhovateľa. Je plnoletý. Je evidovaný ako zamestnanec, a to od 11.06.2025 u zamestnávateľa s Andelom s.r.o. Trnava, nie je evidovaný ako poberateľ niektorého z dôchodkov alebo iných sociálnych dávok vyplácaných Sociálnou poisťovňou. (7) Z pripojeného spisu tunajšieho súdu BN-1P/166/2011, najmä z rozsudku na č.l. 60 spisu vyplýva, že rozsudkom bývalého Okresného súdu Bánovce nad Bebravou zo dňa 02.05.2012 č.k. 1P/166/2011-60 bolo rozvedené manželstvo rodičov oprávneného. Rozsudkom bola schválená aj rodičovská dohoda,
na základe ktorej bola navrhovateľovi ako otcovi určená vyživovacia povinnosť k oprávnenému sumou 110 € mesačne, splatnou do 15. dňa mesiaca vopred. Oprávnený bol v tom čase maloletý. Rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 17.05.2012. (8) Súd aplikoval v konaní nasledujúce právne predpisy: (9) Podľa § 62 ods. 1, ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (10) Podľa § 77 ods. 1 ZR právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (11) Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (12) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že došlo k podstatnej zmene pomerov od času ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa ako otca k oprávnenému ako dieťaťu. Oprávnený nadobudol schopnosť samostatne sa živiť, keďže nepokračuje v štúdiu na žiadnej škole. Je zamestnaný, objektívne má schopnosť samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť otca – navrhovateľa k nemu teda okamihom skončenia sústavnej prípravy na budúce povolanie zanikla s poukazom na § 62 ods. 1 ZR. Preto ju súd zrušil, a to s účinnosťou od začatia tohto konania (23.06.2025), pretože už vtedy platilo, že oprávnený má objektívnu schopnosť samostatne sa živiť. (13) Zároveň súd konštatoval, že týmto rozsudkom došlo k zmene ostatného rozhodnutia o vyživovacej povinnosti navrhovateľa k oprávnenému, a to výlučne v tej časti, ktoré sa týka tejto vyživovacej povinnosti. To znamená, že iné výroky, ako výrok o rozvode alebo výroky týkajúce sa A. B. nie sú týmto rozsudkom dotknuté. (14) Vo zvyšku súd návrh zamietol, pretože podľa § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 ZR možno zmeniť súdne rozhodnutia o výživnom len na návrh, len ak sa zmenia pomery a výživné možno určiť len odo dňa začatia súdneho konania, keďže ide o výživné na plnoleté dieťa. Súd tieto ustanovenia vykladá tak, že nie je možné v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k plnoletým deťom nikdy rozhodnúť o zmene rozhodnutia o výživnom spätne, za čas predchádzajúci podaniu návrhu na začatia konania. Konanie o výživnom pre plnoleté dieťa je konaním výlučne návrhovým, také konanie nemôže začať ex offo. Súd môže skúmať pomery len ak je mu podaný návrh na začatie konania, a to len od toho času, kedy už konanie začalo. (15) Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. (16) Podľa § 55 CMP súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. (17) Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. (18) O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 a § 57 CMP, na iné rozhodnutie ako na znášaní trov oboma účastníkmi súd žiaden spravodlivý dôvod nezistil. V mimosporovom konaní platí zásada, že účastníci si znášajú svoje trovy sami. Sama skutočnosť, že navrhovateľ bol v konaní úspešný, nie je v tomto type konaní dôvodom na priznanie nároku na náhradu trov. Len výnimočné okolnosti prípadu môžu odôvodňovať priznanie nároku na náhradu trov niektorému z účastníkov (napríklad násilné správanie niektorého z účastníkov, úmyselné bránenie výkonu práv niektorým z účastníkov a podobne). V tomto konaní však oprávnený nemal možnosť zabrániť konaniu (inak ako rozhodnutím súdu vyživovaciu povinnosť zrušiť nebolo možné), ani nevytváral procesné prekážky rozhodnutiu (jeho neúčasť na pojednávaní nebola prekážkou pre rozhodnutie). Preto nebol daný žiaden dôvod uložiť mu povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na súde, ktorý ho vydal. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.